Preskočiť na obsah
Vedecký časopis

Rock pop jazz

Ambientný sound a zvukomaľba v jazze

· · Musicologica 1/2015, Rock pop jazz

K základným špecifikám harmonickej zložky súčasnej jazzovej hudby patrízvukovosť zdôrazňujúca priestorovosť. V jazzovej hudbe sa objavila v 50-tychrokoch 20. storočia najmä zásluhou progresívnych snáh Milesa Davisa a  jeho zamerania sa na novátorské princípy, vychádzajúce zo znovuobjavenej modálnej hudby. V kontinuite štýlových premien jazzu sa na prelome milénia dostáva do popredia ďalší trend. V ňom sa spája americká a európska hudobná tradícia, zastrešená pod značkou vydavateľstva ECM. Ten v dnešnom prostredí bez hraníc vytvára pevný skelet pre neustále nové tendencie formujúce súčasný jazzový „language“, ktoré prichádzajú z individuálnych, ale aj globálnych vplyvov.  Pre oblasť vývoja harmónie jazzu priniesol tento trend ďalšie špecifiká, ktoré sa v tejto štúdii snažíme odhaliť. Medzi najvýraznejšie individuality z aspektu formovania zvukomalebného harmonického jazyka jazzu patrí americký gitarista Bill Frisell. Rozborom jeho kompozičného a improvizačného štýlu, sledovaním jeho hudobných východísk, ale aj poukázaním na paralely s hudbou európskej tradície,  prinášame pohľad na princípy, ktoré tvoria základy akordickej zvukomaľby v jazze.

Čítať ďalej

Punk a nová vlna v krajinách Československa, Juhoslávie a Poľska

· · Musicologica 1/2015, Rock pop jazz

Pri nástupe punku a novej vlny v bývalých socialistických krajinách boli veľké rozdiely medzi možnosťami hudobníkov. Súviseli s odlišnou kultúrnou a politickou klímou v jednotlivých štátoch v období 1977 – 1989. Pokým hudobníci v Juhoslávii a Poľsku si dokázali uchrániť umeleckú slobodu, československí rockoví hudobníci zotrvávali v pozíciách undergroundu, boli súčasťou klubovej scény alebo prešli do oblasti pop music. Radikálny postoj v undergrounde pomohol sformovať českú alternatívnu scénu ako subkultúru, naopak slovenská scéna bola súčasťou klubových a lokálnych aktivít. To bolo hlavnou príčinou, prečo sa slovenská scéna novej vlny a jej vplyvy objavili na verejnosti omnoho skôr než punková scéna. Odlišné podmienky vývoja boli príčinou úspechu v poľskej a juhoslovanskej rockovej hudby zahraničí, ale aj nástupu alternatívnej a indie scény. Štúdia prináša nielen porovnanie spoločensko-politickej situácie, podmienok pre vývoj rockovej hudby v jednotlivých krajinách, ale aj charakteru hudby novej vlny a punku.

Čítať ďalej

Predstavivosť, vokálna technika a naturálny spev v poprocku

· · Musicologica 1/2015, Rock pop jazz

Príspevok je zameraný na skúmanie významu predstavivosti a muzikality pri speve. Autor sa v ňom zaoberá potrebou edukácie poprockových spevákov na pozadí najčastejšie používaných vokálnych techník v poprocku. Rockoví speváci začínali pôvodne ako amatérski umelci. Postupne začali používať špecifické vokálne nuansy na základe ktorých vznikali jedinečné vokálne techniky. Vychádzali zo známych vokálnych techník (bel canto), ktoré svojím prístupom obohacovali. V histórii poprockovej hudby sa doteraz uplatnilo niekoľko vokálnych techník – belting, speech level singing (singing with the mix), viacero druhov hrdelného spevu (screaming, growling, shouting) a klasická technika bel canto. Aktuálnosť týchto techník sa pokúsime analyzovať v historickom vývoji na konkrétnych príkladoch (Eddie Vedder, Lenny Kravitz, Chris Martin, Mário „Kuly“ Kollár).

Čítať ďalej

Prienik jazzu do rôznych žánrov a subkultúr

· · Musicologica 1/2015, Rock pop jazz

Jazz ako univerzálny hudobný fenomén ovplyvnil niekoľko generácii a stále má schopnosť oslovovať nových poslucháčov a hudobníkov. Jazzová hudba bola vo svojich začiatkoch, okrem rôznych prejavov európskej tanečnej hudby, jediným žánrom populárnej hudby v podobe hot dance music a swingu. Pri jej rozširovaní a postupnom žánrovom štiepení sa stali dve zaujímavé veci. Jazz sa stal autonómnou oblasťou, ktorá paralelne fungovala popri artificiálnej a rozvíjajúcej sa populárnej hudbe. Jazz už nie je len samostatnou kategóriou, ale jeho prvky alebo princípy prechádzajú aj do ďalších hudobných žánrov a ich štýlov. Táto expanzia sa začala diať predovšetkým koncom šesťdesiatych rokov. V nasledujúcej dekáde prežíval jazz zlaté časy v rámci populárnej hudby vďaka fúzii s rockovou hudbou a o niečo neskôr s nástupom funky. V súčasnosti vďaka heterogénnosti hudby môžeme nájsť jazzové prvky, alebo aspoň jeho princípy, v skoro v každom hudobnom žánri a štýle. O vplyve jazzu na viaceré rockové štýly hovoria niektoré posledné publikované štúdie amerických bádateľov, ktoré sa pokúsime v tejto štúdii konfrontovať.

Čítať ďalej

Proměny instituce hudebního klubu na příkladu olomoucké populárně hudební scény před rokem 1989

· · Musicologica 1/2015, Rock pop jazz

Studie ukazuje vývoj instituce populárně hudebního klubu a klubové kultury v mikroprostoru středomoravského města Olomouc v období čtyřicátých až osmdesátých let dvacátého století. Sledovány jsou aspekty organizační, sociální, umělecké, kulturně politické i obecněji kulturní. Pozornost je věnována počátkům klubové scény v institucionalizovaném setkávání fanoušků za účelem poslechu reprodukované hudby v padesátých letech, dále specifické instituci „multižánrového hudebně divadelního klubu“ šedesátých let, v neposlední řadě také transformacím klubové scény v době tzv. normalizace.

Čítať ďalej

Vznik nordického konceptu ako predstupeň európskej jazzovej emancipácie a Slovensko – škandinávske väzby (1950 – 1970)

· · Musicologica 1/2013, Rock pop jazz

The jazz trends in the early 1950s showed that the concept of American cool jazz was inspirational for the Swedish scene, and that the sound and mood of Lennie Tristano’s, Miles Davis’, Stan Getz’s, and Paul Desmond’s music were in tune with Nordic feelings. Mutual interactions between American and Scandinavian jazz gave birth to the Scandinavian Jazz School. The School has built upon original cool jazz principles and become one of the important contributors to world jazz, progressively extending beyond Scandinavia. The so-called “Nordic sound” originated and developed through personal relationships with world-known American musicians, and was assisted, mainly since the 1970s, by the systematic endeavor of the ECM label; “Nordic sound” has been an example of a sustained ‘glocalization’ and globalization symbiosis.

Čítať ďalej

Jazzrock a fusion music na Slovensku

· · Musicologica 1/2013, Rock pop jazz

The syntheses of jazz and rock music in Slovakia have had their own specific development. This paper illustrates the historical development of Slovakian jazzrock and fusion music and its parallels and differences compared with such styles in the Czech Republic, world music and music of American provenance. The author aims to answer questions about the definitions of jazzrock and fusion music related to their stages of development within the history of non-classical music in Slovakia. By musical analysis of selected and transcribed compositions, the author points out the significant style-forming elements in jazzrock and fusion music.

Čítať ďalej

Gabriel Jonáš, slovenský jazzový klavirista

· · Musicologica 1/2013, Rock pop jazz

Gabriel Jonáš is a leading Slovak jazz musician. He has made major contributions in shaping the Slovak and Czech jazz scene since the 1970s. The paper focuses on Jonáš’ most significant artistic, compositional and performing activities from jazzrock through to fusion music, and into modal mainstream. Using sheet music transcripitons and recordings, the author demonstrates the influence of American jazz on Jonáš’ compositions and also the progression of Slovak jazz development.

Čítať ďalej

Jazzové inšpirácie v slovenskej hudbe 20. storočia

· · Musicologica 1/2013, Rock pop jazz

The generation of Slovak composers known as Slovak Musical Modernism, who emerged in the late 1920s and during the 1930s, adopted a concept of creative synthesis of the national sources (especially inspirations from folk music) with the influences of Europea impressionist and expressionist music. One of the Slovak Musical Modernism composers was Alexander Moyzes (1906-1984). The jazz elements that appeared in his early compositions were an exceptional impulse and response to the avant-garde musical milieu of the 1920s’ Prague, where Moyzes studied. However, such compositions met with sharp objections from the music critics in Bratislava. This not only turned Moyzes away from using jazz elements for the rest of his compositional career, but was also followed by their long-term absence in Slovak music for stylistic and political reasons. Although a short revival occurred when some of Slovak Music’s avant-garde emerged in the 1960s (Jozef Malovec and Tadeáš Salva, for example), jazz did not become a legitimately accepted source of new creative projects until the next generation of postmodern composers in the last quarter of the 20th century. Its shaping personalities, such as Peter Martinček, Norbert Bodnár and Peter Breiner, erased the traditional and conventional boundaries between the musical genres in contemporary Slovak music.

Čítať ďalej

Hodnota tradičného a progresívneho v jazzovom vývoji

· · Musicologica 1/2013, Rock pop jazz

Recently, two important syntheses on European jazz have been published: Eurojazzland:Jazz and European Sources, Dynamics, and Contexts by Luca Cerchiari, Laurent Cugny and Franz Kerschbaumer (2012); and Jazz behind the Iron Curtain by Gertrud Pickhan and Rüdiger Ritter (2009). The publications show the division of European jazz scenes between east and west, and they also deal with the methodological inconsistencies in jazz research and analysis which have precluded an integrated chronological approach to jazz events, personalities and styles. Progress, although regarded as the foremost quality, is not the only value in jazz development; and, especially since the death of Miles Davis, it has become a rather vague one. On the other hand, for the further development of jazz it is essential to respect the genre‘s traditions which foster jazz personalities to preserve the older jazz styles; however, for the future of jazz, qualities such as creative musicianship, innovation, jazz promotion and education, advocacy and popularization are equally important. These values are demonstrated by such personalities as the Slovak jazz singer Peter Lipa (b.1943) and the Czech-Slovak- Australian jazz pianist Viktor Zappner (b.1936).

Čítať ďalej

Vokál v rockovej hudbe

· · Musicologica 1/2012, Rock pop jazz

The author analyses the physiological processes of male rock singers through observation of videos (inhalation, diaphragm movement, tight or relaxed muscles, mimics, work with resonated cavity and gentle movement seen on face…). He contrasts the obtained data with existing vocal schools and attempts to document the development of rock music from the 1980s until today for singers such as Freddie Mercury, Sting, Michael Jackson, Prince, Bono Vox, James Hetfield and Chris Cornell. Initially, rock music singers used a natural way of singing without being familiar with any vocal technique. Singers ignored technical improvement in singing because of the programmed rock revolt, but also because of the absence of vocal pedagogues specializing in rock. The increased popularity of rock music also brought increased intensity of performance on a worldwide scale, which resulted in high expectations of rock singers. That produced their need for professionalism and the development of techniques such as belting, speech level singing, screaming, growling and shouting. The author comes to the conclusion that the classical technique of bel canto is the basis of the US school of belting and speech level singing and their different modifications. His hypothesis confirms that the development of a new style in rock caused the need to discover new vocal techniques connected with the new aesthetic formation of vocals.
Der Autor analysiert physiologische Prozesse männlicher Rocksänger anhand der Beobachtung der Videoaufnahme (Einatmen, Zwerchfellbewegung, angespannte oder entspannte Muskeln, Mimik, Arbeit mit dem Resonanzkörper und sanfte Bewegungen, wie  die etwa auf dem Gesicht sichtbar werden). Er konfrontiert die erworbenen Daten mit den existierenden Vokalschulen. So versucht er die Entwicklung in der Rockmusik ab den 80er Jahren des 20. Jahrhunderts bis zur Gegenwart zu dokumentieren. Er nutzt dazu Beispiele der Sänger wie Freddie Mercury, Sting, Michael Jackson, Prince, Bono Vox, James Hetfield, Chris Cornell. In den Anfängen der Rockmusik benutzten die Sänger nur das natürliche Singen, ohne sich näher mit irgendwelchen Singtechniken bekannt zu machen. Die Sänger haben die Notwendigkeit, sich im Singen zu verbessern, wegen der Programmrevolte des Rocks ignoriert. Dieser Zustand wurde aber auch durch das Fehlen von auf Rock spezialisierten Vokalpädagogen verursacht. Einen großen Anstieg der Popularität der Rockmusik brachte der  globale Anstieg der Konzertintensität mit  sich, was auch hohe Ansprüche an die Sänger nach sich zog. Das hat die Notwendigkeit von Vokaltechniken wie zum Beispiel belting, speechlevelsinging, screaming, growling oder shouting hervorgebracht. Der Autor kommt zur Schlussfolgerung, dass die klassische Technik des belcanto die Grundlage für die gesamte amerikanische Schule des belting, speechlevelsinging und deren verschiedenen Modifikationen ist. Seine Hypothese, dass die Geburt des neuen Rockstils gleichzeitig auch die Notwendigkeit der Erfindung einer neuen Vokaltechnik ausgelöst hatte, wurde bestätigt. Die neue Vokaltechnik wurde mit der Ästhetik der Vokalstimmbildung verbunden.

Čítať ďalej

Vývoj a formovanie slovenského rocku v období 1960 – 1968

· · Musicologica 1/2011, Rock pop jazz

This contribution is focused on problematics of Slovak rock genesis and its specifics. It searches main factors which influenced the development of rock and compares rock-n-roll phases in Czech and Slovak Republic. It identifies the origins of rock in Slovakia in the beginning of the 60’s,mainly in the hard rock period.It documents basic tendencies and historical development of Slovak rock during the period 1960 to 1968. Next to the results coming from music analysis of Slovak hard rock, the author brings analysis of lyrics and compares Slovak and English lyrics of the first hard rock bands in Slovakia. He deals with a problem of the rock subculture existence in Slovakia, argues against naming hard rock as subculture, more he considers hard rock as massive rock movement. In his research, the author presents authenticity of Slovak rock, specific development of individual phases and the main Slovak rock representatives.

Čítať ďalej