Musicologica 1/2016 – Musicologica

Nové tváre slovenského jazzu

Yvetta Kajanová · 11.04.2017 · Musicologica 1/2016, Rock pop jazz

Nové tváre slovenského jazzu je súťaž jazzových amatérskych skupín na Slovensku. Súťaž vznikla v roku 1986 ako súčasť Slovenského jazzového festivalu v Žiline, neskôr sa preniesla v roku 1995 do Bratislavy. Pomáhala pri profesionalizácii mladých začínajúcich jazzových hudobníkov. Takmer štvrtina účastníkov tohto podujatia sa postupne etablovala na scéne a dosiahla svoje tvorivé, ale aj vrcholné obdobie v kariére. Patrili k nim takí hudobníci ako Ondrej Krajňák, Klaudius Kováč, Milo Suchomel, Martin Valihora, Hanka Gregušová, Michal Bugala, Štefan Bugala a ďalší. Príspevok prináša podrobný súpis osobností, ktoré sa zúčastnili súťaže v období 1986 – 2016. Vznikol rekonštrukciou historického diania prostredníctvom orálnej tradície, zápisníc z archívu Slovenskej jazzovej spoločnosti a roztrúsených informácií v bulletinoch, novinách a časopisoch.

Čítať ďalej

Scott Walker, postmoderné tendencie jeho poetiky a diela

Pavol Gajdoš · 11.04.2017 · Musicologica 1/2016, Rock pop jazz

Šesť kľúčových pojmov, zviazaných s témou, ktorou sa autor tejto štúdie zaoberá, demonštruje nesporný význam Scotta Walkera pre svet umenia. Jedným z nich je konceptualizmus v estetike rockovej hudby, ako aj samotné funkcie a vzájomné pôsobenie takých pojmov ako vzťah autora a diela, intertextualita, prieniky popovej a vážnej hudby, intermedialita a estetika škaredosti.
V postave Scotta Walkera prezentuje autor najväčších hudobných „chameleónov“ v dejinách populárnej hudby; speváka, hudobného skladateľa populárnej, rockovej, vážnej aj avantgardnej hudby, autora filmovej hudby, textára a poetika, ktorý svojou viac ako päťdesiat ročnou hudobnou kariérou dáva exemplárny príklad progresívnosti a synkretizmu v širokom umeleckom univerze. Na jeho osobe a diele je možné demonštrovať príklad nastupujúceho „nového“ typu umelca, nespokojného, pochybovačného a neuchopiteľného. Korene týchto jeho vlastností stopuje do vnútra samotnej populárnej kultúry ešte z pred digitálneho sveta polovice šesťdesiatych rokov, odkiaľ prechádza spolu s reflexiami autora a jeho diela až do dnešnej tekutej doby. Chameleón je zviera, ktoré prispôsobuje svoje maskovacie sfarbenie podľa okolitého prostredia, no Walker svoje umelecké odtiene mení výsostne veľmi ľubovoľne, sviežo a neočakávane. Táto štúdia sa bude zaoberať príbehom o odvahe, naslúchaní hlasu múz a schopnosti artikulovať najhlbšie zákutia ľudského bytia autora i recipienta ako aj vnútra médií, prostredníctvom ktorých dialóg medzi dvoma zmienenými stranami prebieha.

Čítať ďalej

Zábavná hudba v Bratislave do roku 1938

Yvetta Kajanová · 11.04.2017 · Musicologica 1/2016, Rock pop jazz

Bratislava koncom 19. a začiatkom 20. storočia bola multikultúrnym malým mestom, ktoré postupne do roku 1938 preberalo mnohé prvky veľkomestskej zábavy. Krížili sa tu maďarská, nemecká, slovenská hudobná kultúra, ale prenikali aj kultúry iných národnostných menšín ako napríklad klezmer, rómska hudba, česká hudba a iné. V tomto období v Bratislave dominovali žánre dychovej hudby, hudba promenádnych orchestrov, spevy pouličných sprievodov, cigánska hudba, salónne orchestre, kinohudba, ľudová hudba a opereta. Do nich postupne preniká zábavná hudba z veľkých miest v podobe shimmy, two-step, one step, tango, charleston, rumba, cha-cha a jazz. V tomto multikulturálnom prostredí vzniká prvá slovenská tanečná pieseň D. Pálka-Š. Hoza: Nepovedz dievčatko nikomu.

Čítať ďalej

Miles Davis – Od bebopu k hip hopu, Päťdesiate roky

Luca Cerchiari · 11.04.2017 · Musicologica 1/2016, Rock pop jazz

Tonalita, ktorú začala v Európe spochybnovať druhá Viedenská škola Schönberga, Weberna a Berga, sa opäť silne upevňuje v americkej populárnej hudbe, zatiaľčo tonálne cítenie jazzu už aj s bebopovými prvkami (chromatizmy, bitonalita, sekundové súzvuky, rozpínanie foriem a štruktúr) sa ocitlo v kríze a nastupuje v 50. rokoch svoju vlastnú cestu; cestu, ktorá indikuje ďaľšie nové perspektívy do budúcnosti: odklon od piesňovej formy a od improvizácie na akordickom základe, ktoré uskutočňoval Cecil Taylor, príklon k výrazovým možnostiam, ktoré ponúka modalita, a rodiaci sa záujem o prvky mnohonárodnostnej etnickej hudby. Nový hudobný jazyk je spojený s technologickými inováciami; zatialčo ku rádiu sa pridáva televízia a filmová produkcia rapídne napreduje ako celosvetový fenomén. Nahrávanie na magnetické pásky a zrod LP platne (teda disku s 33 otáčkami) zase rozširuje a modifikuje kreatívne vzťahy a snahy o konfrontácie v hudbe. Je to však práve hard-bopový prúd, ktorý Miles Davis intuitívne vycíti a šíri ešte predtým, než ho klavirista Horace Silver, bubeník Art Blakey, trubkár Clifford Brown a iní formálne nasmerovali na využívanie typicky afro-amerických tém.

Čítať ďalej