V príspevku sa venujeme niekoľkým problematickým okruhom, ktoré sa objavili pri rekonštrukcii zachovaného operného autografu Mechmet od Juraja Družeckého. Analyzujeme v ňom špecifiká týkajúce sa hudobného dobového zápisu v partitúre, venujeme sa problematike nejasností v harmonicko-rytmickej zložke a prepisu nemeckého textu z originálnych vokálnych partov. Problematické aspekty sú spojené s prepisom do notačného programu Sibelius.
Napriek svojmu obrovskému talentu a vytvoreniu zásadných moderných žánrov akými boli blues, jazz a duchovná hudba, boli afroamerickí hudobníci minulých storočí boli nespravodlivo považovaní za „negramotných“. Ich hudobná gramotnosť sa rozvinula najmä vďaka vzdelávacím reformám prezidenta Abrahama Lincolna po občianskej vojne. Už v priebehu niekoľkých rokov sa objavili černošskí speváci, inštrumentalisti a skladatelia, ktorí ovládali formy európskej klasickej hudby. Antonín Dvořák veril, že afroamerická a indiánska hudba môže tvoriť národný základ americkej umeleckej hudby. Počas devätnásteho storočia prežívali Spojené štáty americké vášnivú lásku k francúzskej, talianskej a nemeckej opere. Dvaja prví afroamerickí skladatelia opier boli Scott Joplin a Harry Lawrence Freeman, pričom druhý dostal prezývku „čierny Wagner“. Scott Joplin sa preslávil svojimi elegantnými klavírnymi ragtimami ako Maple Leaf Rag a The Entertainer. Jeho opera Treemonisha spája európsku opernú štylistiku s afroamerickými ľudovými tradíciami, témami vzdelania a oslobodenia. Opera Voodoo od Harryho Lawrencea Freemana bola uvedená na Broadwayi v roku 1928 a vysielaná v rozhlase. Joplin aj Freeman významne prispeli k zrodu afroamerickej klasickej a divadelnej hudby v Spojených štátoch amerických.
V štúdii Jana Mukařovského Estetická funkcia, norma a hodnota ako sociálne fakty sa stretávame s termínom „antropologické predpoklady“, ktorý označuje antropologické princípy, teda niečo, čo je súčasťou prirodzenosti človeka. Toto niečo náleží k prírode a bolo by ho možné považovať za naturálny základ estetických noriem. Medzi antropologické princípy patria napríklad pravidelný rytmus krvného obehu alebo dýchania, pravý uhol, symetria, zorný uhol, komplementárnosť farieb atď., skrátka niečo, čo súvisí s telesnosťou človeka. Lenže podľa Mukařovského sú estetické normy sociálnym, ergo kultúrnym faktom, a to odporuje tvrdeniu, že by boli konštituované na báze antropologických princípov vlastných človeku ako rodu. Na jednej strane antropologické princípy a estetické normy sú autonómne, jedno náleží prírode a druhé kultúre. Na druhej strane treba povedať, že napriek tomu dochádza k interakcii medzi nimi. Inak povedané, v niektorých kultúrach a historických etapách vývinu umenia sa v procese konštitúcie estetických noriem vedome alebo nevedome môžu využívať niektoré antropologické princípy, napríklad pravidelný rytmus krvného obehu. V iných kultúrach a historických etapách vývinu umenia sa zasa stretávame s tým, že konštitúcia niektorých estetických noriem zámerne porušuje antropologické princípy a toto porušovanie je determinované predpokladaným estetickým účinkom umeleckého diela, Príspevok s názvom Antropologické predpoklady a estetické normy si kladie za cieľ preskúmať niektoré modality vzťahov medzi antropologickými princípmi a estetickými normami.
Prehľadová štúdia sa zaoberá integráciou umelej inteligencie (AI) a digitálnych technológií do edukácie hudobnej náuky na základných umeleckých školách. Cieľom príspevku je analyzovať vplyv technologických trendov na pedagogický proces a zhodnotiť ich relevanciu pre slovenské prostredie. Metodológia vychádza z kritickej analýzy zahraničnej a domácej odbornej literatúry publikovanej v rokoch 2020 – 2025. Štúdia prináša prehľad pozitívnych vplyvov a možných hrozieb, ktoré integrácia technológií do hudobnej edukácie prináša. Zistenia potvrdzujú, že digitálne nástroje zvyšujú motiváciu žiakov a umožňujú personalizovanú výučbu s okamžitou spätnou väzbou. Štúdia zároveň identifikuje riziká, ako sú mechanické osvojovanie vedomostí, či pokles autentickej tvorivosti u žiakov. Zdôrazňuje nevyhnutnosť vyváženého prístupu, v ktorom technológie dopĺňajú, ale nenahrádzajú aktívny proces vyučovania. Výsledky implikujú potrebu realizácie lokálneho empirického výskumu v pedagogickej praxi.
