Preskočiť na obsah
Vedecký časopis

Musicologica 1/2021

Exportovať celé číslo do PDF

Alexander Albrecht, život, dielo a štýl

& · · Musicologica 1/2021, Súčasná hudba

Štúdia približuje život a tvorbu Alexandra Albrechta, skomponovanú v odlišných životných etapách. Poukazuje na skladateľove kompozičné princípy, štýl a typické znaky, ktorými sa tieto diela vyznačujú. Približuje osobnosť Alexandra Albrechta, ktorá v začiatkoch 20. storočia zohrávala dôležitú úlohu pri formovaní hudobného života Bratislavy. Jeho dielo tvorí dôležitý článok v reťazi vývoja modernej slovenskej hudby, pretože stál v jej počiatočných fázach. Svoj život okrem pedagogických, dirigentských, organizačných a publikačných činností „zasvätil“ komponovaniu, kde sa inšpiroval nemeckým novoromantizmom Johannesa Brahmsa a Maxa Regera. Základnou črtou jeho diel je vyrovnanosť, disciplína a proporcionalita s originálnym príspevkom pre zmodernizovanie hudobnej reči akými boli jeho vlastná živelnosťa rytmickosť. Pohyboval sa v rozmedzí rozšírenej tonality približujúc sa až k hraniciam atonality. Autorka analyzuje Humoresku pre dva klavíry z roku 1949.

Čítať ďalej

Hudobná pamäť v súčasnom muzikologickom výskume

· · Hudobná systematika, Musicologica 1/2021

Cieľom tejto štúdie je hlbšie preniknúť do hudobnej psychológie v oblasti fungovania ľudskej pamäte s dôrazom na hudobnú pamäť. Pokúšame sa zhrnúť súčasný stav vedeckého bádania v oblasti ľudskej pamäti, ako aj hudobnej pamäti. Skúmame využívanie hudobnej pamäti z hľadiska profesionálneho hudobníka z rôznych aspektov akými sú rozpoznávanie (recognition) a vybavenie si (recall) hudobných prvkov, rozvinutie viacerých úrovní hudobnej pamäte (vizuálne, formové, kinestetické, pohybové aspekty) a flexibilitu hudobnej pamäte. Venujeme sa schopnosti absolútneho sluchu, vzťahu hudba a reč (schopnosti pamätať si viacero jazykov a hrať na viacero hudobných nástrojov). Taktiež uvádzame rôzne medicínske stavy (Alzheimerova choroba), ktoré ovplyvňujú hudobnú pamäť človeka.

Čítať ďalej

Rytmický sprievod kontrášov v Telgárte I. Pohyb ako kritérium klasifikácie a systematizácie modelov rytmického sprievodu

· · Ľudová hudba, Musicologica 1/2021

Štúdia prezentuje výsledky analýzy harmonicko-rytmického sprievodu v tradičných sláčikových hudbách v obci Telgárt (okr. Brezno, región Horehronie) s dôrazom na jeho rytmickú štruktúru. Základom rytmického sprievodu je periodické opakovanie krátkeho rytmického motívu s relatívne stabilnou dĺžkovou a dynamickou štruktúrou, čím sa v tanečnej hudbe umocňuje vnem pravidelnej metrickej pulzácie. V priebehu historického vývoja tradičných sláčikových hudieb a tanečnej hudby sa predovšetkým vo funkčnom prepojení s konkrétnymi vývojovými vrstvami tanca ustálilo niekoľko základných rytmických motívov (typov rytmického sprievodu), ktoré v hudobnej interpretácii sprievodných hráčov v rôznych lokalitách na Slovensku nadobúdajú často individualizovanú, variantnú rytmickú podobu. Hlavným cieľom analýzy bola identifikácia variantov rytmického sprievodu v hre tzv. kontrášov (hráčov na sprievodných husliach alebo viole) troch generácií rómskych hudobníkov v skúmanej lokalite. Východiskom pre teoreticko-metodologické uchopenie hudobného rytmu boli okrem iných teoretické premisy a poznatky z výskumov hudobnej motoriky a performancie rytmu hudobného psychológa a etnomuzikológa J. Bailyho. Namiesto európskej hudobnej notácie bol za účelom grafickej vizualizácie rytmických variantov použitý alfanumerický kód, reprezentujúci sledované hudobno-štrukturálne aspekty s dôrazom na pohybový rozmer ich interpretácie. Analýzou 18 zvukových a audiovizuálnych výskumných materiálov nahratých medzi rokmi 1961 a 2018 bolo identifikovaných celkom 47 variantov 5 základných aj nových typov rytmického sprievodu. Nasledujúci text je kvôli rozsahu získaných poznatkov prvou časťou dvojdielnej série štúdií. Obsahuje výsledky procesu identifikácie a systematizácie všetkých variantov rytmického sprievodu a vyhodnotenie ich štruktúry s dôrazom na ich pohybovú realizáciu. V druhej časti budú všetky varianty uvedené do kultúrno-spoločenského kontextu a interpretované vo vzťahu k tanečným piesňam, tanečným typom, vzájomnej súhre hráčov a v kontexte medigeneračnej hudobnej transmisie.

Čítať ďalej

Sekundárne rytmické štruktúry v hudobnom sprievode kontrášov v Telgárte a Šumiaci

· · Ľudová hudba, Musicologica 1/2021

Princíp hudobnej improvizácie a proces variácie hudobnej predlohy je dodnes dôležitým aspektom hudobnej interpretácie v tradičných sláčikových a cimbalových hudbách na Slovensku. V rámci výskumu herných štýlov v tomto type ansámblov sa štúdium variačných a ozdobných techník sústredilo najmä na huslistov, resp. primášov ľudových hudieb. Štúdia prezentuje výsledky výskumu zameraného na hráčov sprievodnej funkcie, s dôrazom na rytmickú zložku ich hudobnej produkcie. Podstatou realizácie rytmického sprievodu je ostinátne opakovanie dĺžkovo a dynamicky špecifického rytmického motívu s určitým súzvukovým obsahom. V mnohých lokalitách na Slovensku kontráši(sprievodní hráči na husliach a viole) veľmi často kontinuálnu rytmickú pulzáciu svojej hry narúšajú rôznymi rytmickými variáciami a porušeniami. V príspevku ich nazývam sekundárne rytmické štruktúry. Na základe analýzy zvukových záznamov sláčikových muzík vyhotovených v 60. rokoch 20. storočia a v roku 2006 v obciach Telgárt a Šumiac bolo možné v hre kontrášov identifikovať relatívne veľké množstvo týchto špecifických rytmických štruktúr. Ako na to poukazujú výsledky analýzy, sekundárne rytmické štruktúry v rytmickom sprievode kontrášov nie sú len prejavom ich umeleckej kreativity, ale majú v ich hudobnej interpretácii rozmanité funkcie, ktoré v určitej miere podmieňujú aj ich rytmickú povahu.

Čítať ďalej