Preskočiť na obsah
Vedecký časopis

Musicologica 1/2015

Exportovať celé číslo do PDF

Etnografický výskum alternatívnej hudobnej scény v Bratislave

· · Musicologica 1/2015, Rock pop jazz

Táto štúdia sa venuje etnografickému výskumu alternatívnej hudby v Bratislave od novembra až do decembra 2014. Pre naše pozorovanie sme vybrali dva hudobné kluby v Bratislave, ktoré neustále propagujú alternatívne skupiny: Majestic Music Club a British Rock Stars Club. Etnografický výskum bol zameraný na tri vystúpenia: koncert Wayne Hussey v British Rock Stars Club a na vystúpenie skupiny Lamb a Laibach v Majestic Music Club. Hlavným cieľom nášho výskumu bolo lepšie pochopenie hudobnej kultúry alternatívnej hudby alebo indie scény. Hlavnou metódou bola analýza vzťahov alebo komunikácia medzi obecenstvom a hudobníkmi ako proces vzájomných subjektívnych reakcií a reflexií.

Čítať ďalej

Ambientný sound a zvukomaľba v jazze

· · Musicologica 1/2015, Rock pop jazz

K základným špecifikám harmonickej zložky súčasnej jazzovej hudby patrízvukovosť zdôrazňujúca priestorovosť. V jazzovej hudbe sa objavila v 50-tychrokoch 20. storočia najmä zásluhou progresívnych snáh Milesa Davisa a  jeho zamerania sa na novátorské princípy, vychádzajúce zo znovuobjavenej modálnej hudby. V kontinuite štýlových premien jazzu sa na prelome milénia dostáva do popredia ďalší trend. V ňom sa spája americká a európska hudobná tradícia, zastrešená pod značkou vydavateľstva ECM. Ten v dnešnom prostredí bez hraníc vytvára pevný skelet pre neustále nové tendencie formujúce súčasný jazzový „language“, ktoré prichádzajú z individuálnych, ale aj globálnych vplyvov.  Pre oblasť vývoja harmónie jazzu priniesol tento trend ďalšie špecifiká, ktoré sa v tejto štúdii snažíme odhaliť. Medzi najvýraznejšie individuality z aspektu formovania zvukomalebného harmonického jazyka jazzu patrí americký gitarista Bill Frisell. Rozborom jeho kompozičného a improvizačného štýlu, sledovaním jeho hudobných východísk, ale aj poukázaním na paralely s hudbou európskej tradície,  prinášame pohľad na princípy, ktoré tvoria základy akordickej zvukomaľby v jazze.

Čítať ďalej

Punk a nová vlna v krajinách Československa, Juhoslávie a Poľska

· · Musicologica 1/2015, Rock pop jazz

Pri nástupe punku a novej vlny v bývalých socialistických krajinách boli veľké rozdiely medzi možnosťami hudobníkov. Súviseli s odlišnou kultúrnou a politickou klímou v jednotlivých štátoch v období 1977 – 1989. Pokým hudobníci v Juhoslávii a Poľsku si dokázali uchrániť umeleckú slobodu, československí rockoví hudobníci zotrvávali v pozíciách undergroundu, boli súčasťou klubovej scény alebo prešli do oblasti pop music. Radikálny postoj v undergrounde pomohol sformovať českú alternatívnu scénu ako subkultúru, naopak slovenská scéna bola súčasťou klubových a lokálnych aktivít. To bolo hlavnou príčinou, prečo sa slovenská scéna novej vlny a jej vplyvy objavili na verejnosti omnoho skôr než punková scéna. Odlišné podmienky vývoja boli príčinou úspechu v poľskej a juhoslovanskej rockovej hudby zahraničí, ale aj nástupu alternatívnej a indie scény. Štúdia prináša nielen porovnanie spoločensko-politickej situácie, podmienok pre vývoj rockovej hudby v jednotlivých krajinách, ale aj charakteru hudby novej vlny a punku.

Čítať ďalej

Predstavivosť, vokálna technika a naturálny spev v poprocku

· · Musicologica 1/2015, Rock pop jazz

Príspevok je zameraný na skúmanie významu predstavivosti a muzikality pri speve. Autor sa v ňom zaoberá potrebou edukácie poprockových spevákov na pozadí najčastejšie používaných vokálnych techník v poprocku. Rockoví speváci začínali pôvodne ako amatérski umelci. Postupne začali používať špecifické vokálne nuansy na základe ktorých vznikali jedinečné vokálne techniky. Vychádzali zo známych vokálnych techník (bel canto), ktoré svojím prístupom obohacovali. V histórii poprockovej hudby sa doteraz uplatnilo niekoľko vokálnych techník – belting, speech level singing (singing with the mix), viacero druhov hrdelného spevu (screaming, growling, shouting) a klasická technika bel canto. Aktuálnosť týchto techník sa pokúsime analyzovať v historickom vývoji na konkrétnych príkladoch (Eddie Vedder, Lenny Kravitz, Chris Martin, Mário „Kuly“ Kollár).

Čítať ďalej

Prienik jazzu do rôznych žánrov a subkultúr

· · Musicologica 1/2015, Rock pop jazz

Jazz ako univerzálny hudobný fenomén ovplyvnil niekoľko generácii a stále má schopnosť oslovovať nových poslucháčov a hudobníkov. Jazzová hudba bola vo svojich začiatkoch, okrem rôznych prejavov európskej tanečnej hudby, jediným žánrom populárnej hudby v podobe hot dance music a swingu. Pri jej rozširovaní a postupnom žánrovom štiepení sa stali dve zaujímavé veci. Jazz sa stal autonómnou oblasťou, ktorá paralelne fungovala popri artificiálnej a rozvíjajúcej sa populárnej hudbe. Jazz už nie je len samostatnou kategóriou, ale jeho prvky alebo princípy prechádzajú aj do ďalších hudobných žánrov a ich štýlov. Táto expanzia sa začala diať predovšetkým koncom šesťdesiatych rokov. V nasledujúcej dekáde prežíval jazz zlaté časy v rámci populárnej hudby vďaka fúzii s rockovou hudbou a o niečo neskôr s nástupom funky. V súčasnosti vďaka heterogénnosti hudby môžeme nájsť jazzové prvky, alebo aspoň jeho princípy, v skoro v každom hudobnom žánri a štýle. O vplyve jazzu na viaceré rockové štýly hovoria niektoré posledné publikované štúdie amerických bádateľov, ktoré sa pokúsime v tejto štúdii konfrontovať.

Čítať ďalej

Proměny instituce hudebního klubu na příkladu olomoucké populárně hudební scény před rokem 1989

· · Musicologica 1/2015, Rock pop jazz

Studie ukazuje vývoj instituce populárně hudebního klubu a klubové kultury v mikroprostoru středomoravského města Olomouc v období čtyřicátých až osmdesátých let dvacátého století. Sledovány jsou aspekty organizační, sociální, umělecké, kulturně politické i obecněji kulturní. Pozornost je věnována počátkům klubové scény v institucionalizovaném setkávání fanoušků za účelem poslechu reprodukované hudby v padesátých letech, dále specifické instituci „multižánrového hudebně divadelního klubu“ šedesátých let, v neposlední řadě také transformacím klubové scény v době tzv. normalizace.

Čítať ďalej

K problematike receptívnej hudobnej výchovy u detí predškolského veku

· · Hudobná systematika, Musicologica 1/2015

Obsah hudobnej výchovy u detí predškolského veku sa uskutočňuje prostredníctvom hudobných činností, do ktorých patrí aj počúvanie hudby.Výskumy orientované na záujem detí o počúvanie boli doteraz väčšinou zamerané na mladší školský vek, my sme sa rozhodli skúmať ešte mladšie deti. Chceli sme zistiť, či sú deti predškolského veku ochotné počúvať vážnu hudbu. Mysleli sme si, že najviac tretina skúmaných detí prejaví záujem sa danou hudbou zaoberať. Prostredníctvom pozorovania detí pri počúvaní nahrávok a následného rozhovoru o pocitoch a zážitkoch z hudby sme dospeli k záveru, že 100 % detí je k tejto činnosti otvorené napriek tomu, že až 93,75 % nemalo predchádzajúcu percepčnú skúsenosť. Pri kolektívnom počúvaní hudby deti najdlhšie dokázali vnímať hudbu obdobia romantizmu, plnú vášní a dramatizmu. Dá sa tak usúdiť, že popri rytmických aspektoch je v hudbe pre deti určujúca aj melodicko-harmonická zložka.

Čítať ďalej