Preskočiť na obsah

Hudba a spev v Biblii

Štúdia stručne mapuje význam a funkciu hudby a spevu v Biblii. V prvej časti sú predmetom analýzy knihy Starého zákona, kde si všímame prvé zmienky o speve a hudbe. Ďalej rozoberáme funkciu, vzhľad, charakter a delenie základných hudobných nástrojov a charakterizujeme si najznámejšie starozákonne spevy. Pozornosť bude venovaná knihe Žalmy, Veľpiesni, Debórinej piesni a ďalším menším spevom v Starom zákone. V záverečnej časti sa pozrieme na význam a funkciu hudby a spevu v Novom zákone. Stručne budeme analyzovať tie novozákonné knihy, kde nachádzame narážky na hudbu alebo spev.

Čítať ďalej

Vzťah medzi hudbou a mestom v piesňach skupiny Živé kvety

Kvalitatívna analýza vybraných siedmich piesní alternatívnej rockovej skupiny Živé kvety vychádza z intertextuálnej analýzy z oblastí muzikológie, literatúry a sociológie.
Centrálna analýza hudby a textov interaguje so zahrnutím nehudobných prvkov, a to diskusiou o meste a populárnej hudbe, analýzou biografie vybranej kapely, hlavnými zdrojmi inšpirácie pri tvorbe, situáciou alebo pracovnými podmienkami umelcov. Forma piesní je založená na verši – refréne rozšírenom o inštrumentálnu introdukciu a inštrumentálnej časti medzi opakovaním slôh alebo refrénov; harmonická schéma je jednoduchá, zvyčajne sa skladá z troch akordov; väčšina vybraných piesní je v strednom tempe, pre skupinu je typická interkorelácia rocku a indie-folku. Okrem tradičnej analýzy hudby (formálnej, harmonickej, rytmickej) a analýzy textov sme sa zaoberali aj spôsobom, akým hudobníci vytvorili konkrétnu skladbu, vplyv a vzťah medzi hudbou, mestom, politikou a kultúrnymi kontextami alebo zmenami.
Po analýze textov z vybraných siedmich piesní sme dospeli k záveru, že Lucia Piussi, ako autorka textov a zároveň spisovateľka použila niekoľko prvkov, ktoré možno nájsť v analýze iných rockových hudobníkov a básnikov alebo spisovateľov:
obrazový jazyk prostredníctvom metafor; metonymá (mesto a priateľstvá, láska); alegórie (napríklad morálny a politický význam); narážky (uvádzajúce niektoré literárne diela alebo spisovateľov).

Čítať ďalej

Chytľavosť melódie vo vážnej a populárnej hudbe, reklamách a marketingu

V tejto práci analyzujeme jav chytľavosti melódií v hudbe a v marketingovom prostredí. Charakterizujeme melódiu ako všeobecný pojem, venujeme sa problematike terminológie javu chytľavosti „ušných červov“. Analyzujeme „ušné červy“ z hľadiska psychológie. Pozorujeme rôzne spôsoby a stratégie v písaní chytľavých skladieb a hitov. Sledujeme efekt „ušných červov“ na človeka v prostredí obchodov, vo svete marketingu a reklám. V empirickej časti, ktorá bola realizovaná formou dotazníka, zisťujeme u respondentov znalosť pojmu „ušných červov“, pravidelnosť a charakter tohto javu, porovnávame výsledky a odpovedáme na vopred stanovené hypotézy. Výsledky vyhodnocujeme v tabuľkách a grafoch.

Čítať ďalej

Speváčky v slovenskom poprocku v novom miléniu

Zárukou úspechu v rockovej hudbe nie sú len kvalitné a invenčné piesne, ale musia sa stretnúť aj s priazňou poslucháčov, pretože kvalita a záujem obecenstva nie sú vždy v súlade. Ak je však invencia a hodnota piesne spojená s technicky dobrou interpretáciou, môže vzniknúť nadčasová nahrávka. Je potešujúce, že na Slovensku máme kvalitné speváčky a spevákov, ktorí vedia spievať technicky dobre. K takým patria aj ženské interpretky. Z nich sme pre našu analýzu vybrali Katku Knechtovú a Zuzanu Smatanovú. V celej svojej tvorbe, či už máme na mysli kapelu Peha alebo sólové albumy, priniesla Katka Knechtová vždy niečo nové a moderné. Vo svojej speváckej technike prešla značným posunom dnes už počas svojej vyše dvadsať ročnej kariéry. Jej vývoj je súčasne odkazom pre mladšiu ge­neráciu, že spevácka technika je veľmi dôležitá, pretože otvára pre speváka nové možnosti. Podobný vývoj absolvovala aj Zuzana Smatanová. Ako hudobný samouk v istých štádiách svojej kariéry vyhľadala aj hlasových pedagógov. Pochopila, že cvičenie a technika sú dôležité, ak chce ako speváčka pôsobiť na scéne profesionálne.

Čítať ďalej

Hudba verzus mýtus v príbehu skupiny EKV

Tento príspevok je venovaný juhoslovanskej alternatívnej rockovej kapele EKV, ktorá bola aktívna v rokoch 1982 až 1994, hodnotená ako jedna z najlepších juhoslovanských kapiel podľa publikovaných článkov v hudobných časopisoch a životopisných knihách. Analýza je založená na historickom prehľade o juhoslovanskom alternatívnom rocku, prezentácii životoopisných udalostí, analytickej diskusii o hudbe, recenziách a esejách o EKV s cieľom definovať dôvody a fakty o vytvorení „mýtu EKV“ po smrti rozhodujúcich členov: Milan Mladenović, Margita Stefanović, Bojan Pečar a Ivan Vdović-VD.

Čítať ďalej

Kuciak a Kušnírová v slovenskej populárnej hudbe

Tento príspevok analyzuje protestné piesne, tematizujúce vraždu novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej, podľa klesajúcej počúvanosti. Ján Kuciak bol investigatívny novinár, ktorý pracoval na odhalení daňových podvodov, siahajúcich až medzi vládnu garnitúru na Slovensku. Medzi skladbami Chceme pravdu a Milión eur je rozdiel približne 762 000 zhliadnutí, pričom Milión eur má menej než 15 000 zhliadnutí. Je badateľný veľký rozdiel medzi hip-hopovými spracovaniami, ktoré sú najpopulárnejšie, a ponúknutým folk-rockovým. Samotná vražda je v hip-hopových piesňach len naznačená – aj v slovenskom spoločensko-politickom svete je katalyzátorom pre pretlak spoločenských síl. Vražda je teda zámienkou na vyburcovanie frustrácií z celoslovenských pomerov. Intímnejšia, poetická pieseň Milión eur rieši výlučne subjektívny pohľad na vraždu – nemá potenciál stať sa protestnou piesňou, na to je primálo agitačná. Po zhodnotení sme prišli k záveru, že danej celospoločenskej situácií viac vyhovoval hnev než pátos.

Čítať ďalej