Preskočiť na obsah
Vedecký časopis

Miroslav Záhradník

Aktuálne otázky jazzovej harmónie – dynamická tonalita

· · Musicologica 1/2024

Harmonické postupy súčasného jazzu priamo nadväzujú na tradičné harmonické vzťahy európskej klasickej hudby. Hudobná prax prinášala v jazzovej hudbe také harmonické modely, ktoré boli prirodzene viazané na kompozičné a improvizačné potreby, ale aj samotný štýlotvorný proces. Preto ich začleňovanie do hudobného jazyka, ktorý rovnako prechádzal svojim vývinom, prichádzalo postupne, akoby oneskorene za výdobytkami harmónie klasickej hudby 20. storočia. Súčasná jazzová hudba však v praxi využíva väčšinu životaschopných harmonických prvkov klasickej hudby ako prirodzenú súčasť svojich vyjadrovacích prostriedkov. Sú organizované do logických štruktúr, tvoriacich súčasť jazzového jazyka, ktorý má svoje vlastné špecifiká a je súčasťou živého organizmu súčasnej jazzovej hudby. Pri skúmaní harmonických vzťahov v jazzovej hudbe využívame nielen možnosti jazzovej terminológie, dôležitým východiskom nám sú aj významné práce slovenskej muzikológie – Tonalita Jozefa Kresánka, Vývinové zákonitosti klasickej harmónie Miroslava Filipa, ako aj štúdia O harmónii Juraja Beneša.

Čítať ďalej

Ambientný sound a zvukomaľba v jazze

· · Musicologica 1/2015, Rock pop jazz

K základným špecifikám harmonickej zložky súčasnej jazzovej hudby patrízvukovosť zdôrazňujúca priestorovosť. V jazzovej hudbe sa objavila v 50-tychrokoch 20. storočia najmä zásluhou progresívnych snáh Milesa Davisa a  jeho zamerania sa na novátorské princípy, vychádzajúce zo znovuobjavenej modálnej hudby. V kontinuite štýlových premien jazzu sa na prelome milénia dostáva do popredia ďalší trend. V ňom sa spája americká a európska hudobná tradícia, zastrešená pod značkou vydavateľstva ECM. Ten v dnešnom prostredí bez hraníc vytvára pevný skelet pre neustále nové tendencie formujúce súčasný jazzový „language“, ktoré prichádzajú z individuálnych, ale aj globálnych vplyvov.  Pre oblasť vývoja harmónie jazzu priniesol tento trend ďalšie špecifiká, ktoré sa v tejto štúdii snažíme odhaliť. Medzi najvýraznejšie individuality z aspektu formovania zvukomalebného harmonického jazyka jazzu patrí americký gitarista Bill Frisell. Rozborom jeho kompozičného a improvizačného štýlu, sledovaním jeho hudobných východísk, ale aj poukázaním na paralely s hudbou európskej tradície,  prinášame pohľad na princípy, ktoré tvoria základy akordickej zvukomaľby v jazze.

Čítať ďalej