Preskočiť na obsah

Muzikologická diskusia pri okrúhlom stole na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského

Počas Týždňa vedy a techniky aj muzikologické vedecké pracoviská pripravili pozoruhodné podujatia. 10. novembra 2015 sa v priestoroch Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave uskutočnilo vedecké podujatie organizované Katedrou muzikológie, ktorého témou boli Tematické katalógy a databázy starej hudby zamerané na stredovek, renesanciu a barok. Stretnutie hudobných historikov malo medzinárodný ráz, keďže sa na ňom okrem domácich muzikológov zúčastnili aj referujúci zo susednej Českej republiky a Talianska. Príspevok sumarizuje hlavné myšlienky diskusie.

Čítať ďalej

Perspektívy rekonštrukcie Cithary Sanctorum (1636) a edície piesní Juraja Tranovského

Výročie reformácie prinieslo v roku 2017 viacero edičných projektov, ktoré sprístupnili dnešnému čitateľovi pamiatky, súvisiace s touto významnou udalosťou. Môžu nám slúžiť ako inšpirácia k edíciám domácich pamiatok, zároveň aj ako záväzok, aby podobné projekty vznikali aj u nás. Cithara Sanctorum (CS) je náš najväčší a počas uplynulých storočí najvydávanejší spevník. Je to monumentálne dielo Juraja Tranovského, ktorý toto dielo dokončil vo svojom poslednom pôsobisku, v dnešnom Liptovskom Mikuláši. Vydané bolo v Levoči u Vavrinca Brewera v roku 1636. V bohoslužobnej praxi sa spevník používal až do 20. storočia a hovoriť môžeme o desiatkach, až stovkách vydaní. Súčasný knihovedný výskum eviduje 215 vydaní. Cieľom tejto štúdie je poukázať na možnosti rekonštrukcie Cithary Sanctorum a jej perspektívy. Spracovanie tohto prameňa by posunulo hymnologický výskum vpred nielen u nás, ale v celom stredoeurópskom priestore. Prvým krokom by malo byť sprístupnenie pamiatky vo forme novodobej edície. Pramenná základňa je síce bohatá, ale dostupnosť starších vydaní je problematická.

Čítať ďalej

Scelta musicale Samuela Capricorna – k metodologickým a edičným problémom prípravy pramenno-kritickej edície

Posmrtne vydaná tlačená zbierka ôsmich duchovných koncertov pre sólový hlas a jeden alebo dva nástroje sa nezachovala v kompletnej podobe. Jej rekonštrukciu umožňuje viacero zachovaných odpisov, ktorých konfrontácia poukazuje na rôzne varianty skladieb či iné zásahy a opravy vykonané zapisovateľmi. Editor tak čelí otázke, ktorý z dostupných prameňov považovať za primárny. Cieľom štúdie je predstaviť súčasný stav pramennej základne k štúdiu tejto zbierky a zároveň poukázať na konkrétne prípady problémov a ich riešení. Mnohé postupy sú všeobecne aplikovateľné na kritickú edíciu iných zbierok hudby 17. storočia a môžu poslúžiť ako praktické príklady, analógie alebo východiská.

Čítať ďalej

Polychórické kompozície Matthäusa Apellesa von Löwensterna (1594-1648): Rozdiel v inštrumentálnom obsadení v skladbách zachovaných vo Vroclavských rukopisných prameňoch a v Levočskej zbierke hudobnín

Dvojzborové kompozície sliezskeho skladateľa Matthäusa Apellesa von Löwensterna (1594  – 1648) sa zachovali v primárnych prameňoch výhradne len v rukopisnom zápise. Absencia tlačenej podoby tak prináša viaceré rozdiely medzi jednotlivými verziami skladieb. Náš príspevok sa porovnaním vybraných diel zachovaných v tzv. Sammlung Bohn a Levočskej zbierke hudobnín snaží zhodnotiť závažnosť týchto odlišností a dostať sa bližšie ku odpovedi na otázku, či intavolácie v tabulatúrnych zborníkoch Levočskej zbierky hudobnín, zapísané novou nemeckou organovou tabulatúrnou notáciou, uchovávajú kompletnú podobu skladieb.

Čítať ďalej

Cesty šírenia tvorby Ph. de Monteho a J. Regnarta na území dnešného Slovenska počas 16. a 17. storočia

Ústrednou témou predloženej štúdie je recepcia tvorby dvoch významných hudobníkov vrcholnej renesancie, konkrétne Ph. de Monteho a J. Regnarta (činných na cisárskom dvore Rudolfa II.) na území dnešného Slovenska, resp. na území historického Uhorska v 16. a 17. storočí. Odpisy skladieb týchto hudobníkov mali zastúpenie v hudobnom repertoári našich kráľovských miest a nachádza sa ich tvorba nielen v katolíckom, ale aj v evanjelickom cirkevnom prostredí.

Čítať ďalej