Preskočiť na obsah

Alexander Albrecht, život, dielo a štýl

Štúdia približuje život a tvorbu Alexandra Albrechta, skomponovanú v odlišných životných etapách. Poukazuje na skladateľove kompozičné princípy, štýl a typické znaky, ktorými sa tieto diela vyznačujú. Približuje osobnosť Alexandra Albrechta, ktorá v začiatkoch 20. storočia zohrávala dôležitú úlohu pri formovaní hudobného života Bratislavy. Jeho dielo tvorí dôležitý článok v reťazi vývoja modernej slovenskej hudby, pretože stál v jej počiatočných fázach. Svoj život okrem pedagogických, dirigentských, organizačných a publikačných činností „zasvätil“ komponovaniu, kde sa inšpiroval nemeckým novoromantizmom Johannesa Brahmsa a Maxa Regera. Základnou črtou jeho diel je vyrovnanosť, disciplína a proporcionalita s originálnym príspevkom pre zmodernizovanie hudobnej reči akými boli jeho vlastná živelnosťa rytmickosť. Pohyboval sa v rozmedzí rozšírenej tonality približujúc sa až k hraniciam atonality. Autorka analyzuje Humoresku pre dva klavíry z roku 1949.

Čítať ďalej

Povojnová hudobná moderna na Východe a Západe

Predmetná štúdia načrtáva, akú úlohu zohrali modernistické hudobné techniky v povojnovom období. Menovite sa zaoberá symbolickou funkciou, ktorú tieto techniky nadobudli v komunistických krajinách. V prípade jednej mimoriadne vplyvnej modernistickej hudobnej techniky ďalej opisuje viacero príčin pre jej obľúbenosť medzi skladateľmi povojnového obdobia, a porovnáva jej využitie v hudobnej praxi na Východe, resp. Západe.

Čítať ďalej

O hudobnom materiáli: Serializmus a myslenie

Úvahy o hudobnom materiáli sú súčasťou európskej hudobnej teórie už takmer 2000 rokov. Do popredia sa však dostali najmä v rámci teoretického diskurzu, ktorý v 50. a 60. rokoch 20. storočia sprevádzal rozvoj seriálnej hudby. V snahe o dekonštrukciu tradičných kompozičných techník a o vytvorenie novej hudby z najzákladnejších stavebných prvkov sa mnohí povojnoví skladatelia i teoretici začali zaoberať problematikou hudobného materiálu, pričom jej pripisovali dôležitú pozíciu medzi intelektuálnymi témami svojej súčasnosti. Teórie hudobného materiálu preto zostávajú nielen kľúčovou pomôckou pre pochopenie seriálnej hudby povojnového obdobia, ale aj mimoriadne bohatým zdrojom poznatkov z oblasti dejín, kultúry a filozofie. Sú cenným svedectvom o istom dejinnom úseku, ktoré nás nabáda k stále novým otázkam.

Čítať ďalej

Hudobné vysielanie Slovenského rozhlasu v období 2. svetovej vojny

Research on radio broadcasting between 1939 and 1945 in Slovakia unearths an order of the Propaganda Office that only German composers should be broadcast and the music of Jewish, Russian and Czech composers avoided. The main focus of the music department of Slovak radio was propagation of Slovak national music. Despite the taboo, director and composer Alexander Moyzes was able to ‘smuggle’ into the programme the music of Russian and Czech composers and those of Jewish origin such as Felix Mendelssohn Bartholdy. Approximately 34% of music broadcast was that of Slovak composers and 66% that of international composers. German music broadcasting decreased in 1945, from the original preferences of 61%-67% during 1940-45 broadcasting rate decreased to 6.8% in 1945. On the other hand, Czech and Russian music recorded an increase in broadcasting: the former from the original 10 to 13% (1940-45) to 48% (1945) and the latter from the original 10 to 15% (1940-45) to 24% (1945).
Bei einer grundsätzlicher Untersuchung der Rundfunksendung in der Slowakei im Zeitraum 1939 – 1945 stößt man auf Anordnungen der Propaganda-Behörden, Musik deutscher Komponisten zu senden und Sendungen mit jüdischen, russischen und tschechischen Komponisten zu unterbinden. Die Hauptorientierung der musikalischen Abteilung des Slowakischen Rundfunks war die Propagierung des slowakischen nationalen Schaffens. Trotz dieser Anordnungen ist es dem Direktor der musikalischen Abteilung, dem Komponisten Alexander Moyzes, gelungen, in die Programmstruktur auch die Musik der russischen und tschechischen Komponisten wie auch der Komponisten jüdischer Herkunft, zum Beispiel Felix MendelssohnBartholdy, einzufügen.
Ungefähr 34% der Sendung bildete Musik slowakischer Komponisten, 66% stand für ausländischen Komponisten zur Verfügung. Der Anteil deutscher Musik ging im Jahr 1945drastisch zurück: der Prozentsatz von 61%-67% im Zeitraum 1940 – 1945 fiel im Jahr  1945 auf 6,8%. Dagegen kam es zum Anstieg des Anteils der russischen und tschechischen Musik in den Sendungen. Vom ursprünglichen Anteil  von 10-13% (1940-1945) stieg der Anteil der tschechischen Musik auf 48% im Jahr 1945; der ursprüngliche Anteil von 10-15% der russischen Musik stieg im Zeitraum 1940-1945 auf 24% im Jahr 1945.

Čítať ďalej

Komprovizácia – na margo diskusie o opodstatnenosti termínu

The term “comprovisation“ which is hybrid name based on terms composition and improvisation emerged in various discourses since the beginning of this century. These terms express different principles accessing music material which has a tension and a certain contradiction. Comprovisation is used for bringing closer poetry of some contemporary experimental music where the author of the composition is at the same time a musician/performer of this composition in experimental ensemble called Shock Theory (tEóRia OtraSu). According to the author, such komprovisation is a mutation of composed and intuitive music. This term can be found in some projects of the pianist Philip Thomas who says: „comprovisation is a celebration and exploration of the interface where composition and improvisation meet. Central to the project is a number of works composed by musicians who are associated with the world of improvised music”. This principle can be found also in works of artists such as: Michael Francis Hannan, Richard Dudas, Jean-Michel Van Schouwburg, Lawrence Casserley and others. The author is looking for the place for komprovisation in historical development among such composers as for example: Morton Feldman, Charles Ives, Henry Cowell, John Cage, Witold Lutoslawski, Edgard Varese… He talks about existence of Slovak alternative scene of comprovisation music.

Čítať ďalej