Preskočiť na obsah
Vedecký časopis

Musicologica 1/2020

Exportovať celé číslo do PDF

Hugues Panassié Joachimovi Berendtovi: kritik ako „umelec“. Estetické debaty, sebapropagácia a marketingové stratégie

· · Musicologica 1/2020

Autor sa zaoberá vznikom jazzovej kritiky začiatkom 20. a 30. rokov vo Francúzsku, USA, Taliansku a Nemecku. Porovnáva také osobnosti ako Hugues Panassié, Charles Delaunay, Leonard Feather, Franco Fayenz a Joachim Berendt. Na ich príklade vyhodnocuje problematiku prvých reflexií o jazze na stránkach časopisov, hovorí o omyloch a hrubých chybách pri hodnotení štýlov (hot, straight, bebop), posudzovaní jazzu z pohľadu “bieleho” európskeho jazzu alebo rasových a gender predsudkov. V prípade spomenutých kritikov sa tiež prepájala ich aktivita ako producentov, organizátorov, managerov a u niektorých kritikov aj aktívnych hudobníkov, ktorá by v súčasnosti predstavovala konflikt záujmov, najmä ak súčasne písali sami o sebe a propagovali svoje vlastné managerske aktivity.

Čítať ďalej

Improvizácia v hre na saxofóne v primárnom umeleckom vzdelávaní

· · Musicologica 1/2020

Štúdia sa zaoberá významom improvizácie pre primárne umelecké vzdelávanie (Základná umelecká škola) pre deti vo veku od 10-16 rokov osobitne v hre na saxofóne.
Štúdia vychádza z analýzy 6 prípadových štúdií, detí, ktoré hrali na saxofóne. Dôležitou súčasťou výskumu boli aj jednoduché motivické cvičenia (12), ktoré autor vytvoril z dostupných učebníc džezovej improvizácie. Pre potreby improvizácie zjednodušil niektoré jazzové štandardy a vytvoril vlastné skladby. Autor prostredníctvom metódy rozhovoru, pozorovania, Torranceho figurálneho testu dospel k názoru, že aj keď žiaci nemali ambície stať sa profesionálnymi hudobníkmi, prejavovali len priemerný hudobný talent, u všetkých 6 žiakov sa veľmi dobre rozvinula kreativita a hudobné myslenie.

Čítať ďalej

Výskum v oblasti muzikoterapie s drobnohľadom detí so zdravotným znevýhodnením, najmä detí s poruchami autistického spektra

· · Musicologica 1/2020

V tejto štúdii sa snažíme zdokumentovať bádanie v tomto druhu expresívnej terapie detí s poruchami autistického spektra (PAS). Text poskytuje informácie o aktuálnych súčasných knižných publikáciách. Štúdia hodnotí súčasný stav výskumu v priamom vedeckom bádaní s rôznym zameraním od metaanalýz cez muzikoterapeutickú improvizáciu, k rozvoju reči až po využitie muzikoterapie v medicíne. Snahou autorky je poskytnúť pohľad na problém, avšak nie ucelený obraz takej komplexnej témy. V ďalšej časti štúdie sa podrobnejšie zaoberáme muzikoterapiou detí s PAS, pretože výsledky výskumov v tejto oblasti sú rozsiahle. Cieľom publikovaného textu je ponúknuť čitateľovi vzorku podnetných štúdií, ktoré vznikli po roku 2000 v rámci muzikoterapeutických výskumov.

Čítať ďalej

Experimentálne skúmanie emocionálnych účinkov epic music

· · Musicologica 1/2020

Epic music je pomerne mladý, populárny, formujúci sa žáner, ktorého východiská možno hľadať vo filmovej a trailerovej hudbe. S týmito žánrami nesie epic music veľa spoločných znakov, ale odlišuje sa od nich v troch hlavných aspektoch – vizuálnej nezávislosti, kratšej zvukovej stope a emocionalite. Hudobné spoločnosti na produkciu trailerov skladajú emocionálnu hudbu epic music pre fanúšikov výhradne na počúvanie. Pomocou experimentu sme skúmali, či je epic music skutočne emočná hudba, resp. či v poslucháčovi vyvoláva intenzívnejšie emócie, ktoré sú pre daný žáner charakteristické. Experimentu v podobe dotazníka sa zúčastnilo 55 respondentov, ktorí čiastočne túto hypotézu potvrdilo.

Čítať ďalej