slovenké kultúrne dedičstvo

Rezofonická gitara dobro síce vznikla v Amerike, ale bez geniálneho strojcu menom Ján Dopjera (John Dopyera, anglická verzia mena), ktorý pochádzal zo Slovenska, by si ho Američania nemohli prisvojiť a zaradiť do kultúrneho dedičstva Ameriky. Dobro gitara nepatrí len do múzea, nie je len súčasťou muzeálnych exponátov, stále sa na ňom hrá a aktívne ho používajú profesionálni hudobníci v súčasnosti po celom svete v rôznych hudobných žánroch od country, blues, jazz až po pop music. Je dôležité vymedziť jeho miesto v systematike hudobnej vedy, kde je súčasťou organologickej disciplíny, pretože dobro nie je len gitara, ale jeho súčasťou je aj dômyselný technologický systém. V práci sa venujem deleniu strunových nástrojov, na ktorých sa využíva práve systém dobro. Analyzujem najčastejšie používané výrobné materiály. Všímam si, aké struny hudobníci používali, ako prešli od tenkých strún až po hrubšie struny. V hudbe najznámejších interpretov a skupín sa používali zväčša drevené korpusové gitary so systémom „dobro“. Neskôr sa prešlo od rezonančného systému k elektromagnetickým snímačom. Priblížim nielen vývoj nástroja, ale aj život vynálezcov, bratov Dopyerovcov, synov mlynára z Dolnej Krupej na západnom Slovensku pri Trnave. Dopyerovci sa sťahovali za prácou do Los Angeles v USA v roku 1908. Turbulentný a konfliktný bol vzťah investora G. Bauchampa s Johnom Dopyerom, žiaľ, ovplyvnil aj vývoj systému „dobro“. Keď sa dostali originálne americké dobro-gitary na Slovensko v 90-tych rokoch, táto etapa predstavovala nový vývoj kultúrnych americko-slovenských vzťahov.