Sekundárne rytmické štruktúry v hudobnom sprievode kontrášov v Telgárte a Šumiaci
Princíp hudobnej improvizácie a proces variácie hudobnej predlohy je dodnes dôležitým aspektom hudobnej interpretácie v tradičných sláčikových a cimbalových hudbách na Slovensku. V rámci výskumu herných štýlov v tomto type ansámblov sa štúdium variačných a ozdobných techník sústredilo najmä na huslistov, resp. primášov ľudových hudieb. Štúdia prezentuje výsledky výskumu zameraného na hráčov sprievodnej funkcie, s dôrazom na rytmickú zložku ich hudobnej produkcie. Podstatou realizácie rytmického sprievodu je ostinátne opakovanie dĺžkovo a dynamicky špecifického rytmického motívu s určitým súzvukovým obsahom. V mnohých lokalitách na Slovensku kontráši(sprievodní hráči na husliach a viole) veľmi často kontinuálnu rytmickú pulzáciu svojej hry narúšajú rôznymi rytmickými variáciami a porušeniami. V príspevku ich nazývam sekundárne rytmické štruktúry. Na základe analýzy zvukových záznamov sláčikových muzík vyhotovených v 60. rokoch 20. storočia a v roku 2006 v obciach Telgárt a Šumiac bolo možné v hre kontrášov identifikovať relatívne veľké množstvo týchto špecifických rytmických štruktúr. Ako na to poukazujú výsledky analýzy, sekundárne rytmické štruktúry v rytmickom sprievode kontrášov nie sú len prejavom ich umeleckej kreativity, ale majú v ich hudobnej interpretácii rozmanité funkcie, ktoré v určitej miere podmieňujú aj ich rytmickú povahu.