Jan Mukařovský, štrukturálna estetika a reflexia hudby: vplyvy a rezonancie
Jan Mukařovský, zakladateľ štrukturálnej estetiky a priekopník modernej semiológie umenia, pôsobil v rokoch 1930 až 1937 ako docent a neskôr profesor na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Počas tohto obdobia napísal niekoľko zásadných diel, ako napríklad Semiológia umenia, Estetická funkcia (1934) a Norma a hodnota ako sociálne fakty (1936). Počas tohto krátkeho obdobia nadviazal pracovné kontakty s viacerými významnými slovenskými vedcami a výrazne ovplyvnil slovenské myslenie o umení. Hoci sa Mukařovský priamo nezaoberal hudbou, jeho estetické názory priamo či nepriamo ovplyvnili niektorých slovenských muzikológov. Jeho názory našli najvýraznejšiu rezonanciu v teoretickej práci Petra Faltina, najmä v jeho úvahách o funkcii zvuku v hudobnej štruktúre a hudobnom význame. Nepriamy vplyv možno identifikovať v dielach Jozefa Kresánka a za pozitívne možno považovať, že obaja myslitelia dokázali kreatívne využiť a transformovať podnety pochádzajúce zo štrukturálnej estetiky. Táto štúdia sa pokúša tieto rezonancie a vplyvy analyzovať.