Preskočiť na obsah

Antropologické predpoklady a estetické normy

V štúdii Jana Mukařovského Estetická funkcia, norma a hodnota ako sociálne fakty sa stretávame s termínom „antropologické predpoklady“, ktorý označuje antropologické princípy, teda niečo, čo je súčasťou prirodzenosti človeka. Toto niečo náleží k prírode a bolo by ho možné považovať za naturálny základ estetických noriem. Medzi antropologické princípy patria napríklad pravidelný rytmus krvného obehu alebo dýchania, pravý uhol, symetria, zorný uhol, komplementárnosť farieb atď., skrátka niečo, čo súvisí s telesnosťou človeka. Lenže podľa Mukařovského sú estetické normy sociálnym, ergo kultúrnym faktom, a to odporuje tvrdeniu, že by boli konštituované na báze antropologických princípov vlastných človeku ako rodu. Na jednej strane antropologické princípy a estetické normy sú autonómne, jedno náleží prírode a druhé kultúre. Na druhej strane treba povedať, že napriek tomu dochádza k interakcii medzi nimi. Inak povedané, v niektorých kultúrach a historických etapách vývinu umenia sa v procese konštitúcie estetických noriem vedome alebo nevedome môžu využívať niektoré antropologické princípy, napríklad pravidelný rytmus krvného obehu. V iných kultúrach a historických etapách vývinu umenia sa zasa stretávame s tým, že konštitúcia niektorých estetických noriem zámerne porušuje antropologické princípy a toto porušovanie je determinované predpokladaným estetickým účinkom umeleckého diela, Príspevok s názvom Antropologické predpoklady a estetické normy si kladie za cieľ preskúmať niektoré modality vzťahov medzi antropologickými princípmi a estetickými normami.

Čítať ďalej

Interpretácia umeleckého diela – Univerzitný doktorandský workshop – Abstrakty

Workshop s názvom Interpretácia umeleckého diela – predpoklady, postupy a aplikácie bol zameraný na prehĺbenie všeobecných predpokladov interpretácie umeleckého diela. V prvej časti sa pozornosť sústredila na vysvetlenie toho, čo je to interpretácia, aké modality interpretácie poznáme, akú úlohu zohráva teoretický rámec pri konštitúcii interpretačných metód a prístupov. Do pozornosti sa dostali aj rôzne typy interpretácií, ako sú napríklad hudobná partitúra a predvedenie, dramatický text a inscenácia, ale aj radikálne podoby interpretácie, keď napríklad filmové dielo interpretuje obraz, výtvarné dielo nachádza svoje pokračovanie v hudobnom diele, literárne dielo interpretuje film.
V druhej časti sa pozornosť zamerala na problémy, spojené s interpretáciou literárneho diela, výtvarného diela, hudobného diela, dramatického diela a ich využitia v rôznych vedných oblastiach aj ich aplikovaných formách, v umeleckom prostredí, ale aj vo formálnom a neformálnom vzdelávaní, múzejnej a galerijnej pedagogike či v oblasti marketingu a managementu kultúry a turistického ruchu.

Čítať ďalej

Jan Mukařovský, štrukturálna estetika a reflexia hudby: vplyvy a rezonancie

Jan Mukařovský, zakladateľ štrukturálnej estetiky a priekopník modernej semiológie umenia, pôsobil v rokoch 1930 až 1937 ako docent a neskôr profesor na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Počas tohto obdobia napísal niekoľko zásadných diel, ako napríklad Semiológia umenia, Estetická funkcia (1934) a Norma a hodnota ako sociálne fakty (1936). Počas tohto krátkeho obdobia nadviazal pracovné kontakty s viacerými významnými slovenskými vedcami a výrazne ovplyvnil slovenské myslenie o umení. Hoci sa Mukařovský priamo nezaoberal hudbou, jeho estetické názory priamo či nepriamo ovplyvnili niektorých slovenských muzikológov. Jeho názory našli najvýraznejšiu rezonanciu v teoretickej práci Petra Faltina, najmä v jeho úvahách o funkcii zvuku v hudobnej štruktúre a hudobnom význame. Nepriamy vplyv možno identifikovať v dielach Jozefa Kresánka a za pozitívne možno považovať, že obaja myslitelia dokázali kreatívne využiť a transformovať podnety pochádzajúce zo štrukturálnej estetiky. Táto štúdia sa pokúša tieto rezonancie a vplyvy analyzovať.

Čítať ďalej