facebooktwittergoogle_plusredditpinterestlinkedinmail

Publikované: Musicologica 2/2012 | Nedeľa, 2. december 2012, 13:00

Autor: and | E-mail | Domovská stránka

Premeny spirituálov v súčasnosti

Abstrakt:

The authors of the contribution deal with new approaches to the performance of traditional Afro-American spirituals. The basic differences between the older and more recent sacred music of Afro-American realm which they endeavour to reveal reside in the relation between traditional spirituals and gospel music. Two spirituals are chosen, studied and analyzed in their new versions: Amazing Grace and No More Auction Block. An individual approach of the artists (Chris Tomlin: Amazing Grace, Katka Sliacka: Song for Noemi) is taken into consideration, and on the basis of the given criteria their relation to the original is assessed. The adaptation of the original material of spirituals ranges from restoration, conservation of the original melody and preservation of authenticity to various innovative transformations of the original. Identified significant features, transformations, and new elements demonstrate the expansion and popularity of spirituals not only in America but also in Europe.

Kľúčové slová: , , , , , ,

Spirituál verzus Gospel

Obidva historické a formové druhy sú si veľmi blízke, avšak čas a prostredie, v ktorom vznikali spirituály boli odlišné od priestoru, v akom sa rozvíjala gospelová hudba. Gospelová hudba priamo vychádzala zo spirituálov, čím sa stala duchovným dedičom afroamerickej ľudovej hudby. Viaceré charakteristické prvky boli prenesené zo spirituálov do gospelovej hudby. Jedným z najdôležitejších zachovaných znakov je obsiahnutie duchovného posolstva – v obidvoch prípadoch ide predovšetkým o naplnenie hlbokého vnútorného prežívania vzťahu medzi Bohom a človekom, pokým spirituál smeruje skôr k objektívnemu vzťahu, gospel stále viac zdôrazňuje individuálne prežívanie tohto vzťahu. Gospeloví hudobníci bežne používali východiskový hudobný materiál prvotných spirituálov, čím vlastne špeciálne nerozlišovali medzi jednotlivými druhmi. Ukazuje sa tiež, že nie sú celkom jednoznačné ani všeobecné konštatovania, ako platné premisy, pretože ich možno na konkrétnych príkladoch poprieť. Napríklad tvrdenie o výlučne afroamerickom pôvode spirituálov a gospel songov, alebo doteraz platný predpoklad, že spirituály sú staršie a gospel music mladšia, či anonymný pôvod spirituálov, možno spochybniť. Uveďme ako príklad pieseň Amazing Grace a Oh Happy Day. Hoci Amazing Grace asociuje pre mnohých poslucháčov okruh afroamerického spirituálu, po hlbšom skúmaní historického pôvodu zistíme, že je to kresťanský hymnus, ktorého autorom je anglikánsky kňaz John Newton (1725-1807), patrí teda skôr do okruhu „white spirituals“, a aj typická časomiera tohto hymnu Amazing Grace v ¾ metre tomu nasvedčuje, predsa je však svojou základnou melodickou kostrou, ktorá využíva jednoduchú pentatoniku, blízka starým spirituálom. Rovnako Oh Happy Day je pôvodne kresťanský hymnus zo začiatku 18. storočia v ¾ metre od J. A. Freylinghausena a Philip Doddridgea, avšak stal sa známym až vďaka úprave Edwina Hawkinsa z roku 1967, ktorý ho aranžoval pre miešaný spevácky zbor, pridal výraznejšie frázovanie, refrén z verzie Edwarda F. Rimbaulta, čím priblížil pôvodný hymnus populárnej piesni a okruhu gospel music. Toto všetko nám často sťažuje jednoznačne určiť hranice medzi spirituálom a gospel songom. Je vôbec možné vymedziť hranice, ktoré sú v mnohých prípadoch porušované? Nie sú gospelové piesne len „jazzovými“ spirituálmi? Na tieto otázky môžeme nájsť odpovede v detailnejších vývojových charakteristikách v histórii a v individuálnych prístupoch interpretov obidvoch druhov.

 

Afroamerický spirituál – z bavlníkových plantáži do koncertných siení

Afroamerické spirituály sú piesne, vytvorené pôvodnými africkými obyvateľmi, ktorí boli násilne prevážaní z Afriky a predávaní do otroctva v Spojených štátoch amerických. V synkretickom procese v prípade spirituálov splynula hudobná básnická a náboženská európska tradícia s africkým dedičstvom, presadeným do USA. Násilným vniknutím do ich osobitej kultúry boli deformované prirodzené hodnoty ako reč, mentalita, náboženstvo… Jediné, čo dominovalo a nedalo sa negovať alebo adaptovať, bol rytmus a špecifické hudobné cítenie. Spirituály sú jednoduché, prosté, často až naivné a extatické výpovede negramotných ľudí. Spĺňali všetky kritériá ľudovej hudby. „Strhovaní ohnivými prejavmi svojich kazateľov vykrikovali, tlieskali kazateľovi, ktorý vyjadril slovami ich najvnútornejšie pocity… Potom prepukol spev, ktorý vyrastal bezprostredne z kázania. So živelnou silou, akoby sa otvorili priepasti priehrady, prýštili tóny, tvorili sa slová a vznikali melódie. Z rytmu dupajúcich nôh a tlieskajúcich rúk sa formoval spev, narastal, roznecoval sa, zrýchľoval, predlžoval sa na celé hodiny.. Nikto vtedy nemohol tušiť, že tieto jednoduché piesne otrokov raz preniknú zo zaprášených kostolov Juhu až do najväčších koncertných sál a vzbudia pozornosť v celom svete.“[1] Texty spirituálov boli zrozumiteľné a často mali jednotvárny spád. Postava Ježiša z Nového zákona, ktorý nezištne miluje všetkých bez rozdielu, predstavovala veľkú symboliku pre Afro-Američanov. Viaceré príbehy zo Starého zákona ako Daniel, Mojžiš a Dávid im boli veľmi blízke. Spirituály mali aj ďalšiu veľmi zaujímavú funkciu v dobe, keď vznikali. Používali sa ako tajná šifra, mapa pre útek z otroctva.[2] Spirituály vznikali spontánne, improvizovane a spočiatku sa šírili len ústnym podaním, čo spôsobovalo výrazné interpretačné odchýlky od originálov. V súčasnosti je zaznamenaných na nahrávkach viac ako šesť tisíc spirituálov. Najznámejšie a najčastejšie interpretované spirituály sú Amazing Grace, Sometimes I Feel Like a Motherless Child, Nobody Knows The Trouble I´ve Seen, Steal Away, Swing Low, Sweet Chariot, Go Down, Moses, Every Time I Feel the Spirit, Wade in the Water, Many Thousands Gone…

Jones Randye rozdeľuje spirituály do troch skupín:

I. zvolanie a odpoveď (call and response): leader zaspieva jednoduchú výraznú melódiu, ktorú zbor opakuje; často sú predvádzané dynamicky a v rýchlom tempe (Swing Low, Sweet Chariot; Go Down, Moses)

II. pomalé a melodické: piesne s dlhými neprerušovanými frázami v pomalom tempe (Deep River, Calvary)

III. rýchle a rytmické: piesne, v ktorých sa často prerozprával epický príbeh v rýchlejšom tempe a synkopickom rytme (Every Time I Feel the Spirit, Witness, Elijah Rock).[3] Táto systematika spirituálov nie je jediná, okrem nej je známa aj stratifikácia Marshalla W. Stearnsa, ktorý rozlišuje ďalšie formy duchovnej afroamerickej hudby: spirituál, jubilácie, ring-shout, song-sermon, gospel song[4].

„Spirituály sú najcharakteristickejšie a všeobecne najväčšmi cenené prvky amerického folklóru. Prvú zbierku Slave Songs of the United States vydal v roku 1867 William Francis Allen, Charlec Pickard Ware  a Lucy McKim Garrison a o niekoľko rokov zopár súborov špecializovaných na predvádzanie tohto pôsobivého druhu hudby začalo cestovať po svete a usporadúvať koncerty, ktoré sa stretávali s nadšeným súhlasom a uviedli spirituály do sveta komornej hudby.“[5] Ak chceme byť historicky korektný, prvé zápisy spirituálov vznikli ešte 50. rokoch 19. storočia, keď reverend Alexander Reid so svojou manželkou zapísali niekoľko spirituálov do nôt, ktoré počuli od otrokov a zaslali ich do Fisk University v USA.

Po zrušení otroctva v roku 1865 sa postupne vytrácala potreba spievať o utláčaní, nespravodlivosti, krutosti a túžbe po slobode, do popredia sa dostávalo posolstvo radosti a nádeje[6]. Spirituály, ako hudobný druh, ukončili svoju existenciu a nahradila ju nová, modernejšia duchovná černošská hudba – gospel song. Pri komponovaní ranných gospelových hymnov sa využívala technika spirituálov call and response, synkopický rytmus a improvizácia. Počiatky tradičnej gospelovej hudby spadajú do 20. rokoch 20. storočia. V tomto období sa dostáva spolu s jazzom a blues do širokého povedomia amerického publika. Začali sa realizovať prvé veľké koncerty, nahrávacie spoločnosti vydávali albumy gospelových hviezd, vznikali prvé gospelové rádiové stanice, televízia vysielala programy gospelovej hudby. To všetko znamenalo, že gospelová hudba pomerne rýchlo vstúpila na hudobný trh a začala sa premiešavať s ďalšími populárnymi hudobnými štýlmi. Pre biele publikum sa stávala čoraz viac atraktívna energická hudba Afro-Američanov. V 50. a 60. rokoch sa do povedomia svetovej verejnosti dostávajú prvé gospelové hviezdy akými boli Mahalia Jackson a soulový spevák Sam Cooke.

Rozdiely medzi spirituálmi a gospelmi

Pre uvedomenie si podstatných rozdielov medzi tradičným spirituálom a tradičným gospelom sme vytvorili  tabuľku, v ktorej zdôrazníme základné odlišnosti medzi oboma historickými typmi. Tie sa týkajú textu, hudby, interpretácie, spôsobu šírenia.        

  Spirituál tradič

 (1700–1870)

Gospel tradič

 (1920-1960)

 

Text objektívny – prerozprávanie biblických príbehov a výpovedí o biblických postavách zo Starého Zákona (hľadanie súvislostí s otrockým životom), prostý zrozumiteľný text – od kolektívneho k individuálnemu subjektívny – osobná výpoveď speváka, jedna nosná téma, zdôraznená častou repetíciou, náročnejší text – viac možných

významov; od individuálneho ku

kolektívnemu

 

Hudba

 

krátky, jednoduchý melodický aj rytmický motív, ktorý sa donekonečna opakuje; hudba je  menej dôležitá než text

 

viac krátkych melodických aj rytmických motívov, z ktorých jeden je najčastejšie vyvrcholením druhého;hudba je  rovnako dôležitá ako text
Hudobný sprievod

 

najčastejšie à cappella (bez inštrumentálneho sprievodu);

vokálne 3hlasné úpravy

 

sprievod má dôležitú úlohu, vytvára celistvý efekt pri vystúpení; vokálnoinštrumentálne

4hlasné úpravy

Rytmus

 

silný vplyv a nadväznosť na africké rytmy, používanie synkopického rytmu polyrytmika, špecifický rytmus – synkopický

 

Hudobná forma

 

jednoduchá – opakovanie jednej témy/vety – aaa… resp. dve vety abab; otvorená forma malá piesňová(strofická) forma – strofa A refrén B, ABAB; uzavretá forma

 

Vplyv hudobných štýlov

 

zrodili a vyvíjali sa vo „vákuu“ na plantáži obmedzený vplyv iných hudobných štýlov vplyv svetskej hudby, ktorá sa paralelne vyvíjala – jazz, blues, rhythm and blues, soul

 

Šírenie

 

„ústnym podaním“, pri práci, náboženské stretnutia, výklady písma transkripcia na

základe počutého (odchýlky od originálov) – varianty

publikovaním a nahrávaním (LP, CD) autorských piesní; verejné koncerty, TV a rozhlasové relácie, programy venované gospelovej hudbe – improvizačné verzie
Hity (piesne)

 

Motherless Child, Swing Low Sweet Chariot, Go Down Moses, Deep River, Every Time I Feel The Spirit, Believe in Jesus, Roll Jordan Roll… At Calvary (Daniel Towner), Father Can you Hear Me (Tiffany Evans), Joyful, Joyful We Adore Thee (Henry Van Dyke) , I Will Folow Him (J.W. Stole), Oh, Happy Day (J.A. Freylinghausen)
Interpreti Fisk Jubilee Singers, Paul Robeson, Mahalia Jacskon, Soul Stirrers, Golden Gate Quartet… Thomas A. Dorsey, Mahalia Jackson, Sister Rosetta Tharpe, Clara Ward, Roberta Martin, Edwin Hawkins, The Dixie Hummingbirds, Soul Stirrers, C. L.Franklin…
Terminológia

 

Negro spirituals, African American spirituals, Gospel hymns (works songs, jubilee songs, protest songs) Gospel songs, Christian songs

 

 Amazing Grace

- je najčastejšie spievaný, nahrávaný a najobľúbenejší hymnus vo svete. Pieseň dosiahla neuveriteľný počet nahrávok, len v Spojených štátoch amerických je to viac než 3000 nahrávok od rôznych interpretov[7] a vysoké číslo hudobných predvedení (okolo 10 mil. ročne). Svojou jednoduchou melódiou a výrazným textom prenikla do mnohých oblastí nielen hudobného diania. Autorom pôvodného textu je anglikánsky kňaz John Newton (1725-1807). Bola to modlitba, osobné vyznanie napísané tesne po jeho obrátení. Vyznáva sa z chýb, ktoré v živote urobil a túži po novom lepšom živote v Božej prítomnosti.[8] John bol známy ako obchodník s otrokmi. Prežil silnú búrku na lodi a v ohrození života pocítil Božiu milosť, ktorá mu zachránila život. Svoj zážitok zhrnul do textu piesne Amazing Grace: „Úžasná milosť, aký sladký to zvuk, čo zachránil úbožiaka, akým som bol. Bol som stratený, ale našli ma, bol som slepý, ale teraz vidím.“ Vzdal sa obchodu s otrokmi, stal sa ich zástancom a dal sa na štúdium teológie. Pochopiteľne, ako Angličan sa stal anglikánskym kňazom.[9] John Newton spolupracoval s britským politikom Williamom Wilberforceom na zrušení otroctva vo Veľkej Británii,[10] čo sa definitívne podarilo v roku 1807. Príbeh Johna Newtona neostáva nepovšimnutý ani v súčasnosti. Dozvedáme sa o ňom z mnohých kníh, štúdií a článkov.

Amazing Grace bola po prvýkrát predvedená Johnom Newtonom v anglickom meste Olney v decembri roku 1772 ako súčasť jeho novoročnej kázne. Publikovaná bola o sedem rokov neskôr v zbierke Olney Hymns. Časť tejto zbierky tvorilo aj 67 hymnov Newtonovho priateľa a básnika Wiliama Cowpera (1731-1800), zvyšných 348 napísal sám Newton. Hymny boli písané ako časť kázní a boli prednášané ako výklad posolstva z biblie. Časom sa tieto hymny zhudobňovali a spievali počas liturgie. Hymny spievané v Olneyskom kostole sa stávali veľmi populárnymi a dostávali sa do širokého povedomia predovšetkým vďaka svojej priezračnosti a jednoduchosti, na ktorých si Newton dal veľmi záležať. To môžeme povedať aj o Amazing Grace, ktorého základom je čistý rým, jednoduchý rytmus a nenáročný výber slov. Melódiu Newton prevzal z jednej starej americkej ľudovej piesne, ktorá vznikla na amerických plantážach a pôvodne sa nazývala Loving Lambs, čo by sme voľne preložili ako Milé jahniatka.[11] V roku 1835 bola v Spojených štátoch publikovaná veľká notová zbierka The Southern Harmony, ktorú pripravil americký skladateľ William Walker (1809-1875). Walker zapísla do nôt 335 známych aj menej známych piesní a hymnov, používaných v Amerike. Do roku 1867 bolo vytlačených a predaných približne 600 tisíc výtlačkov. V zbierke nachádzame aj spirituál Amazing Grace pod názvom New Britain. Je to prvý zverejnený notový zápis tohto spirituálu. Prostredníctvom tejto notovej zbierky sa Amazing Grace veľmi rýchlo stala populárnou v celej Amerike. [12]

 

Príklad č. 1

New Britain, in: The Southern Harmony, 1835[13]

http://memory.loc.gov/diglib/ihas/loc.natlib.ihas.200038830/pageturner.html 15.2.2011

V roku 1900 americký skladateľ Edwin Othello Excell (1851-1921) vytvoril ďalšiu zbierku piesní For the Sunday School and Church (Pre nedeľné školy a kostoly), kam zaradil aj Amazing Grace. Excell výrazne upravil melódiu spirituálu. Pôvodná melódia starej ľudovej piesne bola ťažkopádna, interpretácia bola náročná, a jednotlivé prechody vyznievali komplikovane. Nová melódia sa stala omnoho príjemnejšou, jednoduchšou a prijateľnejšou. Vďaka Excellovmu spevníku sa veľmi rýchlo ujala a používa sa až do súčasnosti. Do spevníka zaradil len prvé tri pôvodné strofy z Newtonovho originálu a doplnil štvrtú novú strofu. K hlavnej melódii pripísal ďalšie tri hlasy, ktorými dotvoril príjemnú harmóniu spirituálu. Hudobná forma je jednoduchá, jednodielna, symetricky rozdelená do štyroch menších úsekov – a a´ b a´´. Harmónia je postavená na štyroch základných akordických funkciách G D D7 C / I, V, V7 a IV stupni. Z nenáročnej harmonickej štruktúry /a: I-V7- IV→I; a´: I-V7→I; b: I-IV→I; a´´: I-V7→I/ je zreteľné stále ukotvenie v tonike. Centrálne tóny, okolo ktorých sa točí celá melódia, sú g h d (sú

zároveň zdôraznené aj najväčšími rytmickými hodnotami). Najvýraznejší moment nastáva  v 7. takte, kde dosiahne melódia svoj vrcholný, najvyšší tón d2 (ten sa potom ešte dvakrát zopakuje). Pôvodné ¾metrum je zachované. Rytmus je riešený veľmi podobne, miestami repetitívne, používa dva základné rytmické patterny. V závere odznieva zborové A-MEN, krátka kóda s využitým kadencie C→G/ IV→I.

 

Príklad č. 2

Amazing Grace, in: For the Sunday School and Church, 1900 [14]

Aj v 21. storočí sa stretávame s častými interpretáciami tohto spirituálu. Novou hudobnou formou duchovnej piesne sú praise and worhip, ktoré sa v 70. rokoch odčlenili od profánnej populárnej hudby a súčasne od „afro-americkej“ gospel music, pretože nadväzujú na pop music alebo pop rock.[15] Pri tomto novom prejave duchovných piesní však môžeme sledovať predchádzajúcu príslušnosť k afro-americkým spirituálom. Dôkazom toho je worship/chválová verzia spirituálu Amazing Grace od popredného predstaviteľa a interpreta súčasnej gospelovej hudby Chrisa Tomlina. V jeho spracovaní získava spirituál nový názov Amazing Grace (My Chains Are Gone)/ Úžasná milosť (Moje reťaze sú preč). Hodnotíme ju ako jednu z najdôveryhodnejších premien, pretože vyjadruje a zároveň napĺňa pôvodné posolstvo hymny. Toto prevedenie sa javí ako novodobý spirituál prenesený do 21. storočia. Hĺbka slov, ľahkosť prednesu, jednoduchá priezračná harmónia, upokojujúci prejav, častá repetícia a rozvíjanie dôležitých úsekov – tým všetkým oslovuje mladých ľudí v novom miléniu. Táto verzia bola zverejnená v roku 2006 na albume See the Morning. Výrazné zmeny, v porovnaní s bežne interpretovanými verziami, sa objavujú v novom frázovaní. Rytmické frázy sú kratšie, zrozumiteľnejšie a výraznejšie oddelené. Ďalším výrazným zásahom do pôvodnej verzie je zmena metra z ¾ na 4/4. Pôvodná melódia je hneď v úvode porušená, Chris Tomlin ostáva v ľahšej melodickej línii a na rozdiel od verzie E.O. Excella, používa len malé intervalové kroky, najčastejšie sekundové. Pôvodná tónina sa mení z Gdur na Fdur. V harmónii nedochádza k žiadnym výrazným zmenám. Základné harmonické postupy – I – IV/I I – V/I I/III – IV – I (F – B/F F – C/F F/A – B – F) navyše upevňuje v stále znejúcom centrálnom tóne f, drží sa hlavnej tóniny. Toto tonálne harmonické riešenie môže pôsobiť triviálne, ale silným precítením a úprimným prednesom sa spolieha na vnímanie momentálnej atmosféry, čo je pre dôveryhodnosť chvál vo funkcii kontemplácie veľmi dôležité.

P č. 3

Chris Tomlin; Louie Giglio: Amazing Grace (My chains are gone), 2006, 1-4. strofa[16]

Zaujímavou dokomponovanou časťou je refrén[17] a záverečná krátka kóda, ktorými sa celkovo mení charakter a forma piesne. Z jednodielnej formy sa tu stáva dvojdielna AB s pridanou kódou, pričom A diel je opäť zložený zo štyroch menších dielikov – a a´ b a´´. Pridaný diel B/refrén nesie v sebe stopy gradácie z prvého dielu. Rozšírenie formy o refrén približuje pôvodný spirituál dnešnému vnímaniu poslucháča, zvyknutého na repetitívnosť refrénu a súčasne okruhu pop music alebo pop rocku. Nedochádza tu k výrazným harmonickým zmenám, čo môže na prvý pohľad pôsobiť opäť triviálne. Sú tu použité podobné harmonické postupy ako v strofách : I/III – IV – I/III – IV/VI – I/V – I/III – IV – I/III – ii7 – V7 – I (F/A – B – F/A – B/D – F/C – F/A – B – F/A – Gm7 – C7 – F).

Refrén: Arrangement and additional chorus CHRIS TOMLIN and LOUIE GIGLI

My chains are gone I’ve been set free / Moje reťaze sú preč! Bol som oslobodený

My God, my Savior has ransomed me / Môj Boh, môj Spasiteľ ma vykúpil

And like a flood His mercy rains / A Jeho milosť prší ako záplava

Unending love, Amazing grace/ Nekonečná láska, úžasná milosť

Časťou repetíciou obracia pozornosť práve na túto časť. Prvýkrát zaznieva po dvoch strofách a potom po každej odspievanej strofe. V závere skladby sa k refrénu vracia aj po krátkej kóde, ktorej text a melódia je jednoduchá, ľahko zapamätateľná, smerujúca k adorácii. Táto črta je príznačná pre worship:(But God) Will be forever mine, You are forever mine“/ (Ale Boh) Bude navždy môj Si navždy môj! Harmónia je tu opäť nasmerovaná na centrálny tonálny súzvuk. Jednoduchý prechod z dominanty do toniky V/I I (C/F F) , typický pre pokojné ukončenie. Pretlmočením do tejto hudobnej formy dostáva Amazing Grace  nový mladistvý výraz, prevzatý z pop music alebo pop rocku. Je tu zachovaný vzťah k pôvodnej verzii, ktorej najsilnejším znakom je úprimné vyznanie a modlitba.

 Príklad č. 4a., Príklad č.4b.

 

Príklad č. 5

Doteraz sme sa zmieňovali len o verziách spracovaných v pôvodnom anglickom jazyku. Zaznamenávame však viac ako päťdesiat zverejnených jazykových premien tohto spirituálu. Často pozorujeme nedostatky zapríčinené narušením striktnej prekladovej línie a potrebná postupnosť doslovného prekladu a prebásnenia sa v mnohých príkladoch vytráca.

To, ako sa mení vzťah nového textu k prvotine a čo tým daný interpret sleduje, koho respektíve akú skupinu poslucháčov chce osloviť, budeme riešiť na konkrétnych príkladoch českých a slovenských cover verzií. „V období po Pražskej jari boli spirituály a gospel songy obľúbené, ale museli byť otextované svetskými textami.“[18]  Nové texty boli značne vzdialené od originálov a často vyjadrovali úplne inú myšlienku. Známy český textár Zdeněk Borovec (1932-2001) je autorom dvoch verejne interpretovaných a na hudobných nosičoch zaznamenaných odlišných prekladov. Prvý z prekladov bol zrealizovaný v roku 1973 pre Karla Gotta. Na albume Hudba není zlá[19] je to pieseň s názvom Už z hor zní zvon. Nemôžeme tu hovoriť o preklade, skôr tu ide o pretextovanie, pretože česká verzia neobsahuje v texte nič z pôvodného spirituálu. Gott tu spieva o zvone, o snoch, o mieri, o piesni… Text ideovo vyhovuje vtedajšiemu spoločensko-politickému prostrediu v Československu. „Už z hor zní zvon, už tmí se kraj a s ním tvůj syn šel spát. Všem přej týž sen, všem píseň hraj, Mír strun, mír snů mám rád.“ Efektne využitá melódia, v tom čase už aj v Európe veľmi rozšírenej „černošskej“ hymny. Karel Gott strhával svoje publikum ohromujúcim prednesom, čím bola pozornosť zameriavaná predovšetkým na hudobnú stránku – text sa stal druhoradým. Pieseň začína sólovým vstupom, celá prvá strofa odznieva len v Gottovom precítenom speve. Postupne sa pridáva ženský zbor s vysokými, prenikavými vokálmi. Tretia strofa je navyše vystupňovaná nástupom orchestra – sláčiky, klavír, bicie nástroje. Vygradovaním štvrtej strofy, ktorú transponuje o stupeň vyššie, zvýrazňuje aj text – Nech znít ten zvon, nech spát tu stáj, Jen hlídej klid svých stád… V závere už len zopakuje prvú strofu, opäť s ľahkým sólovým nasadením. Celá skladba je v pomalom umiernenom tempe, v ¾ metre. Začína v Fdurovej tónine a neskôr prechádza o stupeň vyššie, čiže do pôvodnej Gdurovej tóniny. Odlišnosti s pôvodnou melódiou sú len minimálne.

Ďalší text, taktiež od Zdeňka Borovca, mal pomerne komerčnejší charakter. Slyš chór/ Vánoční chór[20] sa stal vianočným hitom- trhákom dvoch českých popových hviezd Heleny Vondráčkovej a Lucie Bílej. Amazing Grace sa tu dostáva do pozície prosperujúcej, výhodne predávanej vianočnej piesne. „Slyš chór vánoční chór, slyš vzácnou zvěst, jíž z dávných dnů já znám. Z těch dálných míst, z té říše hvězd, syn Páně vstoupil k nám…“[21] Na podobné komerčné účely bolo vytvorené veľké množstvo cover verzií. Skôr sa tu môžeme zameriavať na kvantitu týchto verzií, než sledovať ich kvalitu a umeleckú hodnotu. Mení sa text, výraz a tým aj celková atmosféra.

Speváčka Jana Kocianová v roku 2009 uverejnila slovenskú verziu spirituálu Amazing Grace na CD s titulom Otče náš. Autorkou textu je Katarína Hudecová a verzia sa volá Môj Pán. Iniciátorom projektu Otče náš bol rímsko-katolícky kňaz Ján Sucháň, ktorý oslovil Janu Kocianovú, aby prispela svojim spevom k jeho zamysleniam nad modlitbou.

Ján Sucháň a Jana Kocianová: Otče náš. CD, OPUS 2009

Môj Pán/ Amazing Grace/ Traditional, spev: Jana Kocianová, text: Katarína Hudecová

 

Môj Pán má chrám zo striebra hviezd. V ňom znie tón strún aj tíš.

Môj Pán má liek na údel môj, keď s ním smiem niesť svoj kríž.

Len tých pár snov vedie ma tmou, túžbou tou bdiem aj mriem.

Môj Pán čím skôr odchýľ tú zbraň, kam svoj sen schúliť smiem.

V tom tmou znie zvon volá môj Pán: „len vstúp, skús nájsť môj chrám.“

Jak Jób máš rád ak vieru máš. Ja v ňom liek Tvoj tiež mám.

Môj Pán má chrám zo striebra hviezd. Z Božích úst viem tu pár.

Z výšin, kým znie ten vrúcny hlas. Strach môj, môj žiaľ good bye.

Pri tejto verzii je vzťah k pôvodnému spirituálu zachovaný v duchovnom posolstve. Text sa približuje k pôvodnej predlohe. „Prejav Jany Kociánovej je založený na vokalizácii, melodike, práci s vibrátom v tóne a dynamikou v improvizáciách, v ktorých zdôrazňuje dramatickosť vo výstavbe piesne.“[22] To platí aj pri interpretácii piesne Môj Pán. Precítený, dramatický prejav sprevádzaný improvizovaným bluesovým klavírom sčasti pripomína interpretáciu Mahalie Jackson.

Ďalšia slovenská verzia spirituálu Amazing Grace je známa pod názvom Boh v milosti je predivný. Táto verzia azda najlepšie kopíruje a tlmočí pôvodný text. Autor prebásneného prekladu nie je známy, dokonca sme sa nestretli ani s interpretáciou tejto verzie. Je zaujímavá najmä blízkym vzťahom k originálu, pričom je zachovaný aj priezračný a jednoduchý rým aabb.

 

Boh v milosti je predivný/ Amazing Grace. Chválospevy z Lavertonu[23]

Jedno viem, že som bol slepý a že teraz vidím. (Ján 9:25)

 

Boh v milosti je predivný, veď spasil ľudský vrak.

Ja stratený som nájdený, On sám mi vrátil zrak.

Zo srdca môjho úzkosť vzal, nad strachom zvíťazil.

Dňom najšťastnejším sa mi stal deň, keď som uveril.

Ak búrkou cesta povedie, ja nebudem mať strach.

Keď milosť Tvoja so mnou je, púť skončí v nebesiach.

Až moje srdce na zemi sa navždy zastaví,

môj Boh, Pán lásky predivný, ma v slávu postaví.

Pri hodnotení spirituálu Amazing Grace môžeme konštatovať veľmi silný záujem o jeho interpretáciu v rôznych obdobiach, v rozmanitých hudobných štýloch a jazykoch. Veľkosť tohto spirituálu sa odzrkadľuje nielen v kvantite, ale predovšetkým v kvalite nových verzií. Interpreti si dali naozaj záležať na vyjadrení pôsobivej, citlivej a primeranej atmosféry. Z viacerých vybraných verzií len niektoré považujeme za hodnotné. Keď zvážime všetky aspekty – hudobné spracovanie, interpretáciu, výraz, prejav, spôsob predvedenia a duchovné posolstvo. Zo súčasných interpretácií za progresívnu  pokladáme  gospelovú verziu Amazing Grace (My chains are gone) od Chrisa Tomlina z roku 2006.

 

No More Auction Block (for Me)

Tento spirituál je tiež známy ako Many Thousands Gone. Možno na ňom sledovať jeho hudobno-štýlové premeny v 20. storočí. Vznikol na pozadí Americkej občianskej vojny v rokoch 1861-1865. Prvýkrát bol predvedený ako revolučná pieseň čiernych otrokov bojujúcich za svoje práva[24]. Autor spirituálu je neznámy. Text je jednoduchý a kritizuje nespokojnosť s neľudským zaobchádzaním s otrokmi. Kvôli revolučnému textu sa veľmi rýchlo rozšírila medzi Afro-Američanmi a dostala sa do vedúcej pozície mnohých proti otrockých povstaní. Bola obzvlášť populárna medzi tými oslobodenými otrokmi, ktorý sa zapojili do Armády Únie. Predvádzaná bola najčastejšie bez hudobného doprovodu prípadne s minimálnym nástrojovým obsadením.

No More Auction Block sa dostal do širšieho povedomia vďaka americkému hercovi a spevákovi Paulovi Robensonovi. Paul Robenson (1898 – 1976) pochádzal z New Jersey a väčšiu časť svojho života pôsobil ako aktivista za ľudské práva[25]. Jeho zásluhou boli spopularizované viaceré afro-americké spirituály. Robensonov bass-barytonový hlas bol priam stvorený na interpretáciu tradičných spirituálov.[26] Spirituál No More the Auction Block spieval v roku 1957.

Príklad č. 6


   Pomalá melódia a prostý text svedčia o výraznej ľudovosti. Forma piesne je jednoduchá-jednodielna, vystavaná na piatich rytmických figúrach. Skladba je symetrická, osemtaktová 4+4 → a(a + b) + b(a + c). Dva malé dieliky a a b sa melodicky, rytmicky a aj textovo líšia len v druhej polovici. Melodické rozpätie celej piesne je vo veľkej sexte a pozostáva len zo šiestich tónov – es, f, g, as, b, c. Začína na dominantnom tóne b a končí na tonickom tóne es. Nekomplikovaným, veľmi ľahko zapamätateľným textom a najmä stálym opakovaním[27] No more/Nikdy viac otroci vyjadrovali nástojčivosť problematiky otroctva. Prvé predvedenia tohto spirituálu a súčasne protest songu vyznievali monotónne, jednotvárne, no na druhej strane vyvolávali pocity nádeje a viery v slobodu.

American negro: Jubilee and Plantation Songs No More the Auction Block/ Many Thousands Gone[28]

No more auction block for me, No more, no more, / Už nikdy viac dražba pre mňa, nikdy viac, nikdy viac

No more auction block for me, Many thousands gone./ už nikdy viac dražba pre mňa, veľa tisícov je preč.

No more peck o´corn  for me, No more, no more,/ Už nikdy viac lámanie kukurice

No more peck o´corn  for me, Many thousands gone./ Už nikdy viac lámanie kukurice, veľa tisícov je preč.

No more driver’s lash for me, No more, no more,/ Už nikdy viac posmech od vodiča, nikdy viac, nikdy viac,

No more driver’s lash for me, Many thousands gone./ Už nikdy viac posmech od vodiča,veľa tisícov je preč.

No more mistress call for me, No more, no more,/ Už nikdy viac na mňa pani nezavolá, nikdy viac, nikdy viac

No more mistress call for me, Many thousands gone./ Už nikdy viac na mňa pani nezavolá, veľa tisícov je preč.

Pri tomto spirituáli a súčasne protest songu sa stretávame so zaujímavou premenou, ktorá úplne zatienila pôvod a počiatok v afro-americkej ľudovej kultúre. Populárna pieseň od amerického speváka Boba Dylana[29] Blowing in the Wind  sa v jeho prevedení stala veľkým hitom na dlhé desaťročia, bola prespievaná mnohými spevákmi a prekladaná do viacerých jazykov. Fakt, že korene tejto piesne majú niečo spoločné s afro-americkými spirituálmi časom úplne vybledol. Americký folkový spevák Pete Seeger prvý identifikoval melódiu Blowing in the Wind ako Dylanovu adaptáciu afro-amerického spirituálu No More Auction Block. Až v roku 1978 sa Bob Dylan v interview priznal k svojmu zdroju zo spirituálu No More Auction Block. Blowing in the Wind  bola po prvýkrát predvedená v roku 1962 na verejnom vystúpení v New Yorku. S menšími textovými úpravami bola o rok neskôr zaradená na album The Freewheelin´ Bob Dylan (1963). Po uvedení na hudobný trh sa v priebehu jedného týždňa predalo neuveriteľných 300tisíc kópií, čím sa stala známou po celom svete. V roku 1999 bola uvedená do Grammy Hall of Fame[30]/Siene slávy a v roku 2004 bola zaradená na zoznam 500 najväčších hitov všetkých čias.[31] Obyčajná folková pieseň s typickou dylanovskou interpretáciou – folková gitara, spev a krátke sólové vstupy ústnej harmoniky si tak písala svoju vlastnú históriu nezávisle od spirituálu.

Jedným zo spoločných znakov oboch piesní je posolstvo – hlavná myšlienka, ktorej sa Bob Dylan pridržiaval. Pokúsil sa pretaviť priamočiare slová starého protest songu do reči súčasného/novodobého človeka. Text je aktuálny, do istej miery nadčasový a je z neho cítiť Dylanovho “básnického ducha“. Blowing in the Wind bola prezentovaná ako protestná pieseň, ktorá rieši otázky vojny[32], mieru a slobody.

Bob Dylan : Blowing in the Wind (1.verse + chorus)/ preklad (1.strofa + refrén)

How many roads must a man walk down, / Koľko ciest musí človek prejsť,
before you call him a man? /
aby sa stal človekom?
How many seas must a white dove fly, /
Áno, a koľko morí musí biela holubica preplávať,
before she sleeps in the sand?/
aby zaspala na pláži?
And how many times must a cannon ball fly, /
Áno, a koľkokrát musia lietať kanónové gule,

before they’re forever banned?/ aby boli navždy zakázané?  

The answer my friend is blowing in the wind, / Odpoveď, môj priateľ, vanie vo vetre,
the answer is blowing in the wind. / odpoveď vanie vo vetre.

Po hudobnej stránke majú tieto dve skladby viac spoločných znakov. Z pôvodného spirituálu je prevzatá melódia, ktorá je vystavaná na šiestich tónoch /es, f, g, as, b, c/ a je rytmicky pozmenená, používa len jednoduchý rytmický pattern. Mení sa aj metrum v zápise zo 4/8 na 4/4 metrum, pretože frázovanie je výraznejšie odlíšené, pregnantné, nie však neurčité, ako v ľudovej verzii tradičného spirituálu.

Príklad č. 7

Bob Dylan: Blowing in the wind, 1962 (1-23takt) = 1.strofa[33]

Harmónia je veľmi jednoduchá, vystavaná len na základných harmonických funkciách – tónike, subdominante a dominante I – IV – V7 (Es, As, B7). Bob Dylan prikomponoval novú časť odpoveď (response), ktorá melodicky aj rytmicky vychádza z predchádzajúceho hudobného materiálu a z princípov tradičných spirituálov, pričom mení pôvodne otvorenú formu na uzavretú. Forma sa mení z jednodielnej na dvojdielnu – A a B, pričom diel A je rozľahlejší a symetrický, rozdelený na a a´ a. Kratší diel B, ktorého úlohou je odpovedať na všetky predchádzajúce „otázky“ (call), je taktiež symetricky rozdelený na dva menšie dieliky bb´ –  líšia sa len v závere.

Príklad č. 8

Tento diel je obohatený o jeden nový rytmický pattern. Zrozumiteľný, nekomplikovaný, no predovšetkým veľmi aktuálny text a jednoduchá, príjemná harmónia docielili, že sa stala celosvetovo známou a kultovou piesňou na dlhé desaťročia.

Blowing in the Wind bola prepracovaná stovkami hudobníkov. Viaceré cover verzie mali revolučný charakter, umelci protestovali proti ideologickým a politickým zriadeniam. Najvýraznejšie a najzaujímavejšie verzie vznikli ešte v priebehu 60. a 70. rokov, v čase éry hippies.

„Soulový kráľ“ Sam Cooke, je autorom prvej soulovej verzie Blowing in the Wind.  Už v roku 1964 ju verejne prezentoval v známom Newyorskom nočnom klube The Copacabana. Z koncertu bol urobený živý zvukový záznam na platňu s názvom Live At the Copacabana.[34] Samov výnimočný prejav dal skladbe novú iskru – je rytmickejší, dynamickejší, jednotlivé pasáže vypĺňa sólovými, shoutovými vstupmi, pohráva sa s textom a melódiou. Skladbu postupne transponuje, prechádza cez tri tóniny Cdur→Ddur→Edur, čím zvyšuje výraz a dramatickosť. Ako jediný hudobný nástroj používa gitaru, necháva sa doprevádzať zborovými vokálmi a rytmickým tlieskaním divákov.

V roku 1965 americká pop rocková skupina Four Seasonsvyšla na hudobný trh s novou cover verziou[35]. Nemení 4/4 metrum s dôrazom na prvú a tretiu dobu, avšak zaujímavá je  spoločným zborovým „výkrikom“ hneď v úvode  „blowing in the wind“  a dôrazom na vokálne partie. Sólový spev je sprevádzaný pestrou škálou perkusií, bicími nástrojmi, klávesmi, sólovou a sprievodnou gitarou.

V roku 1966 sa Stevie Wonder (v tom čase mal 16 rokov) dostal do povedomia svojou pomalou popovou verziou. „Lahodne“ sa pohráva s Dylanovým textom a melódiou, ktorú nemení a skôr ju príjemne obohacuje v „odpovedi“ the answer my friend… Nový, nevšedný sound, s ktorým tu Stevie prichádza, bezpochyby upúšťa od akéhokoľvek buričského, protestného charakteru. Kolísavá, uvoľnená melódia, vsunutá do 4/4 metra s dôrazom na každú druhú dobu, dokonale evokuje odľahčenú atmosféru. V inštrumentácii sa pohrávajú bicienástroje s klavírnym sprievodom – vzájomne sa dopĺňajú a odovzdávajú si rytmické modely. Do konečného zvuku prispievajú aj sólové vstupy saxofónu a trúbky. Najdôležitejšiu úlohu tu zohráva sólový improvizovaný a jedinečný spev Stevieho Wondera. Výrazne počuteľná zmena nastáva v  slove blowing. Stevie ju tu v porovnaní s pôvodnou verziou zreteľne predĺžil – z jednej na štyri doby.

Podobne v roku 1969 americká skupina Hollies profitovala z Dylanovej skladby. V úvode svojej verzie kopírujú Dylana, no v „odpovedi“ nadväzujú na rytmickú a melodickú verziu Stevieho Wondera. Za spomenutie stojí ešte jedna známa verzia od Joan Baez z roku 1975.[36] Jej verzia je podobná originálu – zachováva melódiu, text a aj celkovú štruktúru piesne. Spev doprevádza iba jednoduchou akordickou hrou na gitare, podobne ako autor piesne Bob Dylan.

Vysoký počet cover verzií v rôznych jazykoch nasvedčuje tomu, že táto pieseň bola veľmi rozšírená. Nemecká verzia od Marlene Dietrich „Die Antwort weiss ganz allein der Wind”(odpoveď vanie vo vetre), talianska verzia od Luigi Tenco “La risposta (è caduta nel vento)”, švédska verzia od Tore Lagergren Och vinden ger svar, francúzska verzia od Hugues Aufray Dans le souffle du vent a ďalšie, sú toho priamym dôkazom.

Zaujímavosťou je prienik tejto svetskej piesne do sakrálneho prostredia vo forme Novej duchovnej piesne[37]. Ide o slovenskú pieseň Chcem vojsť do tvojich brán. Pieseň je všeobecne známa, pomerne rozšírená a dnes ju už radíme už ku klasickým mládežníckym duchovným piesňam, ktoré vznikali v 80. a 90. rokoch 20. storočia ako súčasť kresťanskej liturgie. Autor textu a melódie nie je známy. Nový text zreteľne nevychádza zo spirituálu No More the Auction Block ani z piesne Blowing in the Wind. Preberá predovšetkým časť melódie a harmóniu Dylanovej piesne. Text je veľmi krátky a  jednoduchý, druhá časť nadväzuje a stupňuje prvú časť. Pieseň sa najčastejšie používa ako úvodná pieseň pri liturgii. Je v nej obsiahnuté radostné posolstvo evanjelia, radosť z každého darovaného dňa.

Príklad č. 9

Text piesne: Chcem vojsť do Tvojich brán

Chcem vojsť do Tvojich brán, srdce plné vďaky mám. Chcem vojsť s poctou do tvojich nádvorí. Lebo viem, že to je deň, ktorý Pán daroval nám a teším sa, že radosť dal mi Pán.


/:Že radosť dal mi Pán, že radosť dal mi Pán a teším sa, že radosť dal mi Pán:/

 

Transkripcia a prepis do softvéru: Katarína Kasanová

Pôvodná melódia je pozmenená a obohatená o siedmy tón d a je rytmicky variovaná, dominujú osminové hodnoty. Pieseň je rýchlejšia a rytmickejšia. Harmónia je vystavaná na základných harmonických funkciách a je obohatená o molové akordy, ako substitúcie základných harmonických funkcií: /Esdur- Asdur- Esdur- gmol- cmol- Esdur- Asdur- Bdur/. V piesni je použitá malá dvojdielna forma A a B, pričom prvý diel je rozsiahlejší. A diel je opäť symetrický osemtaktový /2+2+2+2/ a + b + a´ + b´ , B diel vychádza z predošlého hudobného materiálu, ktorý variuje a jemne stupňuje. Keďže sa repetuje má rovnakú osemtaktovú štruktúru /:2+2:/ /:a + b´´ :/. Táto verzia sa predvádza s malými rytmickými, melodickými a harmonickými zmenami v rôznych regiónoch Slovenska a v súčasnosti s dôrazom na inovačné interpretačné techniky Novej duchovnej hudby.

Vzdialenou inšpiráciou pre skladbu slovenskej autorky Katky Sliackej a jej Piesne pre Noemi boli spirituál No More Auction Block a protest song Blowing in the Wind. Pravdepodobne ide o podvedomé vplyvy, keďže v Piesni pre Noemi ide o tvorivý prístup a novotvar, predložený skladateľkou. Pieseň pre Noemi bola nahratá na albume Katka Sliacka a Eleos v roku 2010.[38] Medzi pôvodným spirituálom No More Auction block a Dylanovou Blowing in the Wind je myšlienková súvislosť s časťou A (25.takt- 32.takt), aj refrén (časť B) vzdialene evokuje uvedený spirituál a protest song. Prvé takty Piesne pre Noemi časti A (25.-28.takt) sa približujú viac Dylanovej verzii, zvyšné takty (29.-32.takt) asociujú viac pôvodný spirituál No More Auction Block. Pieseň pre Noemi je zložená z častí B, A, A´, B, C, B, D, B, A, A, B. Refrén (B, 1.-16. takt) sa pravidelne opakuje za jednotlivými časťami, na začiatku je súčasne vo funkcii introdukcie, časť D (89.-104.takt) je v pomalom rubatovom tempe, prerozpráva ju deklamačným spôsobom sólista-spevák, keď moduluje z D dur do novej tóniny a mol, čím vytvára súčasne aj bluesový kontrast k pôvodnej durovej tercii fis v D dur prostredníctvom blue notes v tóne f-fis v a mol (89. takt). Zložením zo 4 častí (časť C, 57.-72. takt) vytvára Pieseň pre Noemi veľkú piesňovú formu, ak zvážime, že časť B má refrénový charakter, vyskytuje sa vo funkcii introdukcie a medzihier, čo ju približuje dobovej populárnej hudbe, avšak porušuje typickú 3 dielnu veľkú piesňovú formu.         

Príklad č. 10 Pieseň pre Noemi

Český Spirituál kvintet pod umeleckým vedením muzikológa, textára, speváka Jiřiho Tichotu spracovala pôvodný afroamerický spirituál No More the Auction Block a v roku 1997 ho vydala pod názvom Až nám přídou Míru brát. Text od Juraja Tichotu nesie v sebe posolstvo dostatočne vzdialené od pôvodného spirituálu. Pri podrobnejšej analýze textu a vysvetleniu symbolov dospejeme k zaujímavým záverom. Namiesto zdôrazňovaného slova No more/ Nikdy viac Tichota používa jednou/ raz – čo je citeľný/markantný rozdiel. Napokon spieva sa tu o smrti – čierna bedna/ truhla, černí, bílí zblednou/ čierni, bieli zblednú… Po hudobnej stránke je zachovaná najmä melódia. Pridŕžajú sa pôvodnej tóniny, aj pôvodného rytmickému modelu,  ktorý prispôsobujú dĺžke nových slov. V interpretácii sa približujú spirituálu – sólový spev s občasnými viachlasnými zborovými vstupmi sprevádza nenáročný hudobný ansámbel – sólová a sprievodná gitara, basgitara a perkusie.

Spirituál kvintet : Až nám přídou Míru brát/ No more Auction Block for me/ Traditional[39]

text a úprava : J. Tichota

Až nám přídou Míru brát jednou, jednou. Až nám přídou Míru brát, chlapci s černou bednou.

Až si s pivečkem u vrat jednou, jednou až si s pivečkem u vrat nejdřív v klide sednou.

Stejně nevím jak nás šest jednou, jednou, stejně nevím jak nás šest na svou káru zvednou.

Pak nás musej´ krásně svézt jednou, jednou, pak nás musej´ krásně svézt světskou cestou bědnou.

A k tý jízdě budou hrát jednou, jednou, a k tý jízdě budou hrát ňákou neposednou.

Jó, až nám přídou Míru brát, jednou, jednou, až nám přídou Míru brát, černí, bílí zblednou!

Anglický skladateľ, s africkým pôvodom, Samuel Coleridge-Taylor ( 1875-1912), známy tiež ako Black Mahler/ čierny Mahler, je autorom viacerých diel, inšpirovaných afro-americkou ľudovou hudbou.[40] Z jeho rozsiahlej tvorby[41] je dôležité spomenúť jeho najvýznamnejšiu klavírnu zbierku Twenty-four Negro Melodies / 24 černošských melódii. Vznikla v roku 1905 a obsahuje dovedna 24 klavírnych skladieb priamo vychádzajúcich z africkej ľudovej hudby. Samuel Coleridge-Taylor čerpal z jednoduchých ľudových nápevov, ktoré pretransformoval do zložitejších skladieb.[42] Z 24 melódii je len sedem čisto afrických, ostatné sú prevzaté z afro-amerických spirituálov. Jednou z nich je aj spomínaný spirituál No More the Auction Block/ Many Thousands gone. Na krátkej notovej ukážke môžeme vidieť, ako zaujímavo pracoval s jednoduchou melódiou. Osemtaktovú tému, ktorá je vždy prítomná minimálne v jednom hlase, variuje, rytmicky obmieňa v pomerne rozsiahlej viac ako 90-taktovej skladbe. Štvorčasťové rondo s dielmi A B C a D je monotematické, pretože má len jednu výraznú tému. Počas celej skladby nenastávajú žiadne výrazne harmonické zvraty – pridržiava sa základných harmonických postupov.

Príklad č. 11

Samuel Coleridge-Taylor: Twenty-Four Negro Melodies, Op. 59Many Thousand Gone., No. 17 (takt 1-6)[43]

Vzťah k originálu – reštaurovanie proti inovácii

Problém vzťahu rôznych verzií k originálu budeme riešiť na základe získaných poznatkov z porovnávania jednotlivých verzií dvoch spirituálov Amazing Grace a No More Auction Block. Skúmali sme, ako interpreti pristupovali k autentickému materiálu a ako ho spracovali. Na základe takýchto zistení dávame odpovede na to, kedy môžeme hovoriť o reštaurovaní, teda snahe o rekonštrukciu pôvodného materiálu a kedy o inovácii, ako o podstatnom zásahu do originálnej skladby pri dotvorení východiskového materiálu. Spôsob, akým sa v jednotlivých verziách pristupovalo k základnému materiálu, nie je univerzálny a v mnohých smeroch sa rozchádza. Sledovali sme rôzne stupne vzďaľovania sa od originálu. Základné vymedzenie dvoch protichodných pojmov reštaurovanie a inovácia, otvára širokú škálu možností pri spracovaní východiskového materiálu. Pri vytváraní rôznych verzií sa v teórii ľudovej hudby hovorí o variantoch, v rockovej hudbe o cover version, v zásade však máme do činenia s tým istým princípom spracovania pôvodnej verzie do nového tvaru. V predchádzajúcich pasážach sme sa niekoľkokrát zmieňovali o premene, novej podobe alebo inšpirácii. Medzi vymenovanými pojmami je citeľný rozdiel. V niektorých prípadoch si môžeme všimnúť len jemné odtienky odlišnosti od originálu. Inokedy sa stretávame aj s výrazne odlišnými formami spracovania. Ilustrovaním rôznych príkladov môžeme vytvoriť pomyselnú hodnotiacu stupnicu. Najskôr sa však zamyslime nad možnosťami, ktoré spirituály ponúkajú. Za východiskový materiál pokladáme text a hudbu.

Text v duchovnej hudbe zohráva významnú úlohu. Práca s textom sa bezprostredne odráža vo vzťahu interpreta k originálu, k jeho duchovnej podstate a k posolstvu. Často to bol práve text, ktorý inšpiroval interpreta k opätovnému spracovaniu spirituálov. Sledujeme tak rôzne formy prístupu k textu. Najčastejšie je kopírovanie, resp. doslovné citovanie textu, v snahe zachovať pôvodné posolstvo. Ďalším bežným spôsobom prístupu je prevzatie podstatnej časti z pôvodného textu s pridávaním krátkeho nového textu so vsunutou osobnou výpoveďou autora. Ilustrovať to môžeme na príklade prvého spirituálu Amazing Grace, pri ktorom sme sa stretli takmer vždy so zachovaným pôvodným textom. Text spirituálov slúžil aj ako predloha na vytvorenie nového, aktuálneho textu, kedy prebieha prerozprávanie pôvodného textu s použitím tých istých myšlienok – parafrázovanie do súčasného jazyka. Tu je špeciálnym príkladom druhý spirituál Many Thousands Gone (No More Auction Block) a jeho aktuálnejšia verzia Blowing in the Wind. Najnižším stupňom spracovania je imitácia, čiže práca s krátkou textovou predlohou. Autor nového textu vybral len určitú časť z pôvodného textu, s ktorým ďalej pracoval – doplňoval, obmieňal ho a imitoval. Za výstižný príklad možno označiť spracovania Blowing in the Wind od Sama Cookea. Tieto základné spôsoby práce s pôvodným textom nám umožňujú odhaliť cieľ, úmysel interpretov. Celkovo sme tu hovorili o troch prístupoch – doslovná citácia, parafráza a imitácia. Podobne sa môžeme zamýšľať aj nad prácou s pôvodnou melódiou, ale aj rytmom, formou. V základe sa prístup hudobníkov neodlišuje od práce autorov textov a tiež sa využíva citácia, parafráza a imitácia. Hovoríme tu o niekoľkých typoch prístupu:

1. doslovná citácia pôvodnej melódie – veľmi citlivý prístup – zachovaná forma a štruktúra (zmeny sú len v jemných nuansách – malé melodické melizmy a ozdoby, zmeny v rytmickom frázovaní, často súvisiace so špecifickým prejavom interpreta a s jeho osobným prístupom k originálu)

2. prevzatie pôvodnej melódie, ku ktorej bola dokomponovaná nová časť – zmena formy a štruktúry (nová časť predstavovala osobnú hudobnú výpoveď autora – mohla vychádzať z pôvodného hudobného materiálu)

3. inovácia pôvodnej melódie – najviac vzdialené od originálnej melódie – narušenie formy a štruktúry – pôvodný materiál slúžil len ako inšpirácia, autor ho spracováva prostredníctvom  improvizácie, využíva modulácie, transpozície, nové rytmické patterny, zmeny v harmónii…

Naskytá sa tu ešte jedna závažná otázka: Aká je vlastne pôvodná melódia? Hlavným problémom je spôsob šírenia týchto tradičných afroamerických ľudových piesní. Keďže sa šírili najčastejšie ústnym podaním, dochádzalo k rôznym obmenám spirituálov a tak vznikali ich varianty. Tento  problém bezprostredne súvisí s typológiou osobnosti nositeľa tradičnej ľudovej kultúry. Na základe širších poznatkov môžeme vymedziť tri základné typy :

1. zameraný na tradíciu – zachovávanie a udržiavanie;

2. orientovaný na tradíciu aj inováciu bez schopnosti novej tvorby, avšak schopný  tvorivej adaptácie spracovania pôvodnej piesne;

3. zameraný na novú tvorbu so schopnosťou improvizácie.

Tieto typy osobnosti nám prezrádzajú akým spôsobom mohlo dôjsť k deformácii pôvodných melódií. V našom výskume však za pôvodnú melódiu považujeme najstarší zachovaný a zároveň najrozšírenejší notový zápis melódie daného spirituálu. V súvislosti so spirituálmi môžeme  predmet výskumu rozšíriť a riešiť ešte väčší rozmer než len samotný text a hudbu. Spirituál je predovšetkým kombináciou duchovnej/spirituálnej a ľudovej/tradičnej roviny. Stretávame sa tu s rôznymi prístupmi interpretov, keď miešajú okrem týchto rozmerov aj moderné žánrové spracovania od jazzu, cez rock a pop music s rešpektovaním alebo nerešpektovaním originálu v snahe priniesť niečo nové. Po oboznámení sa so spôsobmi ako pristupovať k originálu a aké sú možnosti interpretácie textu a hudby, sa pokúsime zadefinovať a odlíšiť niekoľko základných vrstiev rôznych spracovaní. Medzi dva základné pojmy reštaurovanie a inovácia vsunieme ešte ďalšie medzistupne, ktoré sa len jemnými nuansami od seba odlišujú.

Za reštaurovanie/reštauratívne považujeme tie verzie, ktoré najmenej upúšťajú od originálu, naopak priamo vychádzajú, čerpajú z pôvodného materiálu. S týmto materiálom pracujú osobitým prístupom v potrebe zachovať čo najviac z predlohy. Iné pojmy, ktoré by sme mohli použiť a označiť ako príbuzné pri tomto spracovaní sú – rekonštrukcia, renovácia, obnova.

Pri spirituáloch sa o takúto formu spracovania – reštaurovania originálov – snažia súčasní interpreti afroamerickej ľudovej hudby. Pracujú s východiskovým materiálom a v interpretácii kladú dôraz na tradičné formy prejavu – 3-hlasné spevy, à cappella spevy, nie sú tu takmer žiadne zásahy do pôvodnej formy a štruktúry.

Za inováciu/inovačné považujeme verzie, ktoré v rôznych smeroch prinášajú niečo nové do originálu. Tieto spracovania sú oveľa častejšie. Do tejto oblasti spadá premena, čiže jemný zásah do pôvodného materiálu s tým, že autor rešpektuje originál. Ďalej sem môžeme zaradiť novú podobu s aktuálnym pohľadom autora, ktorý sa snaží interpretovať originál moderným spôsobom. Mení sa text, melódia, harmónia, hudobná forma, aranžmán, rytmus, frázovanie, inštrumentácia… Dochádza k výraznému vzdialeniu sa od originálu. Aj napriek takej výraznej zmene môžeme konštatovať, že interpret vychádzal z pôvodnej predlohy, ktorá je ešte stále identifikovateľná. Mohol to však urobiť aj podvedome, bez toho aby si uvedomoval nejakú konkrétnu súvislosť s pôvodnou predlohou.

Poznámky:

  1. Theo Lehmann, Mahalia Jacksonová zpívala písně naděje, Vyšehrad, Praha, 1980, s. 20.
  2. 2.      Pred občianskou vojnou utekali otroci z Juhu húfne na Sever cez hraničnú rieku. Za najbezpečnejšie sa pokladali nočné úteky, pri ktorých sa ale dalo ľahko poblúdiť. A vtedy nejaký chytrý človek pretextoval starý spirituál tak, aby sa stal návodom na cestu úteku: „Choďte popri rieke za Polárkou.“ in: Aleš Palán, Kdyby si černosi vzali dudy… (S Jiřím Tichotou nejen o spirituálech, které přežili svobodu), in: Katolický týdeník, 2003, roč.27-28, č.7, s. 20.
  3. Randye Jones, The Gospel Truth about the Negro Spiritual,Grinnell College, 2007, s. 5.
  4. Marshall W. Stearns, The Story of Jazz, Oxford University Press, New York 1956, 1958; podrobnejšie vysvetlenie in Yvetta Kajanová, Gospel music na Slovensku, CoolArt, Bratislava, 2009, s. 12-13.
  5. Vittorio Franchini, Tradícia džezu, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava, 1963, s. 20.
  6. Theo Lehmann, Mahalia Jacksonová zpívala písně naděje, Vyšehrad, Praha, 1980, s. 84.
  7. 7.      Karlee-Anne Sapoznik, “I once was lost, but now am found. Was blind, but now I see:” Revisiting the Story behind Former Slave Ship Captain John Newton’s Amazing Grace, York University, 2008, p. 2.
  8. Johnova matka bola veriaca žena a jeho otec bol známym obchodníkom s otrokmi. Matka mu zomrela keď mal 6 rokov, preto ho ďalej vychovával len otec. Takto bol už ako malý chlapec zasväcovaný do obchodu s otrokmi.
  9. V roku 2006 bol o týchto udalostiach natočený film s názvom „Amazing Grace“, réžia:  Michaela Apted. Film bol v roku 2008 nominovaný za najlepší film roka.
  10. Steve Turner, The Story of American´s Most Beloved Song. Amazing Grace, Harper Collins, New York, 2002.
  11. Najstarší zápis tejto melódie nachádzame v zbierke Virginian Harmony, ktorú zostavili James P. Carrel a David L. Clayton v roku 1831.
  12. Turner, Steve :Amazing Grace: The Story of America’s Most Beloved Song, Harper Collins, New York, 2002.
  13. http://memory.loc.gov/diglib/ihas/loc.natlib.ihas.200038830/pageturner.html 15.2.2011
  14. http://memory.loc.gov/diglib/ihas/loc.natlib.ihas.200038827/pageturner.html 15.2.2011
  15. Yvetta Kajanová, Gospel music na Slovensku, Coolart-Lux, Bratislava, 2009, s. 72.
  16. The Essential Modern Worship Fakebook. 220 of Your Favorite Worship Songs in Singable Keys. Worship Together, Brentwood, 2006. s. 15.
  17. The Essential Modern Worship Fakebook. 220 of Your Favorite Worship Songs in Singable Keys. Worship Together, Brentwood, 2006. s. 15.
  18. Kajanová, Yvetta, Gospel music na Slovensku. Bratislava Coolart-Lux, 2009, s. 107.
  19. LP Karel Gott, Hudba není zlá, Supraphon, 1973.
  20. CD Vánoce s Helenou, 1995, 2001; CD Bílé Vánoce Lucie Bílé, 2010.
  21. http://www.vondrackova.net/en/muzika/song.php?nazev=768-1995-00-00-vanocni-chor_traditional_zborovec 27.2.2011. (pokračovanie textu – príloha č. 5)
  22. Yvetta Kajanová, Gospel music na Slovensku, Coolart-Lux, Bratislava, 2009, s. 148.
  23. http://nkz.reformace.cz/?p=5&pp=news&string=&id=128 16.2.2011
  24. Podľa etnomuzikológa Alana Lomaxa bola pieseň prvýkrát spievaná otrokmi už v roku 1833 v Canade. In: Alan Lomax, The Folk Songs of North America, New York, 1960.
  25. V roku 1952 dostal ocenenie Leninovej ceny mieru, bol známy svojimi ľavičiarskymi názormi.
  26. Nicholas & Archie Jefferson, On my journey Paul Robeson´s, in: African American History and Culture, Smithsonian Folkways Recordings, 2007, p. 6.
  27. „…opakovanie slov vyvoláva zatrpknutú úzkosť, v ktorej jedine bolesť je pravá.“ in: Vittorio Franchini, Tradícia džezu, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava, 1963, s. 23.
  28. Ira Berlin, Many Thousands gone. The First Two Centuries of Slavery in North America, Cambridge, London, 1998, p. 1.
  29. Vlastným menom Robert Allen Zimmerman.
  30. Grammy Hall of Fameexistuje od roku 1973. O zaradení pesničiek rozhoduje National Academy of Recording Arts and Sciences (NARAS).
  31. 500 Greatest Songs of All Time“.
  32. Išlo o hnutie hippies, v ktorom žiadali mladí ľudia ukončiť vojnu vo Vietname.
  33. http://www.sheetmusicplus.com/title/Blowin-In-The-Wind/3610029   5.3.2011
  34. http://www.cduniverse.com/search/xx/music/pid/5942955/a/Sam+Cooke+At+The+Copa.htm  10.3.2011
  35. CD The Four Seasons Sing Big Hits by Burt Bacharach, 1965.
  36. Známa aj z filmu Forest Gump 1999.
  37. Ide o liturgickú podobu spirituálov, gospel songov a duchovných piesní. Pieseň sa dotvára v kolektívoch, ktoré ju interpretujú. Tak môže dôjsť k zmenám v texte, v rytmickej štruktúre, melodike, k pridávaniu viachlasu, k zmenám tempa, v inštrumentácii, modifikácií rytmického patternu a pod. Vznikajú tak rôzne varianty – verzie jednej a tej istej piesne…“ in: Yvetta Kajanová, Gospel music na Slovensku, Coolart-Lux, Bratislava, 2009, s. 43.
  38. CD Katka Sliacka a Eleos, ZUŠ sv. Cecílie, Bratislava 2010, 1770 001-2.
  39. CD Spirituál kvintet: Na káře, Pupava, 1997, CD Spirituál kvintet 1960-2010: Sto nejkrásnejších písní (+1), Supraphon, Praha, 1997.
  40. African Romances (P.L. Dunbar) Op.17 – 1897; African Suite, Op.35 – 1899; Ethiopia Saluting the Colours, march, Op.51(2?) – 1902;   Four African Dances, Op. 58 – 1904; Twenty-Four Negro Melodies, Op.59(1) – 1905; Symphonic Variations on an African Air Op. 63 – 1906… http://ctl.du.edu/spirituals/performing/taylor.cfm  18.2.2011
  41. Celkovo je zaznamenaných 82 opusových čísiel.
  42. http://ctl.du.edu/spirituals/performing/taylor.cfm 1.3.2011 /preklad/
  43. Samuel Coleridge-Taylor, Twenty-Four Negro Melodies, op.59, 1905, s. 85.

Bibliografia:

Berlin, Ira, Many Thousands gone. The First Two Centuries of Slavery in North America, Cambridge, London, 1998.

Boyer, Horace C., The Golden Age of Gospel, University of Illinois Press, 2000.

Darden, Robert, People Get Ready! A New History of Black Gospel Music, Continuum, New York, London, 2004.

Franchini, Vittorio, Tradícia džezu / Il jazz: la tradizione, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava, 1963.

Jackson, Jerma A., Singing in My Soul. Black Gospel Music in a Secural Age, The University of North Carolina Press, 2004.

Kajanová, Yvetta, Gospel music na Slovensku, Coolart-Lux, Bratislava, 2009.

Kajanová, Yvetta, K dejinám rocku, CoolArt-Lux, Bratislava, 2010.

Keck, George, R. & Aherrill, Martin, V., Feel The Spirit. Studies in Nineteenth-Century Afro-American Music, Greenwood Press, 1988.

Lehmann, Theo, Mahalia Jacksonová zpívala písně naděje /Mahalia Jackson – Gospelmusik ist mien Leben, Vyšehrad, Praha, 1980.

Mahler, Zdeněk, Spirituál bílého muže, Primus, Praha, 1990.

Moore, Allan, The Cambridge Companion to Blues and Gospel Music, Cambridge University Press, 2002.

Zolten, Jerry, Great God A´mighty! The Dixie Hummingbirds, Oxford University Press, 2003.

Turner, Steve, The Story of American´s Most Beloved Song. Amazing Grace, New York, 2002.

Wiles, F. Maurice, The Spiriual Gospel. The interpretation of the Fourth Gospel in the Early Church, Cambridge University Press, New York, 2006.

 

Štúdie a články:

Jones, Randye, The Gospel Truth about the Negro Spiritual, Grinnell College, 2007.

Lomax, Alan, The Folk Songs of North America, New York, 1960.

Palán, Aleš, Kdyby si černosi vzali dudy…( S Jiřím Tichotou nejen o spirituálech, které přežili svobodu), in: Katolický týdeník 2003, roč. 27-28, č.7, s. 20.

Pollock, John, Amazing Grace. The great sea change in the life of John Newton, The Trinity Forum Reading, NY, 2009.

Posekana, Dana, Od spirituálu k českému folklóru, in: Mladá fronta, 1971, roč. 20,č. 3, s.28.

Sapoznik, Karlee-Anne,“I once was lost, but now am found. Was blind, but now I see:” Revisiting the Story behind Former Slave Ship Captain John Newton’s Amazing Grace, York University, 2008.