V príspevku sa venujeme niekoľkým problematickým okruhom, ktoré sa objavili pri rekonštrukcii zachovaného operného autografu Mechmet od Juraja Družeckého. Analyzujeme v ňom špecifiká týkajúce sa hudobného dobového zápisu v partitúre, venujeme sa problematike nejasností v harmonicko-rytmickej zložke a prepisu nemeckého textu z originálnych vokálnych partov. Problematické aspekty sú spojené s prepisom do notačného programu Sibelius.
Výročie reformácie prinieslo v roku 2017 viacero edičných projektov, ktoré sprístupnili dnešnému čitateľovi pamiatky, súvisiace s touto významnou udalosťou. Môžu nám slúžiť ako inšpirácia k edíciám domácich pamiatok, zároveň aj ako záväzok, aby podobné projekty vznikali aj u nás. Cithara Sanctorum (CS) je náš najväčší a počas uplynulých storočí najvydávanejší spevník. Je to monumentálne dielo Juraja Tranovského, ktorý toto dielo dokončil vo svojom poslednom pôsobisku, v dnešnom Liptovskom Mikuláši. Vydané bolo v Levoči u Vavrinca Brewera v roku 1636. V bohoslužobnej praxi sa spevník používal až do 20. storočia a hovoriť môžeme o desiatkach, až stovkách vydaní. Súčasný knihovedný výskum eviduje 215 vydaní. Cieľom tejto štúdie je poukázať na možnosti rekonštrukcie Cithary Sanctorum a jej perspektívy. Spracovanie tohto prameňa by posunulo hymnologický výskum vpred nielen u nás, ale v celom stredoeurópskom priestore. Prvým krokom by malo byť sprístupnenie pamiatky vo forme novodobej edície. Pramenná základňa je síce bohatá, ale dostupnosť starších vydaní je problematická.
