Preskočiť na obsah

Od Bratislavskej lýry po Československo má talent. Hudba v Bratislave v období 1966 – 2010

V Bratislave, hlavnom meste Slovenska, sa vždy konali vystúpenia umelcov svetového formátu. V období 1948 – 1963 sa väčšina významných vystúpení jazzových a populárnych umelcov uskutočňovala v Prahe. Po roku 1963, keď sa konalo vystúpenie Chrisa Barbera z Veľkej Británie v Bratislave, sa aj Bratislava stáva centrom jazzových a populárnych podujatí. Situácia s organizovaním jazzových, rockových a populárnych koncertov zahraničných umelcov v Bratislave v bývalom Československu sa zmenila so založením festivalov Bratislavská lýra (1966) a Bratislavské jazzové dni (1975). Bratislava sa stala rovnoprávnym emancipovaným mestom popri Prahe v organizovaní festivalov. Bratislavská lýra, ako autorská pesničková súťaž, vytrvala do roku 1992, ďalšie pokračovanie bolo neúspešné a nahradili ju karaoke Superstar (Super Idol) interpretačné súťaže od roku 2004. Bratislavské jazzové dni si zachovali kontinuitu až do súčasnosti na rozdiel od pražského Medzinárodného jazzové festivalu. Po roku 1989 sa koncertný život v Bratislave už nekoncentruje len na festivaly, ale pulzuje počas celého roka v kluboch, jedno rázových veľkých niekoľkotisícových vystúpeniach. Bratislava už nie je jediným veľkomestom Slovenska, kde sa konajú veľké koncerty zahraničných hviezd, ale deje sa tak aj v Košiciach, Žiline, Piešťanoch, Nových Zámkoch, Trenčíne a Trnave.

Čítať ďalej

K problematike receptívnej hudobnej výchovy u detí predškolského veku

Obsah hudobnej výchovy u detí predškolského veku sa uskutočňuje prostredníctvom hudobných činností, do ktorých patrí aj počúvanie hudby.Výskumy orientované na záujem detí o počúvanie boli doteraz väčšinou zamerané na mladší školský vek, my sme sa rozhodli skúmať ešte mladšie deti. Chceli sme zistiť, či sú deti predškolského veku ochotné počúvať vážnu hudbu. Mysleli sme si, že najviac tretina skúmaných detí prejaví záujem sa danou hudbou zaoberať. Prostredníctvom pozorovania detí pri počúvaní nahrávok a následného rozhovoru o pocitoch a zážitkoch z hudby sme dospeli k záveru, že 100 % detí je k tejto činnosti otvorené napriek tomu, že až 93,75 % nemalo predchádzajúcu percepčnú skúsenosť. Pri kolektívnom počúvaní hudby deti najdlhšie dokázali vnímať hudbu obdobia romantizmu, plnú vášní a dramatizmu. Dá sa tak usúdiť, že popri rytmických aspektoch je v hudbe pre deti určujúca aj melodicko-harmonická zložka.

Čítať ďalej