Preskočiť na obsah

Jack Bruce – James Jamerson – Paul McCartney: Majstrovské basgitarové linky druhej polovice 60. rokov pod drobnohľadom

Basgitara sa v priebehu veľmi krátkeho obdobia počas 50. a 60. rokov 20. storočia stala pevnou súčasťou inštrumentálneho ansámbla v rocku a pop-music. Po počiatočnom napodobňovaní elementárnych kontrabasových postupov, typických pre tieto žánre, basgitaristi nachádzajú nové spôsoby rozvíjania svojho partu. Prejavovalo sa to napríklad v používaní hustejších, nepravidelnejších či synkopických rytmoch, slobodnejších melodických riešeniach či jazzových chromatizmoch. Rock a pop-music tak získavajú v 60. rokoch svoju novú tvár vďaka výraznému prispeniu nových spôsobov hry na basgitare. Podrobnejšie to ilustruje analýza troch vybraných inovatívnych basgitarových liniek druhej polovice 60. rokov, za ktoré možno pokladať britských a amerických hudobníkov akými boli Jack Bruce, James Jamerson a Paul McCartney.

Čítať ďalej

Miles Davis – Od bebopu k hip hopu, Päťdesiate roky

Tonalita, ktorú začala v Európe spochybnovať druhá Viedenská škola Schönberga, Weberna a Berga, sa opäť silne upevňuje v americkej populárnej hudbe, zatiaľčo tonálne cítenie jazzu už aj s bebopovými prvkami (chromatizmy, bitonalita, sekundové súzvuky, rozpínanie foriem a štruktúr) sa ocitlo v kríze a nastupuje v 50. rokoch svoju vlastnú cestu; cestu, ktorá indikuje ďaľšie nové perspektívy do budúcnosti: odklon od piesňovej formy a od improvizácie na akordickom základe, ktoré uskutočňoval Cecil Taylor, príklon k výrazovým možnostiam, ktoré ponúka modalita, a rodiaci sa záujem o  prvky mnohonárodnostnej etnickej hudby. Nový hudobný jazyk je spojený s technologickými inováciami; zatialčo ku rádiu sa pridáva televízia a filmová produkcia rapídne napreduje ako celosvetový fenomén. Nahrávanie na magnetické pásky a zrod LP platne (teda disku s 33 otáčkami) zase rozširuje a modifikuje kreatívne vzťahy a snahy o konfrontácie v hudbe. Je to však práve hard-bopový prúd, ktorý Miles Davis intuitívne vycíti a šíri ešte predtým, než ho klavirista Horace Silver, bubeník Art Blakey, trubkár Clifford Brown a iní formálne nasmerovali na využívanie typicky afro-amerických tém.

Čítať ďalej

Hodnota tradičného a progresívneho v jazzovom vývoji

Recently, two important syntheses on European jazz have been published: Eurojazzland:Jazz and European Sources, Dynamics, and Contexts by Luca Cerchiari, Laurent Cugny and Franz Kerschbaumer (2012); and Jazz behind the Iron Curtain by Gertrud Pickhan and Rüdiger Ritter (2009). The publications show the division of European jazz scenes between east and west, and they also deal with the methodological inconsistencies in jazz research and analysis which have precluded an integrated chronological approach to jazz events, personalities and styles. Progress, although regarded as the foremost quality, is not the only value in jazz development; and, especially since the death of Miles Davis, it has become a rather vague one. On the other hand, for the further development of jazz it is essential to respect the genre‘s traditions which foster jazz personalities to preserve the older jazz styles; however, for the future of jazz, qualities such as creative musicianship, innovation, jazz promotion and education, advocacy and popularization are equally important. These values are demonstrated by such personalities as the Slovak jazz singer Peter Lipa (b.1943) and the Czech-Slovak- Australian jazz pianist Viktor Zappner (b.1936).

Čítať ďalej