Abstrakt:
Music ecology is a current discussion topic as regards the negative effects of music. We perceive the effects of music as something positive because we talk about it as an aesthetic product, but there is an increasing need to be aware of its health and social risks. Music is becoming more accessible and is spreading gradually to other areas of life, including the environment. Music can have physical but also psychological effects on human beings, the subject of the research presented in this study. The author used a questionnaire method (433 respondents) and experiments (26). She found that negative music, which is loud and disturbing, influences the listener, but the listener can also be bothered by music which he or she likes but is not well interpreted. In many situations people complain about music as a stress factor owing to its loudness and negative influence on human psychology. Most respondents attributed unsuitable style (73%), loudness (50%), wrong interpretation (44%) and inadequate using of music to the actual environment (35%). A change of physical condition was felt by 45% of respondents with music education and 36% of respondents with non-music education. The author asked participants to increase their listening to music while studying, reading and falling asleep. The questionnaire collected changes in respondents‘ physical condition which were confirmed in the experiment (46%) or even increased by 10 to 12%.
Sociological research on this issue is now translating into music psychology and music theory. The questions are these. What kind of psychological processes cause music to have negative effects? Which music structures (rhythm, dissonant melody) initiate negative feelings in the listener’s receptors?
Die Ökologie in der Musik im Zusammenhang mit den negativen Auswirkungen der Musik ist augenblicklich ein aktuelles Thema. Obwohl die Auswirkungen der Musik als etwas Positives wahrgenommen werden, da man von der Musik wie von einem ästhetischen Produkt spricht, kam in den letzten Jahrzehnten auch die Notwendigkeit auf sich mit den gesundheitlichen und gesellschaftlichen Risiken der Musik zu befassen. Die Musik wird immer leichter zugänglich und schrittweise verbreitet sie sich in weitere Bereiche des musikalischen Lebens und so auch ins alltägliche Leben. Die Musik kann auf den physischen wie auch auf psychischen Zustand des Menschen einwirken, was das Thema der Forschung dieser Studie ist. Die Autorin benutzte die Methode des Fragebogens (433 Respondenten) und Experiments (26). Sie konnte feststellen, dass sich laute und störende Musik auf den Zuhörer negativ auswirkt, aber auch schlecht interpretierte beliebte Musik kann belästigen. Ein wesentlicher Grund für die Tatsache, dass Menschen sich über Musik als Stressfaktor beschweren, ist nicht nur durch die Lautstärke bedingt, sondern auch durch die negative Auswirkung auf die psychischen Aspekte des Menschen. Der größte Menge der Respondenten fühlte sich belästigt durch unpassenden Stil (73%), Lärm (50%), schlechte Interpretation (44%) und Unstimmigkeit der Musik zur Umgebung in der diese gehört wurde. Änderungen der physischen Kondition konnten 45% der musikalisch ausgebildeten Respondenten zustimmen, bei den musikalisch nicht ausgebildeten Respondenten waren es 36%. Die Autorin belastete die Personen im Experiment mit einem erhöhten Anteil des Musikhörens beim Lernen, Lesen und Einschlafen. Die Werte der Änderungen des physikalischen Zustands aus dem Fragebogen haben sich im Experiment entweder bestätigt (46%) oder sogar einen Anstieg von 10-12% ergeben. Mit diesen Ergebnissen verschiebt sich die soziologische Forschung zu dieser Problematik ins Gebiet der musikalischen Psychologie und musikalischen Theorie, wo sich die folgenden Fragen stellen: Welchen psychischen Prozess löst die Musik mit den negativen Auswirkungen aus? Welche Musikstrukturen (Rhythmus, dissonante Melodie) lösen negative Gefühle in den Rezeptoren des Zuhörers aus?
V súvislosti s veľkým rozvojom techniky sa začalo narušovať prirodzené prostredie človeka, ktorý žil tisíce rokov obklopený prírodnými zvukmi a akustickými prejavmi ľudskej komunikácie a zvukov. V súčasnosti tvorí najväčší zdroj hluku doprava a výrobné podniky. Tento hluk je v poslednej dobe stále viac podporovaný takmer všade prítomnou reprodukovanou hudbou. Bez ohľadu na to, či znie príliš hlučne alebo je reprodukovaná na nevhodnom mieste či v nevhodnom čase, pôsobí ako hudobný hluk. Naše zvukové prostredie je často také hlasné, že tvorí priame nebezpečenstvo nielen pre náš sluch, ale i všeobecnejšie pre naše zdravie. Dôsledkom zvukového preťaženia totiž nie sú len poruchy sluchu, ale aj narušenie rôznych fyziologických procesov akými sú krvný obeh, trávenie a pod.
Hudba už oddávna plnila funkciu zvukovej kulisy. V poslednej dobe sa hudba podieľa viac na utváraní zvukového prostredia v obchodných domoch, reštauráciách, baroch a pod. V tejto súvislosti sa objavujú termíny ako „environmental music“, hudba vytvárajúca prostredie, či „backround music“, hudba dotvárajúca pozadie.[1] S rozvojom hudobného priemyslu sa stala reprodukovaná hudba viac prístupná takmer každému človeku, ktorý si zvykol vyplňovať svoje akustické okolie nepretržite znejúcou hudbou, aj keď ju často ani nepočúva, ale len púšťa.
Všade tam, kde sa hudba stala odpadom a rušiteľom pokoja, sa dá použiť termín Ivana Poledňáka „akustický smog“. Súčasne s týmto termínom sa objavil aj pojem „hudobná ekológia“. Masové počúvanie hudby, ktoré takmer úplne vypúšťa či potlačuje jej estetické funkcie, ho viedlo k ekologickým úvahám: hudba sa podieľa nielen na tvorbe, ale aj na narušovaní či znečisťovaní životného prostredia. Zvažuje dôsledky akustického smogu pre zdravý mentálny a predovšetkým emocionálny rozvoj človeka, pre samotný orgán sluchu. Namiesto toho, aby hudba prispievala ku kultivácii sluchového zmyslu človeka, podieľa sa na jeho otupovaní.
Arne Linka preferuje používanie pojmu „muzikopatogénnosť“ je (v češtine „muzikopatogenie“)[2] pred slovným spojením „hudobná patológia“. Arne Linka chápe pojem muzikopatogénnosť v práci Kapitoly z muzikoterapie tak, že do muzikopatogénnosti (MPG) môžeme zahrnúť „trvalejšie, častejšie, intenzívnejšie a subjektívne preciťované také hudobné pôsobenie, kedy recipovaná hudba neúnosne ruší, nepríjemne dráždi a obťažuje.“[3] Podľa neho na to môžu vplývať viaceré okolnosti. Negatívne dokáže pôsobiť na poslucháča hudba, ktorá mu nevyhovuje, pretože neobľubuje daný štýl, interpreta, skladateľa alebo na ňu jednoducho len nemá chuť. Ak je hudba zle či hlučne reprodukovaná alebo hraná na rozladenom nástroji, tiež to môže mať nepríjemné následky. Na niektorých môže pôsobiť nepriaznivo, ak je skladba zle interpretovaná alebo nespočetne veľakrát za sebou opakovaná, ak niekto cvičí dookola na klavíri tú istú frázu, na susedov to môže pôsobiť negatívne. Niekedy ani nemusí ísť o samotnú hudbu, ale stačí, ak je vnímaná za nepriaznivých okolností, napríklad keď je prekrývaná nejakými inými mimohudobnými zvukmi, keď na nás dolieha niekoľko piesní súčasne alebo v situácií, kedy sa jednoducho nehodí, pretože odporuje nálade a narušuje sústredenie pri inej mimohudobnej činnosti. Ďalším dôležitým faktorom je hudba, ktorá nám je vnucovaná a nadmerne dávkovaná. Je nepríjemné, keď niekto musí rovnakú skladbu počúvať niekoľkokrát za sebou, pretože ju hrajú v rozhlase. Otupujúce účinky môže mať aj mnohodecibelová hudba. V tomto ohľade by mohli byť zaujímavými príkladmi aj pedagógovia nástrojovej hry, ktorí musia zniesť množstvo hudobných podnetov, „obohatených“ aj o časté chyby žiakov.
D. Wiechell písala vo svojej štúdii o pôsobení hudby, že v somatickej rovine je preukázateľné, že zvukové podnety (teda aj hudba) spôsobujú zmeny : „a) krvného tlaku, frekvencie srdečného tepu, rýchlosti a objemu krvného obehu, hladiny krvného cukru a mastných kyselín, sklonu ku zhlukovaniu trombocytov, stavu srdečných venčitých tepien i periférneho prekrvenia, psychogalvanického kožného odporu ako indikátora vzrušenia celého organizmu; b) vylučovanie žalúdočných štiav, žalúdočnej a črevnej peristaltiky; c) premeny vápniku; d) schopnosti videnia vďaka zmenám v zakrivení a rozšírení zorníc i ovplyvnením rýchlosti pohybu viečok; e) psychomotoriky, prejavujúcej sa ako sklon ku kŕčovitosti a rovnako ako zmena tlaku pri písacích pohyboch; f) elektroencefalogramu, transportov iónov cez membrány ako i všetkých neurochemických procesov kolísaním hormonálnej hladiny (predovšetkým adrenalínu ako hormónov ´strach-útek´ a nonadrenalínu ako hormónu duševnej pohotovosti k jednaniu.).“[4]
Lekármi bolo už mnohokrát potvrdené, že hlučná hudba škodí sluchovému orgánu a zdraviu vôbec. Uvádza sa, že v extrémnych prípadoch dokáže hluk aj zabiť.[5]Z hľadiska dlhodobejšieho pôsobenia škodí nadmerne hlasná hudba sluchovému orgánu a zdraviu vôbec. Nemusí pritom ísť ani o big beat, rock, hard rock, disco, heavy metal, techno, rap, punk, atď., kde sa dlhodobé príliš hlasné počúvanie uplatňuje najčastejšie, ale rovnako o hudbu artificiálnu, keď je počúvaná permanentne v dynamickom stupni napr. fff.[6] Mimoriadne nebezpečnou formou konzumácie nadmernej hudby je počúvanie z mp3 prehrávačov a telefónov, kedy je sluchový orgán vystavený záťaži, ktorá môže viesť k trvalému poškodeniu sluchu.
V súčasnosti je hudba poslucháčom vnucovaná a sprevádza nás na každom kroku. Doslova nás prenasleduje a obťažuje. Môžeme ju počuť v obchodoch, reštauráciách, kaviarňach, u kaderníka, dokonca aj na ulici či v prostredí prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy. V obchodných domoch na nás útočí naraz hneď niekoľko rôznych skladieb z rozličných predajní.
Problematickým je to, že človek nemôže počúvať hudbu nezúčastnene, ale musí sa s ňou identifikovať. Ak na počúvanie nie je naladený, hudba je mu vnucovaná a obťažuje, čo ma za následok neurotický účinok. V tom prípade sa stáva rušiteľom pokoja, útočí na našu sústredenosť a vyrovnanosť a začína pôsobiť ako stresový faktor. Ľudia často používajú hudbu, aby sa izolovali: nasadia si slúchadla a okolitý svet pre nich prestáva existovať. Iní zase potrebujú hudbu, aby sa necítili sami.
Dotazníkový prieskum
Pre skúmanie tejto problematiky sme realizovali prieskum, ktorý prebiehal v čase od 27.1.2010 do 27.2.2011 formou online dotazníka. Cieľom bolo zistiť názory ľudí na hudbu a jej účinky na človeka. Obsahoval 16 otázok, v ktorých si mohli respondenti vyberať z daných odpovedí. V niekoľkých (1, 2, 8, 9, 10, 11, 12, 14, 15, 16) sme volili formu uzavretých otázok, kde bola možná len jedna odpoveď v rámci bipolárnej škály, prípadne bola bipolárna škála obohatená o neutrálnu odpoveď a vo zvyšných 6-tich (5, 6, 7, 13) položkách sme volili formu polouzavretej otázky, kde mohli respondenti zaškrtnúť viacero odpovedí a v prípade, že im žiadna nevyhovovala, napísať vlastnú reakciu. V otázkach 3, 4, 11, 12 a 15 mali k dispozícii aj voľné textové pole, kde sa mohli k danej otázke vyjadriť a viacero z nich túto možnosť aj využilo. Dotazník je sprístupnený na tejto internetovej adrese a respondentom bol adresovaný prostredníctvom sociálnej siete facebook:
https://spreadsheets.google.com/viewform?hl=sk&formkey=dEUxMDlUYXJ6dVk1R0ZYQ3dyZGtSakE6MQ#gid=0
Internetového prieskumu sa zúčastnilo 433 ľudí vyplnením online dotazníku. Išlo väčšinou o ľudí, ktorí majú pozitívny vzťah k hudbe, o čom svedčí to, že až 99% z nich má rado hudbu a 96% si myslí, že je hudba dokonca dôležitá pre život človeka.
Zaujímavé bolo zistenie, že respondenti (až 77%) počúvajú hudbu pravidelne každý deň. Na frekvenciu počúvania hudby nemalo vplyv pohlavie, vek, ani hudobné vzdelanie. Výsledky všetkých kategórií v tomto ohľade boli viac-menej vyrovnané.
V dotazníku som zisťovala, aké hudobné druhy majú a nemajú respondenti v obľube, aké sú ich preferencie žánrov a štýlov hudby. Z výsledkov vyplýva, že majú najradšej klasickú hudbu (55%), hneď za ňou je rock (54%) a filmová hudba (53%). U žien sa na prvom mieste nachádza filmová hudba (57%), ktorá je u mužov až na treťom mieste a vykazuje o 12% menšiu obľúbenosť. Na druhej strane je na prvom mieste u mužov rock (56%), ktorý je u žien na štvrtom mieste (51%). U mužov sa hlučnejšia a agresívnejšia hudba ako napríklad heavy metal a punk rock nachádza v rebríčku vyššie ako u žien, čo môže znamenať, že im hlučná hudba vadí menej (heavy metal o 20% viac u mužov, punk rock o 13% viac u mužov). V tomto bode sa odlišujú aj respondenti s hudobným vzdelaním od tých, ktorí žiadne hudobné vzdelanie nemajú. U hudobne vzdelaných sa na prvom mieste umiestnila klasická hudba (73%), zatiaľ čo u druhej skupiny je až na štvrtom mieste a má až o 29% preferencií menej. Na prvom mieste u hudobne nevzdelaných sa nachádza rock (55%), u hudobne vzdelaných na treťom mieste (51%). Filmová hudba sa v oboch skupinách umiestnila na druhom mieste (hudobne vzdelaní 59%, hudobne nevzdelaní 48%, rozdiel je až 11%). Vek má tiež istý vplyv na výber hudobných druhov. U respondentov nad 30 rokov je na prvom mieste klasická hudba (20-30 rokov na 2. mieste, do 20 rokov na 3. mieste). Vo vekovej kategórií do 30 rokov sa nachádza rock na prvom mieste (čím vyšší vek, tým je menej populárny tento žáner – 30-40 rokov 2. miesto, 40-50 rokov 4. miesto, viac ako 50 rokov až 11. miesto). Pomerne vysoko sa vo všetkých vekových kategóriách dostala filmová hudba. Zaujímavé je, že ľudová hudba sa nachádza u respondentov nad 50 rokov na treťom mieste a jej popularita klesá s ubúdajúcim vekom (40-50 rokov 8. miesto, 20-40 rokov 12. miesto, do 20 rokov 16. miesto). Rap, reggae a punk sa v tabuľke nachádzajú najvyššie u najmladších a čím sú starší, tým bolo ich umiestnenie horšie.
Na druhej strane najviac respondenti neobľubujú metal (51%). Ďalšími v poradí skončili rap (43%), punk (38%), electronic music (37%) a country (36%). Klasická hudba, filmová hudba a rock sa umiestnili až na samom konci. Ukázal sa istý rozdiel medzi oboma pohlaviami. Ženám najviac vadí hlučná agresívna hudba: metal (60%) je u nich na prvom mieste, zatiaľ čo u mužov na treťom mieste (o 25% menej). Na druhom mieste sa umiestnil rap (45%), ktorí sa u mužov objavil na prvom mieste, aj keď aj tak má o 5% menej ako u žien. U mužov sa vyskytuje na druhom mieste country (39%), ktoré je u žien až na piatom mieste. Ženám vadí o dosť viac electronic music, ktorá má až 41% (u mužov o 12% menej). Pop music vadí viacej mužom (o 16%). U respondentov do 30 rokov je prvých 5 priečok rovnakých: 1.metal, 2.rap, 3.country, 4.punk, 5.electronic music. Avšak týchto 5 štýlov tvorí prvých 5 najneobľúbenejších štýlov aj v ostatných vekových kategóriách, len v inom poradí. Pomerne dosť nepopulárny je u najstarších respondentov štýl reggea, ktorý sa u najstaršej skupiny nachádza už na piatom mieste a u vekovo mladších je jeho neobľúbenosť oveľa menšia a u najmladších je umiestnená až na dvanástom mieste. Klasická a filmová hudba sa vo všetkých vekových kategóriách umiestnili až na posledných dvoch miestach. Hudobné vzdelanie nemá veľmi výrazný vplyv, ale zaujímavé je, že aj hudobne vzdelaní, aj hudobne nevzdelaní respondenti majú na prvom mieste metal, ale hudobne vzdelaní sú citlivejší a viac prežívajú svoju senzitívnosť na preferencie. Metal označilo až 57%, čo je o 11% viac ako v druhej skupine.
Pozoruhodné je, že respondenti (69%) najradšej a najviac počúvajú hudbu práve pri práci. Tento výsledok sa nemenil ani na základe pohlavia, hudobného vzdelania, ani pri zohľadnení veku. Jedinú výnimku tvorili len opýtaní do 20 rokov, čo sa dá jednoducho odôvodniť tým, že nie všetci pracujú. Ďalšou dôležitou činnosťou, pri ktorej je pre nich hudba dôležitá, je cestovanie, či už hromadnou dopravou alebo pri šoférovaní. V celkových výsledkoch mali tieto dve možnosti rovnaké percentuálne zastúpenie 54%. V prípade počúvania hudby pri cestovaní vznikli isté rozdiely medzi pohlaviami. Pre mužov bola oveľa dôležitejšia (až o 20%) hudba pri šoférovaní, hudba pri cestovaní hromadnou dopravou bola percentuálne takmer vyrovnaná. Čo sa týka veku, ľudia do 30 rokov uprednostnili viac možnosť počúvania hudby pri cestovaní hromadnou dopravou, čo je pravdepodobne spôsobené horším finančným zabezpečením. Respondenti nad 30 rokov umiestnili hneď za hudbu pri práci počúvanie hudby pri šoférovaní. Hudobné vzdelanie nato nemalo nejaký špeciálny vplyv. Percentuálne je pri tejto položke iba malý rozptyl, rozdiel je iba niekoľko percent, len pre hudobne vzdelaných je o trochu výraznejšia kategória počúvania hudby pri šoférovaní.
Vo všeobecnosti bola hudba ako cieľový objekt najviac spájaná s počúvaním z masmédií/hudobných nosičov (až 78%), druhou najvyberanejšou možnosťou bola návštevnosť koncertov (72%) a na treťom mieste sa umiestnili vlastné interpretačné aktivity (44%). Vekom sa tieto odpovede nemenili, avšak pohlavie a hudobné vzdelanie mali na výber vplyv. Pre ženy je dôležitejšie počúvanie hudby z masmédií/hudobných nosičov (až 81%) a návšteva koncertov je až za ním (69%). Na druhej strane pre mužov je dôležitejšia návštevnosť koncertov (76%) a počúvanie hudby z masmédií/hudobných nosičov ja až na druhom mieste (72%). Na treťom mieste boli u oboch vlastné interpretačné aktivity, ktoré boli percentuálne dosť vyrovnané. Zaujímavá je ešte štvrtá aktivita a to sledovanie hudobných videozáznamov/videoklipov, ktorá je viac typická pre mužov (až o 11%). Vplyv hudobného vzdelanie je tiež očividný. U opýtaných bez hudobného vzdelania získalo prvenstvo počúvanie hudby z masmédií/hudobných nosičov (78%), naproti tomu bola u hudobne vzdelaných táto možnosť na druhom mieste (až so 77%). Avšak návšteva koncertov (78%) bola pre hudobne vzdelaných typickejšia až o 10%. Ešte sa tu ukázal jeden veľmi výrazný výsledok, aj keď nie veľmi prekvapujúci. Vlastné interpretačné aktivity boli viac označované hudobne vzdelanými respondentmi až o 43%.
V rámci prieskumu nás zaujímalo, či majú respondenti radi ticho. Výsledok bol pre nás prekvapivý, pretože sme predpokladali, že v dnešnej dobe „akustického smogu“ ľudia ticho radi nemajú. Avšak z výsledkov vyplýva, že respondenti majú radi ticho, rovnako ako aj hudbu (82%). Na toto nemá žiaden vplyv pohlavie, ani vek a dokonca ani hudobné vzdelanie.
Na druhej strane sme venovali pozornosť aj tomu, či respondenti počúvajú radi hlasitú hudbu. Výsledky trochu prekvapili, lebo sme predpokladali, že respondenti počúvajú hudbu nahlas. Ale vyplynulo z nich, že väčšina respondentov (64%) neuprednostňuje vyslovene hlasné počúvanie hudby a len niekedy počúvajú hudbu pri vyššej hlasitosti (64%). Výsledky rozdelené podľa vekových kategórií nemajú inú výpovednú hodnotu, jedinou zmenou bolo to, že respondenti nad 50 rokov väčšinou odpovedali, že nepočúvajú hlasnú hudbu. To, či respondenti majú alebo nemajú hudobné vzdelanie, bolo bezpredmetné, pretože to nemalo žiaden vplyv na odpovede. Istý rozdiel bolo vidieť v odpovediach medzi pohlaviami, aj keď u oboch bola najviac preferovaný postoj, že hudbu počúvajú hlasno len niekedy, avšak ženy si túto možnosť vyberali častejšie ako muži (ženy 68%, muži 57%, rozdiel je až o 11%), zatiaľčo muži viac označovali možnosť, že počúvajú hudbu hlasno viac ako ženy (ženy 12%, muži 25%, rozdiel je až o 13%).
Na hudbu s vyššou hlasitosťou nadväzujú aj nasledovné informácie, týkajúce sa toho, či respondenti preferujú návštevnosť hlučných koncertov. Aj v tomto prípade muži potvrdili, že uprednostňujú hlučnú hudbu viac ako ženy. Ženy navštevujú hlučné koncerty málokedy o 14% viac, avšak muži o 20% viac odpovedali jednoznačne, že hlučné koncerty navštevujú pravidelne. Na to, či respondenti navštevujú hlučné koncerty má vplyv aj vek, pretože starší respondenti si viac vyberali možnosť, že ich nenavštevujú, zatiaľčo mladší takéto koncerty neodmietali. Hudobné vzdelanie nemá ani v tomto prípade vplyv na výber možností v tejto položke.
Dôležité poznatky sme získali z odpovedí na otázky, týkajúcich sa vplyvu hudby na človeka. Pre väčšinu respondentov (81%) existuje hudba, ktorá im zlepšuje náladu. Pohlavie na to nemá žiaden výrazný vplyv, len je vidieť, že ženy sú trochu senzitívnejšie a o 8% viac z nich odpovedalo, že pre nich existuje náladu zlepšujúca hudba. Vek ani hudobné vzdelanie na tento faktor nemá významný vplyv, výsledky v týchto kategóriách sú veľmi vyrovnané. Zisťovala som, či môže mať hudba aj opačný efekt a ukázalo sa, že pre 61% respondentov existuje hudba, ktorá im dokáže zhoršiť náladu. Zaujímavé je, že z výsledkov rozdelených podľa pohlaví vyplýva, že na mužov pôsobí hudba negatívne o niečo silnejšie (o 5%), čo je prekvapivý záver. Aj hudobne vzdelaní respondenti vnímajú negatívne stránky hudby o 8% intenzívnejšie a až pre 66% z nich existuje hudba, ktorá im zhorší náladu. Vek nemá nejaký významnejší vplyv na postoje. Z daných výsledkov vyplýva, že respondenti vnímajú hudbu viac z pozitívnej stránky, ale mnoho z nich objavilo aj jej negatívny vplyv.
Snažili sme sa ďalej odhaliť činnosti, pri ktorých respondentom hudba prekáža. Z odpovedí vyplýva, že im najviac vadí hudba pri učení (55%), ďalej pri čítaní (43%) a pri zaspávaní (30%). Na toto nemá vplyv ani pohlavie, ani hudobné vzdelanie. Prvých 5 bodov v rebríčku sa ukázalo ako totožne zoradené, aj keď ženy sú na hudbu pri učení citlivejšie ako muži. Hudba pri učení im vadí o 15% viac. Čo sa týka vekových kategórií, tak na prvých dvoch priečkach sa striedavo v jednotlivých kategóriách objavuje hudba pri učení a pri čítaní (jedine u respondentov nad 50 rokov je namiesto učenia zaspávanie, čo však môže byť spôsobené tým, že majú menšiu potrebu študovať). Na ďalších dvoch priečkach sa u respondentov do 30 rokov mení hudba pri zaspávaní a odpoveď, že im hudba nevadí nikdy, ostatné skupiny majú rôzne označované iné možnosti ako napríklad hudba pri nakupovaní, pri spoločenských stretnutiach a taktiež hudba pri zaspávaní. Najmenej všetkým prekáža hudba pri cestovaní hromadnou dopravou, šoférovaní, čo je samozrejme logické, keďže to patrilo medzi najoznačovanejšie odpovede v otázke, v ktorej sme sa pýtali na činnosti, pri ktorých počúvajú hudbu najradšej.
Zaujímalo nás, či si respondenti spomínajú na situáciu, kedy na nich hudba pôsobila negatívne. Najviac respondentom vadilo, keď im nevyhovoval štýl (73%), potom im prekážala hlučnosť (50%), zlá interpretácia (44%) a to, že bola daná hudba nevhodná k danému prostrediu (35%). Pohlavie má istý vplyv na odpovede k tejto otázke. Obe pohlavia si najviac spomínali na situáciu, kedy im hudba vadila rovnako, pretože im nevyhovoval štýl. Líšili sa však v ďalších možnostiach. Na druhom mieste sa u žien vyskytla možnosť „lebo bola hudba hlučná“, ktorá sa u mužov nachádza na treťom mieste (o 7% menej) a zase sa tým len potvrdilo, že muži majú pozitívnejší vzťah k hlasnej hudbe ako ženy. Muži o 5% viac spomínali na negatívnu situáciu, pretože bola hudba zle interpretovaná. Na vnímanie negatívnych situácií má istý vplyv aj hudobné vzdelanie. Respondenti s hudobným vzdelaním viac spomínali na situáciu negatívne, keď im nevyhovoval štýl (hudobne vzdelaní 76%, hudobne nevzdelaní 69%). Situácie spájané s hlučnou hudbou vplývali horšie tiež na hudobne vzdelaných (hudobne vzdelaní 54%, hudobne nevzdelaní 46%) a taktiež na zlú interpretáciu sú háklivejší hudobne vzdelaní respondenti (až o 19%). Z vekovej analýzy vyplýva, že u starších respondentov sa objavovali viac negatívne situácie, lebo bola hudba hlučná a pri mladších skôr, lebo im nevyhovoval štýl.
Predmetom nášho skúmania bolo aj zistenie, či je pre respondentov príjemná permanentne hrajúca hudba, ktorá ich sprevádza na každom kroku v obchodných centrách, kaviarňach… Najviac respondentov odpovedalo, že záleží od toho, či je hudba hlučná alebo od toho, čo hrá. Istý vplyv na výsledky malo aj pohlavie. Opäť sa potvrdilo to, že mužom prekáža hlučná hudba menej (ženy 35%, muži 21%, rozdiel až 14%). Veková analýza ukázala isté rozdiely, hlavne v tom, že respondentom do 20 rokov takáto hudba vôbec nevadí a až druhou najoznačovanejšou odpoveďou bolo, že záleží na tom, či je hudba hlučná a rušivá. Avšak starším respondentom prevažne prekáža v tejto situácií hlučná a rušivá hudba. Hudobné vzdelanie má na odpovede len minimálny vplyv.
Dôležitou súčasťou výskumu bolo zisťovanie, či sa hudba dokázala niekedy preniesť aj do negatívnych fyzických prejavov. Z celkového počtu respondentov 39% jednoznačne potvrdilo, že sa im to už stalo, 36% nič také nespozorovalo a 25% na otázku nepoznalo odpoveď. U žien sa negatívne fyzické príznaky prejavovali viac (o 11%), na druhej strane muži o 11% viac odpovedali, že sa u nich žiadne nepriaznivé fyzické prejavy nevyskytli. Čo sa týka veku, tak jedinú odchýlku tvorí skupina do 20 rokov, v ktorej väčšinou respondenti odpovedali, že sa na ich fyzickom stave hudba negatívne neodrazila, hudobne nevzdelaní pociťovali fyzickú bolesť v 36%. iých sa hudba o 10% viac odrazila negatívne aj na fyzickom stave (hudobne vzdelaní 45%).
Experimentálny prieskum
Pre hlbšie preniknutie do problematiky bol navrhnutý experiment, ktorý bol realizovaný v priebehu mesiacov február-marec 2011. Experimentu sa zúčastnilo spolu 26 ľudí, z čoho bolo 16 žien a 10 mužov. Všetci zúčastnení mali pozitívny vzťah k hudbe a nikto z nich nepochyboval ani o dôležitosti hudby pre život človeka. Väčšina z nich (76%) už v predbežnom dotazníkovom predvýskume potvrdila, že počúva hudbu každý deň, ale aj ostatní počúvajú hudbu pomerne často. Už z predvýskumu prostredníctvom dotazníkov vyplynulo, že si takmer všetci myslia, že hudba dokáže ovplyvniť náladu. Až 92% z nich potvrdilo, že existuje hudba, ktorá im dokáže zlepšiť náladu a 72%, že im náladu dokáže aj zhoršiť. Dôležitým zistením bolo aj to, či na testovaných už niekedy v minulosti pôsobila hudba negatívne aj po fyzickej stránke a 50% z nich sa vyjadrilo, že jednoznačne áno. Pre výber činností, pri ktorých účastníci experimentu počas výskumu počúvali hudbu, bol rozhodujúci predbežný dotazník, v ktorom som zistila, že im najviac hudba vadí pri učení, čítaní a zaspávaní. K týmto činnostiam som ešte do výskumu zaradila aj počúvanie hudby pri cestovaní, kedy je pre účastníkov experimentu hudba dôležitou kulisou.
Už v predbežnom dotazníku sa ukázalo, že účastníci experimentu majú počúvanie hudby vo veľkej obľube, hudbu počúvajú často a väčšina z nich až každý deň. Toto sa potvrdilo aj v priebehu výskumu. V prvej fáze, keď počúvali obľúbenú hudbu, väčšina potvrdila, že ju počúvala každý deň. Avšak v druhej fáze sa tieto preferencie trochu zmenili, pretože ako z výsledkov vyplynulo, tak účastníci experimentu radšej počúvanie hudby zredukovali na niekoľkokrát do týždňa alebo len na niekedy.
Celkovo sa ukázalo, že väčšina testovaných je naklonená hlasnému počúvaniu hudby (v prvej fáze 35% vždy a 58% niekedy, v druhej fáze 35% vždy, 42% niekedy). Zaujímavé je, že preferencie žien ani mužov, ktorí radi počúvajú hudbu nahlas, sa nezmenili ani v druhej fáze, kedy počúvali neobľúbenú hudbu.
Hudba je u účastníkov experimentu viac uprednostňovaná ako kulisa. Až 50% z nich ju počas prvej fázy používalo skôr ako kulisu (ďalších 42% niekedy) a ani v druhej fáze sa tieto preferencie takmer nezmenili a 42% ju počúvali takmer vždy ako kulisu a 42% niekedy.
Počas oboch fáz účastníci experimentu mali za úlohu počúvať hudbu pri cestovaní. Počas prvej fázy s tým nebol žiaden problém a až 88% z nich ju počúvalo prakticky vždy. V druhej fáze sa ukázalo, že hudba pri cestovaní už nebola až tak preferovaná a už len 54% z nich si dokázalo pustiť hudbu vždy, ostatní len niekedy a traja dokonca vôbec. Dôležitým zistením bolo aj to, či hudbu v oboch fázach vnímali pri cestovaní rovnako. Zatiaľčo v prvej fáze všetci odpovedali, že im hudba cestovanie spríjemňovala a mali pocit, že sa im cestuje lepšie, resp. pociťovali, že im cesta rýchlejšie ubieha, tak počas druhej fázy väčšina tvrdila opak. Aj slovné odpovede boli formulované tak, že už na nich hudba pozitívne nevplývala a dokonca sa objavovali aj pocity, že im cestu predlžuje. Avšak aj tu sa našli isté anomálie, pretože traja sa vyjadrili tak (ďalší štyria niekedy), že aj neobľúbená hudba bola príjemným rozptýlením počas cestovania.
Väčšina z účastníkov experimentu mala vo zvyku počúvať hudbu pri práci (štúdiu, písaní prác a pod.). Aj počas trvania výskumu sa mali snažiť to realizovať. V prvej fáze takto používalo hudbu ako zvukovú kulisu hudbu 54% a niekedy sa o to pokúšalo 31%. V druhej fáze bola komplikovanejšia situácia. Nebolo prekvapením, že testovaní začali menej preferovať pri tejto činnosti hudbu. Pravidelne to robilo už len 19% a aspoň niekedy 46% z nich. V oboch fázach som sa zaujímalo o to, ako sa pracovalo účastníkom experimentu počas počúvania hudby. V druhej fáze boli odpovede jednoznačne negatívne a nikto z účastníkov nepotvrdil, že sa im lepšie pracovalo (dvaja tvorili malú odchýlku, pretože priznali, že niekedy áno). Počas prvej fázy boli odpovede rôznorodejšie, aj keď 52% potvrdilo, že sa im s hudbou naozaj pracovalo lepšie. Avšak v tejto fáze sa vyskytli odchýlky. Štyria testovaní aj počúvanie obľúbenej hudby hodnotili pri práci negatívne, čo bolo spôsobené tým, že potrebujú pokoj a hudba je pre nich rozptyľujúca.
Počas výskumu sa mali snažiť počúvať hudbu aj pri čítaní, avšak tejto časti počúvania hudby sa zúčastnilo najmenej testovaných. Ako odôvodnenie najčastejšie udávali, že sa k čítaniu nedostali. Len traja to robili pravidelne a dvanásti aspoň niekedy, v druhej fáze to prekvapivo skúšalo pravidelne viac účastníkov experimentu – až 6 a niekedy aspoň 5. Aj tu som si všímala, či ich hudba počas čítania vyrušovala. V druhej fáze jednoznačne takmer všetci potvrdili, že ich vyrušovala (troch niekedy), avšak v prvej fáze boli výsledky rôznorodejšie. Pozoruhodné bolo, že 47% z nich tvrdilo, že ich hudba vyrušovala, ďalších 33% aspoň niekedy a trom účastníkom experimentu zase vôbec neprekážala. Vyrušovanie pôsobilo hlavne to, že sa nedokázali na čítanie sústrediť.
Počúvanie hudby pri zaspávaní tiež realizovalo menej účastníkov experimentu. V prvej fáze to pravidelne robilo 7 testovaných a aspoň niekedy 10-ti a v druhej fáze to pravidelne robili 6-ti a aspoň niekedy 11 účastníkov. Zisťovali sme, ako sa účastníkom experimentu zaspávalo. Odpovede boli jednoznačnejšie ako pri počúvaní hudby v prvej fáze. V druhej fáze sa väčšine zaspávalo zle (59%) a aspoň 6-tim neutrálne. Vyskytla sa tu jedna odchýlka, pretože jednému z účastníkov sa zaspávalo dobre aj napriek tomu, že pri zaspávaní mu hrala neobľúbená hudba. V prvej fáze sa väčšina (52%) zhodla na tom, že sa im zaspávalo neutrálne, dobre (24%), výborne (12%) a našli sa dvaja účastníci, ktorým sa zaspávalo zle aj pri obľúbenej hudbe. Táto anomália bola spôsobená tým, že išlo o účastníkov experimentu, ktorí majú vo zvyku zaspávať v tichu, takže ani obľúbená hudba na nich pozitívne nevplývala. Počas výskumu účastníci experimentu pri cestovaní potvrdili, že sa cítia inak pri počúvaní obľúbenej a neobľúbenej hudby. Pri obľúbenej hudbe majú prevažne pozitívne pocity (výborne 54%, dobre 46%), zatiaľčo pri neobľúbenej sa cítia viac negatívne (81% zle, 19% neutrálne). Dôležité bolo poznanie, ako pôsobila hudba na náladu účastníkov experimentu počas oboch fáz. Ukázalo sa, že tak ako obľúbená hudba dokáže pôsobiť na náladu testovaných pozitívne a môže ju zlepšiť (81% z nich vždy zlepší a 15% niekedy), tak neobľúbená hudba dokáže pôsobiť na náladu testovaných negatívne a dokáže ich náladu zhoršiť (46% vždy zhorší a 42% niekedy).
Zisťovali sme, či sa počas výskumu hudba niekedy premietala negatívne aj do fyzického stavu testovaných. V týchto odpovediach bol viditeľný rozdiel počas priebehu oboch fáz. V prvej fáze, kedy účastníci experimentu počúvali obľúbenú hudbu, sa objavili negatívne fyzické prejavy na účastníkoch experimentu minimálne (len 27% pripustilo, že si niečo všimli). V druhej fáze sa negatívne fyzické prejavy objavovali viac (až v 46%). Dalo by sa teda usúdiť, že neobľúbená hudba dokázala ovplyvniť viac aj fyzický stav účastníkov experimentu. Po skončení celého výskumu sme od účastníkov experimentu zisťovali, či sa dokázali rovnako sústrediť pri neobľúbenej hudbe v rovnakej miere ako pri obľúbenej. Takmer všetci jednoznačne potvrdili, že ich sústredenie bolo narušené a nevedeli sa rovnako sústrediť. Aj tu sa objavila jedna odchýlka, pretože jeden z nich potvrdil, že sa dokázal sústrediť rovnako a žiadne zmeny nezaznamenal. Pozoruhodné bolo aj poznanie, či si účastníci experimentu všimli dajaký zaujímavý jav počas priebehu oboch fáz. V prvej fáze nepostrehli väčšinou nič nové, ako z ich vyjadrení vyplývalo, participácia na experimente pre nich predstavovala takmer bežné 2 týždne. Viac si uvedomili, ako je pre nich hudba dôležitá, že má významnejšie postavenie v štandardnom pracovnom režime ako si doteraz mysleli. Týždne, kedy museli viac preferovať svoju neobľúbenú hudbu, boli podľa ich slov ťažšie. Viacerí tvrdili, že sa im zmenila nálada, cítili sa nervóznejší a boli podráždenejší.
Medzi obom fázam bol aj jednoznačný pocitový rozdiel. Po každej z prebehnutých fáz sme sa ich pýtali, ako sa cítili. Pokým po prvej fáze nepadla ani jedna vyslovene negatívna odpoveď (7 výborne, 13 dobre, 6 neutrálne), tak v druhej fáze sa rebríček viac zmenil smerom dolu a výborne sa cítili už len dvaja, dobre štyria, neutrálne 12-ti a vyslovene zle 8-mi. Takže, dá sa usúdiť, že neobľúbená hudba mala na nich negatívny vplyv. Ako sme už spomínali, počas prvej fázy sa účastníci experimentu necítili veľmi ovplyvnení, pretože to boli viac-menej bežné týždne. Avšak v porovnaní s druhou fázou pocítili rozdiel a väčšinou v negatívnom zmysle. Na rozdiel od prvej fázy sa viacerým zhoršila nálada a hudba ich robila nervóznejšími a podráždenejšími, zatiaľčo obľúbená hudba ich skôr upokojovala a cítili sa veselší.
Dôležitou súčasťou praktickej časti bola úloha, kedy účastníci experimentu mali viac pozorovať hudbu, hrajúcu v obchodných centrách a kaviarňach. Ohlasy boli negatívne aj pozitívne. Niektorým hudba na verejných priestoroch jednoducho nevadí. Aj pri nákupoch sa zdala príjemným rozptýlením a pokiaľ napríklad dotvárala atmosféru daného miesta, tak pôsobila dokonca pozitívne. Negatívnych ohlasov bolo trochu viac. Týkali sa hlavne nevhodného výberu hudby a príliš veľkej hlasitosti, ktorá účastníkom experimentu vadila. Zo všetkých vyjadrení sa nedá vyvodiť jednoznačný objektívny záver, pretože účastníci experimentu hudbu vo verejných priestoroch vnímajú rôzne. Väčšinou z vyjadrení vyplýva, že je dôležité, či vyhovuje hudba ich vkusu alebo či nie je veľmi hlasná. Na tých, ktorí takéto nútené počúvanie hudby nemajú radi, hudba vplýva negatívne a dokáže ich aj vyhnať z nákupného centra.
Záver
Problematika hudobnej ekológie je aktuálna v súčasnosti v súvislosti s negatívnymi účinkami hudby. Hoci sa o hudbe doteraz hovorilo ako o výsostne estetickom produkte a účinky hudby vnímame ako niečo pozitívne, prínosné, tak v posledných desaťročiach sa v súvislosti s hudbou objavuje aj potreba zaoberať sa s jej zdravotnými a spoločenskými rizikami. Hudba sa stáva stále dostupnejšou a postupne sa šíri do ďalších oblastí hudobného života a tým i životného prostredia. Hudba dokáže pôsobiť na fyzický, ale aj psychický stav človeka, čo sa potvrdilo aj počas nášho výskumu. Na poslucháča môže vplývať negatívne hudba, ktorá je hlučná a rušivá, ale rovnako ho môže obťažovať aj hudba, ktorá patrí medzi jeho obľúbené, ak je zle interpretovaná. Veľké množstvo situácií, kedy sa ľudia na hudbu sťažujú ako na stresujúci faktor, nie je zapríčinených hlučnosťou, vysokou hlasitosťou, ale tým, že vplýva negatívne na psychické aspekty človeka. Tým sa sociologický výskum tejto problematiky presúva do oblasti hudobnej psychológie a hudobnej teórie, kde predkladá otázky: Aké psychické procesy vyvoláva hudba s negatívnymi účinkami? Ktoré hudobné štruktúry (rytmus, disonantná melódia) spúšťajú negatívne pocity v receptoroch poslucháčov?
V rámci obchodných centier sa na nás valí hudba prakticky aj z niekoľkých miest naraz a je to veľká záťaž pre ľudský organizmus. Názory na to, či je hudba, ktorá dotvára verejné priestranstvá ako napríklad obchody, reštaurácie, kaviarne, hypermarkety a pod., dobrá, sú rôzne. Aj z poznatkov, ktoré sme získali počas výskumu vyplynulo, že ľudia majú ambivalentné stanoviská. Pre niektorých je táto hudba neúnosná, vyčerpávajúca a uvítali by viac ticho, druhá skupina si však túto zvukovú kulisu chváli a je vítanou súčasťou ich života. Samozrejme, vyhodnotenia situácií, kedy sme nútení vnímať hudbu pozitívne alebo negatívne, sú podmienené aj naším hudobným vkusom. O tomto rozhoduje viacero faktorov: vek, pohlavie, osobnosť, sociálne prostredie… Mladšia generácia obľubuje hlavne nonartificiálnu hudbu, zatiaľčo u staršej generácie je v popredí artificiálna hudba. Počas výskumu sa ukázalo, že muži viac akceptujú „tvrdšiu“ hudbu a majú aj väčšiu toleranciu k hluku než ženy.
Zdá sa, že hudba sa dostala v súčasnosti do úzadia, plní viac „backgroundovú“ funkciu a dotvára atmosféru. Je jej však tak veľa, že si na ňu mnoho ľudí zvyklo, takže by sa mohlo hovoriť o závislosti na hudobnej kulise. Ticho dokonca vyvádza viacerých ľudí z rovnováhy natoľko, že v tichu nedokážu vykonávať rôzne činnosti. Tak, ako sa kedysi stala hudobná kulisa módnym trendom, dnes sa začína propagovať opak. V našom výskume sme sa sústredili najviac na výskum troch faktorov: pohlavie, vek, hudobné vzdelanie, ktoré by sa dali v budúcnosti rozšíriť napríklad o spoločenské postavenie alebo prostredie (mesto/dedina). Niektoré výsledky boli zaujímavé a dajú sa ďalej rozvíjať. Patria k nim konštatovania, že muži viac preferujú a akceptujú hlučnú a agresívnu hudbu než ženy, na ženách a hudobne vzdelaných ľuďoch sa viac prejavovali negatívne účinky hudby aj po fyzickej stránke alebo so psychosomatickými účinkami hudby.
Poznámky:
- Ivan Poledňák, Stručný slovník hudební psychológie, Editio Supraphon, Praha, 1984, s. 330.
- Arne Linka, Kapitoly z muzikoterapie, Gloria, Rosice u Brna, 1997, s. 118.
- Tamtiež, s. 119.
- Ivan Poledňák, Stručný slovník hudební psychológie, Editio Supraphon, Praha, 1984, s. 321-322.
- Arne Linka, Kapitoly z muzikoterapie, Gloria, Rosice u Brna,1997, s. 124.
- Hana Adámková, Hudební ekologie jako součást hudební výchovy? in: e-Pedagogium , roč. 3, (2003), č.1, [cit. 20.apríla 2011], http://epedagog.upol.cz/eped1.2003/mimo/clanek13.htm
Bibliografia:
Akota, P., „Menschenverachtende Untergrundmusik?“ Todesfaszination zwischen Entertaiment und Rebellion am beispiel von Gothic-, Metal- und Industrialmusik, Verlag für Kulturwissenschaft, Münster, 2006.
Brown, S. and Volgsten, U. (ed.), Music and manipulation: on the social uses and social control of music. Berghahn Books, NY, 2006.
Franěk, Marek, Hudební psychologie, Karolinum, Praha, 2007.
Linka, Arne, Kapitoly z muzikoterapie, Gloria, Rosice u Brna, 1997.
Mátejová, Zlatica, Mašura, Silvester, Muzikoterapia v špeciálnej a liečebnej pedagogike, SPN, Bratislava, 1992.
Mužík, Pavel, Hudba v obchodním prostředí (rigorózna práca), Praha, 2006.
Podpera, Rastislav, Quo vadis musica, VEDA, Bratislava, 2006.
Poledňák, Ivan, Stručný slovník hudební psychológie, Editio Supraphon, Praha, 1984.
Poledňák, Ivan, Akustický smog a hygiena sluchu, in: Čenčíková, O. (ed.), K problematice ekologie zvukového prostředí a hudby, Univerzita Jana Evangelisty Purkyně, Ústí nad Labem, 1998, s. 50-51.
Poledňák, Ivan, Hudba jako rizikový životní faktor, in: Čenčíková, O. (ed.): K problematice ekologie zvukového prostředí a hudby, Univerzita Jana Evangelisty Purkyně, Ústí nad Labem, 1998, s. 52-56.
Qureshi, Regula B. (ed.), Music and Marx: Ideas, Practice, Politics. Routledge, NY, 2002.
Rasch, R.A., Plomp, R., The Listener and the acoustic enviroment, in: Deutsch, Diana (ed.), The Psychology of Music, 1st Edition, Academic Press, NY, 1982.
Sacks, Oliver, Musicophilia, Vintage books, NY, 2008.
Štúdie:
Areni, CH.S., Kim, D., The infuence of background music on shopping behavior: Classical versus top-forty music in a wine store, in: Advances in Consumer Research, 20 (1993), s. 336-340.
Curietta, R.A., Klich, R.J., Royse, D., Rainbolt, H., The Incidence of Noise-Induced Hearing Loss among Music Teachers, in: Journal of Research in Music Education, 42 (1994), č. 4, s. 318-330.
Critchley, M., Musicogenic epilepsy, in: Brain, 60 (1937), s. 13-27.
Critchley, M. – Henson R., Music and the Brain: Studies in the Neurology of Music, William Heinemann Medical, London, 1977.
Gopinath, S., Music and Marx: Ideas, Practice, Politics, in: Music Theory Spectrum, 27 (2005), č.2 s. 308-318.
Marek Franěk, Pavel Mužík, Za hranice hudby. Jaké faktory ovlivňují vztah zákazníků k hudbě v obchodním prostředí?, in: Opus musicum, roč. 39, (2007) č. 1, s. 38-42.
Gorn, G.J., The Effects of Music in Advertisting on Choice Behavior: A Classical Conditioning Aproach, in: Journal of Marketing, 46 (1982), s. 94-101.
Jansson, E. a Karlsson, K., Sound levels recorded within the symphony orchestra and risk criteria for hearing loss, in: Scandinavian Audiology, 14 (1983), č. 3, s. 215-221.
Johnson, D.W., Sherman, R.E., Aldridge, J. a Lorraine, A., Effects of Instrument Type and Orchestral Position on Hearing Sensitivity from 0.25 to 20 kHz in the Orchestral Musician, in: Scandinavian Audiology, 14 (1985), č. 4, s. 215-221.
Jůzl, Miloš, Music and the Totalitarian Regime in Czechoslovakia, in: International Review of the Aesthetics and Sociology of Music, 27 (1996), č. 1, s. 31-51.
Karlsson, K., Lundquist, P.G. a Olaussen, T., The Hearing of Symphony Orchestra Musicians, in: Scandinavian Audiology, 12 (1983), č. 4, s. 257-264.
Kellaris, J.J., Cox, A.D., The Effects of Background Music in Advertising: A Reassessment, in: The Journal of Consumer Research, 16 (1989), č. 1, s.113-118.
Keller, M. S., Why is Music so Ideological, Why Do Totalitarian States Take It So Seriously: A Personal View from History, and the Social Sciences, in: Journal of Musicological Research, 26 (2007),č. 2-3, s. 91–122.
McBride, D., Gill, F., Proops, D., Harrington, M. , Gardiner, K., Attwell, C., Noise and The Classical Musician, in: British Medical Journal, 305 (1992), č. 6868 , s. 1561-1563.
Milliman, R. E., Using background music to affect the behavior of supermarket shoppers, in: Journal of Marketing, 46 (1982), s.86‐91.
Milliman, R.E., The Influence of Background Music on the Behavior of Restaurant Patrons, in: The Journal of Consumer Research, 13 (1986), č. 2, s. 286-289.
North, A.C., Hargreaves, D.J. a McKendrick, J., Music and on‐hold waiting time, in: British Journal of Psychology, 90 (1999), s. 161‐164.
North, A.C., Shilcock, A. a Hargreaves, D.J., The effect of musical style on restaurant customers’ spending, in: Environment and Behavior, 35 (2003), s.712‐718.
Ostri, B., Eller, N., Dahlin, E. a Skylv, G., Hearing impairment in orchestral musicians, in: Scandinavian Audiology, 18 (1989), č.4, s. 243-249.
Stratton, Valerie, Influence of music and socializing on perceived stress while waiting, in: Perceptual and Motor Skills, roč. 75 (1992), s. 21‐32.
Adámková, Hana, Hudební ekologie jako součást hudební výchovy? in: e-Pedagogium, roč.3 (2003), č.1 [2011]
Dostupné z: http://epedagog.upol.cz/eped1.2003/mimo/clanek13.htm
Veselý, K.: Průvodce po dějinách easy-listeningu. [2011]
http://www.hisvoice.cz/his_voice/archiv_casopisu/2008/his_voice_6_2008/pruvodce_po_dejinach_easy_listeningu.
http://www.hudekos.info/Hudekos/Domu.html [2011]
http://www.fhpv.unipo.sk/cvt/statistika/stbasic2.htm [2011]
http://www.fhpv.unipo.sk/cvt/statistika/zlacka/geoinfo6.pdf [2011]