facebooktwittergoogle_plusredditpinterestlinkedinmail

Publikované: Musicologica 2/2017, Stará hudba | Pondelok, 19. február 2018, 17:14

Autor: | E-mail | Domovská stránka

Cesty šírenia tvorby Ph. de Monteho a J. Regnarta na území dnešného Slovenska počas 16. a 17. storočia

Abstrakt:

Ústrednou témou predloženej štúdie je recepcia tvorby dvoch významných hudobníkov vrcholnej renesancie, konkrétne Ph. de Monteho a J. Regnarta (činných na cisárskom dvore Rudolfa II.) na území dnešného Slovenska, resp. na území historického Uhorska v 16. a 17. storočí. Odpisy skladieb týchto hudobníkov mali zastúpenie v hudobnom repertoári našich kráľovských miest a nachádza sa ich tvorba nielen v katolíckom, ale aj v evanjelickom cirkevnom prostredí.

Kľúčové slová: , , , , ,

Ú v o d

Ústrednou témou predloženej štúdie je hľadať odpoveď na otázku akými cestami, resp. koho zásluhou sa mohli dostať na územie dnešného Slovenska, resp. na územie historického Uhorska diela dvoch významných hudobníkov obdobia vrcholnej renesancie, konkrétne Philippa de Monteho (1521 – 1603) a Jacoba Regnarta (1540 – 1599), činných na cisárskom dvore Rudolfa II. Odpisy skladieb týchto hudobníkov mali na rozhraní 16. a 17. storočia zastúpenie v hudobnom repertoári našich kráľovských miest, (Bratislava /Posonium, Pressburg, Pozsony/,[1] Bardejov /Bartfeld, Bártfa/, Levoča /Leutschau, Lőcse/, Kežmarok /Käsmark, Késmárk/, Košice /Kaschau, Kassa/) a nachádza sa ich tvorba nielen v katolíckom, ale ajv evanjelickom cirkevnom prostredí. Najmä zo spišsko-šarišského regiónu evidujeme Monteho skladby nielen v zachovaných súborných tlačiach, ale aj pozoruhodné odpisy jeho kompozícií v podobe tabulatúrnych partitúr i hlasových zošitov, ktoré v dobových tlačiach neboli publikované (napr. Missa super Nasce la pena miaMissa super Aspice Domine). Podobne aj u bratislavských františkánov sa nachádzajú Monteho magnifikaty, ktoré sa v odbornej literatúre evidujú iba v rukopisnej podobe.

Identifikáciu skladieb Ph. de Monteho sťažuje skutočnosť, že napriek veľkému záujmu o edíciu jeho tvorby, počnúc od druhej polovice 19. storočia a pokračujúc aj počas 20. storočia,[2] zatiaľ nie je k dispozícii ich tematický katalóg. V porovnaní s Montem výrazne menšia pozornosť bola doteraz venovaná edícii skladateľskej tvorby J. Regnarta, ale v jeho tvorbe rýchlu orientáciu a identifikáciu kompozícií umožňuje tematický katalóg zostavený Walterom Passom.[3]

Dobové podmienky pestovania hudby

Do spoločensko-politickej situácie Uhorska negatívne zasiahla počas 16. storočia expanzia Turkov, ktorí po víťazstve v bitke pri Moháči (1526) postupne obsadili veľkú časť štátu.[4] Osobitné postavenie si udržala severná časť Uhorska, čiže dnešné územie Slovenska, ktorá sa nedostala do tureckého područia a preto sem prichádzali a hľadali tu útočište príslušníci šľachty i obyvatelia miest a obcí z okupovaných území. Šľachta na tomto teritóriu nemohla venovať väčšiu pozornosť umeniu, nakoľko bola vyčerpaná neustálou hrozbou a útokmi zo strany Turkov ako aj protihabsburskými povstaniami prebiehajúcimi vo viacerých vlnách.[5] Svoju nespokojnosť voči katolíckemu cisárskemu dvoru uhorská šľachta prejavila aj príklonom k luteránskej alebo kalvínskej konfesii. Najvýznamnejšími strediskami pestovania hudby boli kráľovské mestá, na pôde ktorých počas druhej polovice 16. storočia v duchovnej sfére získala vo väčšine prípadov prevahu Lutherova reformácia augsburského vierovyznania (a. v.) , napr. v spišsko-šarišských a v banských mestách.[6] Baštami katolicizmu ostali mestá Trnava a Bratislava. Do Trnavy (Tyrnaviae, Tyrnau, Nagyszombat) kvôli expanzií Turkov boli premiestnené cirkevné úrady ostrihomskej arcidiecézy a z podobných dôvodov namiesto Budína (Buda) hlavným mestom Uhorska sa stala, ako aj korunovačným mestom, Bratislava. V spomínanom časovom období bola hudba v tých mestách, ktoré sa priklonili k protestantizmu, pestovaná najmä podľa vzoru nemeckých evanjelických spoločenstiev v Sasku, Durínsku, Sachsen-Anhalt, atď. Tam, kde uprednostnili kalvínsky, či anabaptistický protestantský smer vo vierovyznaní,[7]  hudobné pamiatky absentujú. Hudobné produkcie v rámci ich bohoslužby v porovnaní s katolíkmi a evanjelikmi a. v. boli výrazne zredukované. V hudobnom repertoári evanjelických cirkevných spoločenstiev nebola výnimkou ani tvorba hudobníkov pôsobiacich v katolíckom prostredí. Veľkej obľube sa tu tešili napr. diela Jacoba Handla-Galla, pôsobiaceho v katolíckom prostredí na Morave a v Čechách, ako aj skladby pochádzajúce z hudobného repertoára katolíckych habsburských dvorov. Táto skutočnosť súvisela s dostupnosťou ich tvorby v podobe hudobných tlačí. Diela J. Handla-Galla vychádzali v tlačiarni Georga Nigriniho v Prahe[8] a tvorbu hudobníkov pôsobiacich v službách Habsburgovcov sprostredkoval monumentálny päťzväzkový titul Novi thesauri musici, zostavený Pietrom Ioannellim a vydaný v Benátkach roku 1568.[9] Šľachtici z habsburgovskej dynastie boli veľkými mecénmi umenia. Spomínané zväzky súborných hudobných tlačí sú venované cisárovi Maximiliánovi II. a jeho bratom Ferdinandovi a Karlovi. Novi thesauri musici ovplyvnili hudobný repertoár v celej Európe, predovšetkým v okruhu mocenských záujmov habsburského dvora. Exempláre evidujeme aj v Bratislave z františkánskeho prostredia i u evanjelikov[10] a v banskom meste v Kremnici.[11] Odpisy skladieb z repertoára týchto zväzkov nachádzame aj v Hudobnom konvolúte z Kežmarku.[12] Jednalo sa možno aj o istý prejav lojality voči habsburskému dvoru zo strany mestských rád, ktoré financovali nielen plat kantora, organistu a vežových trubačov, ale príležitostne nakupovali aj notový materiál.[13] V neposlednom rade treba pripomenúť, že ide o umelecky kvalitnú hudbu, ktorá sa mohla uplatniť nielen v katolíckych kostoloch, ale aj v rámci protestantskej bohoslužby.

Tvorba Ph. de Monteho a J. Regnarta v repertoári domácich hudobnohistorických prameňov  

Z konca 16. ako aj z rozhrania 16. a 17. storočia, čiže z obdobia vlády Rudolfa II. (1576 – 1611) sa viaceré pozoruhodné hudobné pamiatky so stovkami skladieb zachovali najmä v spišsko-šarišskom regióne (Levoča, Kežmarok, Bardejov), ďalej v rukopisných hudobninách v Košiciach a taktiež v hudobnom fonde bratislavských františkánov.[14] Našu predstavu o dobovom hudobnom repertoári ešte dokresľujú zachované inventárne zoznamy hudobnín zo stredoslovenských banských miest z Banskej Bystrice (Neusohl, Besztercebánya), z Kremnice (Kremnitz, Körmöcbánya), a z Dómu sv. Martina v Bratislave, ako aj u tamojších evanjelikov.[15]

Nakoľko v danej dobe väčšina diel Philippa de Monteho a Jacoba Regnarta bola k dispozícii v tlačenej podobe, či už v podobe autorských, resp. súborných hudobných tlačí, nemôže nás prekvapiť vznik dobových odpisov v okruhu mocenského vplyvu habsburského dvora. Aktuálne v zachovaných domácich rukopisných hudobnohistorických pamiatkach evidujeme 13  skladieb od Ph. de Monteho a 12 skladieb od J. Regnarta. [16]  Z hľadiska recepcie tvorby týchto hudobníkov však sú pozoruhodné najmä tie výskyty skladieb, ktoré v danej dobe tlačou nevyšli. Z trinástich skladieb Ph. de Monteho až 8 nemá dobovú tlačenú podobu, zatiaľ čo v prípade J. Regnarta prevažujú odpisy z dobových tlačených predlôh.[17]

V Bratislave sa skladby Ph. de Monteho v rukopisnej podobe zachovali na pôde františkánskej knižnice v rukopisných príveskoch hudobných tlačí zo 16. storočia.[18]  Kedy a koho zásluhou sa dostali do domáceho kultúrneho prostredia františkánov a kým a kde boli tieto prívesky k vzácnym dobovým hudobným tlačiam vyhotovené, zatiaľ jednoznačne nie je doriešené. Základná štúdia z roku 1930 z pera Dobroslava Orla obsah rukopisných príveskov predstavuje iba stručne.[19] Časové rozpätie vzniku hudobných tlačí v rámci tohto knižničného fondu spadá medzi roky 1520 až 1582. Zastúpené sú tu tituly z nemeckých tlačiarní (Augsburg, Nürnberg), benátske tlače (11), tri z Prahy a jeden z Viedne.[20] Prítomnosť tvorby hudobníkov pôsobiacich na habsburských dvoroch dokumentuje tu už vyššie spomínaná päťzväzková súborná tlač Pietra Ioannelliho.[21] V rámci nej nachádzame konkrétne od Jacoba Regnarta 26 skladieb.

Skladby Ph. de Monteho sú súčasťou rukopisných príveskov v rámci konvolútov obsahujúcich 2 hlasové party – Discantus, Sexta vox.[22] V discantovom hlasovom parte za tlačeným titulom Jacoba Handla-Galla[23] nachádzame rukopisné zápisy Monteho štvorhlasných magnifikatov (Magnificat septimi, oktavi, primi toni) a v ďalšom hlasovom parte (Sexta vox) za autorskou tlačou Orlanda di Lassa[24] je zápis Monteho Magnificat octavi toni (6 vocum) – druhý altový hlas. Notátor pri ich zápise využil modernú notáciu s pozostatkami menzurálnej notácie. Pozoruhodná je najmä tá skutočnosť, že tieto Monteho štvorhlasné magnifikaty v danej dobe nevyšli v tlačenej podobe. V rukopisnej podobe z roku 1602 sa našli na pôde benediktínskeho kláštora v Augsburgu a slúžili ako východisko pre G. van Doorslaera pri ich novodobom pramenno-kritickom vydaní.[25] Tieto Monteho magnifikaty z bratislavského františkánskeho prostredia sú, popri Augsburgu a ďalšom výskyte v meste Graz,[26] tretím rukopisným výskytom v strednej Európe. Väčšia záhada sa skrýva za šesťhlasnou Monteho skladbou Magnificat octavi toni, ktorá zatiaľ nikde nie je evidovaná. Či ide skutočne o Monteho dielo a v tom prípade dokonca o jeho raritnú skladbu, alebo pri uvedení autora skladby ide iba o omyl, zatiaľ táto otázka ostáva otvorenou. K dispozícii máme iba druhý altový hlas tejto skladby, preto nie je možné na základe jeho analýzy vystopovať autorský kompozičný štýl skladateľa.[27] 

       Popri magnifikatoch sa u bratislavských františkánoch nachádza aj zápis Monteho omše Nasce la pena mia vo vyššie spomínanom discantovom hlasovom parte (sign. 4717). V odbornej literatúre sa eviduje až šesť zápisov tejto parodickej omše v strednej Európe (Berlín, Brno, Brusel, Gdansk, Viedeň, Vroclav).[28] K nim môžeme pridať ďalšie štyri výskyty: v kompletnej podobe v rámci Tabulatúrneho zborníka Johanna Plotza (Obr. 2) a v Košickom polyfónnom zborníku III; v nekompletnej podobe v rámci niekoľkých hlasových zošitov Bardejovskej zbierky hudobnín a u bratislavských františkánov.[29] Otázka miesta vzniku rukopisných hudobných pamiatok, kde sa spomínaná omša v domácom prostredí vyskytuje, zatiaľ definitívne nebola doriešená. Na základe dobových poznámok, prípadne duktov písma môžeme usúdiť, že tieto pamiatky mohli byť majetkom cirkevných spoločenstiev na území historického Uhorska koncom 16. a počas prvej polovice 17. storočia. Dovoľujeme si preto predpokladať, že táto omša mohla byť interpretovaná v spomínanom časovom období v domácom prostredí tak v katolíckych (u františkánov) ako aj v evanjelických kostoloch (Levoča, Bardejov, Košice). Monteho šesťhlasná parodická omša Nasce la pena mia bola inšpirovaná madrigalom talianskeho hudobníka Alessandra Striggia[30] a bola komponovaná vo vyspelom franko-flámskom polyfónnom štýle.[31] Jej predvedenie vyžaduje výbornú interpretačnú úroveň vokalistov, čo predpokladá vysokú dobovú úroveň vyučovania predmetu hudobnej výchovy na školách vo vyššie spomínaných mestách.[32]

     Zatiaľ nevieme určiť, že koho zásluhou, kedy a kde boli zapísané magnificaty a omša Nasce la pena mia Ph. de Monteho do repertoára rukopisných príveskov hudobných konvolútov bratislavskej františkánskej knižnice. Duktus písma prezrádza, že repertoár týchto príveskov bol zaznamenaný viacerými pisateľmi. Už D. Orel upozornil na dobový rukopisný záznam pochádzajúci z roku 1603 na titulnej strane prvej časti konvolútu sign. 4873 (Sexta vox) ˗ J. Handl-Gallus: Missarum VII et VIII vocum… (1580). Vypovedá o darovaní hudobných tlačí nitrianskym cirkevným hodnostárom pre bratislavských františkánov.[33] Nakoľko aj ďalší konvolút sign. 4717 obsahuje sopránový hlas týchto Gallusových omší, predpokladáme, že sa do Bratislavy dostal taktiež roku 1603. Kde boli hudobné tlače, podľa jednotlivých vokálnych hlasov, zviazané do podoby konvolútov, resp. kde a kedy sa k nim pripojili rukopisné prívesky so zápismi Monteho skladieb, či ešte v Nitre, alebo až v Bratislave po roku 1603, zatiaľ na tieto otázky nevieme jednoznačne odpovedať.

     Na základe vodoznaku papiera, použitého v rukopisnej časti vyššie spomínaných konvolútov, znázorňujúceho dvojhlavú orlicu, sme sa snažili určiť miesto a rok jeho výroby. Tento figuratívny motív u výrobcov papiera bol veľmi obľúbený, nachádzame ho vyobrazený už v erbe rímskeho cisára a zároveň českého a uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského (*1368 – †1437).[34] Odborná literatúra odkazuje na zistenia špecialistu Charles-Moïse Briqueta (*1839 – †1918), ktorý výskyt vodoznaku v podobe dvojhlavej orlice v rukopisných pamiatkach vykazuje už od 15. storočia.[35] Z domácich výrobcov papiera tento motív podľa zistenia V. Deckera používal aj papierenský majster Ondrej Leng v Spišskej Teplici od 30-tych rokoch 17. storočia.[36] Nami sledovaný vodoznak vykazuje síce podobnosť, ale nie zhodu s vodoznakom tohto spišského papiera. Najbližšiu príbuznosť sa nám podarilo zistiť s vodoznakmi v rámci nemeckej databázy Wasserzeichensammlung Piccard pochádzajúcich z rokov 1580, 1581.[37] Papier z roku 1580 bol nájdený v Stuttgarte bez bližšieho určenia miesta výroby; papier z roku 1581 uchováva mestský archív v meste Nördlingen a jeho výroba je lokalizovaná do kláštora v Kaisheime, ktorý patril do augsburskej diecézy. Je opodstatnené hľadať súvislosť medzi rukopisnými časťami hudobných konvolútov pochádzajúcich z konca 16. a zo začiatku 17. storočia z františkánskeho prostredia v Nitre a v Bratislave a kláštormi patriacimi do augsburskej diecézy? Okrem podobnosti vodoznakov sa ako ďalší argument v prospech pozitívnej odpovede črtá skutočnosť, že vyššie spomínané štvorhlasné magnifikaty Ph. de Monteho, ktoré sa zachovali výlučne v rukopisnej podobe, sa našli aj v benediktínskom kláštore sv. Ulricha a sv. Afra v Augsburgu s datovaním 1602.[38] Pohybujeme sa v tomto prípade na úrovni hypotézy, ktorú pokračujúci výskum môže potvrdiť, alebo vyvrátiť.

Overovali sme pôvod aj ďalšej anonymnej skladby v rukopisnom prívesku konvolútu Sexta vox (sign. 4873) za tlačeným titulom O. di Lassa (1580), zapísanej novou nemeckou organovou tabulatúrnou notáciou. Skúmali sme, či sa nejedná o Monteho moteto Salve Regina, ktorého jedine altový hlas evidujú v rukopisnej podobe v slovinskej Ľubľane.[39] V tomto prípade sa však nejedná o zhodu. Monteho moteto je pre 5-hlasné obsadenie, náš zápis zachytáva štvorhlasnú skladbu.

Z bratislavského Dómu sv. Martina, kde počas 16. a 17. storočia pretrvala katolícka cirkev a evanjelici tu nezískali nikdy prevahu, máme k dispozícií zo sledovaného obdobia len inventárny zoznam hudobnín z roku 1616.[40] Informuje okrem niekoľkých zhodných titulov s bratislavskými františkánmi (napr. od B.  Ammona a O. di Lassa), o výskyte hudobných tlačí s výrazným časovým posunom smerom k rozhraniu 16. a 17. storočia.[41] Skladby Ph. de Monteho, ako aj J. Regnarta sa tu vyskytujú v rámci dvoch evidovaných súborných hudobných tlačí, ktoré sa do majetku bratislavského kapitulského kostola  dostali pred rokom 1616. Ide o jednu omšu od Ph. de Monteho v titule Missae quinque, quinis vocibus, a diversis et aetatis nostrae praestantissimis musicis compositae… (1590)[42] a ďalšie 2 skladby Monteho v Thesaurus litaniarum. Quae a praecipuis hoc aevo musicis… (1596),[43] kde sa nachádza aj jedna skladba Regnarta. Či boli v Dóme sv. Martina z repertoára týchto dvoch súborných tlačí interpretované práve skladby Monteho a Regnarta, potvrdiť v súčasnosti nevieme. Väčšia je pravdepodobnosť, že Monteho omša Missa ad imitationem moduli Gallici Mon coeur se recommande… zo spomínanej súbornej tlače[44] mohla odznieť v šarišskej oblasti, konkrétne v Kostole sv. Aegidia v Bardejove, nakoľko ju nachádzame v rukopisnej podobe v rámci Bardejovskej zbierky hudobnín.[45] Monteho omše v Dóme sv. Martina v Bratislave s najväčšou pravdepodobnosťou predsa zneli, o čom svedčí záznam v inventárnom zozname hudobnín „Missae scriptae Philippe de Mo[nte]“. Ktoré jeho omše boli tu zapísané, nie je možné sa z tohto záznamu dozvedieť. Mohlo isť o jeho omše, ktoré boli dostupne iba v rukopisnej podobe, prípadne mohli to byť odpisy z jeho tlačeného titulu Missarum… (1587).[46]

V súvislosti s Kódexom Anny Schumanovej z Dómu sv. Martina, ktorá je jedinou kompletne zachovanou rukopisnou hudobninou obsahujúcou vokálnu polyfóniu v Bratislave zo 16. storočia, môžeme poznamenať, že neobsahuje skladby hudobníkov pôsobiacich na dvore Rudolfa II. Táto hudobná pamiatka podľa doterajších výskumov bola zapísaná ešte pred obdobím jeho vlády.[47]

Hudobná tvorba Philippa de Monteho a Jacoba Regnarta našla v Bratislave ohlas popri katolíckom aj v evanjelickom prostredí. V tomto prípade máme k dispozícií tiež len inventárny zoznam hudobnín z rokov 1651 a 1657.[48] Eviduje sa v ňom Regnartova autorská tlač Missae sacrae ad imitationem selectissimarum… (1602)[49] i vyššie spomínaná päťzväzková súborná hudobná tlač Novi thesauri musici… na pôde ktorých sa nachádza 26 Regnartových skladieb. Bratislavskí evanjelici vlastnili aj súborné hudobné tlače Promptuarii musici sacras harmonias… zostavené Abrahamom Schadaeom v rámci ktorých v prvom, druhom a štvrtom (1611, 1612, 1617)[50] zväzku je zaradených 5 skladieb Ph. de Monteho. V súčasnosti nevieme presne určiť, do akej miery sa preferovalo u bratislavských evanjelikov predvádzanie práve skladieb Regnarta a Monteho. Môžeme iba konštatovať, že tamojší hudobníci disponovali primeranými interpretačnými možnosťami, čoho dôkazom je aj bohatý inventárny súpis hudobnín z tohto kostola s umelecky hodnotnou a interpretačne náročnou dobovou hudobnou tvorbou.[51]

V banských mestách (Banská Bystrica, Kremnica) na prelome 16. a 17. storočia získali v konfesionálnej sfére silnejšie postavenie evanjelici oproti katolíkom. O dobovom repertoári v týchto mestách sa dozvedáme len na základe inventárnych zoznamov hudobnín.[52] V Banskej Bystrici vlastnili súbornú hudobnú tlač Thesauri musici tomus tertius continens cantiones sacras… (1564)[53], ktorá bola rozšírená v evanjelickom prostredí. Monte je v nej zastúpený iba jednou skladbou práve v tomto treťom zväzku. Ďalšie tlačené zväzky tejto súbornej tlače vlastnili evanjelici v Bardejove, kde vo štvrtom zväzku nachádzame jednu skladbu Jacoba Regnarta. V Kremnici evidujeme taktiež už vyššie spomínanú súbornú tlač Novi thesauri musici z roku 1568, zostavenú Pietrom Ioannellim, s bohatým výberom z tvorby hudobníkov pôsobiacich v službách Habsburgovcov.

V hudobných pamiatkach zo spišsko-šarišskej oblasti od Ph. de Monteho a J. Regnarta nachádzame v rukopisnej podobe najčastejšie omše. Sú odpismi z tlačených, alebo rukopisných dobových predlôh. Okrem vyššie spomínanej Missa super Nasce la pena mia sa aj ďalšia Monteho parodická omša Missa super Aspice Domine radí medzi tie skladby, ktoré majú len rukopisnú podobu. Pri pramenno-kritickej edícii tejto omše využil Ch. van den Borren zachovaný exemplár z Viedne[54] a o ďalších dvoch rukopisných výskytoch v Nemecku informuje Robert Lindell.[55] Tieto dve omše Monteho spolu s jeho Missa ad modulum Benedicta es (1579)[56] sa nachádzajú v rukopise Ms. Mus. Bártfa 15 (č. 3, 4. 6) Bardejovskej zbierky hudobnín[57]. Z dobového záznamu sa dozvedáme, že tento rukopis sa od predchádzajúceho majiteľa s menom Martino Ekman Lusatio, čiže pochádzajúci z Lužíc, dostal najprv na Spiš roku 1593.  Kúpil ho za 1 florénov a 50 denárov tamojší šľachtic Georg Horváth Stansith de Gradecz sídliaci v Strážkach (Nehre, Nagyőr) na Spiši. Odtiaľ sa rukopis mohol dostať potom do Bardejova, do kostola sv. Aegidia. Na základe tohto dobového záznamu je zjavné, že pamiatka nevznikla na Spiši, ale ocitla sa tam koncom 16. storočia. Obsahuje výlučne omše a magnificaty a okrem diel O. di Lassa sú v rukopise zastúpení aj menej známi hudobníci, napr. David Thusius, Johann Knöfel.[58] Pri 6 hlasnej omši Knöfla sa nachádza záznam Imperatore Rudolpho dedicata Vratislaviae,[59] čo prezrádza spojitosť pamiatky aj so sliezskym hudobno-kultúrnym prostredím odkiaľ skladateľ pochádzal a istý čas vo Vroclave aj pôsobil.[60] Pri sledovaní vodoznaku sme zistili, že v rukopise Ms. Mus. Bártfa 15 je veľmi podobný vodoznak ako vo vyššie spomínaných rukopisných príveskoch pripojených k tlačeným hudobninám v knižnom fonde bratislavských františkánov. Figuratívny prvok znázorňuje aj v tomto prípade  dvojhlavú orlicu s korunou, kde v strede je kvet, zatiaľ čo vo františkánskom rukopise v strede je písmeno „K“.

Svojim hudobným repertoárom zaujme aj ďalšia rukopisná pamiatka, sign. Ms. Mus. Bártfa 16/Koll 5. Okrem odpisu omše Monteho Missa ad imitationem moduli Gallici Mon coeur se recommande…, zverejnenej v súbornej tlači Missae quinque, quinis vocibus… (1590),[61] sa nachádza v nej aj päť omší Regnarta z jeho tlače Missae sacrae z roku 1602.[62] Murányi pôvod tohto rukopisu, resp. jej piatej časti, kde sa spomínané skladby nachádzajú, bližšie nelokalizoval. Udáva však miesta výskytu rukopisných konkordancií niektorých skladieb menej známych hudobníkov tejto časti pamiatky, ktorá obsahuje až 314 skladieb (omše, magnifikaty, motetá).[63] Murányi tým otvára veľmi široký geografický priestor siahajúci cez sliezske a nemecké (Prusko, Sasko) mestá až po mesto Gdansk a sekundárne odkazuje aj na oblasť Spiša. Repertoár tejto signatúry púta v súčasnosti pozornosť viacerých hudobných historikov, nakoľko obsahuje diela lokálnych skladateľov (Fabianus Ripanus, Christoph Gökeritz, Johann Celscher, Andreas Ch. Gevicensis, Georg Richnovinus, Johann Richnovinus),[64] ktorých diela tlačou nikdy nevyšli, a práve ich miesta pôsobenia v strednej Európe by mohli udať smer pri hľadaní miesta vzniku tohto rukopisu. S najväčšou pravdepodobnosťou sa podobne ako vyššie spomínaný rukopis dostal do Bardejova sprostredkovane. Vzhľadom na miesta pôsobenia tých lokálnych hudobníkov, ktorých diela sa v ňom zachovali (Sliezsko, Prusko, Česko) mohol rukopis vlastniť hudobník, ktorý striedal svoje pôsobisko v stredoeurópskom priestore. Prípadne vlastnili ho viacerí hudobníci, keďže je v ňom prítomných niekoľko duktov písma. Za autora jednej skladby je označený organista z mesta Tangermünde,[65] ktoré sa nachádza na území Sachsen-Anhalt.

Košickom zborníku vokálnej polyfónie III. popri už vyššie spomínanej omši Nasce la pena mia nachádzame ďalšie dielo Monteho, šesťhlasnú omšu Missa super Sine nomine zachovanú taktiež len v rukopisnej podobe.[66] Je zapísaná v skrátenej podobe (Kyrie, Gloria), čo prezrádza, že mohla byť využívaná v protestantskom prostredí. Svedčí o tom aj ďalší obsah pamiatky, kde popri dvoch omšiach od Ph. de Monteho sú v podobe missa brevis aj dve od Alexandra Utendala (1543/45 – 1581), ďalšieho hudobníka v službách Habsburgovcov, a dve od talianskeho hudobníka Constanza Antegnatiho (1549 – 1624).[67] C. van den Borren, editor novodobej edície Monteho Missa super Sine nomine, vychádzal z rukopisu, ktorý je uchovaný v Berliner Staatsbibliothek.[68] V úvodnom texte k tomuto vydaniu upozorňuje Julius van Nuffel aj na ďalší rukopisný výskyt diela v Taliansku.[69] Zároveň konštatuje, že v porovnaní s parodickými omšami Monteho sa tu jedná o striedmejšiu kompozičnú prácu, využívajúcu prevažne štýl „nota proti note“. Ak uvažujeme o dostupnosti tejto omše, či už by sa jednalo o Berlín, či talianske mesto Loretto, Košice ako možné miesto pre vznik odpisu je málo pravdepodobné. Miesto vzniku Košického zborníka vokálnej polyfónie III. nie je zatiaľ jednoznačne určené. Sledujúc pôvod papiera A. Meščanová zistila prítomnosť totožného papiera, ktorý evidujú v Sedmohradsku.[70] Kontakty mesta Košíc smerom do Sedmohradska boli intenzívne a živé napriek zložitej dobovej politickej situácii. Mesto v čase vlády Rudolfa II. bolo sídlom najvýznamnejšieho vodcu protihabsburského povstania Štefana Bocskaya (*1557 – †1606), sedmohradského kniežaťa, zástancu protestantizmu. Pohyboval sa v mladosti vo Viedni i v Prahe, potom žil v Sedmohradsku a závere života v Košiciach, kde umrel.[71] Či by bolo vhodné hľadať zapisovateľa omší Košického zborníka vokálnej polyfónie III. v okruhu hudobníkov, ktorí boli v službách tohto kniežaťa a ktorému mohli vyhotoviť omše pochádzajúce z habsburských dvorov prispôsobené protestantskej bohoslužbe do podoby missa brevis? Tento možný predpoklad je iba jedna z hypotéz, ktorú zatiaľ dokážeme nastoliť.

V rámci Levočskej zbierky hudobnín sú zachované 3 Regnartove omše. Missa sine nomine, identifikovaná v jeho autorskej tlači Corollarium missarum… (1603)[72], je v podobe missa brevis súčasťou repertoára Tabulatúrneho zborníka Jána Šimbrackého[73]. Na základe dobových záznamov do tejto pamiatky boli skladby zapísané zväčša na Spiši v meste Ľubica.[74] Použitý papier podľa V. Deckera z časti pochádza zo Spišskej Teplice od papierenského majstra Ondreja Lenga z prvej polovice 17. storočia (ca. 1635), čiže sledovaná Regnartova omša bola zapísaná až po smrti skladateľa. Do ďalšej rukopisnej pamiatky Levočskej zbierky hudobnín, konkrétne do tabulatúrneho zborníka ktorý vlastnil levočský organista Johann Plotz[75] bola tiež ako missa brevis zaznamenaná ďalšia Regnartova skladba Missa super Exultate Deo. Táto omša bola súčasťou vyššie už spomínanej Regnartovej autorskej tlači Missae sacrae ad imitationem… (1602).  Pozoruhodnejší je v tejto pamiatke výskyt ďalšej omše J. Regnarta Missa Quodlibetica zapísaná so všetkými časťami katolíckeho omšového ordinária, ktorá je dostupná iba v rukopisnej podobe.[76] V tematickom katalógu Regnartových diel W. Pass eviduje iba altový part tejto omše uložený v Hudební oddelení Národního múzea v Prahe a ďalší výskyt v meste Vroclav označil za nedostupný[77]. Životné osudy J. Plotza pred príchodom na Spiš boli spojené so sliezskym mestom Brieg (dnes Brzeg, Poľsko),[78] kde Regnartova tvorba bola prítomná a medzi hudobníkmi obľúbená.[79] Spojitosti medzi hudobným prostredím Spiša a Sliezska boli intenzívne a zosilneli najmä po Bitke na Bielej hore (1620), keď z náboženských dôvodov prichádzali na územie Uhorska exulanti, vzdelanci, prenasledovaní kvôli protestantskému náboženstvu.[80] Hudobné tlače v spišsko-šarišskej oblasti od Regnarta neevidujeme, jeho omše v tlačenej podobe vlastnili bratislavskí evanjelici.

Popri omšiach nachádzame v spišsko-šarišskom regióne aj pozoruhodné motetá od Ph. de Monteho a J. Regnarta. Monteho moteto Stellam quam viderant, ktoré je súčasťou repertoára  súbornej hudobnej tlače Promptuarium musicum… z roku 1611,[81] do sign. Ms. mus. Bártfa 26 zaznamenal tesne pred svojou skladbou bardejovský organista Zacharias Zarewutius (*1605? – †1667).[82] V rámci Levočskej zbierky hudobnín sa toto moteto zachovalo dvakrát, v Tabulatúrnom zborníku Caspara Plotza a v rukopise sign. 14001 (59 – 61 A).[83] Notátori týchto pamiatok nie sú známi, ale prítomnosť tvorby sliezskych hudobníkov v ich repertoári (Thomas Fritsch, Johann Knöfel, M. Apelles von Löwenstrn)[84] evokuje spojitosti so sliezskym hudobno-kultúrnym prostredím.[85]

Pre výskum Monteho cirkevnej hudby možno raritný výskyt jeho skladby skrýva ďalšia rukopisná pamiatka Levočskej zbierky hudobnín, konkrétne sign. 13997 (56 – 58 A). Popri motete Spes humani generis…(7 v.), ktoré tlačou vyšlo v jeho Sacrarum cantionum … liber primus (1585)[86], jeho menom je označená aj skladba Domine exaudi orationem meam (6 v.), ktorú  sa nám nepodarilo identifikovať.[87] Máme k dispozícii iba 3 hlasy (S, Quinta vox, T), čo sťažuje rekonštrukciu a možnú štýlovú analýzy skladby v záujme potvrdenia, alebo vylúčenia autorstva Monteho. Pôvod hudobnej pamiatky sign 13997 (56 – 58 A) je zatiaľ nedoriešený. Charakterizuje ju viacvrstvovosť z hľadiska duktov písma, použitého papiera i hudobného repertoára. Vodoznak jedného z použitých papierov V. Decker určil rokom 1586 (Wartenfels). Na nemecké prostredie odkazuje prítomnosť skladby označené s menom „Georg Neidlinger Magdeburgensis“. O česko-moravských a sliezskych súvislostiach vypovedajú v pamiatke skladby Georga Rychnovského, Jacoba Handla-Galla, Johanna Knöfla. Skladba č. 131 je autorsky pripisovaná levočskému kantorovi, čo by potvrdzovalo jednoznačné spojitosti pamiatky aj so spišským prostredím.[88]

V sign. 13997 (56 – 58 A) sa zachovali aj Regnartove tri motetá z ktorých dva – Intuemini quantus sit iste… spolu so secunda pars: Occurite illi dicentes qua… (6 v.) a Nunc dimittis servum… (6 v.) – sú identifikované podľa jeho hudobnej tlače Sacrae aliquot cantiones… (1575)[89], ktorú venoval cisárovi Maximilianovi II. Osobitnú pozornosť však tu zasluhuje tretie Regnartovo moteto Stamus in occursum, ktorého rukopisná podoba sa zachovala iba v Sliezsku v meste Brieg, pričom Pass udáva, že v súčasnosti skladba nie je prístupná a  eviduje ju bez udania nôt.[90] Neustále sa opakujúce mesto Brieg evokuje smer cesty, ktorou sa k nám mohli dostať skladby spomínaných hudobníkov. Ďalšie Regnartovo moteto Hodie natus est Christus, ktorej  tenorový hlas v rukopisnej podobe sa zachoval v rámci Hudobného konvolútu z Lyceálnej knižnice v Kežmarku, je súčasťou repertoára vyššie spomínanej súbornej tlače Novi thesauri musici (1568).[91] Aj v prípade Hudobného konvolútu z Kežmarku máme do činenia s pamiatkou, ktorá ukazuje na kultúrne kontakty smerom do Sliezska. Obsahuje aj raritnú príležitostnú tlač Carmen funebre venovanú pamiatke významného dobového sliezskeho pedagóga Valentina Friedlanda Trotzendorfa (*1490 – †1556) od autora „Martin Kinner Silesio“.[92]

Popri omšiach a motetách je madrigál Anima dove vai jedinou Monteho svetskou skladbou v Bardejovskej zbierke hudobnín, ktorý je zapísaný vo fragmentárne zachovanom rukopise sign. Ms. mus. Bártfa 26.[93]  Prvýkrát bol v tlačenej podobe zverejnený v súbornej tlači Musica divina (1583) pochádzajúcej z antverpskej tlačiarne P. Phalèseho a Bellèreho.[94] Ide o veľmi obľúbený  a rozšírený titul medzi hudobníkmi v Európe, čo prezrádza až sedem jeho reedícií do roku 1634.[95] Zatiaľ nevieme lokalizovať, že kedy a kde mohol anonymný zapisovateľ sign. Ms. mus. Bártfa 26 uskutočniť zápis tohto madrigalu a R. Á. Murányi, autor tematického katalógu Bardejovskej zbierky hudobnín, neudáva žiadne indície na základe ktorých by bolo možné predpokladať, že kedy a za akých okolností sa tento rukopisný fragment dostal do Bardejova.

Záver     

 Na základe štúdia zachovaných primárnych hudobnohistorických prameňov z druhej polovice 16. a z prvej polovice 17. storočia a s prihliadnutím na získané poznatky aj z dobových inventárnych zoznamoch hudobnín možno konštatovať, že tvorba Ph. de Monteho a J. Regnarta bola známa a rozšírená najmä v kráľovských mestách Bratislava (Nitra), Košice, Levoča, Bardejov, Kežmarok. V rukopisnej podobe evidujeme 13 skladieb od Ph. de Monteho a 12 skladieb od J. Regnarta. Ich praktické využitie v dobovom domácom hudobno-kultúrnom prostredí považujeme za pravdepodobnejšie, než tých skladieb, ktoré od nich nachádzame v rámci dobových súborných hudobných tlačí v majetku domácich cirkevných inštitúcií (u františkánov a evanjelikov v Bratislave), či v latinskej škole v Kremnici. Prítomnosť autorskej tlače je evidovaná iba v jednom prípade od J. Regnarta (Missae sacrae… 1602) v inventárnom zozname hudobnín u bratislavských evanjelikov.

Napriek tomu, že skúmané rukopisné hudobniny aktuálne tvoria súčasť štátnych alebo cirkevných knižničných fondov na Slovensku (okrem Bardejovskej zbierky hudobnín),[96] ich vznik a dobové využitie nemuselo súvisieť jedine s miestom ich terajšieho uloženia.[97] Skúsenosti z hudobnohistorických výskumov potvrdzujú, že osudy tlačených a najmä rukopisných hudobnín, pochádzajúcich zo starších storočí, sú veľmi zložité a ťažko rozlúštiteľné. Zachované  rukopisné primárne hudobnohistorické pamiatky zo 16. a prvej polovice 17. storočia z Bratislavy, Levoče, Kežmarku, Bardejova a Košíc, ktoré obsahujú tvorbu Ph. de Monteho a J. Regnarta, hudobníkov pôsobiacich na habsburskom cisárskom dvore Rudolfa II., vo väčšine prípadov ešte skrývajú svoje tajomstvá ohľadne miesta ich vzniku. Štúdium dobových poznámok a sekundárnych prameňov však dovoľuje predpokladať ich prítomnosť v danej dobe v spomínaných mestách, ako aj ich funkčnosť a využiteľnosť v dobovej hudobnej praxi. Primerané interpretačné podmienky zabezpečovala vysoká úroveň hudobnej výchovy na mestských školách, kde sa hudba vyučovala na základe dobových tlačených hudobných kompendií (Nikolaus Listenius, Heinrich Faber, atď.) pravidelne počas týždňa viackrát.[98]  Prepojenosť školy a kostola zabezpečoval kantor v záujme úspešného zvládnutia hudobných produkcii v kostole v rámci cirkevných úkonov počas všedných dní i cirkevných sviatkov, podobne ako sa to dialo aj v iných európskych mestách. O finančnú podporu hudobných produkcii v kostole sa starali mestské rady.

Hudobný repertoár v rukopisných príveskoch vo fonde bratislavských františkánov obsahuje vedľa seba skladby Ph. de Monteho pôsobiaceho v katolíckom prostredí a Leonarda Lechnera, stojaceho na strane Lutherovej reformácie. Popri ich skladbách najčastejšie sa tu nachádzajú skladby  Orlanda di Lassa, ktorého kompozičná tvorba získala, bez ohľadu na konfesiu, priazeň po celej Európe. Lechnerova omša je zastúpená aj v repertoári Košického polyfónneho zborníka III z konca 16. storočia popri skrátenom zápise omší Ph. de Monteho a A. Utendala, hudobníkov činných na habsburských dvoroch, v podobe missa brevis, čo ukazuje na ich praktické využitie v protestantskej bohoslužbe. Či boli tieto omše pôvodne zaznamenané pre košické protestantské cirkevné spoločenstvo, alebo sa sem dostali zo Sedmohradska, súdiac  na základe použitého papiera, zatiaľ ostáva otvorenou otázkou.

Čo sa týka hudobných rukopisov Levočskej zbierky hudobnín obsahujúcich skladby Ph. de Monteho a J. Regnarta, porovnávací výskum potvrdil ich úzke prepojenie so sliezskym prostredím. Taktiež sliezske súvislosti dominujú v Hudobnom konvolúte z Lyceálnej knižnice v Kežmarku, kde v rukopisnej podobe nachádzame tenorové hlasy viacerých skladieb zverejnených v súbornej tlači Novi thesauri musici… (1568) a raritnú príležitostnú tlač sliezskeho hudobníka Martina Kinnera. V repertoári sliezskych miest bola tvorba Ph. de Monteho i J. Regnarta  rozšírená, čo potvrdzujú aj hudobno-dokumentačné súpisové práce Emila Bohna v meste Breslau (dnes Wroczław) a Waltera Passa v súvislosti s výskytom diel J. Regnarta v mestách Brieg (dnes Brzeg) a Lignitz (dnes Legnica).[99] Ak hľadáme cesty šírenia tvorby Ph. de Monteho a J. Regnarta smerom do spišsko-šarišského regiónu, odpisy skladieb sa sem mohli dostať vďaka úzkym kontaktom so sliezskym kultúrnym prostredím, kde sa ich skladby nachádzali v rukopisnej i tlačenej podobe.[100] Osobitná situácia je v prípade sign. Ms. mus. Bártfa 15, ktorá sa do Bardejova dostala z Lužíc sprostredkovane cez Spiš z majetku šľachtica Horvátha-Stansitsa de Gradetz. V sign. Ms. mus. Bártfa 16/Koll 5  sa vyskytujú skladby hudobníkov rudolfínskej kapely spolu s skladbami českých skladateľov Jiřiho a Jana Rychnovských, Andřeja Chrysopona Jevíčskeho. Miesto vzniku tejto pamiatky je zatiaľ bližšie neurčené. Vzhľadom na prítomnosť tvorby lokálnych skladateľov, pôsobiacich v stredoeurópskom priestore, ktorých tvorba sa šírila iba v rukopisnej podobe, mohli ho vlastniť viacerí migrujúci hudobníci.

V banských mestách (Kremnica, Banská Bystrica) a v evanjelickom prostredí v Bratislave možno dobovú recepciu tvorby Ph. de Monteho J. Regnarta predpokladať len na základe zachovaných inventárnych zoznamov hudobnín evidujúcich vlastníctvo hudobných tlačí (napr. Novi thesauri musici…, 1568; Thesaurus litaniarum… 1590). Pozoruhodná je jediná autorskú tlač J. Regnarta (Missae sacrae… 1602) v inventárnom zozname hudobnín z roku 1651 a 1657 u bratislavských evanjelikov.

Habsburské dvory, vrátane dvora Rudolfa II., boli po pápežskom dvore najrenomovanejšími miestami pestovania hudby v renesančnej a barokovej Európe. Šľachtici tejto vládnucej dynastie boli veľkými mecénmi umenia. Hudobný repertoár, ktorý znel na ich dvoroch, sa rozšíril vďaka súborným a autorským hudobným tlačiam, i rukopisným odpisom v okruhu mocenských záujmov celej habsburskej monarchie. Z hľadiska recepcie hudby v Uhorsku, resp. na území dnešného Slovenska majú osobitný význam tie  skladby Ph. de Monteho (8), ktoré tlačou v tej dobe nevyšli a rozširovali sa výlučne odpismi. Z nich 6 má dobové rukopisné konkordancie, ale pri dvoch skladbách sa zatiaľ môže jednať o raritné skladby – Magnificat oktavi toni (6 v.) u bratislavských františkánov sign. 26859 (olim 4873); moteto Domine exaudi… v sign. 13997 (56 – 58 A) Levočskej zbierky hudobnín. Okolnosti vzniku týchto pamiatok sú zatiaľ zahmlené. Na základe použitého papiera a výskytu rukopisných konkordancií vo vzťahu s bratislavskou františkánkou pamiatkou môžu zatiaľ cesty viesť do augsburskej diecézy a do Rakúska (Graz).  V prípade spišskej pamiatky (sign. 13997) repertoárová pestrosť a prítomnosť duktov písma viacerých notátorov naznačuje, že rukopis pravdepodobne mohol vystriedať viacerých majiteľov (hudobníkov) migrujúcich v stredoeurópskom priestore (na nemeckom, českom, sliezskom území), kým sa ocitol na Spiši.

     V prípade dvoch skladieb J. Regnarta rozširovaných iba v rukopisnej podobe konkordancie doteraz boli evidované podľa W. Passa v Prahe a vo Vroclave (Missa quodlibetica) a v meste Brieg/Brzeg (Stamus in occursum). Hudobné pamiatky v rámci ktorých sa spomínané konkordancie zachovali aktuálne nie sú dostupné, alebo doteraz neboli z hudobnohistorického hľadiska vyhodnotené.

Rozšírenie tých skladieb, ktoré v danej dobe neboli v tlačenej podobe k dispozícií mohla zabezpečiť migrácia dobových hudobníkov. Bola bežnou skutočnosťou, že hudobníci vystriedali niekoľko pôsobísk v širšom geografickom okruhu Európy v závislosti na národnostnej a konfesionálnej príslušnosti a ich pričinením sa mohli dostať jednotlivé hudobné diela do bližších i vzdialenejších území habsburskej monarchie.

Konfesijná situácia v Európe v danom období bola zložitá a po ukončení tridentského koncilu (1563) smerom k rozhraniu 16. a 17. storočia protireformácia postupne naberala na sile. Mestské obyvateľstvo na území Horného Uhorska, najmä tam, kde dominovali Nemci, sa priklonilo k lutherovej evanjelickej cirkvi a. v. a uhorská šľachta sa stavala taktiež prevažne do tábora protestantizmu. Ako nepriateľské tábory stáli proti sebe zástancovia katolicizmu, vládnuca dynastia habsburgovcov, a protestantské kresťanské hnutie rozšírené počas 16. storočia v jednotlivých štátnych celkoch monarchie (Čechy a Morava, Sliezsko, Uhorsko). Napriek politickému napätiu medzi týmito tábormi v hudbe sa nekládli neprekonateľné prekážky. Tvorba hudobníkov pôsobiacich na habsburských dvoroch sa dostala do dobového hudobného repertoára nielen v katolíckych, ale i v evanjelických cirkevných spoločenstvách, čo svedčí o nadradenosti  umeleckej hodnoty hudobných diel nad konfesijnou príslušnosťou ich autorov.

 

Zoznam použitých primárnych prameňov

Bardejovská zbierka hudobnín (ms. a impr. jednotky) – Štátna knižnica Széchényiho v Budapešti

Hudobniny františkánskej knižnice v Bratislave (ms. a impr. jednotky) – Slovenská národná knižnica v Martine

Hudobný konvolút z Lyceálnej knižnice v Kežmarku (ms.) – Lyceálna knižnica v Kežmarku

Košický zborník vokálnej polyfónie III. (ms.) – Východoslovenské múzeum v Košiciach

Levočská zbierka hudobnín (ms. a impr. jednotky) – Knižnica ev. cirkvi a. v. v Levoči

Štúdia je súčasťou riešenia projektov
APVV (č. 14-0681) a VEGA (č. 1/0850/14 – 17, 1/0699/16 – 19).


[1] Dobové názvy miest v zátvorke používame podľa publikácie MAJTÁN, Milan: Názvy obcí Slovenskej republiky. Vývin v rokoch 1773 – 1997. Bratislava: Veda, 1998. [on-line], [cit. 22. 7. 2017]. Dostupné z:   <http://www.juls.savba.sk/nazvy_obci.html>

[2] Pozri doterajšiu evidenciu novodobých edícií jeho tvorby v hesle od LINDELL, Robert – MANN, Brian R.: Monte, Philippe de [heslo]. In The New Grove Dictionary of Music and Musicians, (ed. Stanley Sadie), London: Oxford University Press, 22001, zv. 17, s. 20.

[3] PASS, Walter: Thematischer Katalog sämtlicher Werke Jacob Regnarts (ca. 1540 – 1599). (= Tabulae Musicae Austriacae 5), Wien, Köln, Graz: Hermann Böhlau in Kommission 1969. Pozri tiež PASS, Walter: Regnart, Jakob [heslo]. In The New Grove Dictionary of Music and Musicians, (ed. Stanley Sadie), London: Oxford University Press, 22001, zv. 21, s. 118 – 121; ZYWIETZ, Michael: Regnart, Jakob [heslo]. In Die Musik in Geschichte und Gegenwart, (ed. Ludwig Finscher), Stuttgart: Bärenreiter – Metzler, Kassel, 2005, zv. 13, s. 1439 – 1443.

[4] Porovnaj Gurňák, Daniel: Štáty v premenách storočí. Bratislava: Bratislavské tlačiarne a. s., 2006, mapa č. 41 (Osmanská ríša v 16. a 17. storočí).

[5] MATULA, Vladimír – VOZÁR, Jozef a kol.: Dejiny Slovenska II.(1526 – 1848), Bratislava: VEDA, 1987, s. 42 – 46, 151 – 182.

[6] Pozri KVAČALA, Ján: Dejiny reformácie na Slovensku. Liptovský sv. Mikuláš: Tranoscius, 1935; ZOVÁNYI, Jenő: Magyarországi protestáns egyháztörténeti lexikon [Lexikón protestantských cirkevných dejín Maďarska]. Budapest: Akadémiai Kiadó, 1977.

[7] Nesúhlas a odmietnutie proti kalvínom a anabaptistom prejavovali nie len katolíci, ale aj evanjelici a. v., ktorí tzv. kryptokalvinistov, resp. anabaptistov medzi sebou nestrpeli. Pozri KÓNYA, Peter: Kalvinizmus v hornouhorských slobodných kráľovských mestách. In Leonard Stöckel a reformácia v strednej Európe. (zostavil Peter Kónya), (= Acta Collegii Evangelici Prešoviensis XI), Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2011, s. 139 – 153. Konflikt medzi evanjelikmi a anabaptistami v šarišskom meste vykresľuje štúdia: BODNÁROVÁ, Miloslava: Cirkevné pomery v Sabinove do polovice 17. storočia. In Zachariáš Zarevúcky (Zarevutius), 400 rokov od narodenia bardejovského evanjelického organistu a skladateľa. (ed. Janka Petőczová), Prešov: Súzvuk, 2005, s. 31 – 40.

[8] Napr. jeho motetá. Pozri Gallus, Jacobus Handl: Operis musici… I. – IV. Praha: Officina Nigriniana, 1586 – 1590 (RISM A/I/4 H 1980, 1981, 1982, 1985). Pozri tiež DANĚK, Petr: Nototiskařská činnost Jiřího Nigrina. In Hudební věda 24 (1987), s. 121–136; MOTNIK, Marko: Jacob Handl-Gallus – Werk, Überlieferung, Rezeption mit thematischem Katalog. Tutzing: Verlegt bei Hans Schneider, 2012, s. 34 – 39. V spišsko-šarišskom regióne sa vyskytujú aj také motetá J. Handla-Galla ktoré v dobových hudobných tlačiach neboli zverejnené a šírili sa iba v rukopisnej podobe.

[9] RISM B/I/1 15682 – 6.

[10] O výskyte tejto súbornej tlače u bratislavských františkánoch informoval OREL, Dobroslav: Hudební památky františkánské knihovny v Bratislavě. In Sborník Filosofické fakulty University Komenského v  Bratislavě  VII (1930), č. 59(6.), s. 45. V inventárnom zozname z roku 1657 u bratislavských evanjelikov sa eviduje ďalší výskyt, pozri KORBAČKOVÁ, Ivana: Inventarverzeichnis der Musikalien und der Musikinstrumente der Evangelischen Kirche in Bratislava aus dem Jahre 1657. In Kalinayová, Jana und Autorenkollektiv: Musikinventare und das Repertoire der Mehrstimmigen Musik in der Slowakei im 16. und 17. Jahrhundert. Bratislava: SNM Hudobné múzeum, 1995, s. 65.

[11] Kalinayová, Jana und Autorenkollektiv: Musikinventare und das Repertoire der mehrstimmigen Musik… (Pozn. 10), s. 23.

[12] Hulková, Marta: Hudobný konvolút z Lyceálnej knižnice v Kežmarku. In Slovenská hudba 24 (1998), č. 3, s. 278.

[13] Napr. v Levoči roku 1614 mestská rada kúpila motetá Magnum Opus musicum (1604) O. di Lassa. Pozri Hulková, Marta: Hudobné tlače s viachlasnou hudbou zo 16. a 17. storočia v Pentapolitane. In Kniha 2008, (zost. Miroslava Domová), Martin: Slovenská národná knižnica, 2008, s. 85.

[14] Pozri Hulková, Marta: Levočská zbierka hudobní. [Dizertačná práca], Bratislava: Filozofická fakulta Univerzity Komenského, zv. 1 – 2, 1985; HULKOVÁ, Marta: Hudobný konvolút… (Pozn. 12), MURÁNYI, Róbert Árpád: Thematisches Verzeichnis der Musiksammlung von Bartfeld (Bártfa). Bonn: Gudrun Schröder Verlag, 1991; MEŠČANOVÁ, Andrea: Hudobný život a pamiatky Košíc  do roku 1600. [Dizertačná práca], Bratislava: Univerzita Komenského, Filozofická fakulta, 2014; OREL, Dobroslav: Hudební památky františkánské knihovny… (Pozn. 10); KAČIC, Ladislav: Mehrstimmiger Gesang der Franziskaner in Mitteleuropa im 17. Jahrhundert. In Slovenská hudba 22 (1996), č. 3 – 4, s. 450 – 454. O odbornej literatúre k daným témam publikovaným ďalšími muzikológmi (Antonínom Hořejšom, Františkom Matúšom, Ilonou Ferenczi, Jankou Petőczovou, Janou Kalinayovou-Bartovou, atď.) pozri štúdie Hulková, Marta: Levočská zbierka hudobnín (16. – 17. stor.) ako viacgeneračná bádateľská úloha. In Hudobné pramene – kultúrne dedičstvo Slovenska. (ed. Sylvia Urdová), Bratislava: SNM – Hudobné múzeum, 2011, s. 235 – 244; resp. HULKOVÁ, Marta: Die Musikaliensammlung von Bardejov (Bartfeld) und Levoča (Leutschau) – Übereinstimmungen und Unterschiede (16. – 17. Jh.). In Musicologica Istropolitana II, FFUK, Bratislava: Stimul, 2003, s. 54, pozn. 9 a 10.

[15] Pozri Kalinayová, Jana und Autorenkollektiv: Musikinventare und das Repertoire der mehrstimmigen Musik… (Pozn. 10).

[16] Od Ph. de Monteho 4 motetá (Anima dove vai… 7 v. /BZH/, Domine exaudi… [?] v. /LZH/, Spes humani generis… 7 v. /LZH/, Stellam quam viderant 7 v. /BZH, LZH/), 4 magnifikaty (Magnificat I, VII, VIII toni, 4 v. /FKB/,

Magnificat VIII toni, 6 v. /FKB/), a 5 omší (Missa super Aspice Domine… 6 v. /BZH/, Missa super Benedicta es… 6 v. /BZH/, Missa super Mon coeur… 5 v. /BZH/, Missa super Nasce la pena mia… 6 v.  /BZH, LZH, FKB, KZVP III/, Missa super Sine nomine… 6 v. /KZVP III/). Od J. Regnarta 4 motetá (Hodie natus est… 6 v. /KHK/ Pass 192, Intuemini quantus sit iste… 6 v., sec. pars: Occurite illi dicentes… 6 v. /LZH/ Pass 195, Nunc dimittis servum… 6 v. /LZH/ Pass 196, Stamus in occursum… 6 v. /LZH/ Pass 204), 8 omší (Missa super Duck dich, Häslein… 5 v. /BZH/ Pass 9, Missa super Dun si bel foco… 5 v. /BZH/ Pass 10, Missa super Io son ben ch´ha… 5 v. /BZH/ Pass 13, Missa super Ist es dann… 5 v. /BZH/ Pass 14, Missa super Rallegrat il mio… 5 v. /BZH/ Pass 15, Missa super Sine nomine 4 v. /LZH/ Pass 4, Missa quadlibetica 6 v. /LZH/ Pass 27).  BZH = Bardejovská zbierka hudobnín; LZH = Levočská  zbierka hudobnín , FKB = Františkánska knižnica v Bratislave, KZVP = Košický zborník vokálnej polyfónie III.,

KHK = Hudobný konvolút z Lyceálnej knižnice v Kežmarku.

[17] Tamže. Výskyt rukopisných skladieb Ph. de Monteho a J. Regnarta, ktoré sú prístupné iba v rukopisnej podobe, sme označili v rámci poznámky č. 16 tučným typom písma.

[18] OREL, Dobroslav: Hudební památky františkánské knihovny… (Pozn. 10). Po druhej svetovej vojne bol celý knižničný fond bratislavských františkánov premiestnený do Matice slovenskej v Martine. V súčasnosti tvorí súčasť tamojšej Slovenskej národnej knižnice.

[19] V podkapitole II. s názvom „Soupis hudebních památek“. Tamže, s. 43 – 57.

[20] Napr. Liber selectarum cantionum… Augsburg 1520 (RISM B/I/1 15204), Motetti del frutto… Venetia 1539 (RISM B/I/1 15393), Hymnorum musica secundum… Venetia 1542 (RISM B/I/1 15422). Pozri KAČIC, Ladislav:  Mehrstimmiger Gesang der Franziskaner… (Pozn. 14), s. 451.

[21] D. Orel informuje o výskyte dvoch hlasových partoch (sign. 570 Bassus, sign. 591 Sextus). Pozri OREL, Dobroslav: Hudební památky františkánské knihovny… (Pozn. 10), s. 45.

[22] Stará signatúra bratislavskej františkánskej knižnice: 4717 a 4873. Nová sign. na pôde Slovenskej národnej knižnice v Martine: Bap 26860, Bap 26859.

[23] Ide o štvrtý tlačený titul konvolútu (sign. 4717): HANDL-GALLUS, Jacobus: Selectiores quaedam missaeMissarum V. vocum… Praha 1580 (RISM A/I/4  H 1978).

[24] Je treťou tlačenou súčasťou konvolútu (sign. 4873): Lasso, Orlando di: Magnificat octo tonorum… Nürnberg 1580 (RISM A/I/5 L 923).

[25] MONTE, Philippe de: VIII  Magnificat ad quattuor voces… (ed. Georges van Doorslaer), Düsseldorf: Sumptibus L. Schwann, (= Opera Omnia 12), reprint Broude Brothers, New York 1965.

[26] Ďalší rukopisný výskyt evidujú v Grazi v Musikwissenschaftliches Institut der Karl-Franzens-Universität, pozri LINDELL, Robert – MANN, Brian R.: Monte, Philippe de [heslo]. In The New Grove Dictionary of Music and Musicians, (ed. Stanley Sadie), London: Oxford University Press, 22001, zv. 17, s. 20.

[27] Výskyt ďalších raritných skladieb pripisovaných Ph. de Montemu v rukopisných pamiatkach z konca 16. storočia nie je ojedinelý. Pozri napr. DANĚK, Petr – BAŤA, Jan: Numero Arithmetico notata Series officiorum pro Choro Musico Ustensi (1588) aneh pramen polyfonie plný překvapení. In Musicologica Istropolitana X – XI, FFUK, Bratislava: Stimul 2013 (2011 – 2012), s. 58. Autori štúdie však naznačujú potrebnú obozretnosť pri určovaní autorstva omše Miserere mei Deus (6 v.), vzhľadom na rukopisnú povahu pamiatky z Ústí nad Labem.

[28] Tamže; výskyt v Gdansku pozri Popiginis, Danuta – SzlagowskA, Danuta: Musicalia Gedanensis. Rekopisy muzyczne z XVI i XVII wieku w zbiorach Biblioteki Gdańskiej. Gdańsk: Polskiej Akademii Nauk, 1990, s. 213.

[29] V Tabulatúrnom zborníku Johanna Plotza, f. 241v – 245r (Knižnica ev. cirkvi a. v. v Levoči, sign. 13990b /2 A/); v Košickom polyfónnom zborníku III,  f. 70v – 86r (Východoslovenské múzeum v Košiciach, sign. H 67.054); v Ms. mus. Bártfa 15, č. 4 (Országos Széchényi Könyvtár, Budapest); konvolút z Knižnice bratislavských františkánov, sign. Bap 26860 (olim 4717), rukopisný prívesok bez číslovania strán, v súčasnosti v Slovenskej národnej knižnici v Martine.

[30] Pramennú edíciu tejto omše spolu s madrigalom Alessandra Striggia pozri MONTE, Philippi de: Missa Nasce la pena mia. (ed. Carolus van den Borren), Düsseldorf: Sumptibus L. Schwann, (= Opera Omnia 10), reprint Broude Brothers, New York 1965.

[31] Ohľadne kompozičnej techniky Ph. de Monteho v omšiach pozri Michael, George A.: The Parody Mass Technique of Philippe de Monte. [PhD. diss.], New York University, 1958.

[32] Pozri HULKOVÁ, Marta: Beitrag zur Problematik der Musikerziehung in den Stadtschulen auf dem Gebiet der Slowakei im 16. Jahrhundert. In Musicologica Istropolitana IV, FFUK, Bratislava: Stimul, 2005, s. 41 – 59.

[33] Text o darovaní: Pro usu Conventus Posoniensis emit … Franciscus Forgacz episcopus Nitriensis et S. C. Maiestatis cancellarius et consiliarius 1. Martii A. 1603. Pozri Komorová, Klára: Generálny katalóg tlačí 16. storočia zo slovenských knižníc so zreteľom na hudobnoteoretické diela a cirkevnú hudobnú tvorbu. In Musicologica Istropolitana X – XI, FFUK, Bratislava: Stimul, 2013, s. 165.

[34] Dvojhlavá orlica z čias vlády Zigmunda Luxerburského sa stala figuratívnym symbolom aj v erboch panovníckej dynastie Habsburgovcov. Pozri [on-line], [cit. 24. 7. 2017]. Dostupné z: <http://www.heraldique-europeenne.org/Regions/Allemagne/Empereurs_Germaniques.htm>

[35] Pozri Monumenta Chartae Papyracae Historiam Illustrantia. V. (General editor: E. J. Labarre), Hilversum: The Paper Publications Society, 1956, s. 29.

[36] Pozri filigrány s číslom 1104a, 1108a, 1114b, 1120 v publikácii Decker, Viliam: Dejiny ručnej výroby papiera na Slovensku. Martin: Matica slovenská, 1982, s. 113, 205, 206.

[37] Pozri v databáze Wasserzeichensammlung Piccard (Hauptstaatsarchiv Stuttgart) Nr. 23038, kde je uvedený iba rok 1580 bez miesta vzniku; Nr. 23039 Kaisheim, Kloster, 1581. [on-line], [cit. 28. 7. 2017]. Dostupné z:  <http://www.piccard-online.de/start.php>

[38] Pozri úvodnú štúdiu editora G. van Doorslaera k pramennej edícii MONTE, Philippi de: VIII Magnificat ad quattuor voces… (Pozn. 25).

[39] Narodna in universitetna knjižnica, Ljubljana, sign. MS 207, č. 9.

[40] Na tento dokument prvýkrát upozornil Antal Pór koncom 19. storočia a jeho údaje poslúžili aj pre pokračujúci výskum. V súčasnosti je odbornej verejnosti k dispozícií zásluhou Jany Kalinayovej aj s identifikáciami údajov o hudobných tlačiach na základe odbornej literatúry (RISM). Pozri Pór, Antal: A pozsonyi társas-káptalani egyház énekesgyűjteménye 1616-ből [Zbierka piesní z roku 1616 z bratislavskej kapituly]. In Történelmi tár, Budapest 1885, zošit 4, s. 782 – 783; Kalinayová, Jana und Autorenkollektiv: Musikinventare und das Repertoire der mehrstimmigen Musik… (Pozn. 10), s. 29 – 32.

[41] Napr. FLORI, Jacob: Cantiones sacrae quinque vocum… München 1599 (RISM A/I/3 F 1186); Maulgred, Piat: Cantiones sacrae III, V, VI et VIII vocum… Antwerpen 1603 (RISM A/I/5 M 1428); Leonardus, Theodorus: Magnificat quatuor vocum… Venezia 1594 (RISM A/I/5 L 1975).

[42] Nürnberg, RISM B/I/1 15901.

[43] München, RISM B/I/1 15962.

[44] RISM B/I/1 15901, č. 2.

[45] MURÁNYI, Róbert Árpád: Thematisches Verzeichnis… (Pozn. 14), č. 845, sign. Ms. mus. Bártfa 16, Koll. 5, č. 148.

[46] MONTE, Philipp de: Liber I. Missarum…  Antwerpen: Christophe Plantinus, 1587 (RISM A/I/1 M 3320).

[47] Ferenczi, Ilona: Mehrstimmige Sammlung aus dem 16. Jahrhundert in Pressburg (Kodex Anna Hansen Schuman). In Studia Musicologica Academiae Scientiarum Hungaricae 17 (1975), 59 – 165.

[48] KORBAČKOVÁ, Ivana: Inventarverzeichnis der Musikalien und der Musikinstrumente der Evangelischen Kirche in Bratislava aus den Jahren 1651, 1652, 1657. In: KALINAYOVÁ, Jana und Autorenkollektiv: Musikinventare und das Repertoire der mehrstimmigen Musik… (Pozn. 10), s. 39 – 71.

[49] RISM A/I/7 R 734.

[50] RISM B/I/1 16111, 16123, 16171.

[51] Inventár obsahuje aj súpis hudobných nástrojov o ktorom prvýkrát informoval Rybarič, Richard: Z dejín viachlasnej hudby v Bratislave v 17. storočí. In Bratislava 8 – 9 (1976), s. 137 – 169.

[52] Obsah hudobného inventára z Banskej Bystrice z roku 1581, 1600 a 1606 zverejnil HUDEC, Konštantín: Hudba v Banskej Bystrici do 19. storočia. Liptovský sv. Mikuláš: Tranoscius, 1941, s. 31 – 32, 69 – 71.  Inventárny zoznam hudobnín z latinskej školy v Kremnici z roku 1599 vo svojich prácach opisovali viacerí bádatelia (Kálmán D´Isoz, Konštantín Hudec, Ernest Zavarský). Tieto hudobné inventáre z Banskej Bystrice a z Kremnice s identifikovanými údajmi z RISM publikovala Kalinayová, Jana und Autorenkollektiv: Musikinventare und das Repertoire der mehrstimmigen Musik… (Pozn. 10), s. 21 – 28.

[53] RISM B/I/1 15643.

[54] MONTE, Filippi de: Missa Aspice Domine, (ed. Charles van den Borren), (= Opera Omnia 26), reprint Broude Brothers, New York [1965]. Edícia skladby podľa rukopisu v Österreichisches Nationalbibliothek, Wien, sign. 15948, f. 71 – 97.

[55] Bayerische Staatsbibliothek, Musikabteilung, München; Ratschulbibliothek , Zwickau. Pozri LINDELL, Robert – MANN, Brian R.: Monte, Philippe de [heslo]. In The New Grove… (Pozn. 26).

[56] Autorská dobová tlač Ph. de Monteho: RISM A/I/5 M 3315 (Antwerpen: Christophe Plantinus, 1579).

[57] Pozri MURÁNYI, Róbert Árpád: Thematisches Verzeichnis… (Pozn. 14), č. 651, 652, 654.

[58] David Thusius skladby č. 8 – 10; Johann Knöfel skladba č. 5.Tamže, č. 656, 657, 658, 653

[59] Knöfel za túto skladbu dostal honorár 20 zlatých z cisárskeho dvora Rudolfa II. Zachoval sa údaj o platbe v Hofzahlsamt-Rechnungen z roku 1577. Jozef Šebesta vo svojej dizertačnej práci (Luteránska hudba v Praze v předbělohorském období, Praha: Univerzita Karlova, FF, 2006, s. 30) odkazuje na štúdiu SMIJERS, Albert: Kaiserliche Hofmusik-Kapelle von 1543 – 1619. In Studien zur Musikwissenschaft. Denkmäler der Tonkunst in Österreich. (ed. Guido Adler), Leipzig – Wien: Universal Edition, 1919, s. 194.

[60] Pozri heslo J. Knöfel v Bayerisches Musiker-Lexikon Online. [cit. 25. 7. 2017] Dostupné z: <http://www.bmlo.uni-muenchen.de/k0583>

[61] RISM B/I/1 15901, č. 2.

[62] RISM A/I/7 R 734 (Frankfurt: Nikolaus Stein, 1602)

[63] Rozpis repertoára pozri MURÁNYI, Róbert Árpád: Thematisches Verzeichnis… (Pozn. 14), s. 51 – 71.

[64] Napr. LESZCZYŃSKA, Agnieszka: From Spiš to Royal Prussia: the creative development of Johannes Celscher. In Musicology Today 2 (2005), s. 83 – 94; LESZCZYŃSKA, Agnieszka: Spoločná hudobná tradícia: väzby medzi Horným Uhorskom a Pruskom okolo roku 1600. In Musicologica Istropolitana X – XI, FFUK, Bratislava: Stimul, 2013, s. 383 – 396.

[65] Meno organistu je: Abraham Sommerzeit. Pozri MURÁNYI, Róbert Árpád: Thematisches Verzeichnis… (Pozn. 14), s. 62, Nr. 866.

[66] MONTE, Philippi de: Missa sine nomine. (ed. Carolus van den Borren), Düsseldorf: Sumptibus L. Schwann, 1929 (= Opera Omnia 7), reprint Broude Brothers, New York 1965.

[67] Zo 7 zapísaných omší v Košickom zborníku vokálnej polyfónie III. jedine L. Lechnerova (1533 – 1606) zachováva všetky časti omšového ordinária. Ide o Missa super Domine Dominus noster (6 v.) z jeho titulu Liber Missarum sex et quinque vocum… Norimbergae: Typis Gerlachianis, 1584. (RISM A/I/5 L 1298). MEŠČANOVÁ, Andrea: Hudobný život a pamiatky Košíc do roku 1600… (Pozn. 14), s. 139.

[68] Sign. Codex ms. 400.25, f. 166. Pozri úvod od Juliusa van Nuffela k pramennej edícii MONTE, Philippi de: Missa sine nomine. (ed. Carolus van den Borren), Düsseldorf: Sumptibus L. Schwann, 1929 (= Opera Omnia 7), reprint Broude Brothers, New York 1965.

[69] Archivie della Sancta Casa, Loretto, ms. n. 34, tamže.

[70] A. Meščanová odkazuje na údaj v publikácii MAREȘ, Alexandru: Filigranele hârtiei întrebuinţate în Ţările   Române în secolul al XVI-lea. Edit. Acad. RSR, București 1987, s. 351. Pri čísle Al. Mareș – 1683 sú k tomuto filigránu priradené údaje: 1589, Alba Iulia, Štátny archív Deva, zbierka dokumentov Principatul transilvan, 222. Pozri MEŠČANOVÁ, Andrea: Hudobný život a pamiatky Košíc do roku 1600… (Pozn. 14), s. 138.

[71] Pozri Szabó András: „Téged Isten dicsérünk“. Bocskai István, Erdély és Magyarország fejedelme [„Teba Bože chválime“. István Bocskai, knieža Sedmohradska a Maďarska]. Budapest: Kálvin János Kiadó, 2006.

[72] PASS, Walter: Thematischer Katalog sämtlicher Werke Jacob Regnarts… (Pozn. 3), č. 4. RISM A/I/7 R 736, č. 1.

[73] Tabulatúrny zborník Jána Šimbrackého (sign. 13 992 /3 A/), č. 177. Pozri HULKOVÁ, Marta: Levočská zbierka hudobnín… (Pozn. 14), zv. 1, s. 100.

[74] Hulková, Marta:  Stredoeurópske súvislosti šiestich rukopisných organových tabulatúrnych zborníkov z čias reformácie, pochádzajúcich z územia Spiša. In Musicologica Istropolitana X – XI, FFUK, Bratislava: Stimul, 2013, s. 212 – 219.

[75] Tabulatúrny zborník Johanna Plotza (sign. 13 990b /2 A/), f. 4v – 8r. Pozri HULKOVÁ, Marta: Levočská zbierka hudobnín… (Pozn. 14), zv. 1, s. 68; O Plotzových tabulatúrnych zborníkoch pozri tiež HULKOVÁ, Marta: Stredoeurópske súvislosti šiestich rukopisných organových tabulatúrnych zborníkov… (Pozn. 73), s. 195 – 200.

[76] Rekonštrukciu tejto omše (časti Kyrie) pozri Rajter, Adrian: Missa Quodlibetica – Jacobi Regnart. [Diplomová práca], Bratislava: Univerzita Komenského, Filozofická fakulta, 1994.

[77] PASS, Walter: Thematischer Katalog sämtlicher Werke Jacob Regnarts… (Pozn. 3), č. 27 – v Prahe udáva sign. AZ 36 /IV.F.1. Anhang/.  E. Bohn v sliezskom meste Breslau (dnes Wrocław, Poľsko) taktiež eviduje prítomnosť omše „Missa quodlibetica“  (sign. Ms. 99A, č. 11), ale W. Pass roku 1969 informuje, že je nedostupná. Pozri Bohn, Emil: Die musikalischen Handschriften des XVI. und XVII. Jahrhunderts in der Stadtbibliothek zu Breslau. Breslau: Commissions-Verlag von Julius Hainauer, 1890, s. 111.

[78] Pozri Johnson, Cleveland: In the Trenches with Johann and Caspar Plotz: a rediscovered Gebrauchstabulatur from the Scheidt circle. Pozri obr. 1, f. 65v. [on-line], [cit. 24. 7. 2017]. Dostupné z: <http://acad.depauw.edu/~cjohnson/PLOTZ/INDEX.HTML>

[79] V Passovom tematickom katalógu diel J. Regnarta sa často eviduje rukopisný výskyt skladieb práve zo sliezskych miest – okrem Breslau (dnes Wrocław v Poľsku) ešte Lignitz (dnes Legnica v Poľsku) a Brieg (dnes Brzeg v Poľsku).

[80] Pozri Hulková, Marta: Musikalische Kontakte zwischen der Zips (Spiš) und Schlesien. In Early Music: Context and Ideas. International Conference in Musicology, Kraków: Jagellonian University, 2003, s. 205 – 214.

[81] RISM 16111, č. 27 (ed. Abraham Schadaeus)

[82] Ms. mus. Bártfa 26, f. 38r, pozri MURÁNYI, Róbert Árpád: Thematisches Verzeichnis… (Pozn. 14), č. 2241.

[83]Tabulatúrnom zborníku Caspara Plotza (13990a /1 A/), č. 16; ďalej v troch hlasových zošitoch (S1, S2, B1) v sign.  14001 /59 – 61 A/, Koll 1, č. 28. Pozri Hulková, Marta: Levočská zbierka hudobnín… (Pozn. 14), s. 56, 189.

[84]Tabulatúrnom zborníku Caspara Plotza skladba Thomasa Fritscha (č. 92) a Johanna Knöfela (č. 5); v sign. 14001 /59 – 61 A/, Koll. 2 skladby M. Apellesa von Löwensterna (č. 147, 149, 150).

[85] Predpokladaný majiteľ (prípadne zapisovateľ) Tabulatúrneho zborníka Caspara Plotza, ktorého meno sa nachádza na prvom prázdnom fóliu pamiatky spolu s rokom 1603, je označený za organistu v meste Brieg v pamiatke sign. Mus. Ms. 40 056 (pôvodne bol majetkom Preussische Staatsbibliothek v Berlíne, v súčasnosti sa nachádza v depozite Biblioteka Jagiellonska v Krakove). Pozri Johnson, Cleveland: In the Trenches with Johann and Caspar Plotz… (Pozn.77). Čo sa týka pôvodu sign. 14001 (59 – 61 A) v rámci Levočskej zbierky hudobnín, pozri Hulková, Marta: Musikalische Handschriften aus der Wendezeit des 16. und 17. Jahrhunderts in der Musikaliensammlung von Levoča (Leutschau/Lőcse). In: The Musical Heritage of the Jagiellonian Era. (ed. Paweł Gancarczyk, Agnieszka Leszczyńska), Warszawa: Instytut Sztuki PAN, Universytet Warszawski, Biblioteka Narodowa, 2012, s. 256 – 268, 264 – 266.

[86] RISM A/I/6 M 3319, č. 5. Pozri tiež pramennú edíciu Monte, Philippi de: Opera. New complete edition, series A, Motets/ V, s. 33.

[87] Sign. 13997 /56 – 58 A/, č. 79. Toto moteto neeviduje publikácia SILIES, Michael: Die Motetten des Philippe de Monte (1521 – 1603), Göttingen: V&R Unipress, 2009.

[88] O pôvode sign. 13997 (56 – 58 A) pozri obšírnejšie HULKOVÁ, Marta: Musikalische Handschriften aus der Wendezeit des 16. und 17. Jahrhunderts… (Pozn. 84), s. 258, 260 – 264. Taktiež v slovenskej jazykovej verzii HULKOVÁ, Marta: Hudobné rukopisy z prelomu 16. a 17. storočia v rámci Levočskej zbierky hudobnín. In Príspevky k vývoju hudobnej kultúry na Slovensku. (ed. Ľubomír Chalupka), Bratislava: Stimul, 2009, s. 11 – 28.

[89] PASS, Walter: Thematischer Katalog sämtlicher Werke Jacob Regnarts… (Pozn. 3), č. 195, 196 (RISM A/I/7 R 731, č. 1, 6).

[90] Tamže, č. 204.

[91] Tamže. č. 192; Novi thesauri musici… 1568a, s. 19 (RISM B/I/1 15682).

[92] Ide o raritný výskyt tejto príležitostnej tlače Martina Kinnera. Pozri HULKOVÁ, Marta: Hudobný konvolút… (Pozn. 15), s. 268, 284.

[93] Sign. Ms. mus. Bártfa 32, č. 31, pozri MURÁNYI, Róbert Árpád: Thematisches Verzeichnis… (Pozn. 14), č. 2606.

[94] Murányi uvádza pri tejto skladbe identifikáciu v súbornej tlači: RISM 15834, č. 35. Skladba sa nachádza podľa RISM on-line databázy (RISM ID no.: 800256157) v súbornej tlači Musica divina | Di XIX autori illustri… vyd. Antwerpen: Pietro Phalesio et Giovanni Bellero, 1583, č. 56 (RISM 158315).

[95] RISM = Répertoire International des Sources Musicales. Recueils Imprimés XVIe – XVIIe siècles. München – Duisburg: G. Henle Verlag, 1960, s. 318, 340, 355, 369, 406, 446, 484, 506.

[96] Bardejovská zbierka hudobnín je deponovaná v Országos Széchényi Könyvtár [Štátna knižnica Széchényiho] – sign. Ms. mus. Bártfa 1 – 34; Mus. pr. 1 – 20.

[97] Najmä počas 20 storočia, či už následkom dopadu prvej a druhej svetovej vojny v Európe, ako aj pod vplyvom ideologickej doktríny budovania socializmu a komunizmu vo východnej časti tohto kontinentu sledujeme negatívny dopad na cirkevné a šľachtické knižnice a archívy, keďže nastali nekontrolovateľné presuny kultúrnych hodnôt, v horšom prípade aj ich ničenie.

[98] HULKOVÁ, Marta: Beitrag zur Problematik der Musikerziehung… (Pozn. 31), s. 57. Evidujeme tri vydania „Musica…“ od N. Listenia (1549, 1552, 1559) v Banskej Bystrici, Kežmarku, Kremnici a z Banskej Bystrice aj ďalšiu jeho prácu „Rudimentia musicae…“ (1533). Od H. Fabera „Ad musicam practicam introductio…“ (1550) v Banskej Bystrici a „Compendiolum musicae pro incipientibus…“ (1548) v Kežmarku. Autormi domácich hudobných kompendií boli i domáci vzdelanci, napr. Leonard Stöckel (*1510 – †1560) pôsobiaci v Bardejove. Pozri MATÚŠ, František: De Musica Leonardi Stöckelii. In Slovenská hudba 17 (1991), č. 4, s. 360 – 416.

[99] Bohn, Emil: Die musikalischen Handschriften des XVI. und XVII. Jahrhunderts… (Pozn. 76); Pass, Walter: Thematischer Katalog sämtlicher Werke Jacob Regnarts… (Pozn. 3); pozri tiež KUHN, Friedrich: Beschreibendes Verzeichnis der alten Musikalien – Handschriften und Druckwerke – des Königlichen Gymnasiums zu Brieg. Leipzig: Breitkopf et Härtel, 1897; PFUDEL, Ernst: Die Musik-Handschriften der Königl. Ritter-Akademie zu Liegnitz. In Beilage zu den Monatsheften für Musikgeschichte, zv. 1, (ed. Robert Eitner), Leipzig: Breitkopf et Haertel, 1886, s. 5 – 74.

[100] Tamže, pozri tiež Bohn, Emil: Bibliographie der Musik-Druckwerke bis 1700 welche in der Stadtbibliothek, der Bibliothek des Academischen Instituts fuer Kirchenmusik und der Koeniglichen und Universitaets-Bibliothek zu Breslau aufbewahrt werden. Berlin: Commissions-Verlag von Albert Cohn, 1883.