Začiatky a zavŕšenie výskumu starších dejín hudby v bratislavských štátnych inštitúciách

Úvod          

Počas 20. storočia, po vzniku Československej republiky a potom po druhej svetovej vojne, v Bratislave postupne vznikali štátne inštitúcie zamerané na pedagogické, vedecké a dokumentačné aktivity. V oblasti hudobnej vedy sa pozornosť zamerala najprv na výchovu hudobných vedcov. Následne sa darilo na profesionálnej úrovni zabezpečiť vyhľadávanie, ochranu, odborné spracovanie a vedecké vyhodnotenie hudobnohistorických prameňov zachovaných na území Slovenska. Ide o nasledovné inštitúcie:

• 1921 – Seminár pre hudobnú vedu (SHV), od roku 1953 Katedra hudobnej vedy (KHV),[1] aktuálne Katedra muzikológie (KM) na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave. Ide o vedecko-pedagogickú inštitúciu od školského roku 1921/1922. (Počas 2. svetovej vojny namiesto „Komenského“ zmenený názov: Slovenská univerzita.)

• 1953 – Ústav hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied (ÚHV SAV). Vedecká inštitúcia na pôde SAV, ktorej začiatky vzniku siahajú do obdobia 2. svetovej vojny (1943).[2]
• 1965 – Slovenské národné múzeum Hudobné oddelenie Historického odboru, resp. ústavu (SNM-HO-HÚ), od roku 1991 Slovenské národné múzeum Hudobné múzeum (SNM-HuM). Hudobno-dokumentačná inštitúcia, ktorá od roku 2011 pôsobí aj s vedecko-dokumentačným zameraním.[3]

Pod pojmom „staršie dejiny hudby“ máme na mysli výskum hudobnohistorických prameňov a hudobnej kultúry, zameraný na obdobie stredoveku, renesancie, baroka a klasicizmu.[4]

          Predpokladom možnosti vzniku štátnych inštitúcií, špecializovaných na výskum v oblasti hudobnej vedy, bolo zabezpečiť výchovu odborníkov na domácej pôde. Podľa vzoru stredoeurópskych univerzít v školskom roku 1921/1922 aj v Bratislave vznikla možnosť štúdia hudobnej vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Podobne, ako v iných vedných špecializáciách, tak aj v oblasti hudobnej vedy, sa stal zakladateľom Seminára pre hudobnú vedu český vzdelanec. Zároveň bol aj garantom vysokej odbornej úrovne vzdelávania. Bol ním teológ a muzikológ Dobroslav Orel (1870 – 1942).[5] Pred jeho príchodom do Bratislavy sa sústavnejšie a inštitucionálne nevenovala pozornosť výskumu hudobnohistorických pamiatok zachovaných v rôznych dobových inštitúciách (napr. v štátnych, cirkevných, mestských, atď.) a ani v šľachtických rezidenciách a v súkromnom vlastníctve. Možno však spomenúť niekoľko iniciatív. Počas druhej polovice 19. storočia rozvinula aktivity Matica slovenská v Martine (1863 – 1875), kde popri snahe zhromaždiť zápisy ľudovej hudby boli sústredené aj hudobnohistorické pramene.[6] V tomto období vznikali aj hymnologické práce slovenských evanjelických a katolíckych farárov, napr. Ľudovíta Haana (1818 – 1891), Jána Mocku (1843 – 1911), Andreja Kmeťa (1841 – 1908).[7] V 19. storočí boli publikované v maďarskom jazyku z problematiky katolíckej cirkevnej hudby, napr. práce  Mihálya Bogisicha (1839 – 1919)[8], ktoré neunikli pozornosti ani Dobroslava Orla a taktiež publikácie Istvána Bartalusa (1821 – 1899).[9] Pozoruhodné sú aj správy v nehudobných maďarských periodikách na rozhraní 19. a 20. storočia,[10] ktoré príležitostne informovali o nálezoch hudobnohistorických prameňov, prípadne o hudobných inventároch, napr. v Dóme sv. Martina v Bratislave [Posonium, Pozsony, Pressburg] z roku 1616.[11] Významným impulzom bola aj veľká miléniová výstava v Budapešti realizovaná v roku 1896. V rámci sekcie „Hudba“[12] sústredili organizátori najhodnotnejšie rukopisné i tlačené  pamiatky z územia celého historického Uhorska, čiže boli tam vystavené viaceré vzácne hudobniny aj z územia dnešného Slovenska.[13]

          Približne z týchto pozícii vychádzal hudobnohistorický výskum v územnej časti Slovenska po vzniku Československej republiky. Veľkou výzvou bolo dosiahnuť profesionalizáciu v oblasti hudobnohistorického bádania a dostať sa na vedeckú úroveň ostatných národov Európy.

 

Prvé terénne výskumy a miesto uloženia získaných hudobnohistorických prameňov

 

Aby bolo možné začať odbornú prácu na výške doby, v duchu Guidom Adlerom (1855 – 1941) presadzovaných metód hudobnohistorického bádania,[14] bolo treba začať ad fontes, čiže vyhľadávaním prameňov. Zachovali sa pomerne podrobné písomné hlásenia profesora D. Orla o terénnych výskumoch po Slovensku adresované „Ministerstvu školství a národní osvěty“ do Prahy.[15] Hlásenia posielal tam, pretože od tejto inštitúcie mal možnosť získať finančnú podporu na realizáciu terénnych výskumov. Aj svojich študentov zasväcoval do terénneho výskumu a usiloval sa pre nich získať taktiež finančnú pomoc. Plánoval katalogizáciu nájdených vzácnych hudobnohistorických prameňov a finančnú podporu očakával aj od ďalšej inštitúcie sídliacej v Prahe: „I. odbor Sbor pro výzkum Slovenska a Podk[arpatskej] Rusi“. V zhode s vtedajším územným celkom Československa v listoch prof. D. Orla je uvedený záujem bádať aj na území Podkarpatskej Rusi. Jeho zámerom bolo podľa vzoru štátnej inštitúcie v Brne (Hudební oddelení Zemského musea) vybudovať hudobno-dokumentačné pracovisko aj na pôde FiF UK v Bratislave, ako to môžeme čítať v liste z  4. decembra 1935.[16]

          Pre uloženie v teréne získaných najvzácnejších pamiatok, prof. D. Orel  zabezpečil špeciálny trezor.[17]Bolo postarané aj o vyhotovenie fotokópií získaných pamiatok,[18] aby mohli byť k dispozícii na štúdium a zároveň sa zabezpečila aj ich ochrana. Možno konštatovať, že sa počas prvej Československej republiky rozvinul v Bratislave na pôde Seminára pre hudobnú vedu FiF UK hudobno-dokumentačné pracovisko zodpovedajúce európskym štandardom. V záujme vytvorenia vhodných podmienok na spracovanie a vyhodnotenie získaných hudobnohistorických prameňov, paralelne s terénnymi výskumami, bolo postarané aj o vznik špecializovanej hudobnovednej knižnice[19] v rámci Seminára pre hudobnú vedu FiF UK.

          Politické udalosti medzi rokmi 1939 až 1945 negatívne zasiahli aj do činnosti Seminára pre hudobnú vedu na FiF v Bratislave, na univerzite so zmeneným názvom: Slovenská univerzita.  Nástupcom na poste vedúceho Seminára sa stal Konštantín Hudec (1901 – 1952), Orlov odchovanec, a od roku 1944 asistentom a zároveň aj knihovníkom, absolvent pražskej Karlovej univerzity, Jozef Kresánek. Po 2. svetovej vojne v nových politických podmienkach na univerzitnej pôde (znova na Univerzite Komenského) nebolo možné pokračovať v budovaní hudobno-dokumentačného pracoviska. Na umiestnenie hudobnohistorických pamiatok, zhromaždených v Seminári pre hudobnú vedu FiF UK, sa riešenie našlo až počas 50-tych rokoch 20. storočia. Putovali najprv do depozitu ÚHV SAV v Bratislave. Nájsť priestorovo i odborne primerané riešenie na deponovanie a ďalšie spracovanie sústredených hudobných pamiatok, mohol súvisieť s iniciatívou Jozefa Kresánka, ktorý po smrti Konštantína Hudeca bol nielen vedúcim Katedry hudobnej vedy FiF UK,[20] ale od roku 1956 bol zároveň aj externým riaditeľom ÚHV SAV v Bratislave. Bolo to však iba dočasné riešenie, pokým v 60-tych rokoch 20. storočia vzniklo na pôde SNM Hudobné oddelenie Historického ústavu (SNM-HO-HÚ, dnes SNM-Hudobné múzeum) špecializované štátne hudobno-dokumentačné pracovisko, kde boli spomínané hudobné pamiatky definitívne uložené. Na rozvoji činnosti SNM-HO-HÚ sa významne podieľali pracovníci ÚHV SAV, ktorí koordinovali odovzdanie hudobných pamiatok do depozitára novozaloženého pracoviska a spolupracovali aj na tvorbe formulára katalogizačného lístka pre SNM-HO-HÚ.[21] Významnú úlohu pri tejto činnosti zohrávali muzikológovia Pavol Polák (1925 – 2019) a Mária Jana Terrayová (1922 – 1993). Pamätníci, napr. hudobná historička Darina Múdra, ktorá v 60-tych rokoch 20. storočia bola študentkou Katedry hudobnej vedy FiF UK, spomína odbornú zdatnosť M. J. Terrayovej s veľkým uznaním, pod ktorej vedením boli aj študenti zapojení do odovzdávania hudobnohistorických prameňov na pôde SNM-HO-HÚ.[22] Personálne fungovanie a úspešné napredovanie SNM-HO-HÚ zabezpečili práve absolventi Katedry hudobnej vedy FiF UK.[23] Obsiahly hudobný fond FiF UK a z neho vyčlenené samostatné fondy sú aktuálne dostupné v depozitári SNM-Hudobného múzea na detašovanom pracovisku v kaštieli Dolnej Krupej.[24]

            Úzke personálne prepojenia medzi spomínanými  bratislavskými inštitúciami v 50-tych a 60-tych rokoch 20. storočia naštartovali ich úspešnú spoluprácu a táto tradícia sa udržala až do súčasnosti.

 

Aktivity v záujme odhalenia a záchrany hudobnohistorických prameňov

         

V súvislosti s peripetiami ochrany hudobnohistorických prameňov na Slovensku počas 20. storočia je potrebné vrátiť sa k osobnosti prof. D. Orla a pripomenúť jeho zásluhy v tomto smere.[25] Podarilo sa mu, počas jeho 18 rokov trvajúceho pôsobenia (1921 – 1938)  na čele Seminára pre hudobnú vedu na FiF UK v Bratislave, vyhľadať a na pôde tohto pracoviska sústrediť úctyhodné množstvo hudobnohistorických prameňov zachovaných na území Slovenska. O úlohách a perspektívach slovenského hudobnohistorického bádania sa D. Orel vyslovil nasledovne: „Slovensko potrebuje vedeckých pracovníkov, aby objavili jeho veľkú hudobnú minulosť… Hudobné diela ležia niekde pokryté prachom a teraz ich treba vyniesť na svetlo; archívy a múzea vyžadujú odborníkov, ktorí by objavený materiál skatalogizovali a vedecky spracovali. Mladú generáciu očakáva tu veľká, ale vďačná práca, ktorá prinesie výťažky európskeho významu…“[26] Čo sa týka významu zachovaných hudobnohistorických prameňov, Orlov odhad sa naplnil v plnej šírke.

           Za prvej Československej republiky ešte nikto netušil, že cirkevné hudobné pamiatky po roku 1948 a počas 50-tych rokoch 20. storočia, sa dostanú z ideologických dôvodov do ohrozenia. Pre výskum starších hudobných dejín na území dnešného Slovenska sú preto obzvlášť prínosné sústredené pamiatky D. Orlom na pôde FiF UK, obsahujúce cirkevnú hudbu, ktoré tak zachránil. Vďačíme mu napr. za uchovanie vzácnej Hudobnej zbierky uršulínskeho kláštora v Bratislave, ktorá bola ušetrená pred neprimeraným zaobchádzaním po zmene spoločensko-politickej situácie v Československu. Ide  o mimoriadne dôležitú zbierku hudobnín z obdobia klasicizmu, keďže po obsahovej i kvantitatívnej stránke ide o jedinečné zachované pamiatky v strednej Európe. Zásluhou pracovníkov SNM-HO-HÚ boli jednotky tejto hudobnej zbierky z uršulínskeho kláštora skatalogizované a aktuálne väčšina jednotiek je zapracovaných aj do medzinárodnej databázy RISM. Tieto hudobniny zaujali pozornosť viacerých hudobných historikov[27] a stali sa východiskom aj pri riešení viacerých záverečných prác na Katedre hudobnej vedy FiF UK.[28]

          Predmetom vedeckého záujmu prof. D. Orla sa stali hudobniny bratislavskej františkánskej knižnice pochádzajúce zo 16. až po druhú polovicu 19. storočia. Jeho rozsiahla štúdia publikovaná roku 1930 tvorí základné východisko pre každého ďalšieho záujemcu o tieto pamiatky.[29] Predovšetkým podkapitola s názvom „Soupis hudebních památek“ je v súčasnosti veľmi cenná, nakoľko počas osudných 50-tych rokoch 20. storočia bola bratislavská františkánska knižnica premiestnená do Martina na pôdu Matice slovenskej (dnes SNK), kde bola rozptýlená medzi jednotky ďalších rehoľných knižníc. Svedčí o tom napr. skutočnosť, že jednotlivé exempláre hlasových zošitov významnej päťzväzkovej súbornej tlače Novi Thesauri Musici (1568),[30] pôvodne zachované v knižnici bratislavských františkánov, aktuálne v SNK, sú zaradené od seba výrazne vzdialene.[31]

           Pozoruhodná korešpondencia prof. D. Orla sa zachovala aj ohľadne snahy získať hodnotné hudobné pamiatky z viacerých regiónov Slovenska. Ako vzorový príklad možno uviesť Spiš, mesto Levoču, kde Orel prejavil záujem získať hudobniny z evanjelickej cirkevnej obce. Bolo mu jasné, že našiel vzácne pamiatky z obdobia baroka, ale zo strany evanjelického presbyterstva bola prejavená nedôvera a nesúhlas s odsunom hudobnín. Povolené bolo iba požičanie pamiatok na polročné obdobie, poistené osobitnou požiadavkou a to zárukou Akademického senátu UK.[32] Počas trvania výpožičky sa vyhotovili fotokópie,[33] ktoré sa stali nosnou výskumnou témou pre príslušníkov viacerých generácii hudobných historikov na Slovensku,[34] resp. ich časť pochádzajúca zo 17. a 18. storočia. Sú významnou zásobnicou výskumných tém aj dnes na Katedre hudobnej vedy (dnes Katedry muzikológie) FiF UK i ÚHV SAV v Bratislave.[35]

      V 60-tych a 70-tych rokoch 20. storočia postavenie Katedry hudobnej vedy na FFUK bolo zložité a  nekompetentne sa zasahovalo aj do fungovania seminárnych knižníc pri jednotlivých katedrách zo strany vedenia fakulty. Neušetrili ani D. Orlom vybudovanú hodnotnú knižnicu, ktorú možno považovať za prvú špecializovanú hudobnovednú knižnicu na Slovensku.[36] Najmä hymnologický výskum bol dotovaný najlepšiou literatúrou a slúži pre záujemcov pri výskume tejto problematiky až do súčasnosti.[37] Z vedeckej školy D. Orla hymnologickú tému riešila Zdenka Bokesová.[38] Aj  K. Hudec, keď stál na čele Seminára pre hudobnú vedu FiF UK, podporoval vznik podobných tém. Pre slovenský hymnologický výskum významným medzníkom bola publikovaná záverečná práca Ladislava Burlasa roku 1954, kde predstavil tlačené evanjelické a katolícke spevníky zo 17. storočia, určené pre slovenské cirkevné spoločenstvá spolu s obšírnou notovou prílohou.[39] Táto problematika sa rozvíjala na Katedre hudobnej vedy FiF UK aj pod vedením externého pedagóga Richarda Rybariča z ÚHV SAV a pokračovalo sa najmä po roku 1989.[40] Postupne popri záujmu literárnych vedcov, ktorí sa zaoberajú textovou stránkou repertoára domácich spevníkov, aj hudobné aspekty bola riešené odborne na úrovni doby.[41]

          V oblasti hymnologického výskumu máme na Slovensku horšiu východiskovú situáciu, najmä čo sa týka dostupnosti prameňov. Po roku 1948 až do roku 1989 boli cirkevné knižnice a archívy v útlme, neboli verejnosti prístupné, nedisponovali odborne školenými pracovníkmi a ich knižné jednotky a pramene chátrali, v horšom prípade sa aj strácali. Vstup do nich mali pracovníci Matice slovenskej, ktorí sa žiaľ, nesprávali vždy profesionálne. Napr. svojvoľne disponovali so vzácnymi prameňmi, ktoré sa našli vo väzbách tlačených kníh. Smutný osud postihol napr. zlomok tzv. Spevníka z Hôrky, ktorý sa po rôznych peripetiách nakoniec ocitol v dezolátnom stave na pôde SNM-HM, kde bol taktiež neodborne reštaurovaný.[42] Za posledných 30 rokov sa situácia v cirkevných historických knižniciach a archívoch významne nezmenila až na niektoré výnimky.[43]

           

Spolupráca a spoločné vedecké projekty od 50-tych rokov 20. storočia smerom do súčasnosti

 

Cieľom tejto štúdie nie je v celej šírke načrtnúť spoluprácu a spoločné projekty spomínaných troch bratislavských inštitúcii, od 50-tych rokov 20. storočia s presahom do 21. storočia. Na tomto mieste sa sústredíme na výber z ich činností, kde bola prítomná spolupráca, bez nároku na úplnosť a obsiahnutie všetkých ich aktivít. Bilancia výsledkov práce hudobných historikov za uplynulých 100 rokov na prvý pohľad vyznieva ako úspešná.[44]Viaceré spoločensko-politické zmeny počas 20. storočia ale priniesli aj zabrzdenia a zásadné prekážky, ktorých prekonanie stálo – viacerých jednotlivcov ako aj pracovné kolektívy – nemalé ľudské úsilie. 

D. Orel ešte pred odchodom do penzie bol v roku 1938 nútený opustiť územie Slovenska kvôli českej národnosti v čase fašizmu. Počas jeho pôsobenia zhromaždené hudobnohistorické pramene zo Seminára pre hudobnú vedu FiF UK putovali z inštitúcie do inštitúcie.[45] Ním vybudovaná hodnotná hudobnovedná knižnica bola niekoľkokrát premiestňovaná.[46] Od roku 1939 Konštantín Hudec (1901 – 1952), príslušník vedeckej školy D. Orla, v novovzniknutej politickej situácii na čele Seminára pre hudobnú vedu, musel znášať nemalé útrapy. Najmä po roku 1948 sa spochybňovala jeho kompetencia, nakoľko mal aj teologické vzdelanie. Po jeho smrti bol poverený vedením Seminára pre hudobnú vedu Jozef Kresánek. Od roku 1953 na FiF UK určili pracovisku nový názov: Katedra hudobnej vedy (KHV). Nakoľko J. Kresánek nebol politicky angažovaný, napriek jeho vysokej odbornosti, nepodarilo sa mu udržať samostatnosť pracoviska. Najprv sa stali subkatedrou Katedry vied o umení a koncom 50-tych rokoch 20. storočia sa spojili s Katedrou hudobnej výchovy, ktorá bola pôvodne na Vysokej škole pedagogickej.[47] Popri pedagógoch zameraných na praktické predmety, pribudli aj kvalitní odborníci, napr. v osobe Eugena Suchoňa (1908 – 1993), Miroslava Filipa (1932 – 1973). Koncom 60-tych rokov sa na krátke obdobie podarilo Katedre hudobnej vedy získať samostatnosť na čele s Jozefom Kresánkom, ktorá vydržala iba do roku 1972. Po obsadení Československa vojskami Varšavskej zmluvy a následné politické udalosti v čase normalizácie, nepriali katedre bez „straníka“ a stala sa zase subkatedrou väčších celkov na FiF UK. Najprv bola súčasťou Katedry vied o umení a potom  od roku 1975 Katedry estetiky a vied o umení až do roku 1989. Po nežnej revolúcii, presnejšie od začiatku 90-tych rokov minulého storočia sa podarilo Katedre hudobnej vedy na FiF UK znovu získať samostatnosť, ktorú sa darí doteraz udržať vďaka kvalifikovaným garantom bakalárskeho, magisterského a doktorandského štúdia. 

       Vznik ÚHV SAV taktiež nebol bez zabrzdení. Ďalší Orlov odchovanec František Zagiba už počas druhej svetovej vojny roku 1943 sa usiloval toto pracovisko v Bratislave pod názvom „Hudobnovedný ústav“ rozvinúť,[48] ale po vojne z politických dôvodov emigroval do zahraničia. Riaditeľom tejto inštitúcie v rokoch 1951 – 1956 sa stal Zdenko Nováček (1923 – 1987), absolvent štúdia hudobnej vedy na Karlovej univerzite v Prahe. V danom období sa sústredil na výskum novších dejín hudby Slovenska.[49] Od roku 1953 bola táto inštitúcia začlenená medzi ústavy SAV s modifikovaným názvom Ústav hudobnej vedy (ÚHV). Začiatkom 70-tych rokov 20. storočia bol ÚHV SAV spojený s ďalšími spoločenskovednými ústavami a až po roku 1989 sa im podarilo znova sa osamostatniť. Napriek organizačným zmenám, ktoré sa počas uplynulého desaťročia na pôde SAV udiali, výskumnému kolektívu ÚHV SAV na čele s riaditeľkou Hanou Urbancovou, sa darí samostatnosť udržať, aktuálne ako verejná výskumná inštitúcia.[50]

          SNM-Hudobné múzeum, najmladšia zo spomínaných inštitúcií, je aktuálne dokumentačným, vedeckovýskumným a metodickým múzejným pracoviskom s celoštátnou pôsobnosťou. Svoju činnosť od roku 1965 začínali pod názvom: Slovenské národné múzeum Hudobné oddelenie Historického ústavu. Väčšiu samostatnosť na pôde SNM pracovisko získalo až od roku 1991 pod novým názvom: Slovenské národné múzeum Hudobné múzeum. Štatút vedeckého pracoviska získali roku 2011.[51] Na pôde tejto inštitúcie v 60-tych rokoch minulého storočia hudobno-dokumentačnú prácu s veľkým zanietením začal ambiciózny mladý kolektív hudobných historikov, absolventi Katedry hudobnej vedy FiF UK, reprezentanti vedeckej školy prof. Jozefa Kresánka.[52] Realizovali dôkladné terénne výskumy a zhromaždili úctyhodný počet rukopisných a tlačených hudobnín z cirkevných archívov a historických knižníc z viacerých lokalít Slovenska. Úspešne vytvorili Slovenský katalóg hudobnohistorických prameňov (SKHP) a priebežne sa zapojili aj do budovania medzinárodnej databázy hudobnohistorických prameňov v rámci Répertoire International des Sources Musicales(RISM). Aktuálne SNM-HuM pôsobí aj v sieti medzinárodných hudobno-dokumentačných inštitúcií International Association of Music Libraries, Archives and Dokumentation Centres (IAML). Podarilo sa taktiež sústrediť na pôde SNM-HuM jednu z najvýznamnejších zbierok historických a ľudových hudobných nástrojov v strednej Európe. Pôvodne táto štátna inštitúcia sídlila v reprezentatívnych priestoroch Bratislavského hradu. Počas komplexnom reštaurovaní tejto budovy boli presťahovaní do menej vyhovujúcich priestorov. Depozit dvoj- aj trojrozmerných prameňov, čiže rukopisných a tlačených hudobnín a hudobných nástrojov, je aktuálne mimo Bratislavy, v depozitári v Dolnej Krupej. Z priestorových dôvodov sa aj ich špecializovaná muzikologická knižnica  musela spojiť s centrálnou knižnicou SNM.[53]

          Úzka spolupráca týchto troch inštitúcii bola založená na jednotnom cieli a to skvalitniť hudobnohistorický výskum na Slovensku a dostať ho na európsku úroveň, aby sa stal rovnocenným partnerom zahraničných inštitúcií v medzinárodnom meradle. Približne v chronologickom slede sa možno zastaviť pri nasledovných spoločných projektoch.

          V 50-tych rokoch 20. storočia najúspešnejším spoločným výstupom bola kolektívna publikácia Dejiny slovenskej hudby (1957), kde autormi jednotlivých kapitol boli vedeckí pracovníci ÚHV SAV a pedagógovia Katedry hudobnej vedy FiF UK. Spolu s troma editormi (Ladislav Burlas, Ladislav Mokrý, Zdenko Nováček[54]) pozostával autorský kolektív z dvanástich hudobných historikov. Okrem štyroch príslušníkov staršej generácie,[55] boli väčšinou zastúpení čerstvými absolventmi Katedry hudobnej vedy FiF UK,[56] ktorí pokračovali v terénnych výskumoch po Slovensku a dokázali pramennú základňu vo významnej miere obohatiť v porovnaní so syntetickou prácou Konštantína Hudeca Vývin hudobnej kultúry na Slovensku z roku 1949.[57] Po uplynutí necelých 40 rokov od vzniku publikácie Dejiny slovenskej hudby, aj pri realizácii ďalšej jednozväzkovej kolektívnej syntetickej práci ÚHV SAV s totožným názvom v roku 1996 a pod editorským vedením Oskára Elscheka, prispela do nových Dejín slovenskej hudby aj Katedra hudobnej vedy FiF UK.[58] V týchto kolektívnych syntetických prácach sa uplatnili aj výsledky záverečných prác študentov KHV FiF UK. Podobne ako bol Jozef Kresánek na čele obidvoch spomínaných pracovísk počas 50-tych rokoch 20. storočia pri realizácii prvej kolektívnej syntetickej publikácie o dejinách slovenskej hudby, tak v porovnateľnej situácii bol aj Oskár Elschek na konci 20. storočia. Zastával pozíciu vedúceho katedry KHV FiF UK v rokoch 1990 – 1997 a zároveň bol aj riaditeľom ÚHV SAV v Bratislave.          

          Úzke odborné a vedecké prepojenie sa zabezpečilo aj prostredníctvom pedagogického pôsobenia bývalých úspešných absolventov na Katedre hudobnej vedy FiF UK, ktorí pôsobili na ÚHV SAV a v SNM-HO-HÚ, resp. v SNM-HuM. Napr. od 60-tych rokov 20. storočia v ÚHV SAV v oblasti hudobnohistorického výskumu sa vytvorila spolupráca prostredníctvom Richarda Rybariča (1930 – 1989), ktorý externe vyučoval predmet „Hudobná paleografia“ na KHV a od 70-tych rokoch aj „Dejiny slovenskej hudby“. Ďalší predmet „Hudobnú historiografiu“ zo SNM-HO-HÚ externe prednášala Darina Múdra a potom aj „Dejiny slovenskej hudby“, keď bola vedeckou pracovníčkou ÚHV SAV začiatkom 90-tych rokov 20. storočia. Z hudobných historikov ÚHV SAV na KHV FiF UK krátkodobo pôsobili aj Pavol Polák a Ladislav Kačic v 90-tych rokoch 20. storočia.[59] Po roku 2000 prednášala Eva Veselovská z ÚHV SAV o aktuálnych úlohách výskumu stredovekej hudby na Slovensku, bývalá úspešná absolventka KHV FiF UK. Učila študentov v rámci všetkých troch stupňoch hudobnovedného štúdia.

          Vzájomná výpomoc fungovala medzi ÚHV SAV a KHV FiF UK aj prostredníctvom čiastkových úväzkov, keď na pôde Katedry hudobnej vedy FiF UK dlhodobejšie pôsobili vedeckí pracovníci SAV. Okrem už spomínaných hudobných historikov ÚHV SAV, pri príležitosti otvorenia možnosti kombinovaného štúdia hudobná veda a etnografia, Oskár Elschek z ÚHV SAV zastrešoval koncom osemdesiatych rokov 20. storočia predmety z oblasti etnomuzikológie. Spoločensko-politické zmeny, ktoré sa udiali  na rozhraní 80-tych a 90-tych rokov minulého storočia, pôsobenie O. Elscheka predĺžili a dostal sa do úlohy vedúceho Katedry hudobnej vedy na FiF UK. Šlo vtedy o významnú zmenu pre odbor hudobná veda, lebo po vyše 20 ročnom fungovaní ako oddelenie Katedry estetiky a vied o umení, sa podarilo roku 1990 získať naspäť samostatnosť. V novom životnom eláne bolo možné pokračovať v napĺňaní vedecko-pedagogických cieľov, vytýčených ešte Dobroslavom Orlom za prvej Československej republiky a Jozefom Kresánkom, dlhoročným pedagógom a vedúcou osobnosťou odboru hudobná veda. Práve J. Kresánek popri hudobnohistorických a systematických predmetoch na pôde KHV FiF UK presadzoval a aj prednášal etnomuzikológiu. Tento predmet po ňom na KHV prednášal O. Elschek a po roku 2000 z ÚHV SAV Hana Urbancová,[60] ako aj príslušníčky jej vedeckej školy, absolventky KHV FiF UK, Andrea Pelleová, Alžbeta Lukáčová. Celkove možno konštatovať, že pri výskume ľudovej hudobnej kultúry v prácach slovenských etnomuzikológov sme svedkami úzkeho prepojenia na prebiehajúce hudobnohistorické bádanie.[61]

          Výchovu mladých muzikológov na KHV FiF UK v Bratislave významne skvalitnila možnosť absolvovať odborné praxe na SNM-HO-HÚ, resp. SNM-HuM a na ÚHV SAV, ako aj dlhodobejšie brigádnické aktivity študentov pod vedením skúsených hudobných historikov. Vykonávali napr. katalogizáciu hudobných zbierok v rámci SKHP. Aj v súčasnosti sa aktívne zapájajú študenti do zviditeľnenia zachovaných hudobnohistorických prameňov SNM-HuM zadávaním údajov do medzinárodnej databázy RISM ako aj ďalších hudobnín z historických knižníc (napr. Levoča, Kežmarok) a cirkevných archívov (napr. Liptovský Hrádok, Nitra).[62]Ponúknuté boli aj atraktívne témy a konzultácie záverečných prác, vychádzajúc z hudobnohistorických prameňov, uložených v depozite ÚHV SAV a SNM-HO-HÚ (dnes SNM-HuM).[63] Voľbu študenta pre hudobnohistorickú tému pri riešení záverečnej práce mohli ovplyvniť aj pravidelné exkurzie v ÚHV SAV a SNM-HO-HÚ, resp. SNM-HuM v rámci predmetu „Hudobná historiografia“. Jednotliví odborníci týchto inštitúcii mohli študentom v priamom kontakte predstaviť pracovné metódy hudobného historika a zároveň na konkrétnych príkladoch mohli demonštrovať výsledky ich práce. Aj v rámci ďalších predmetoch – Hudobná paleografia, Dejiny slovenskej hudby – študenti KHV FiF UK mohli načerpať praktické skúsenosti s primárnymi hudobnohistorickými prameňmi obsahujúcimi staré notácie, ktoré boli zo spomínaných inštitúcii poskytnuté na študijné účely v podobe fotokópii a počas posledných desaťročí aj v digitalizovanej podobe.         

          Spolupráca dlhodobo pretrváva – od 80-tych rokoch 20. storočia s krátkodobými prerušovaniami – aj pri výchove doktorandov. Realizuje sa v rámci spoločnej odborovej komisie, či už na čele s ÚHV SAV, alebo – podľa rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky – na čele s univerzitným pracoviskom FiF UK. V rámci prednášok pre doktorandov bol dlhodobo aktívny predseda doktorandskej komisie Ladislav Burlas, riaditeľ ÚHV SAV v rokoch 1964 – 1988.

          Motivačne pôsobili po roku 2000 prednášky z oblasti starej hudby, uskutočnené pracovníkmi ÚHV SAV, ako aj SNM-HuM pre nastupujúce generácie študentov v doktorandskom štúdiu.[64] Od nich sa mohli dozvedieť o  pobytoch na zahraničných inštitúciách realizovaných v rámci projektu Erasmus, ako aj o skúsenostiach počas hudobnohistorických výskumov nielen v okolitých štátoch patriacich do roku 1989 do tzv. východného bloku Európy, ale aj v západných štátoch Európy. Prepojenia v oblasti doktorandského štúdia možno spomenúť aj vo vzťahu k SNM-HuM, nakoľko ich pracovníčky, bývalé absolventky KHV FiF UK, úspešne obhájili dizertačné práce v rámci externej formy doktorandského štúdia na ÚHV SAV, resp. na KHV FiF UK.[65]

          Po roku 1989 vznikla možnosť riešiť spoločné vedecké projekty (VEGA, APVV) orientované na hudobnohistorický výskum. Pokračujúcimi projektmi od začiatku 90-tych rokov v trvaní 20 rokov, sa darilo udržať permanentnú spoluprácu spomínaných troch bratislavských inštitúcií pri riešení hudobnohistorických tém týkajúcich sa problematiky starších dejín hudby na území dnešného Slovenska.[66] Popri publikovaných vedeckých prácach boli významnými výstupmi zo spoločných vedeckých projektov aj konferenčné podujatia. Postupne sa rozrástli na viacdňové stretnutia hudobných historikov s medzinárodnou účasťou z viacerých štátov Európy – z Čiech, Poľska, Maďarska, Rakúska, Nemecka, Slovinska, Talianska.[67] Existovala tu vzájomná podpora v organizačnom i finančnom zabezpečení týchto vedeckých konferenčných podujatí. Samozrejmá bola aj aktívna účasť vedeckých i vedecko-pedagogických zamestnancov zo všetkých troch spomínaných inštitúcií. Tematické zamerania konferencií väčšinou určovali vedúci prebiehajúcich vedeckých projektov a finančná podpora poskytovala aj Muzikologická asociácia Slovenskej hudobnej únie. Napr. z podnetu KHV FiF UK sa uskutočnili Sympóziá mladých muzikológov, ktoré začínali ako podujatia na národnej platforme a postupne počas 90-tych rokoch 20. storočia sa rozrástli na medzinárodné stretnutia v stredoeurópskom meradle. Aktuálne iniciatívu v organizovaní každoročných hudobnohistorických konferencií zo spomínaných troch inštitúcii si udržalo SNM-HuM.[68] Na ich pôde sa napr. v roku 2019 prezentovali výsledky spoločného vedeckého projektu APPV s názvom „Hudba v Bratislave“ pod vedením Jany Kalinayovej-Bartovej z Katedry muzikológie FiF UK.[69] Výsledky bádania predstavili okrem členov riešiteľského kolektívu aj hudobní historici a historičky zo Slovenska, Čiech, Rakúska, Maďarska a Severného Macedónska.[70]  

          Významným výstupom vedeckej spolupráce spomínaných troch inštitúcií je aj pramenno-kritická notová edícia Musicalia Istropolitana realizovaná na pôde KHV – KM FiF UK. Roku 2023 eviduje 16. výročie svojho založenia.[71] Podobne ako pri témach záverečných prác študentov, aj v prípade notovej edície viaceré zväzky vychádzali z rukopisných hudobnín 17. a 18. storočia uchovávaných v depozite SNM-HuM. Okrem sprostredkovania primárnych hudobnohistorických prameňov aj v redakčnej rade edičnej série Musicalia Istropolitana sú zastúpené pracovníčky ÚHV SAV i zo SNM-HuM.[72]  Taktiež recenzná podpora pri vydávaní jednotlivých zväzkov tejto edičnej série trvá permanentne.   

          Zo Slovenska bolo najintenzívnejšie do budovania celosvetovej databázy RISM (so sídlom v Nemecku) zapojené SNM-HO-HÚ, resp. aktuálne SNM-HuM. Počas 2. polovici 20. storočia jednotlivé národné centrály mohli získať prístup k tejto databáze iba po zaplatení pomerne veľkej finančnej čiastky. Aj v tomto smere sa spomínané tri inštitúcie zomkli a spoločne financovali kúpu RISM databázy v podobe CD ROM-u. Dôležitá bola podpora udržania kontinuity a pokračovanie prác na databáze RISM zo strany KHV FiF UK. Študenti a doktorandi KHV (KM) FiF UK suplovali prácu na zadávaní údajov do databázy RISM[73] a KHV poskytla priestor aj na školenia vedeným so špecialistom z RISM centrály z Frankfurtu nad Mohanom.

          Čím bližšie sme k súčasnosti, tým intenzívnejšie sa využíva aj v hudobnohistorickom bádaní počítačová gramotnosť. Informačné technológie významne urýchľujú prácu aj výskumníkom pracujúcim v spoločenskovedných špecializáciách. Cenné skúsenosti, ktoré si odnášajú študenti KHV, resp. KM FiF UK pri katalogizačných prácach nielen do SKHP, ale najmä do medzinárodnej databázy RISM, im otvárajú nové možnosti metodologického prístupu a najmä umožňujú prácu s tlačenými a rukopisnými hudobninami, ktoré sa nachádzajú často ďaleko od ich pôsobenia. Digitalizácia hudobnohistorických prameňov na pôde špecializovaných inštitúcii v celosvetovom meradle umožní pohotovo zvládnuť porovnávací výskum, ktorý v minulosti  bol časovo a finančne náročné zabezpečiť. Nastupujúce generácie hudobných historikov v rámci magisterského, ako aj doktorandského štúdia na FiF UK, majú možnosť priebežne sa zapojiť do budovania SKHP s presahom do medzinárodnej on-line dostupnej celosvetovej databázy RISM.[74] Dostávajú tak príležitosť rozvíjať svoje IT zručnosti a zároveň sa oboznámia s počítačovými riešeniami, ktoré aktuálne využívajú spoločenskovedné odbory. Pozoruhodným počinom je databáza stredovekých prameňov „cantus.sk“, budovaná pod vedením vedeckej pracovníčky Evy Veselovskej na ÚHV SAV, spracovanie ktorej zodpovedá odborne i úrovňou uplatnenia informačných technológií celosvetovým štandardom.[75] Taktiež poskytuje príležitosť doktorandom získať skúsenosti nielen pri využívaní poznatkov sústredených v databáze, ale aj s pracovnými úlohami a postupmi, ktoré zabezpečuje poskytovateľ. Inštitucionálne sú podchytené aj prebiehajúce terénne výskumy študentov KHV, resp. KM FiF UK, ktorí z regiónu, odkiaľ pochádzajú, si môžu zvoliť témy svojich záverečných prác.[76] Nimi objavené hudobné zbierky pod odborným vedením Miriam Lehotskej-Das (SNM-HuM), dostávajú priestor na spracovanie aj do národnej (SKHP) i medzinárodnej databázy hudobnohistorických prameňov (RISM).   

 

Záver

Po vzniku Seminára pre hudobnú vedu na FiF UK v Bratislave (1921) výskum hudobnohistorických pamiatok zo starších hudobných dejín a hudobnej kultúry vo významnej miere rozvíjal samotný Dobroslav Orel, zakladateľ SHV, spoločne s absolventmi jeho vedeckej školy. Úzke prepojenia na české a moravské štátne inštitúcie boli prítomné predovšetkým v 20-tych a 30-tych rokoch 20. storočia na pôde novovzniknutej Československej republiky. V zhode s vedeckým zameraním D. Orla, ktorý spájal v jednej osobe teológa a zároveň aj hudobného vedca, najprv dominoval záujem o cirkevnú hudbu. Svedčia o tom riešené témy záverečných prác na SHV a vo veľkej miere aj na pokračujúcej KHV FiF UK.[77] Postupne od 50-tych rokoch 20. storočia získali priestor aj hudobnohistorické témy so svetskou tematikou, ako aj témy z oblasti systematickej hudobnej vedy a etnomuzikológie.[78]

          Do pokračujúceho hudobnohistorického výskumu starších dejín hudby popri absolventoch KHV FiF UK v Bratislave intenzívne prispeli aj hudobní historici, ktorí hudobnovedné vzdelanie získali na pôde iných univerzít Československa, napr. v Prahe, Brne, Ústi nad Labem alebo na pôde iných univerzít v zahraničí – v Nemecku, Rakúsku, Poľsku, Taliansku, atď.[79] Úspešných výskumníkov v oblasti hudobnej histórie sa darilo vychovať aj na pôde Pedagogických fakúlt viacerých univerzít na Slovensku, ako aj na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.[80]

          Prácu hudobných historikov na ÚHV SAV ako na KHV-KM FiF UK v minulosti i v súčasnosti charakterizuje úzka spolupráca so špecialistami z oblasti spoločenských vied – s historikmi, archivármi, jazykovedcami, teológmi, odborníkmi z oblasti knihovedy, z vedy o výtvarnom umení, atď. Postupne sa zintenzívnili kontakty a spolupráca aj s ďalšími susednými národnými muzikologickými ako aj spoločenskovednými inštitúciami. Interdisciplinárny prístup a medzinárodné kontakty charakterizujú aj pracovné aktivity na SNM-HO-HÚ, resp. SNM-HuM od ich založenia v 60-tych rokoch 20. storočia smerom do súčasnosti.

     Po roku 2000 významnou súčasťou práce hudobných historikov na Slovensku sa stala aj využitie informačných technológii. Okrem poznatkov získaných z rôznych špecializovaných on-line databáz sa darí aj na domácej pôde, konkrétne na ÚHV SAV, prispieť do tohto celosvetového trendu s databázou stredovekých notovaných prameňov „cantus.sk“. V duchu týchto aktuálnych trendov doby prebieha aj v SNM-HuM intenzívna digitalizácia hudobnohistorických prameňov v záujme ich pohotovej dostupnosti.

          Ku skvalitneniu vedeckých výkonov na pôde spomínaných troch inštitúcií jednoznačne prispela ich ochota spojiť pracovné úsilie v záujme zvládnutia náročných úloh v oblasti hudobnohistorického bádania. Či už pri príprave kolektívnych syntetických publikáciách o dejinách hudby a hudobnej kultúry Slovenska, na riešení štátom podporovaných vedeckých projektoch, pri organizovaní medzinárodných vedeckých konferenčných podujatí, ako aj pri vydávaní notových pramenno-kritických edičných titulov, atď. Spoločné pracovné úsilie prinieslo výsledky, ktoré oprávnene zaraďujú slovenských hudobných historikov medzi úspešné vedecké kolektívy pôsobiace v strednej Európe.

 

Skratky

APVV – Agentúra na podporu vedy a  výskumu

cit. – citované

FiF UK – Filozofidká fakulta Univerzity Komenského

HTF VŠMU – Hudobná a tanečná fakulta Vysokej školy múzických umení,  Bratislava                     

IT – Informačné technológie

KHV FiF UK – Katedra hudobnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského                       

KM FiF UK  – Katedra muzikológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského                       

RISM – Répertoire International des Sources Musicales

SAV – Slovenská akadémia vied

SHV FiF UK – Seminár pre hudobnú vedu Filozofickej fakulty Univerzity Komenského                         

SKHP – Súborný katalóg hudobnohistorických prameňov

SNK Martin – Slovenská národná knižnica, Martin

SNM-HO-HÚ – Slovenské národné múzeum Hudobné oddelenie Historického odboru, resp. ústavu (od roku 1969)

SNM-HuM – Slovenské národné múzeum-Hudobmé múzeum  

UK – Univerzita Komenského

ÚHV SAV – Ústav hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied

VEGA – Vedecká grantová agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu

               Slovenskej republiky a Slovenskej akadémie vied

 

Štúdia je súčasťou projektu VEGA č. 1/0331/20 – 23 „Hudobné fondy z kostolných chórov na území dnešného Slovenska zo 17. a 18. storočia – pramenno-kritický výskum a edícia prameňov“.

 

[1] Pozri CHALUPKA, Ľubomír: 80 rokov Katedry hudobnej vedy na FFUK. In: Slovenská hudobná veda (1921 – 2001) minulosť, súčasnosť, perspektívy. Ed. Ľubomír Chalupka, Bratislava: STIMUL, 2001, s. 9 – 31.

[2] O vzniku a začiatkoch pôsobenia ÚHV SAV pozri on-line  <http://uhv.sav.sk/ustav/historia/> alebo <https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=ins-org-ins&institute_no=48> [cit. 4. 5. 2023].

[3] O týchto medzníkoch počas pôsobenia SNM-HO-HÚ a SNM-HuM pozri on-line: <https://www.snm.sk/?hudobne-muzeum-historia-muzea> [cit. 4. 5. 2023].

[4] Používame umenovednú terminológiu na označenie jednotlivých časových období a nie termíny zaužívané vo všeobecnej histórii.

[5] Pozri heslo v publikácii Slovenský biografický slovník (od roku 833 do roku 1990), zv. IV. Ed. Štefan Valentovič, Martin: Matica slovenská, 1990, s. 345; JANEK, Marián: Dobroslav Orel – muzikológ, hudobný pedagóg, osvetový pracovník. Banská Bystrica: Pedagogická fakulta, Univerzita Mateja Bela, 2007. Pozri tiež Registratúrne stredisko Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, fond „Osobné spisy – D. Orel“.

[6] Napr. rukopis Melodiarium Anny Szirmay-Keczerovej  pochádzajúci z prvej polovice 18. storočia v Matici slovenskej si všimol J. Kresánek. Kompletnú pramenno-kritickú edíciu pamiatky publikoval  v rokoch 1967, 1983. Pozri Melodiarium Annae Szirmay-Keczer. Ed. Jozef Kresánek, (= Fontes Musicae in Slovacia 1), Praha – Bratislava: Štátne hudobné vydavateľstvo, 1967; Bratislava: OPUS,  ²1983.

[7] Napr. HAAN, Ľudovít: Cithara sanctorum, jeji historia, její průvodce a tohto spolupracovníci. V Pešti, Tiskem Viktora Horňanského, 1873; MOCKO, Ján: Historia posvätnej piesne slovenskej a historia kancionálu. Liptovský Svätý Mikuláš: Tranoscius, 1909. Pozri tiež rukopisne zachovanú prácu katolíckeho farára KMEŤ, Andrej: Prostonárodné vianočné piesne (1863). [I.], [II.]. Ed. Hana Urbancová, (= Monumenta Musicae Slovacae), Bratislava: Hudobné centrum, 2007, [2015].

[8] BOGISICH, Mihály: Cantionale et passionale Hungaricum. Societatis Jesu, residentia Turocensis. XVII. századbeli kath. Énekgyűjtemény [A XVII. storočia pochádzajúci katolícky spevník]. In: Értekezések a Nyelv- és Széptudományok köréből, zv.10, 1882, č. 8, s. 3 – 47.

[9] BARTALUS, István: Bakfark Bálint lantvirtuóz és zeneköltő és Eszterházy Pál egyházi zenekölteményei [Lutnový virtuóz a skladateľ Bálint Bakfark a cirkevné kompozície Pála Esterházyho]. Budapest: Magyar Tudományos Akadémia Könyvkiadó Hivatala, 1882.

[10] Napr. periodiká ako Századok, Magyar Könyvszemle, Magyar Történelmi Tár.

[11] Napr. PÓR, Antal: A pozsonyi társaskáptalani egyház énekesgyűjteménye 1616-ból [Cirkevná hudobná zbierka kapituly z mesta Pozsony (dnes Bratislava) z roku 1616)]. In: Történelmi Tár, 1885, č. 4, s. 782.

[12] Pozri katalóg výstavy SZTANKÓ, Béla: Zene [hudba]. In: Az 1896. évi kiállítás eredményei 5 [Výsledky výstavy z roku 1896 5]. Ed. Sándor Matlekovits, Budapest: Pesti Könyvnyomda Részvény-Társaság, 1898.

[13] Napr. tzv. Levočský tabulatúrny zborník, ktorý dnes je známy pod názvom  Pestrý zborník. Táto pamiatka zaujala pozornosť maďarských bádateľov na rozhraní 19. a 20. storočia. Pokračujúci výskum na Slovensku – Antonín Hořejš, Ladislav Mokrý, Ladislav Kačic – prehĺbil poznatky o pamiatke a roku 2005 bola zverejnená pramenno-kritická edícia: Pestrý zborník / Tabulatura Miscellania. Ed. Ladislav Kačic, (= Monumenta Musicae Slovacae), Bratislava: Hudobné centrum, 2005.

[14] ADLER, Guido: Umfang, Methode und Ziel der Musikwissenschaft. In: Vierteljahrsschrift für Musikwissenschaft 1 (1885), s. 5 – 20.  Pozri tiež BOISITS, Barbara: Adler, Guido [heslo]. In: Oesterreichisches Musiklexikon online. Zost. Rudolf Flotzinger. Pozri on-line: <https://dx.doi.org/10.1553/0x0001f65d> [cit. 24. 5. 2023]. Pozri tiež REITTEREROVÁ, Vlasta: Korespondence Guida Adlera a Dobroslava Orla. Svědectví vztahu učitele a žáka. In: Musicologica Slovaca 7 (33) (2016), č. 1, s. 94 – 131.

[15] Pozri Registratúrne stredisko Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, fond „Osobné spisy – D. Orel“.

[16] Tamže.

[17] Trezor je teraz majetkom ÚHV SAV v Bratislave.

[18] Vyhotovenie fotokópii mala na starosti Anna Dočkalová (1887 – 1949), ktorá s prof. D. Orlom spolupracovala od roku 1930 a bola  aj dirigentkou Akademického speváckeho združenia na Univerzite Komenského v Bratislave. Pozri on-line: <https://is.muni.cz/el/1421/podzim2015/VH_700a/um/60533780/Dockalova_Anna_heslo_J_FILIP_428055.pdf>

[cit. 7. 5. 2023].

[19] Popri základné muzikologické práce najmä z problematiky hudobnej paleografie v nemeckom jazyku, napr. WOLF, Johannes: Handbuch der Notationskunde. 2 zv., Leipzig: Breitkopf und Härtel, 1913/1919; WAGNER, Peter: Neumenkunde. 2 zv., Leipzig: Breitkopf und Härtel, 1911/1912. Boli získané aj pramenno-kritické notové vydania, napr. v rámci Denkmäler der Tonkunst in Österreich motetá Jacoba Handla-Galla (Opus musicum v šiestich zväzkoch), atď.

[20] Od roku 1953 na FiF UK určili pracovisku nový názov: Katedra hudobnej vedy (KHV).

[21] Podrobnejšie pozri štúdie MÚDRA, Darina: Niekoľko poznámok o súčasnom stave a perspektívach hudobnohistorickej dokumentácie v ČSSR. In: Zborník materiálov – Sympózium predstaviteľov hudobno-dokumentačných inštitúcií zo socialistických krajín. Ed. Muntág, Emanuel, (= Teória a výskum), Martin: Matica slovenská, 1978, s. 92 – 103; LEHOTSKÁ, Miriam: Slovenský katalóg hudobnohistorických prameňov (SKHP) a Répertoire International des Sources Musicales (RISM) ako podnecujúci fenomén hudobnohistorického výskumu. In: Hudobnohistorický výskum na Slovensku začiatkom 21. storočia I. Ed. Marta Hulková, Bratislava: STIMUL, 2007, s. 437 – 448.

[22] Ďakujem za poskytnutú informáciu hudobnej historičke PhDr. Darine Múdrej, DrSc. V prípade PhDr. Márie  Jany Terrayovej, CSc. ide o absolventku Masarykovej univerzity v Brne.

[23] Pracovný kolektív SNM-HO-HÚ v 60-tych rokoch 20. storočia pozostával z nasledovných hudobných historikov: Ľuba Ballová, Vladimír Čížik, Ivan Mačák, Darina Múdra.

[24] Pozri KALINAYOVÁ-BARTOVÁ, Jana (ed.): Sprievodca po zbierkovom fonde Hudobného múzea Slovenského národného múzea. Hudobné zbierky archívnej povahy 1965 – 2000. Bratislava: SNM-HuM, 2001.

[25] Pozri Dobroslav Orel (1870 – 1942). Príspevky k dejinám slovenskej hudby. Zost. Juraj Potúček, (= Dokumenty k dejinám slovenskej hudby 18), Bratislava: Ústav hudobnej vedy SAV, 1968.

[26] Pozri OREL, Dobroslav: Štúdium hudobnej vedy na Slovensku. In: Slovenský východ  19 (1937), č. 55, 7. marec.

[27] Napr. MÚDRA, Darina: Die Musik bei Pressburger Ursulinen vom Ende 17. bis Anfang 19. Jahrhunder. In: Musik der geistlichen Orden in Mitteleuropa zwischen Tridentinum und Josephinismus. Ed. Ladislav Kačic, Bratislava: Slavistický kabinet SAV, 1996, 1997, s. 213 – 232; SESTRIENKOVÁ, Iveta (ed.): Prelúdiá a fúgy. Organový zborník M. Márie Stanislavy von Seidlovej / Orgelbuch der M. Maria Stanislawa von Seidl. (= Musaeum Musicum), Bratislava: SNM-HuM, 1994.

[28] Napr. diplomová a dizertačná práca Lenky Bílikovej-Antalovej, diplomová práca Kataríny Ofúkanej. Pozri tiež ANTALOVÁ, Lenka: Hudobná kultúra uršulínok v Bratislave v 18. a 19. storočí. Bratislava: STIMUL, 2011.

[29] OREL, Dobroslav: Hudební památky františkánské knihovny v Bratislavě. In: Sborník Filosofické fakulty UK v Bratislavě 7 (1930), č. 59 (6), s. 5 – 91, (príloha 1 – 17).

[30] Novi Thesauri Musici. Ed. Pietro Ioannelli, Venetia: Antonio Gardano, 1568. (RISM B/I/1 1568^2-6).

[31] Svedčia o tom aj signatúry jednotlivých zväzkov: sign. Bap 13145 (cantus), Bap 26766 (tenor), Bap 975 (bassus).

[32] Pozri kópiu listu v Registratúrnom stredisku FiF UK, fond: Osobné spisy – D. Orel: Čj. 152./1925.

[33] Vyhotovené fotokópie z týchto hudobných pamiatok sa dostali do majetku ÚHV SAV v Bratislave.

[34] HULKOVÁ, Marta: Levočská zbierka hudobnín (16. – 17. stor.) ako viacgeneračná bádateľská úloha. In:  Hudobné pramene – kultúrne dedičstvo Slovenska. Ed. Edita Bugalová, Sylvia Urdová, Bratislava: SNM-Hudobné múzeum, 2011, s. 235 – 244.

[35] Prvý hudobný historik, ktorý sa venoval levočským hudobnohistorickým prameňom bol Antonín Hořejš, odchovanec Orlovej vedeckej školy. Ďalšie publikované práce pochádzajú od Ladislava Mokrého, Richarda  Rybariča, Ladislava Burlasa, Františka Matúša, Marty Hulkovej, Janky Petőczovej, Jany Kalinayovej-Bartovej, Ladislava Kačica, Michala Hottmara, Anny Kňažíkovej, Petra J. Martinčeka, Adriany Grešovej, atď. Pozri tiež on-line databázu záverečných prác KHV, resp. KM FiF UK: <https://fphil.uniba.sk/katedry-a-odborne-pracoviska/katedra-muzikologie/studium-a-prax/statnice-a-zaverecne-prace/> [cit. 29. 5. 2023].

[36] O viacnásobnom sťahovaní knižnice Seminára pre hudobnú vedu vypovedal Jozef Kresánek. Pozri CHALUPKA, pozn. 1, s. 14.

[37] Viaczväzkové hymnologické práce: KÜMMERLE, Salomon: Encyklopädie der evangelischen  Kirchenmusik, 4 zv., Gütersloh: C. Bertelsmann, 1888 – 1895; WACKERNAGEL, Philipp (Ed.): Das deutsche Kirchenlied von der ältesten Zeit bis zu Anfang des XVII. Jahrhunderts. 5 zv., Leipzig: B. G. Teubner, 1864 – 1877; BÄUMKER, Wilhelm: Das katholische deutsche Kirchenlied in seinen Singweisen. Von den frühesten Zeiten bis gegen Ende des siebzehnten Jahrhunderts. 4 zv., Freiburg im Breisgau: Herdersche Verlagshandlung, 1883 – 1911, atď.

[38] Pozri BOKESZOVÁ-HANÁKOVÁ, Zdenka: Hudba v díle Třanovského. In: Bratislava, časopis pro výzkum Slovenska a Podkarpatské Rusi 9 (1937), č. 4, s. 313 – 354.

[39] BURLAS, Ladislav: Duchovné piesne. In: Ladislav Burlas,  Ján Fišer, Antonín Hořejs: Hudba na Slovensku v 17. storočí. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1954, s. 52 – 95, notová príloha s. 209 – 344.

[40] Hymnologické témy riešila pod vedením Richarda Rybariča Marta Hulková (1978). Po roku 1989 pod pedagogickým vedením M. Hulkovej vznikli viaceré hymnologické záverečné práce: Peter Ruščin (1994),  Zlatica Kendrová (2000, PhD. 2010), Anna Hamadová (2006), Eva Kubincová-Makovíni (2012), Aranka Baltazárová-Bereková (2013), Adriana Grešová (2016, PhD. 2020). Pozri on-line databázu záverečných prác KHV FiF UK: <https://fphil.uniba.sk/katedry-a-odborne-pracoviska/katedra-muzikologie/studium-a-prax/statnice-a-zaverecne-prace/> [cit. 23. 05. 2023].

[41] Stala sa celoživotnou výskumnou témou bývalých absolventov KHV FiF UK, ktorí pôsobia na ÚHV SAV, konkrétne Peter Ruščin a na SNM-HuM Zlatica Kendrová. 

[42] Pozri HULKOVÁ, Marta: Spevník z Hôrky a spišské rukopisné spevníky zo 17. a 18. storočia. In: Musicologica historica I. Ad honorem Richard Rybarič. Ed. Janka Petőczová, Bratislava: Ústav hudobnej vedy SAV, 2011, s. 87 – 102.

[43] Napr. keď iniciatívy sa chopili zahraničné inštitúcie, konkrétne pracovníci Universitätsbibiothek Bielefeld z Nemecka v prípade Lyceálnej knižnice v Kežmarku. Pozri „Katalog der Zipser Bibliotheken“ on-line: <http://bes.ub.uni-bielefeld.de/cgi-bin/searches.cgi?func=smask&db=kesdb> [cit. 29. 5. 2023].

[44] Pozri on-line databázu Hudobného centra v Bratislave časť „Teoretici“ <https://hc.sk/o-slovenskej-hudbe/teoretici> 5. 6. 2023] s uvedením kompletnej bibliografie publikovaných prác hudobných historikov pôsobiacich na Slovensku v spomínaných inštitúciách.

[45] Najprv do depozitu ÚHV SAV a potom definitívne uloženie v inštitúcii SNM-HO-HÚ, dnes SNM-HuM.

[46] Pozri CHALUPKA, pozn. 1, s. 14.

[47] Tamže, s. 16.

[48] Hudobnovedný ústav bol medzi prvými vedecko-výskumnými pracoviskami Slovenskej akadémie vied a umení (1942 – 1953).

[49] Výsledky svojich výskumov publikoval v Dejinách slovenskej hudby (Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1957, s. 456 – 521), kde bol jedným z editorov tejto kolektívnej publikácie.

[50] O personálnom zložení vedenia ÚHV SAV od 50-tych rokoch 20. storočia až do súčasnosti pozri on-line: <http://uhv.sav.sk/ustav/historia/> [cit. 21. 5. 2023].

[51] Za poskytnuté informácie a dokumenty ďakujem riaditeľke SNM-HuM Edite Bugalovej.

[52] Ivan Mačák (1935 – 2016), Ľuba Ballová (1934 – 2019), Vladimír Čížik (1932 – 2017), Darina Múdra (1942 – ).

[53] Knižnica SNM-HuM bola premiestnená do hlavnej budovy SNM, Vajanského nábrežie č. 2 v Bratislave.

[54] O editorovi Zdenkovi Nováčkovi (1923 – 1986) pozri KARAFIÁT, Jan: Zdenko Nováček [heslo]. In: Český hudební slovník osob a institucí. Brno: Centrum hudební lexikografie, Ústav hudební vědy Filozofické fakulty Masarykovy univerzity, vedúci redaktor Petr Macek. Pozri on-line: <https://www.ceskyhudebnislovnik.cz/slovnik/index.php?option=com> [6. 5. 2023].

[55] Jozef Kresánek, Zdenko Nováček, Ernest Zavarský, Zdenka Bokesová.

[56] Ladislav Burlas, Alica Elscheková, Ivan Hrušovský, Ladislav Mokrý, Pavol Polák, Richard Rybarič, Jozef Šamko, Viera Šedivá.

[57] HUDEC, Konštantín: Vývin hudobnej kultúry na Slovensku. Bratislava: Slovenská akadémia vied a umení,  1949.

[58] CHALUPKA, Ľubomír: Vývoj po roku 1945. In: ELSCHEK, Oskár (Ed.): Dejiny slovenskej hudby. Od najstarších čias po súčasnosť. Bratislava: Ústav hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied; ASCO Art & Science, 1996, s. 273 – 322.

[59] Pavol Polák prednášal predmet „Dejiny hudobnej estetiky“ a Ladislav Kačic predmet „Dejiny slovenskej hudby“. Mgr. Ladislav Kačic, PhD. je absolventom VŠMU v Bratislave v roku 1974.

[60] Etnomuzikologička PhDr. Hana Urbancová, univerzitná profesorka s titulom DrSc., je absolventkou VŠMU v Bratislave roku 1980.

[61] Napr. ELSCHEK, Oskár: Oponická zbierka, jej štýlová charakteristika a vzťah k slovenskej ľudovej hudobnej tradícii. In: Hudobnovedné štúdie 7 (1966), s. 87 – 96; URBANCOVÁ, Hana: Vybrané kapitoly z dejín slovenskej etnomuzikológie. Bratislava: Ústav hudobnej vedy SAV, 2016. ISBN 978-80-89135-37-0

[62] V spomínanom období do medzinárodnej databázy RISM údaje o rukopisných hudobninách zadávali študenti a doktorandi, napr. Andrej Šuba, Peter Ján Martinček, Adriana Grešová, Margaréta Jurkovičová, Magdaléna Stýblová, Helena Zsilinszká, Barbora Uričová.

[63] Napr. témy vychádzajúc z hudobnohistorických prameňov uložených v ÚHV SAV, napr. Eva Pikorová, Marta Hulková, Róbert Dušátko, Elena Vaculová. Ďalej vychádzajúc z prameňov SNM-HO-HÚ, resp. SNM-HuM, napr. Pavol Danišovič, Ildikó Jandová-Schreiberová, Eva Katová, Lenka Bíliková-Antalová, Zuzana Poláková, Gabriela Šiková, Katarína Pečenkárová,  Marcel Jánošík, Katarína Ofúkaná, atď. Pozri tiež on-line zoznam obhájených záverečných prác na KHV – KM FiF UK: <https://fphil.uniba.sk/katedry-a-odborne-pracoviska/katedra-muzikologie/studium-a-prax/statnice-a-zaverecne-prace/> [cit. 5. 5. 2023].

[64] Napr. z ÚHV SAV Eva Veselovká, z SNM-HuM Zlatica Kendrová, Sylvia Urdová, atď.

[65] Napr. Jana Kalinayová-Bartová, Lenka Bíliková-Antalová, Zlatica Kendrová, Sylvia Urdová, atď.

[66] Jubilejný 20. rok sa zavŕšil vedeckou konferenciou roku 2010. Pozri konferenčný zborník v rámci 2. zväzku edičnej série KHV FiF UK: Hudobnohistorický výskum na Slovensku začiatkom 21. storočia II. Ed. Marta Hulková, Bratislava: STIMUL, 2010. Konferenčné zborníky boli zverejnené aj z ďalších hudobnohistorických podujatí riešených počas pokračujúcich VEGA projektoch, pozri Hudobnohistorický výskum na Slovensku začiatkom 21. storočia I. Ed. Marta Hulková, Bratislava: STIMUL, 2007.

[67] Pozri dvojčíslo ročenky Musicologica Istropolitana X. – XI. Ed. Marta Hulková, Bratislava: Stimul, 2011 – 2012 sa zverejnili témy z interdisciplinárnej a medzinárodnej konferencie, s akcentom na hudobnohistorický výskum 16. a 17. storočia, pri príležitosti 90 výročia založenia Seminára pre hudobnú vedu na FiF UK v Bratislave.

[68] Od roku 2011 z každoročných konferenčných podujatí vydávajú zborníky (od roku 2014 s názvom Malé osobnosti veľkých dejín, veľké osobnosti malých dejín). Pozri on-line: <https://www.snm.sk/?hudobne-muzeum-publikacie> [cit. 3. 5. 2023].

[69] Na čele projektu stála Doc. Jana Kalinyová-Bartová, PhD., ktorá do riešenia tohto APVV projektu zapojila spomínané 3 inštitúcie ako aj Katedru hudby PF Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a Katedru hudby PF Katolíckej univerzity v Ružomberku.

[70] Ide o konferenčný zborník: Hudba v Bratislave, príspevky k hudobnej regionalistike 6. Ed. Jana Kalinayová-Bartová, Eva Szórádová, Bratislava: Slovenská muzikologická asociácia, 2021. ISBN 978-80-8060-505-6

[71] V rámci pramenno-kritickej notovej edície Musicalia Istropolitana bolo v jedenástich radoch doteraz uverejnených 18 zväzkov. Pozri on-line na stránke KM FiF UK: <https://fphil.uniba.sk/katedry-a-odborne-pracoviska/katedra-muzikologie/nase-publikacie/musicalia-istropolitana/> [cit. 5. 5. 2023].

[72] Mgr. Edita Bugalová, PhD., Doc. PhDr. Jana Kalinayová-Bartová, PhD., Mgr. Miriam Lehotská-Das, PhDr. Darina Múdra, DrSc.,  Prof. PhDr. Eva Szórádová, PhD., Mgr. art. Peter Zajíček, PhD.

[73] Napr. Peter Ján Martinček, Adriana Grešová, Margaréta Jurkovičová.

[74] Študentské odborné praxe počas posledných rokoch, napr. Magdaléna Stýblová, Helena Zsilinszká, Barbora Uričová.

[75] Pozri on-line databázu s názvom Slovak Early Music Database – Cantus Planus in Slovacia <http://cantus.sk/> [cit. 5. 5. 2023].

[76] Napr. Andrej Šuba z Liptovského Hrádku, Magdaléna Stýblová z Nitry.

[77] Pozri zoznam obhájených záverečných prác na KHV – KM FiF UK on-line: <https://fphil.uniba.sk/katedry-a-odborne-pracoviska/katedra-muzikologie/studium-a-prax/statnice-a-zaverecne-prace>/ [cit. 5. 5. 2023].

[78] Tamže.

[79] V Prahe, napr. Jozef Kresánek, Zdenko Nováček; v Brne, napr. Jana Mária Terrayová, Ernest Zavarský, Edita Bugalová, Alena Kručayová; v Ústi nad Labem, napr. Boris Banáry. V Nemecku Ernest Zavarský, Karol Medňanský. Z príslušníkov mladšej generácie Rastislav Adamko v Poľsku, Jana Bednáriková v Taliansku. Od 90-tych rokov 20. storočia dlhodobejšie semestrálne pobyty mohli absolvovať na zahraničných univerzitách a inštitúciách študenti a doktorandi KHV-KM FiF UK zameraných na hudobnohistorický výskum  v Rakúsku, v Nemecku, v Poľsku, v Taliansku, atď.

[80] Napr. z absolventov Pedagogických fakúlt Slovenskej vysokej školy v Bratislave (František Matúš), Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (Emanuel Muntág), atď. Taktiež úspešní absolventi HTF VŠMU v Bratislave Ladislav Kačic, Jana Lengová, Anna Žilková, atď.