Abstrakt:
Za približne 70 rokov, ktoré ubehli od zrodu basgitary, sa stihlo vyvinúť množstvo rôznych špecificky basgitarových hráčskych techník a idiómov. Desaťročia vývinu má za sebou aj basgitarová pedagogika, ktorá sa v 21. storočí prirodzene etablovala aj na novodobých digitálnych platformách. Hal Leonar Bass Method – Complete Edition je súbornou publikáciou, ktorá obsahuje tri učebnice basgitarovej hry amerického autora Eda Friedlanda. Séria učebníc ponúka kvalitný, prepracovaný a holisticky koncipovaný systém výuky najmä pre začiatočníkov. Tí sa prostredníctvom etud a zrozumiteľného sprievodného komentára zoznámia s notami na hmatníku basgitary, so správnym držaním a technikou hry (pizzicato, hra brnkadlom, slap), ako aj rôznymi spôsobmi samostatného kreovania basgitarového partu podľa akordových značiek prostredníctvom využitia rôznych rytmov a tónového materiálu. Súčasťou učebnice je aj prístup k sprievodným nahrávkam, vďaka ktorým žiak môže porovnať svoju hru so vzorovým predvedením a zároveň trénovať vlastné výkony v kontexte zvuku kapely s ďalšími harmonickými, melodickými a rytmickými nástrojmi.
Basgitara je jedným z mála nástrojov, ktoré sa ako nové globálne etablovali v druhej polovici 20. storočia. Zatiaľ čo v roku 1951 sa iba začína vyrábať prvý komerčne úspešný model basgitary Fender Precision Bass, už v 60. rokoch sa basgitara stáva neodmysliteľnou súčasťou štandardného inštrumentálneho ansámblu v rockovej hudbe, pop music a postupne aj v iných žánroch. Za relatívne krátky čas sa zároveň vyvinie množstvo špecificky basgitarových hráčskych techník a idiómov. Najstaršie zaznamenané výkony prvých basgitaristov ešte dokumentujú ich prirodzene silnú nadväznosť na obvyklé spôsoby, akými v daných žánroch zvykli svoje party koncipovať kontrabasisti. Od 60. rokov však už inovátori medzi basgitaristami dramaticky rozširujú jazyk svojho nástroja; basgitara v ich rukách okrem schematického podporovania základného pulzu skladby prostredníctvom štvrťových root notes začína hrať zložitejšie rytmy a synkopy, podporuje harmonický priebeh rôznymi melodickými prostriedkami s použitím rozmanitejšieho diatonického aj chromatického tónového materiálu, vystupuje do popredia aj ako sólový nástroj. Zatiaľ čo prví basgitaristi v snahe o nápodobu mäkkého kontrabasového zvuku často brnkali na svojom nástroji palcom, najrozšírenejšou technikou sa čoskoro stalo pizzicato ukazováka a prostredníka pravej ruky. Medzi najstaršie techniky hry na basgitare patrí aj hra plektrom, v 70. rokoch si s nástupom popularity funku získala obľubu technika slap. V rovnakom období sa hlavne po vzore priekopníka Jaca Pastoriusa medzi rozšírené techniky hry na basgitare zaradila aj hra flažoletov, vďaka ďalším inovátorom sa dnes bežne na basgitare hrajú aj viaczvuky, využíva sa technika tapping, prekonávajú sa všetky pomyselné limity v oblasti rýchlosti, zložitosti, farby tónu alebo virtuozity, aké mohli voči basgitare ako pôvodne sprievodnému nástroju pretrvávať v jej začiatkoch.[1]
Výuka hry na basgitare v 21. storočí má za sebou už niekoľko dekád vývoja. Od roku 1973 sa nástroju systematicky venuje aj Bass Department na Berklee College of Music v Bostone.[2] V rovnakom čase v zámorí vznikajú aj inštruktívne materiály pre basgitaru, a v roku 1984 sa v edícii československého vydavateľstva Supraphon objavuje aj domáca učebnica Basová kytara, ktorá vznikla v česko-nemeckej koprodukcii a okrem nemeckých autorov je pod ňou podpísaný aj český pedagóg Vladimír Hora.[3] Trojjazyčná publikácia a jej pokračovania sa na slovenských hudobných školách využívali ešte aj v 21. storočí. Rozmach digitálnych technológií však medzičasom dramaticky rozšíril paletu možností vzdelávania a výukových materiálov pre ašpirujúceho basgitaristu: ľahko sa dajú vyhľadať a zakúpiť notové či textové materiály z takmer celého sveta, rovnako sa stali prístupnejšími aj nahrávky profesionálnych hudobníkov a výukové audio materiály. Obľúbeným zdrojom inštruktážnych materiálov sa stali videozáznamy dostupné online. Internetový prenos zvuku a obrazu umožňuje aj v reálnom čase absolvovať lekciu hry na nástroji so vzdialeným inštruktorom. Na báze internetu sa už medzičasom etablovali celé rozsiahle študijné platformy pre basgitaristov (medzi najobľúbenejšie patrí Scott’s Bass Lessons[4]), ktoré svojim platiacim zákazníkom ponúkajú štrukturované výukové programy, vedúce žiaka od zvládnutia základov až po veľmi pokročilé hráčske techniky prostredníctvom videozáznamov, textových materiálov, online lekcií a interaktívnych aplikácií.
V kontexte takejto novodobej „prietrže“ informácií však patrí naďalej zásadná úloha tradičným tlačeným učebniciam, ktoré (najmä v rukách skúseného učiteľa) adepta spoľahlivo prevedú predovšetkým počiatočnými fázami štúdia a zabezpečia, aby základy svojich zručností budoval správnym spôsobom, s dôrazom na podstatné aspekty, smerujúc k dostatočne univerzálnemu zvládnutiu nástroja. Globálne rozšírenou sériou učebníc, ktorá spĺňa vyššie uvedené kritériá, je Hal Leonard Bass Method. Hoci v jej titule figuruje názov vydavateľstva, učebnica vďačí za svoju podobu autorovi Edovi Friedlandovi. Tento americký basgitarista je v súčasnosti jednou zo svetových autorít na poli basgitarovej pedagogiky. Absolvoval štúdium na High School of Music and Art v New York City, sám potom vyučoval na Berklee College of Music, Boston College alebo Arizona State University. Bohaté množstvo skúseností ako koncertný aj štúdiový basgitarista a kontrabasista získal v popredných amerických hudobných zoskupeniach rôznych žánrov. Zároveň publicisticky prispieval do popredných špecializovaných periodík Bass Player, Bass Magazine, Bass Gear, Bass Guitar, Jazz Times alebo Guitar World. Svoje pedagogické nadanie a skúsenosti zužitkoval aj pri príprave postupne viac ako dvadsiatich inštruktívnych kníh pre basgitaristov. Množstvo ďalších Friedlandových materiálov je dostupné aj na rôznych internetových platformách.[5]
Hal Leonard Bass Method – Complete Edition[6] je súhrnné vydanie troch nadväzujúcich učebníc Hal Leonard Bass Method – Book 1, Hal Leonard Bass Method – Book 2 a Hal Leonard Bass Method – Book 3. Na dovedna 143 stranách ponúka ucelený postup pre výuku alebo samoštúdium začínajúceho basgitaristu. V úvode učebnice nechýba stručný opis anatómie basgitary a bežnej reprodukčnej sústavy, podrobne vysvetlených je aj niekoľko spôsobov, akými je možné nástroj správne naladiť. Nasleduje návod pre vhodné držanie basgitary pri státí a pri sedení. Patričná pozornosť je venovaná textovému a obrazovému opisu vhodnej techniky pravej ruky pri hre prstami (pizzicato), ale aj brnkadlom. Pre techniku ľavej ruky Friedland odporúča systém 1-2-4; pri tomto systéme sa v nižšej oblasti krku s väčšími rozostupmi medzi pražcami nevyužíva prsteník, pričom obdobná technika patrí medzi zaužívané metódy pri hre na kontrabase. Následne sa študent zoznamuje so základmi notopisu s použitím basového kľúča. Notované etudy ho postupne sprevádzajú od najjednoduchších (celé, polové a štvrťové noty na prázdnych strunách) smerom ku komplikovanejším a technicky náročnejším cvičeniam.
Zložitosť materiálu narastá postupne a rozvíja žiakove schopnosti v mnohých smeroch súčasne. Precvičovaný tónový rozsah sa rozširuje napokon až po 10. pražec nástroja, pribúdajú menšie rytmické hodnoty, pomlčky a zaujímavejšie rytmy až po šestnástinové synkopy. Po základnom opise správnej techniky hry sa hudobník na správnych miestach zoznamuje s dôležitými nuansami ako raking, výmeny medzi polohami na hmatníku, finger roll, glissando, rôzne spôsoby frázovania, hammer-on a pull-off alebo pressure roll. Zároveň je študent postupne vedený k porozumeniu, akým spôsobom sú utvárané party, ktoré číta z nôt. Hutne a výstižne koncipované textové vsuvky vysvetľujú, ako basová linka zdôrazňuje sled akordov v hudobnom celku. Predstavuje hru root notes, potom striedanie tónov vo vzdialenosti oktávy alebo využitie tónov množiny box shape (od tónu C sú to tóny C, G, B, C). Študent si ďalej osvojí aj durovú a prirodzenú molovú stupnicu, durovú a molovú pentatonickú stupnicu, rozklady durového a molového kvintakordu, ako aj durovo veľkého, dominantného a molovo malého septakordu. Menované štruktúry sa učí hrať nielen z nôt a v závislosti na konkrétnej polohe v rámci hmatníku, ale je vedený k schopnosti využiť ich v akejkoľvek tónine vďaka osvojeniu si príslušných univerzálne použiteľných prstokladov. Pre tvorbu plynulejších prechodov medzi akordmi sa študent zoznámi s ich prepájaním prostredníctvom chromatic approach, scale approach alebo dominant approach, kedy nasledujúci tón pripravuje jeho anticipácia v podobe susedného tónu vzdialeného o poltón, susedného tónu v rámci danej stupnice, alebo tónu vzdialeného o kvintu nahor resp. kvartu nadol. Etudy obsahujú vzorové basové party v intenciách rôznych idiómov ako blues, rock, soul alebo funk, hudobník sa zoznámi s bluesovou 12-taktovou schémou alebo s hrou na spôsob walking bass a mnohými ďalšími typickými spôsobmi riešenia basového partu. Mnohé etudy sa cielene podobajú na basové party konkrétnych známych skladieb, ktoré vo svojom žánri predstavujú istý druh archetypu.
Zásadnou súčasťou učebnice sú backing tracky, teda sprievodné nahrávky. V novodobej edícii ich žiak nájde sprístupnené online. Pre väčšinu z notovaných etud je pripravená nahrávka, ktorá obsahuje nielen part basgitary, ale aj iných nástrojov bežne obsadenej kapely. Nahrávky sú panoramaticky rozvrhnuté osvedčeným spôsobom, kedy pravý kanál obsahuje záznam všetkých nástrojov, zatiaľ čo ľavý obsahuje záznam s vynechanou basgitarou. Prehrávač, v ktorom sa backing tracky púšťajú, zároveň ponúka možnosť zosilňovania a zoslabovania jednotlivých kanálov, takže žiak môže hrať iba so sprievodom iných nástrojov, alebo aj so vzorovo prednahratou basgitarou. Medzi ďalšie užitočné funkcie prehrávača patria možnosť meniť rýchlosť prehrávania, transponovať nahrávku do inej tóniny, a vytvoriť z ľubovoľnej sekcie nahrávky opakujúcu sa slučku. Hudobník môže týmto spôsobom z nahrávok vyťažiť mnoho: trénovať náročné pasáže v pomalšom tempe, usilovať sa o hru vo vyšších tempách, aplikovať naučené figúry v rôznych tóninách a koncentrovať svoje úsilie na ktorýkoľvek menší úsek skladby. Sprievodné nahrávky zároveň automaticky vychovávajú študenta k vnímaniu úlohy, akú jeho hra zaujíma voči celku: ako výber jeho tónov súvisí s hrou iných akordických nástrojov, alebo ako jeho rytmus komunikuje s partom bicích nástrojov.
Ed Friedland, ktorý je autorom celého metodického postupu a všetkých etud, nahral zároveň aj všetky nástrojové party na sprievodných nahrávkach. Tento bod predstavuje aj jedno z mála negatív celej učebnice. Inštrumentálne výkony na nahrávkach sú profesionálne, a spôsob ich zostavenia do celku zároveň umožňuje vyššie spomenuté možnosti manipulácie s tóninou alebo tempom ich prehrávania. Celkovo však nahrávky znejú miestami nesúrodo a pomerne synteticky. Nepôsobia takým živým, zomknutým a „usadeným“ dojmom ako výkony naozaj špičkových zohratých kapiel, ktoré bývajú dostupné napr. v rámci výukových materiálov od spoločností Sher Music Co. alebo Jamey Aebersold.
Celkovo však Hal Leonard Bass Method – Complete Edition predstavuje logicky vystavanú a detailne prepracovanú učebnicu, ktorá záujemcu nasmeruje od úplných základov k rozvíjaniu schopností a atribútov, akými by mal disponovať všestranne vybavený basgitarista: správna technika hry prstami, brnkadlom aj technikou slap, hra podľa nôt aj podľa akordových značiek, orientácia na hmatníku, znalosť základných idiómov pre rôzne druhy populárnej a rockovej hudby, a napokon tvorba vlastných jednoduchších aj rozvinutejších basových partov. Pozitívny dojem z učebnice ako aj jej celkovú použiteľnosť značne umocňujú dokonale zvládnutá redakcia, grafické spracovanie, a potom najmä nevšedná schopnosť autora Eda Friedlanda tlmočiť aj zložité myšlienky hutným, efektívnym a odľahčeným spôsobom. Ani tá najlepšia učebnica, samozrejme, nemôže plnohodnotne suplovať pravidelné osobné lekcie pod systematickým vedením skúseného pedagóga. Nečudo však, že práve takíto pedagógovia si aj na Slovensku túto učebnicu pre vlastných žiakov často vyberajú.
[1] Viac o predchodcoch, vzniku a vývine basgitary napr. v zásadných publikáciách:
BACON, T., MOORHOUSE, B. The Bass Book. New York: Backbeat Books, 2008.
ROBERTS, J. How the Fender Bass changed the world. Lanham: Backbeat Books, 2001.
[2] Berklee College of Music. 2025. https://en.wikipedia.org/wiki/Berklee_College_of_Music [4. 5. 2025]
[3] KÖPPING, D., HORA, V., BUHÉ, T., ZIEGENRÜCKER, W. Basová kytara. Praha: Supraphon, 1984.
[4] Scott’s Bass Lessons. 2025. https://scottsbasslessons.com/ [4. 5. 2025]
[5] About. 2025. https://edfriedland.com/about/ [4. 5. 2025]
[6] FRIEDLAND, E. Bass Method – Complete Edition. Milwaukee: Hal Leonard, 2004.