Abstrakt:
Ušné červy (nedobrovoľné hudobné predstavy) sú univerzálnym kognitívnym fenoménom, ktorý sa vyznačuje spontánnym vybavovaním krátkych hudobných fragmentov. Táto štúdia skúmala ich frekvenciu, spúšťače a subjektívne prežívanie v súvislosti s hudobnou angažovanosťou prostredníctvom kvantitatívneho dotazníkového prieskumu s 313 respondentmi. Výsledky ukázali, že ušné červy najčastejšie vychádzajú z nedávno počutej hudby, čo poukazuje na úlohu krátkodobej pamäti a opakovanej expozície. Objavujú sa najmä počas rutinných činností, čo naznačuje, že nízka kognitívna záťaž podporuje ich vznik. Medzi vyššou mierou hudobnej angažovanosti a častejším výskytom ušných červov sa preukázala významná, hoci mierna korelácia. Dominovala populárna hudba, zvyčajne spojená s pozitívnym alebo neutrálnym postojom a emóciami voči počúvanej hudbe, pričom epizódy najčastejšie spontánne odznievali. Zistenia prehlbujú porozumenie mechanizmom ušných červov a poskytujú východisko pre ďalší výskum individuálnych rozdielov a stratégií zvládania.
Úvod
Jav “ušných červov“ (v angličtine ľudovo známy ako earworm, odbornejšie napríklad Involuntary musical imagery[1]), charakterizovaný ako spontánne, nekontrolovateľné a mimovoľné opakovanie krátkych hudobných úsekov v mysli jedinca, predstavuje fascinujúcu oblasť kognitívnej psychológie, neurovedy a hudby. Napriek tomu, že tento jav zažíva väčšina populácie[2], jeho presné mechanizmy a súvislosti s demografickými faktormi, hudobnými skúsenosťami a typmi spúšťačov, zostávajú predmetom prebiehajúceho výskumu. Ušný červ sa objavuje v absencii reálneho zvuku pochádzajúceho z externého zdroja a môže sa v mysli jedinca opakovať najčastejšie po dobu niekoľkých minút až hodín. Často u ľudí môže vyvolať aj fyzické reakcie, ako je pískanie, spev, udieranie do rytmu a podobne.
Tento jav môže byť spustený rôznorodými podnetmi, ktoré si mozog nevedome spája s určitým typom hudby. Tieto spúšťače zahrnujú napríklad osobné zážitky, scény z filmov, počuté alebo prečítané slová z textu piesne alebo jej názvu, či dokonca len počutie niekoľkých tónov danej hudby. Hoci sa často predpokladá, že ušné červy vznikajú zo skladieb, ktoré sme počuli nedávno[3], môžu pochádzať aj z hudby počutej v dávnejšej minulosti, napríklad v detstve. Najčastejšie však vznikajú samovoľne a bez zjavného logického vysvetlenia.
Predložená štúdia sa zameriava na hlbšie preskúmanie tohto fenoménu s cieľom identifikovať kľúčové charakteristiky, spúšťače a subjektívne vnímanie ušných červov v kontexte individuálnych hudobných skúseností. Cieľom je prostredníctvom kvantitatívneho dotazníkového prieskumu preskúmať frekvenciu výskytu ušných červov, ich vzťah k aktívnemu zaoberaniu sa hudbou, typické hudobné žánre a nálady, ktoré sa v mysli najčastejšie opakujú pri vzniku daného fenoménu, ako aj to, či sa objavujú počas stereotypných alebo nestereotypných činností. Konkrétne sme pre túto prácu stanovili dve výskumné hypotézy, ktoré sa pokúsime verifikovať.
Hypotéza č. 1: Hudobný materiál, percipovaný v rámci javu ušných červov, pochádza častejšie z krátkodobej pamäte resp. z nedávneho počutia daného hudobného materiálu, poprípade ako následok opakovaného prehrávania danej hudby v nedávnej minulosti než z dlhodobej pamäte, teda z dávnejšieho vystavenia sa konkrétnej skladbe.
Hypotéza č. 2: Jav ušných červov sa objavuje častejšie v rámci stereotypnej (rutinnej) činnosti než v akejkoľvek inej situácii.
Veríme, že výsledky tejto práce prinesú nové poznatky o komplexnosti tohto javu a prispejú k rozšíreniu teoretických východísk pre ďalší výskum v oblasti hudobnej psychológie a neurovedy. Zvláštna pozornosť bude venovaná otázkam zameraným na to, ako súvisí hudobná angažovanosť a zvyky s prežívaním ušných červov, a ako sa tento jav odráža v subjektívnych pocitoch respondentov.
Metóda
Tento výskum bol navrhnutý ako kvantitatívna prierezová štúdia s cieľom preskúmať fenomén ušných červov. Dáta boli zozbierané prostredníctvom online dotazníka vytvoreného v systéme REDCap (Research Electronic Data Capture), čo je bezpečná webová aplikácia pre tvorbu a správu výskumných databáz a dotazníkov. Na spracovávanie dát bol použitý softvér JASP.
Vzorka respondentov
Výskumná vzorka bola tvorená respondentmi, ktorí sa dobrovoľne zúčastnili prieskumu. Zber dát prebiehal anonymne, s dôrazom na zabezpečenie súkromia a dôvernosti odpovedí, ktoré boli použité výlučne na akademické účely.
Nástroj zberu dát (Dotazník)
Dotazník bol štruktúrovaný do troch hlavných sekcií s cieľom získať komplexný pohľad na skúsenosti respondentov s ušnými červami:
Sekcia 1: Demografické údaje: Táto časť zhromažďovala základné informácie o respondentoch, ako pohlavie, vek a najvyššie dosiahnuté vzdelanie. V tejto časti sa zároveň nachádzala vetviaca otázka, ktorá rozdelila respondentov na nehudobníkov a hudobníkov (na rôznych úrovniach, konkrétne amatérov, poloprofesionálov a profesionálov).
Sekcia 2: Hudobná aktivita: Táto sekcia sa zobrazila iba hudobníkom. Otázky sa zameriavali na úroveň aktívneho zaoberania sa respondentov hudbou. Zisťovali sme vek, v ktorom začali s hudobnou aktivitou, dĺžku venovania sa jej a frekvencie aktuálnych hudobných aktivít či pôsobenie v hudobnom zoskupení.
Sekcia 3: Skúsenosti s ušnými červami: V tejto hlavnej sekcii sme skúmali rôzne aspekty fenoménu ušných červov. Respondenti odpovedali na otázky o frekvencii výskytu, charaktere hudby, spúšťačoch, vlastnostiach hudby (napr. prítomnosť spevu), ich vzťahu k tejto hudbe, žánroch a nálade, časovom pôvode (nedávno vs. dávnejšie) a súvislostiach s činnosťami (stereotypné vs. nestereotypné). Záverečné otázky sa venovali celkovému vnímaniu javu a stratégiám na jeho ukončenie.
Výsledky
Sekcia 1 – Demografická charakteristika vzorky
Táto sekcia sa bude venovať základným demografickým údajom, ktoré poskytnú obraz o štruktúre výskumnej vzorky.
Pohlavie
Výskumu sa celkovo zúčastnilo N = 313 respondentov. Z tohto počtu bolo 107 (34,2%) mužov a 206 (65,8%) žien. (Obr. 1)

Vek
Do výskumu bolo zaradených celkovo 313 respondentov vo veku od 13 do 75 rokov. Medián veku bol 38 rokov. To znamená, že polovica účastníkov mala menej ako 38 rokov a polovica viac. Najväčšia koncentrácia respondentov bola vo vekovej skupine približne 30 až 45 rokov, čo je viditeľné aj z rozdelenia na grafe nižšie (Obr. 2). 25 % účastníkov (prvý kvartil) malo menej ako 28 rokov a 75 % (tretí kvartil) účastníkov malo menej ako 47 rokov. Priemerný vek bol na úrovni 38,44 roka.

| Vek | ||||||
| N | Dolná hranica | Prvý kvartil | Medián | Tretí kvartil | Horná hranica | Priemer |
| 313 | 13,00 | 28,00 | 38,00 | 47,00 | 75,00 | 38,44 |
Vzdelanie
Pri respondentoch sme takisto zisťovali ich najvyššie dosiahnuté vzdelanie pre zistenie potenciálnych korelácii s javom ušných červov, či inými zistenými údajmi. Z 313 respondentov bolo 23 (≈7,3%) so základným, 107 (≈34,2%) so stredoškolským a 183 (≈58,5%) s vysokoškolským vzdelaním (Obr. 3).

Hudobné vzdelanie
Okrem tradičného vzdelania nás taktiež zaujímala úroveň hudobného vzdelania u respondentov, nakoľko tento údaj môže odhaliť zaujímavé poznatky v súvislosti s javom ušných červov. Jednotlivé kategórie sme definovali nasledovne:
- Nehudobník: Nemáte žiadne alebo len minimálne skúsenosti s hraním na hudobnom nástroji alebo so spevom.
- Amatérsky hudobník: Hrávate/hrávali ste na hudobnom nástroji alebo spievate/spievali ste prevažne ako voľnočasovú aktivitu alebo koníček, bez pravidelného zárobku.
- Poloprofesionál: Hrávate/hrávali ste na hudobnom nástroji alebo spievate/spievali ste pravidelne, občas získavate/získavali ste príjem z hudobnej činnosti, ale nie je/nebol to váš hlavný zdroj príjmu.
- Profesionál: Hrávate/hrávali ste na hudobnom nástroji alebo spievate/spievali ste ako hlavné povolanie, hudba je/bola vaším hlavným zdrojom príjmu
Rozloženie respondentov v našom výskume zodpovedá očakávanému trendu v populácii. Najväčšiu skupinu tvorili nehudobníci, zatiaľčo so stúpajúcou úrovňou hudobnej angažovanosti počet účastníkov postupne klesal, pričom najmenšie zastúpenie mali profesionálni hudobníci (Obr. 4).

| Hudobné vzdelanie | Počet | Percent |
| Nehudobník (A) | 164 | 52,4 |
| Amatérsky hudobník (B) | 108 | 34,5 |
| Poloprofesionál (C) | 25 | 8,0 |
| Profesionál (D) | 16 | 5,1 |
| Spolu | 313 | 100 |
Sekcia 2 – Detailnejšie informácie o hudobníkoch
V tejto časti sa bližšie pozrieme na získané údaje týkajúce sa hudobníkov na všetkých spomínaných úrovniach.
Vek, v ktorom respondenti začali s hudobnou aktivitou
Hudobnú aktivitu sme v dotazníku definovali ako pravidelné cvičenie, spev, hru na nástroji, účasť v zbore alebo kapele, vystupovanie a podobne. Celkovo všetkých hudobníkov bolo N = 149, s najnižším vekom začatia hudobnej aktivity 4 a najvyšším 35 rokov. Medián veku bol 8 rokov. To znamená, že polovica účastníkov mala menej ako 8 rokov, keď s hudbou začínali a polovica viac. Najväčšia koncentrácia respondentov bola vo vekovej skupine približne 5 až 10 rokov, čo je viditeľné aj z rozdelenia v grafe nižšie (Obr. 5). 25 % účastníkov (prvý kvartil) malo menej ako 6 rokov a 75 % (tretí kvartil) účastníkov malo menej ako 12 rokov keď začínali s hudobnou aktivitou. Priemerný vek začatia s hudobnou aktivitou bol 10,01 roka.

| Vek | ||||||
| N | Dolná hranica | Prvý kvartil | Medián | Tretí kvartil | Horná hranica | Priemer |
| 149 | 4,00 | 6,00 | 8,00 | 12,00 | 35,00 | 10,01 |
Čas, ktorý respondenti venujú/venovali hudobnej aktivite
V tejto otázke sme zisťovali, koľko rokov sú alebo boli respondenti angažovaní v hudbe. Tento údaj môže taktiež poskytnúť zaujímavé údaje v spojitosti s ušnými červami. Zo zistených dát môžeme pozorovať, že viac ako dve tretiny (103; 69,1%) respondentov sa venuje/venovalo hudbe viac ako 7 rokov, čiže väčšina hudobníkov v našom výskume má s hudobnou aktivitou dlhoročné skúsenosti (Obr. 6).

| Dĺžka hudobnej aktivity | Počet | Percent |
| menej ako 1 rok | 4 | 2,7 |
| 1-3 roky | 17 | 11,4 |
| 4-6 rokov | 25 | 16,8 |
| 7-10 rokov | 29 | 19,5 |
| viac ako 10 rokov | 27 | 18,1 |
| viac ako 20 rokov | 47 | 31,5 |
| Spolu | 149 | 100,0 |
Venovanie sa hudobnej aktivite
U respondentov sme zisťovali, či sa angažovali v hudbe aj za posledný rok (v čase zberu dát). Tento údaj môže takisto priniesť informácie o potenciálnych koreláciách s ušnými červami. V tejto otázke sme zistili, že sa hudbe aktívne v súčasnosti nevenuje mierna nadpolovičná väčšina respondentov (78; 52,3%).
| Hudobná aktivita v súčasnosti | Počet | Percent |
| Nie | 78 | 52,3 |
| Áno | 71 | 47,7 |
Z hudobníkov, ktorí sa hudbe aktívne venovali aj v poslednom roku (N= 71), viac ako dve tretiny (49; 69,1%) venovalo hudobnej praxi viac ako 1 hodinu týždenne.
| Čas | Počet | Percent |
| Vôbec (len veľmi príležitostne) | 1 | 1,4 |
| Málokedy (menej ako raz mesačne) | 8 | 11,3 |
| Cca hodinu mesačne | 13 | 18,3 |
| Cca 1-2 hodiny týždenne (alebo cca 15 minút denne) | 21 | 29,6 |
| Cca 3-4 hodiny týždenne | 11 | 15,5 |
| Cca hodinu denne | 8 | 11,3 |
| Viac ako 2 hodiny denne | 9 | 12,7 |
Z hudobníkov, ktorí sa hudbe aktívne venovali naposledy pred jedným a viac rokmi v minulosti (N = 78), venovala drvivá väčšina (70; 89,7%) hudobnej praxi viac ako 1 hodinu týždenne.
| Čas | Počet | Percent |
| Vôbec (len veľmi príležitostne) | 4 | 5,1 |
| Málokedy (menej ako raz mesačne) | 2 | 2,6 |
| Cca hodinu mesačne | 2 | 2,6 |
| Cca 1-2 hodiny týždenne (alebo cca 15 minút denne) | 32 | 41,0 |
| Cca 3-4 hodiny týždenne | 28 | 35,9 |
| Cca hodinu denne | 6 | 7,7 |
| Viac ako 2 hodiny denne | 4 | 5,1 |
V oboch kategóriách môžeme sledovať približne rovnaký trend. Najväčší počet respondentov je angažovaných v hudobnej aktivite zastúpených v úseku 1-2 hodinách týždenne (resp. 15 minútach denne). Z uvedeného môžeme dedukovať, že sa hudobníci (či už aktívni, alebo nie) venujú hudbe na týždennej báze.
Kolektívna hudobná činnosť
V dotazníku sme taktiež zisťovali aj pôsobenie hudobníkov v hudobnom zoskupení (kapela, zbor, orchester, …) momentálne alebo v minulosti, pre zistenie prípadných korelácii s javom ušných červov. Z hudobníkov na všetkých úrovniach profesionality (N = 149) odpovedalo kladne 86 (57,7%) a záporne 63 (42,3%) opýtaných.
| Pôsobenie v hudobnom zoskupení | Počet | Percent |
| Áno | 86 | 57,7 |
| Nie | 63 | 42,3 |
Sekcia 3 – Údaje o ušných červoch
Toto je hlavná sekcia celej štúdie, v ktorej sme sa pokúsili zistiť čo najviac informácii o rôznych špecifikáciách javu ušných červov u respondentov. Sekcia bola zobrazená všetkým opýtaným, takže dáta obsahujú skúsenosť s javom ako u hudobníkov, tak aj u nehudobníkov.
Frekvencia ušných červov
V prvej otázke tejto sekcie sme zisťovali frekvenciu objavovania sa javu ušných červov. Najviac respondentov (80; 25,6%) sme zaznamenali v kategórii „niekoľkokrát mesačne“. Ako je viditeľné na grafe (Obr. 7), najväčšie zastúpenie majú stredné hodnoty teda frekvencie od mesačnej po „takmer každodennú“ bázu. Tieto tri kategórie tvorili viac ako dve tretiny (217; 69,4%) všetkých opýtaných. Krajné hodnoty, presnejšie „menej ako raz ročne“ a „každý deň“ majú slabé zastúpenie (spolu necelých 15% respondentov).

| Percepcia ušných červov | Počet | Percent |
| menej ako raz za rok | 15 | 4,8 |
| niekoľkokrát ročne | 51 | 16,3 |
| niekoľkokrát mesačne | 80 | 25,6 |
| niekoľkokrát týždenne | 70 | 22,4 |
| takmer každodenne | 67 | 21,4 |
| každý deň | 30 | 9,6 |
| Spolu | 313 | 100,0 |
Túto otázku sme podrobili aj korelačnej analýze s otázkou „Akú najvyššiu úroveň aktívneho zaoberania sa hudbou ste dosiahli?“ Výsledky ukázali, že existuje pozitívny vzťah medzi frekvenciou výskytu ušných červov a úrovňou aktívneho zaoberania sa hudbou. Inými slovami, čím viac sa ľudia venujú hudbe (od nulovej až po profesionálnu úroveň), tým častejšie majú tendenciu zažívať ušné červy. Tento vzťah nie je veľmi silný (korelačné koeficienty sa pohybujú okolo 0,34 Spearmanovej škály, čo je slabý až stredný vzťah[4]), no je štatisticky vysoko významný (p < .001). To znamená, že je len veľmi malá pravdepodobnosť, že by takýto výsledok vznikol náhodou. Zistenie naznačuje, že hudobná angažovanosť môže byť jedným z faktorov ovplyvňujúcich výskyt ušných červov, hoci nepochybne existujú aj ďalšie premenné, ktoré na tento jav pôsobia (Obr. 8).

Rámec vnímanej hudby
Nasledujúca otázka zisťovala typický (najbežnejší) charakter hudby percipovanej počas javu ušných červov. Respondenti mali uviesť ich najzvyčajnejšiu skúsenosť. Na získaných dátach môžeme vidieť, že nadpolovičná väčšina (189; 60,4%) opýtaných vníma takmer vždy inú/novú pieseň pri každej ďalšej epizóde ušných červov (Obr. 9).

| Charakter ušných červov | Počet | Percent |
| Rovnaká skladba/úryvok sa opakuje takmer vždy pri väčšine epizód ušných červov (A) | 12 | 3,8 |
| Rovnaká skladba/úryvok sa často opakuje (B) | 45 | 14,4 |
| Štýl/žáner aj samotná skladba/úryvok sa pri každom červovi často menia (C) | 189 | 60,4 |
| Štýl/žáner ostáva rovnaký, menia sa skladby/úryvky (D) | 67 | 21,4 |
| Spolu | 313 | 100,0 |
Pôvod ušných červov
V ďalšej otázke sme sa respondentov pýtali na najčastejší predpokladaný zdroj, z ktorého pochádzajú ich ušné červy. Zistili sme, že frekvencia vystavovania sa konkrétnej skladbe má významný vplyv na vznik ušných červov. Viac ako dve tretiny opýtaných (216; 69%) popísalo ako najčastejší zdroj svojich ušných červov skladby, ktoré počuli často (či už pasívne alebo aktívne). S klesajúcou frekvenciou vystavovania sa konkrétnej hudbe klesal aj počet respondentov zastúpených v danej skupine. Tretiu najväčšiu skupinu napokon tvorili respondenti, ktorí túto frekvenciu nedokázali odhadnúť, resp. sa to u nich líšilo podľa jednotlivých prípadov. Zaujímavosťou je taktiež mierna prevalencia vzniku ušných červov z hudby počúvanej pasívne oproti hudbe počúvanej zámerne (≈10%)(Obr. 10).

| Máte pocit, že ušné červy sú u vás najčastejšie spôsobované skladbami, ktoré ste: | Počet | Percent |
| Počúvali často – opakovane a zámerne, rád(a) (A) | 92 | 29,4 |
| Počuli často – pasívne (napr. v rádiu, obchode, …) nebolo to zámerne (B) | 124 | 39,6 |
| Počuli len párkrát – v rôznych médiách, náhodne (C) | 30 | 9,6 |
| Počul(a) som ju len raz alebo si to ani nepamätám (D) | 10 | 3,2 |
| Neviem to odhadnúť / Líši sa to podľa prípadu (E) | 57 | 18,2 |
| Spolu | 313 | 100 |
Vlastnosti percipovanej hudby
Vo výskume nás taktiež zaujímalo, či hudba, ktorú respondenti najčastejšie vnímajú počas javu ušných červov, obsahuje text, alebo ide iba o hudbu inštrumentálnu. Výsledky ukazujú, že približne polovica (164; 52,4%) opýtaných najbežnejšie percipuje hudbu so spevom/obsahujúcu text a iba 15,3% inštrumentálne diela. Takmer tretina (101; 32,3%) zúčastnených nevedelo jednoznačne určiť, do ktorej kategórie spadajú, resp. bol pomer týchto dvoch typov hudby u nich približne rovnaký (Obr. 11). K prevahe spievanej hudby pravdepodobne prispieva text samotnej skladby, ktorý býva pri populárnej hudbe ľahko zapamätateľný, čo posilňuje celkovú chytľavosť diela.

| Vlastnosti hudby | Počet | Percent |
| Obsahuje spev alebo text | 164 | 52,4 |
| Je bez spevu, len inštrumentálna | 48 | 15,3 |
| Neviem povedať (zhruba 50/50) | 101 | 32,3 |
| Spolu | 313 | 100,0 |
Postoj ku vnímanej hudbe
Ďalším parametrom, ktorý sme sa snažili prebádať, je vzťah jednotlivcov k hudbe, ktorú najčastejšie vnímajú počas javu ušných červov. Takmer dve tretiny respondentov (199; 63,6%) má k tejto hudbe pozitívny vzťah. Negatívny postoj zaznamenalo iba veľmi nízke množstvo (18; 5,8%) opýtaných. Necelá tretina (96; 30,7%) respondentov vnímalo najčastejšie percipovanú hudbu neutrálne. Tento výsledok sa dá logicky odôvodniť tým, že mozog si vo všeobecnosti prirodzene snaží ukladať informácie, ktoré sú skôr pozitívne, poprípade neutrálne a nepríjemné/negatívne spomienky má tendenciu potláčať. Odborne sa tento fenomén v zahraničnej literatúre nazýva (fading affect bias).[5] Zistenia z našich dát pekne demonštrujú tento jav. Súčet pozitívne a neutrálne vnímanej hudby počas zážitkov s ušnými červami predstavuje 94,3% všetkých odpovedí respondentov.
| Vzťah k najčastejšie vnímanej hudbe počas ušných červov. | Počet | Percent |
| Mám ju rád/rada | 199 | 63,6 |
| Nemám ju rád/rada | 18 | 5,8 |
| Vnímam ju neutrálne | 96 | 30,7 |
| Spolu | 313 | 100,0 |
Špecifiká hudobných žánrov
Nasledujúca otázka bola zameraná na špecifické hudobné žánre, ktoré respondenti najčastejšie vnímajú počas epizód ušných červov. Ako sme predpokladali, najdominantnejším žánrom bol pop, ktorý najčastejšie vníma približne polovica všetkých respondentov (159; 50,8%). Na druhom mieste sa umiestnil rock u 46 (14,7%) opýtaných. Ostatné žánre boli zastúpené skôr sporadicky (u menej ako 10%). Z tejto kategórie môžeme vyzdvihnúť hip-hop/rap (22; 7%) a elektronickú/tanečnú hudbu (19; 6,1%), ktoré sa obsadili tretiu a štvrtú pozíciu. V kategórii „iná“ mali jednotlivci možnosť sami uviesť svoj najčastejší žáner, v prípade, že sa nenachádzal v poskytnutých možnostiach. Túto možnosť využilo 13 z nich, ktorí uviedli žánre ako metal, jazz, detské hity, zvučky, soul alebo pop-rock. Podľa Kajanovej rocková hudba vykazuje väčšiu repetitívnosť v porovnaní s jazzom, až 70% (jazz len 44%)[6] pri vyhľadávaní konkrétnych rytmických archetypov. Populárna hudba sa zameriava na široké spektrum publika, zasahuje skôr všeobecné publikum, pre ktoré volí aj jednoduché výrazové prostriedky na rozdiel od rockového publika, kritizuje spoločnosť a deklaruje radikálny postoj. Populárna hudba sa preto javí ako konformná, masová, komerčná a repetitívna.[7]
Z dát môžeme vidieť, že populárna hudba, špecificky pop, je najsilnejším žánrom spojeným s javom ušných červov. Tento výsledok sme očakávali, nakoľko populárna hudba je často komponovaná práve za účelom chytľavosti, je často opakovaná v rôznych médiách ako rádio, televízia, sociálne siete, reklamy, ako hudba do pozadia v obchodoch a podobne. Okrem toho je populárna hudba často “jednoduchá“ z hľadiska melodickej i harmonickej štruktúry, obsahuje jednoduchý zapamätateľný text a využíva rôzne zaužívané kompozičné postupy, aby oslovila čo najširšie spektrum poslucháčov (či už hudobne zdatných alebo nie).
| Žáner | Počet | Precent |
| Pop | 159 | 50,8 |
| Rock | 46 | 14,7 |
| Funk | 8 | 2,6 |
| Elektronická / tanečná (EDM, techno, house, drum’n’bass…) | 19 | 6,1 |
| Hip-hop / rap | 22 | 7 |
| Klasická hudba | 9 | 2,9 |
| Filmová / herná hudba (soundtracky) | 12 | 3,8 |
| Náboženská / duchovná | 2 | 0,6 |
| Ľudová / folklórna | 15 | 4,8 |
| Inštrumentálna (bez žánrovej špecifikácie) | 8 | 2,6 |
| Iná | 13 | 4,2 |
Emócia v hudbe
Respondentov sme sa taktiež pýtali na najčastejšiu náladu evokovanú hudbou, ktorú väčšinou vnímajú počas epizód ušných červov. Teda ich typický, najbežnejší zážitok. Viac ako polovica (175; 55,9%) opýtaných najčastejšie percipuje pozitívnu resp. veselú alebo energickú hudbu. Zaujímavým údajom je, že iba veľmi nízky počet (9; 2,9%) opýtaných zažíva najčastejšie negatívnu resp. smutnú alebo melancholickú hudbu ako najčastejšiu počas epizód ušných červov. Štvrtina opýtaných (79; 25,2%) najčastejšie vnímanú hudbu popísalo ako zmiešanú resp. neutrálnu a 16% (50) nedokázalo určiť prevládajúcu emóciu (Obr. 12).

| Nálada hudby | Spolu | Percent |
| Pozitívna / veselá / energická | 175 | 55,9 |
| Zmiešaná / neutrálna | 79 | 25,2 |
| Ťažko povedať / Neviem určiť | 50 | 16,0 |
| Negatívna / smutná / melancholická | 9 | 2,9 |
| Spolu | 313 | 100,0 |
Vplyv nedávnej expozície na výskyt ušných červov
Nasledujúca otázka bola jednou z najdôležitejších pre náš výskum, pretože sa priamo týka prvej výskumnej hypotézy. U respondentov sme zisťovali, či hudba, ktorú percipujú počas jednotlivých epizód ušných červov, pochádza častejšie z hudby, ktorú počuli nedávno (teda najneskôr v poslednom týždni od danej epizódy), alebo z hudby, ktorú počuli dávnejšie (viac ako týždeň dozadu).
Zo všetkých respondentov (N = 313) prevažná väčšina (220; 70,3 %) uviedla, že ušné červy najčastejšie vznikajú zo skladieb počutých nedávno. Menej ako tretina (93; 29,7 %) uviedla, že ide o skladby počuté v období s dlhším časovým odstupom.
Pre overenie, či tento rozdiel nie je náhodný, sme použili binomický test. Ten porovnáva pozorovaný podiel odpovedí s teoretickým rozdelením 50:50 (teda s predpokladom, že by obe možnosti mali byť rovnako časté). Výsledky ukázali, že podiel respondentov, ktorí označili “nedávno“ (70,3 %), bol štatisticky významne vyšší než polovica (p < .001). Inými slovami, je veľmi nepravdepodobné, že by takýto rozdiel vznikol len náhodou. Graf uvedený nižšie vizuálne zobrazuje tieto výsledky (Obr. 13 a 14). Čierne body predstavujú podiely odpovedí pre obe možnosti, zvislé úsečky označujú 95 % intervaly spoľahlivosti (to znamená, že s 95 % istotou môžeme povedať, že „skutočný“ podiel v celej populácii leží niekde medzi cca 65 % a 75 %.). Je viditeľné, že interval pre odpoveď „nedávno“ leží celý nad hranicou 0,5 (50 %), zatiaľ čo interval pre odpoveď „pred dlhším časom“ leží celý pod 0,5. To opäť potvrdzuje, že odpoveď „nedávno“ prevažuje.
Na základe týchto výsledkov môžeme vyvodiť záver, že hypotézu č. 1 sa podarilo potvrdiť.


Vplyv kognitívnej záťaže na výskyt ušných červov
Ďalšia otázka bola taktiež jednou z najvýznamnejších pre náš výskum. Bola zameraná na informácie týkajúce sa priamo druhej výskumnej hypotézy. Zisťovali sme v nej počas akých činností sa respondentom najčastejšie objavujú ušné červy, či išlo skôr o stereotypné/rutinné/opakujúce sa („Vykonávame ich často, ale takmer automaticky, bez pozornosti či kreativity. Napr.: upratovanie, varenie, cesta do práce, chôdza, …“), alebo skôr nestereotypné/rozmanité činnosti (Môžu byť opakované pravidelne, vyžadujú si ale aktívne rozhodovanie, tvorivosť, učenie a podobne. Napr.: čítanie, tvorivá práca, rozhovor, šport …). Zaradili sme tu aj možnosti “obidve rovnako často“ a „nedokážem sa rozhodnúť/neviem“ pre prípad, že by tento výskyt opýtaní nedokázali jasne špecifikovať.
Zistili sme, že nadpolovičná väčšina respondentov (181; 57,8%) najčastejšie zažíva ušné červy počas stereotypných/rutinných činností. Iba veľmi malé množstvo opýtaných (23; 7,3%) zažíva ušné červy najčastejšie počas nestereotypných/rozmanitých činností. Takmer rovnaký počet označilo obe nevyhranené odpovede teda „obidve rovnako často“ 54 (17,3%) a “nedokážem sa rozhodnúť/neviem 55 (17,6%) respondentov (Obr. 15).

| Počas akých činností sa vám najčastejšie objavujú ušné červy? | Počet | Percent |
| Počas stereotypných/opakujúcich sa činností | 181 | 57,8 |
| Počas nestereotypných/rozmanitých činností | 23 | 7,3 |
| Obidve rovnako často | 54 | 17,3 |
| Nedokážem sa rozhodnúť / neviem | 55 | 17,6 |
| Spolu | 313 | 100,0 |
Respondenti mali taktiež možnosť zaškrtnúť konkrétne činnosti (alebo uviesť vlastné), počas ktorých aspoň raz percipovali jav ušných červov. Zo stereotypných činností boli najzastúpenejšie činnosti “varenie“ (54,9%), “chôdza po bežnej trase“ (55,7%), “doprava“ (60,4%) a najviac zastúpené “upratovanie/domáce práce“ (71,9%). Z nestereotypných činností to bol “rozhovor/sociálna interakcia“ (45,5%), “tvorivá práca“ (50,6%) a najviac zastúpená “športová aktivita“ (54,5%).
Vzťah k zažívaniu ušných červov
V ďalšej otázke sme zisťovali, ako respondenti vo všeobecnosti vnímajú zažívanie ušných červov, teda akú emóciu majú z prežívania tohto javu ako takého. Neutrálnu emóciu zvolilo 150 (47,9%), príjemnú 144 (46,0%) a nepríjemnú iba 19 (6,1%) respondentov (Obr. 16). Zaujímavosťou je, že neutrálne/zmiešané a príjemné emócie majú takmer rovnaké zastúpenie. Ďalším zaujímavým zistením je, že hoci môžu byť ušné červy často nepríjemné, môžu zasahovať do sústredenia[8], spánku[9] či každodenného fungovania, len malé percento respondentov ich hodnotilo ako negatívny jav.

| Emócia z prežívania ušných červov ako takých | Počet | Percent |
| Neutrálna/zmiešaná skúsenosť | 150 | 47,9 |
| Príjemná skúsenosť | 144 | 46,0 |
| Nepríjemná skúsenosť | 19 | 6,1 |
| Spolu | 313 | 100,0 |
Príčiny zastavenia javu ušných červov
Poslednou otázkpu výskumu sme zisťovali, akým spôsobom u respondentov najčastejšie končí jav ušných červov. Najčastejšou odpoveďou bolo “zmizne sám“, ktorú zvolilo 167 (53,4%) opýtaných, druhou najzastúpenejšou možnosťou bolo “nastane niečo, čo zastaví ušného červa“ (119; 38,0%) a iba malé percento (27; 8,6%) cielene vykonáva konkrétnu činnosť, ktorá tento jav zastaví (Obr. 17). Pri zostavovaní tohto výskumu sme na základe nášho predošlého výskumu,[10] ale aj iných štúdii[11] predpokladali, že pasivita, resp. čakanie na to, že ušný červ zmizne sám bude najviac zastúpenou možnosťou. To sa nám potvrdilo aj v tejto práci. Možnosť “nastane niečo, čo zastaví ušného červa“ sme formulovali ako uzatvorenú, keďže ide o veľmi subjektívny jav a na základe odpovedí veľkého počtu respondentov by nebolo možné identifikovať univerzálne fungujúci podnet. Z 27 respondentov, ktorí sa cielene pokúšajú zastaviť ušné červy, sa ako najčastejšie stratégie objavili: “pustím si danú skladbu“, “prehrám si inú skladbu“ a “snažím sa myslieť na niečo iné“. Tieto postupy možno považovať za relatívne efektívne spôsoby, ako zmierniť alebo ukončiť prežívanie ušného červa. Pokus o jeho “prebitie“ inou skladbou často dokáže odviesť pozornosť a zabrániť opätovnému spusteniu, hoci účinnosť tejto stratégie nie je univerzálna. Naopak, prehratie si pôvodnej skladby do konca môže poskytnúť pocit uzavretia, čím sa znižuje pravdepodobnosť, že mozog opätovne vyvolá rovnakého ušného červa.

| Akým spôsobom u vás najčastejšie končí jav ušných červov? | Počet | Percent |
| zmizne sám (A) | 167 | 53,4 |
| nastane niečo, čo zastaví ušného červa (B) | 119 | 38,0 |
| cielene vykonám niečo, čo ho preruší (C) | 27 | 8,6 |
| Spolu | 313 | 100,0 |
Záver
Výsledky uskutočneného výskumu potvrdili, že jav ušných červov (involuntary musical imagery) je v populácii rozšírený a objavuje sa s rôznou frekvenciou u hudobníkov aj nehudobníkov. Naše zistenia podporili prvú hypotézu, podľa ktorej sú ušné červy vo väčšine prípadov spojené s hudbou počutou len nedávno. Tento výsledok je v súlade s predpokladom, že krátkodobá pamäť a opakovaná expozícia hudobnému materiálu zohrávajú kľúčovú úlohu pri jeho vzniku. Druhá hypotéza sa taktiež potvrdila. Respondenti uvádzali najčastejšie výskyt ušných červov počas stereotypných resp. rutinných činností. Tento fakt naznačuje, že nižšia kognitívna záťaž a automatizované činnosti vytvárajú priestor na aktiváciu vnútorných hudobných predstáv. Zaujímavým zistením bolo aj prepojenie medzi hudobnou angažovanosťou a pravidelnosťou výskytu javu. Aktívne sa hudbe venujúci jedinci udávali vyššiu frekvenciu ušných červov než nehudobníci. Výsledky poukázali aj na prevahu populárnej hudby, pozitívnych či neutrálnych emócií a prevažne spontánneho ukončenia javu.
Výskum tak prináša nové poznatky o mechanizmoch vzniku ušných červov a poskytuje východisko pre ďalšie štúdie zamerané na detailnejšie skúmanie individuálnych rozdielov, neuropsychologických súvislostí a praktických stratégií zvládania tohto fenoménu. Napriek limitáciám spojeným s dotazníkovou metódou sa podarilo potvrdiť základné predpoklady a rozšíriť teoretické chápanie tohto jedinečného hudobného javu.
Štúdia bola podporená grantom VEGA (č.1/0016/23).
Bibliography
AKOGLU, Haldun. User’s guide to correlation coefficients. In: Turkish Journal of Emergency Medicine, roč. 18, 2018, č. 3, s. 91-93. ISSN 2452-2473. DOI: 10.1016/j.tjem.2018.08.001
BEAMAN, C. Philip, WILLIAMS, Tim I. Earworms (stuck song syndrome): towards a natural history of intrusive thoughts. In: British journal of psychology (London, England : 1953) [online], roč. 101, 2010, č. Pt 4, s. 637-653. ISSN 2044-8295 0007-1269. DOI: 10.1348/000712609X479636
DEUTSCH, Diana. The psychology of music, 3rd ed. San Diego, CA, US: Elsevier Academic Press, 2013. ISBN 978-0-12-381460-9, s. 141.
DODDS, Chris M. Earworms as ‘mental habits’: Involuntary musical imagery is associated with a wide range of habitual behaviors. In: Consciousness and Cognition [online], roč. 130, 2025, , doi: 10.1016/j.concog.2025.103834. ISSN 1053-8100, ISSN 1053-8100.
HALPERN, Andrea R., ZATORRE, Robert J. When that tune runs through your head: A PET investigation of auditory imagery for familiar melodies. In: Cerebral Cortex [online], roč. 9, 1999, č. 7, s. 697-704. ISSN 1460-2199(Electronic),1047-3211(Print). DOI: 10.1093/cercor/9.7.697
KAJANOVÁ, Yvetta. On the History of Rock Music. Frankfurt am Main: Peter Lang, 2014. ISBN 978-3-631-65556-6.
KAJANOVÁ, Yvetta. Rock Subcultures versus Pop Music: Italian Pop Music at the Czechoslovak Bratislavská lýra Festival. In: Scenari, roč. 21, Dicembre 2024, s. 189-210, ISSN 2420-8914 ISSN online 2785-3020.
LIIKKANEN, L. A. Music in everymind: commonality of involuntary musical imagery. In: Proceedings of the 10th international conference on music perception and cognition. 2008, s. 408-412.
LIIKKANEN, Lassi A. Involuntary musical imagery : everyday but ephemeral. University of Helsinki, 2018. Dostupné na internete: http://hdl.handle.net/10138/244519
LIIKKANEN, Lassi A., JAKUBOWSKI, Kelly. Involuntary musical imagery as a component of ordinary music cognition: A review of empirical evidence. In: Psychonomic Bulletin & Review [online], roč. 27, 2020, č. 6, s. 1195-1217. ISSN 1531-5320(Electronic),1069-9384(Print). DOI: 10.3758/s13423-020-01750-7
LIIKKANEN, Lassi. Musical activities predispose to involuntary musical imagery. In: Psychology of Music [online], roč. 40, 2011, roč. 40, s. 236-256.
MAJERSKÝ, Filip. Hudobná pamäť v súčasnom muzikologickom výskume. In: Musicologica.eu, č. 1, 2021, http://www.musicologica.eu/hudobna-pamat-v-sucasnom-muzikologickom-vyskume/
MOECK, Ella K., HYMAN JR., Ira E., TAKARANGI, Melanie K. T. Understanding the overlap between positive and negative involuntary cognitions using instrumental earworms. In: Psychomusicology: Music, Mind, and Brain [online], roč. 28, 2018, č. 3, s. 164-177. ISSN 2162-1535(Electronic),0275-3987(Print). DOI: 10.1037/pmu0000217
MOECK, Ella K., HYMAN JR., Ira E., TAKARANGI, Melanie K. T. Understanding the overlap between positive and negative involuntary cognitions using instrumental earworms. In: Psychomusicology: Music, Mind, and Brain [online], roč. 28, 2018, č. 3, s. 164-177. ISSN 2162-1535(Electronic),0275-3987(Print). DOI: 10.1037/pmu0000217
SCULLIN, Michael K., GAO, Chenlu, FILLMORE, Paul. Bedtime Music, Involuntary Musical Imagery, and Sleep. In: Psychological Science [online], roč. 32, 2021, č. 7, s. 985-997. ISSN 0956-7976.
SKOWRONSKI, John J. et al. The fading affect bias: Its history, its implications, and its future. In: Advances in experimental social psychology, vol. 49, San Diego, CA, US: Elsevier Academic Press, 2014, s. 163-218. Advances in experimental social psychology. ISBN 978-0-12-800052-6.
WILLIAMS, Tim I. The classification of involuntary musical imagery: The case for earworms. In: Psychomusicology: Music, Mind, and Brain [online], roč. 25, 2015, č. 1, s. 5-13. ISSN 2162-1535(Electronic),0275-3987(Print). DOI: 10.1037/pmu0000082
WILLIAMSON, Victoria J. et al. Sticky tunes: how do people react to involuntary musical imagery? In: PloS one [online], roč. 9, 2014, č. 1, s. e86170. ISSN 1932-6203. DOI: 10.1371/journal.pone.0086170
WILLIAMSON, Victoria J., JILKA, Sagar R. Experiencing earworms: An interview study of Involuntary Musical Imagery. In: Psychology of Music [online], roč. 42, 2014, č. 5, s. 653-670. ISSN 0305-7356. DOI: 10.1177/0305735613483848
[1] LIIKKANEN, L. A. Music in everymind: commonality of involuntary musical imagery. In: Proceedings of the 10th international conference on music perception and cognition. 2008, s. 408-412.
[2] LIIKKANEN, Lassi. Musical activities predispose to involuntary musical imagery. In: Psychology of Music [online]t 2011, , s. 236-256.
[3] LIIKKANEN, Lassi A., JAKUBOWSKI, Kelly. Involuntary musical imagery as a component of ordinary music cognition: A review of empirical evidence. In: Psychonomic Bulletin & Review [online], roč. 27, 2020, č. 6, s. 1195-1217. ISSN 1531-5320(Electronic),1069-9384(Print). DOI: 10.3758/s13423-020-01750-7
[4] AKOGLU, Haldun. User’s guide to correlation coefficients. In: Turkish Journal of Emergency Medicine, roč. 18, 2018, č. 3, s. 91-93. ISSN 2452-2473. DOI: 10.1016/j.tjem.2018.08.001
[5] SKOWRONSKI, John J. et al. The fading affect bias: Its history, its implications, and its future. In: Advances in experimental social psychology, Vol. 49. San Diego, CA, US: Elsevier Academic Press, 2014, s. 163-218. Advances in experimental social psychology. ISBN 978-0-12-800052-6.
[6] KAJANOVÁ, Yvetta. On the History of Rock Music. Frankfurt am Main: Peter Lang, 2014, s. 147. ISBN 978-3-631-65556-6.
[7] KAJANOVÁ, Yvetta. Rock Subcultures versus Pop Music: Italian Pop Music at the Czechoslovak Bratislavská lýra Festival. In: Scenari, roč. 21, Dicembre 2024, s. 189-190, ISSN 2420-8914, ISSN online 2785-3020.
[8] DODDS, Chris M. Earworms as ‘mental habits’: Involuntary musical imagery is associated with a wide range of habitual behaviors. In: Consciousness and Cognition [online], roč. 130, 2025, doi: 10.1016/j.concog.2025.103834. ISSN 1053-8100.
[9] SCULLIN, Michael K., GAO, Chenlu, FILLMORE, Paul. Bedtime Music, Involuntary Musical Imagery, and Sleep. In: Psychological Science [online], roč. 32, 2021, č. 7, s. 985-997. ISSN 0956-7976.
[10] MAJERSKÝ, Filip. Hudobná pamäť v súčasnom muzikologickom výskume. In: Musicologica.eu, č. 1, 2021, http://www.musicologica.eu/hudobna-pamat-v-sucasnom-muzikologickom-vyskume/
[11] WILLIAMSON, Victoria J., JILKA, Sagar R. Experiencing earworms: An interview study of Involuntary Musical Imagery. In: Psychology of Music [online], roč. 42, 2014, č. 5, s. 653-670. ISSN 0305-7356. DOI: 10.1177/0305735613483848
