Na margo prvého slovenského tanga

Abstrakt:

V priebehu ostatných rokov som sa oboznámil s viacerými článkami, ktoré sa zaoberali otázkou „prvého slovenského tanga“, a boli zverejnené v rôznych médiách. Ich autori vychádzajú  z už predtým publikovaných poznatkov a zamýšľajú sa nad tým, či prvé slovenské tango nebolo Dita, ale pieseň Dušana Pálku Nepovedz dievčatko nikomu. Definitívnu odpoveď na túto otázku nechávajú otvorenú. Autor na základe realizovaných interview s textárom Štefanom Hozom a skladateľmi Dušan Pálka, Alexander Aranyos, konštatuje: Dita bolo tango skomponované a opatrené textom pred piesňou Nepovedz dievčatko nikomu. Hudba k piesni Nepovedz dievčatko nikomu vznikla pred Ditou, ale ako celok s textom bola dokončené po Dite vo forme šansónu. Historicky prvé slovenské tango by mohlo byť Modranského tango Rozbila sa bárišenka z 20. rokov 20. storočia, presné datovanie však nie je známe. To nevylučuje možnosť, že niekde v archíve sa skrýva doposiaľ nenájdené ešte staršie tango. Túto domnienku vzbudzuje súkromne tlačou vydaný valčík „Oj, spievaj pre mňa! – Medzinárodný valčík v ôsmych rečiach“,  v roku 1920. Ako autor je uvedený: „Comp. J. Németh Tenor, Bratislava“.

V priebehu ostatných rokov som sa oboznámil s viacerými článkami, ktoré sa zaoberali otázkou „prvého slovenského tanga“, a boli zverejnené v rôznych médiách. Ich autori vychádzajú  z už predtým publikovaných poznatkov a zamýšľajú sa nad tým, či prvé slovenské tango nebolo skladba Alexandra Aranyosa Dita, ale pieseň Dušana Pálku Nepovedz dievčatko nikomu. Definitívnu odpoveď na túto otázku nechávajú otvorenú. Domnievam sa, že je mojou povinnosťou na tieto aktivity reagovať. Predtým však chcem uviesť fakty.

            Piesne Dita (A. Aranyos – Š. Hoza) a Nepovedz dievčatko nikomu (D. Pálka – Š. Hoza) vyšli na jednej platni. Vydavateľ označil Ditu ako „první slovenské tango“, Nepovedz dievčatko nikomu ako „Tango“. Obe piesne naspieval Štefan Hoza. Aranyosovu skladbu nahral orchester Melody Boys R. A. Dvorského[1], spev Štefana Hozu v Pálkovej piesni sprevádzal doposiaľ neidentifikovaný klavirista. Dita je aranžovaná pre orchester vo forme tanga, Nepovedz dievčatko nikomu ako pieseň – šansón, t. j. bez striktného dodržania tempa. Dita bola do spoločenského povedomia prijatá ako „prvé slovenské tango“. V televíznej relácii bratislavskej televízie pripravil Igor Wasserberger[2] reláciu, v ktorej sa stretli Alexander Aranyos s Dušanom Pálkom. V rozhovore pripustil Aranyos, že Pálka napísal svoju skladbu skôr ako on svoju Ditu.

Gramofónová firma Ultraphon, ktorá platňu s predmetnými skladbami vydala, postarala sa aj o jej propagáciu. Vo svojich predajniach rozdávala zákazníkom reklamné  letáky. Údaje na nich sú v podstate v súlade s uvedením na platni a sú pravdivé, ak ich v súvislosti s dodatkom: „bude nahráno na deskách Ultraphon…“ chápeme tak, že dovtedy sa ešte nijaké slovenské tango nebolo nahraté na platne. Sú však dvojzmyselné, a vo svojom prvom pláne informujú tak, že vyvolávajú dojem, že Dita je historicky prvé slovenské tango.

Pri svojej práci o histórii slovenskej modernej populárnej hudby som uskutočnil a zapísal asi 60 rozhovorov s jej prvými aktérmi. Ak sme sa pri nich zaoberali otázkou prvého slovenského tanga, nik nespochybňoval prvenstvo Dity. Podľa môjho názoru toto tango bolo vtedajšou spoločnosťou vnímané a akceptované ako prvé. Nesporne má na tom zásluhu vydaná platňa.

Navštívil som prirodzene aj Štefana Hozu a Dušana Pálku. (Aranyos emigroval ešte pred druhou svetovou vojnou do USA.) V rozhovore s Dušanom Pálkom o prvenstve medzi ich piesňami (v Prahe 12.5.1964) mi Pálka povedal,  že skôr bola jeho pieseň, ale  rozhodnutie o tom môže  urobiť Hoza,  autor oboch textov. S Hozom som absolvoval viaceré rozhovory. V decembri 1965 mi na otázku prvenstva povedal: „Krátko potom (po stretnutí s Aranyosom – poznámka P. Zelenaya) došlo k stretnutiu s Pálkom,  ktorý  priniesol  svoju   skladbu  Nepovedz dievčatko  nikomu   s  nedotiahnutým textom…“ Hozovo vyjadrenie možno považovať za konštatovanie poradia, ako sa on oboznámil s piesňami oboch autorov. Hozovo konštatovanie však neznamená, že Pálkova hudobná zložka piesne nemohla vzniknúť pred Ditou, ale hovorí o tom, že konečnú podobu nadobudla pieseň ako celok až po „dotiahnutí“ textu Hozom.

V tejto súvislosti chcem pripomenúť, že tango ako tanec bolo na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov min. stor. také populárne, že sa do tanca hrávali nielen tangá, ale aj iné melódie, vhodné na interpretáciu v jeho forme. Takejto transformácii sa nevyhli ani ľudové piesne, iné vhodné rozmanité melódie,  i operné árie. Preto sa natíska otázka: Bola Pálkova skladba Nepovedz dievčatko nikomu skomponovaná ako tango alebo ako pieseň-šansón? Fakty pre a proti:

  1. a) Na platni je uvedená forma: Tango
  2. b) Nahrávka je v rozpore s údajom, umelecky je realizovaná ako pieseň. (Možno si ju vypočuť na You Tube[3].) V období popularity tanga bola nahrávka signovaná ako tango pravdepodobne z obchodných dôvodov. Nič nebránilo tomu, aby klavírny sprievod spevu bol nahratý ako tango (bez zmeny tempa), ale nestalo sa tak.
  3. a) Tlačou vydaná skladba (M. Urbánek, 1934) udáva na obálke formu: Tango.
  4. b) Obálka je vecou výtvarníka, notový zápis je v kompetencii autora hudby. V časti notového zápisu forma nie je vôbec uvedená. V klavírnom parte sú v priebehu piesne vyznačené zmeny tempa a predpísané korunky.

   

            A teraz k dôvodu, prečo som sa rozhodol vyjadriť sa k prvenstvu týchto dvoch skladieb: Autori vo svojich „vajataniach“ o prvom slovenskom tangu ponechávajú čitateľa v domnienke, že jedno z nich bolo skutočne historicky prvé. A to nie je pravda. Z historického hľadiska boli napísané tangá iných slovenských autorov pred týmito dvoma. Pri mojich rešeršoch sa mi dostali do rúk – okrem iných – tieto vytlačené, datované hudobné materiály:

            Prelud (Vlado Gebura – Ondrej Bella) Tango a pieseň Copyright 1932 by Vlado Gebura. Ryla a tiskla Průmyslová tiskárna v Praze.

            Oj, poj, bratislaváci. Složil Jožko Modranský, Tango (s poznámkou: Možno hrať v rušnom tempe.) Venujem amat. majstrovi ČSR. 1927, 1930. Copyright 1931 by Josef Novák, Bratislava, ČSR.

Podľa textu a obálky tango bolo napísané na oslavu víťazstiev futbalového klubu ŠK Bratislava. Zaujímavé je, že v reklamnej časti je uvedená propagácia predošlých 5. skladieb J. Modranského, pričom tretia je tiež tango s názvom Rozbila sa bárišenka, takže toto zrejme predchádzalo ešte aj tangu Oj, poj, bratislaváci. Toto tango sa mi nepodarilo nájsť, nevedno, či je na jeho výtlačku rok vydania. Podľa mojich doterajších poznatkov by teda historicky prvým slovenským tangom mohlo byť tango J. Modranského Rozbila sa bárišenka. Ale to nevylučuje možnosť, že niekde v archíve sa skrýva doposiaľ nenájdené ešte staršie tango. Túto domnienku vzbudzuje súkromne tlačou vydaný valčík „Oj, spievaj pre mňa! – Medzinárodný valčík v ôsmych rečiach“, tlačou vydaný z roku 1920. Ako autor je uvedený: „Comp. J. Németh Tenor, Bratislava“. Z ôsmych textov je prvý uvedený v slovenčine, a aj na obálke popri údajoch vo viacerých rečiach prvý názov je v slovenčine. Nie je teda vylúčené, že od roku 1920 nasledujúcich viac ako 10 rokov niekto neskomponoval tango, ktoré bolo v tých rokoch v obrovskej móde.

Môj záver na otázku prvého slovenského tanga je: Dita bolo tango skomponované a opatrené textom pred Piesňou Nepovedz dievčatko nikomu. Hudba k piesni Nepovedz dievčatko nikomu vznikla pred Ditou, ale ako celok s textom bola dokončené po Dite, a bola vhodná na interpretáciu vo forme tanga. Veľa takýchto skladieb bolo označených ako „Pieseň a tango“. Historicky prvé slovenské tango, o ktorom mám informáciu by mohlo byť Modranského tango Rozbila sa bárišenka.

                                               

V Bratislave január 2024, Pavol Zelenay

 

[1] Rudolf Antonín Dvorský (1899-1966).

[2] Podľa Wasserbergera išlo o televíznu reláciu Nesmúť za mnou realizovanú asi v rokoch 1986-1989, čo by bolo potrebné overiť v archíve RTVS. Z ústneho interview zo dňa 19.3.2024. Televízny profil jubilanta z roku 1981 spomína Terézia Ursínyová: Dušan Pálka, 75-ročný, Slovenský pesničkár, in Hudobný život, roč. XVI, 1984, č. 19, s. 5. Ursínyová píše, že tango Nepovedz dievčatko nikomu „bolo také obľúbené, že ho SND zaradilo ako tanečné číslo do predstavenia Lehárovho Grófa z Luxemburgu. Pritom pesničku napísal vysokoškolák, bývajúci na Lafranconi, ktorý svojim spolužiakom často hrával na klavíri melódie nielen svoje, ale aj iných populárnych a známych autorov. Tango sa čoskoro dostalo do repertoáru bratislavských kaviarenských muzikantov a odtiaľ viedla rýchla cesta do vysielania rozhlasu, resp. na platňu…“ Igor Wasserberger: Dušan Pálka 70-ročný, in Hudobný život, roč. XI, 1979, č. 18, s. 7. „Po návrate na Slovensko r. 1932 napísal Pálka svoje prvé úspešné tango: Nepovedz dievčatko nikomu, ktoré najprv hrali v kaviarňach (jeho prvým interpretom bol klavirista Michal Karin) a ktoré o dva roky vyšlo na platni… Nečakane intenzívny úspech (za niekoľko týždňov predali z platne 50 000 výliskov), povzbudil Pálku k ďalšiemu komponovaniu.

[3] https://www.youtube.com/watch?v=xNejERvMZQc