Hudba v katolíckych kostoloch v Banskej Bystrici v 19. storočí

Hudobná história Banskej Bystrice tvorí bohatú, ale stále nepreskúmanú kapitolu v dejinách našich regiónov. V období 19. storočia bolo územie dnešného Slovenska oblasťou, ktorá patrila administratívne a politicky do Uhorska a tvorila chudobnejšiu oblasť so zameraním na poľnohospodárstvo a menej rozvinutý priemysel s končiacou ťažbou rudy. Dosahy Viedne a Budapešti, ktoré znamenali istý centralizmus spôsobovali v priebehu tohto storočia permanentné problémy.[1] V tomto období sa Banská Bystrica po Komárne a Bratislave javí ako tretie najvýznamnejšie mesto Horného Uhorska, v ktorom sa darí remeslám (obuvníci, mäsiari, nábytkári). Rozvoj spoločenských aktivít vyústil do vzniku viacerých inštitúcií. 

V roku 1840 bola v meste otvorená divadelná budova, v ktorej sa uskutočnilo niekoľko významných hudobných a divadelných podujatí. V 30. rokoch 19. storočia založili mestskí vzdelanci spolok Societa slavica, pôsobila tu aj pobočka Slovenského učeného tovarišstva.[2] V 40. rokoch sa do popredia dostávajú príslušníci štúrovskej generácie, ktorí zavŕšili slovenské národné obrodenie v literatúre. Ich zásluhou bol v roku 1845 založený Spolok pohronský, v roku 1848 založil Karol Kuzmány Spolok všeobecnej vzdelanosti. Cieľom spolkovej činnosti bolo aktivizovať obyvateľstvo v istým kultúrno-spoločenským snahám v mnohonárodnostnom rozvrstvenom Uhorsku.[3] Ešte väčšiu pozornosť získava Banská Bystrica v polovici 19. storočia, keď sa v meste sústreďujú úsilia viacerých príslušníkov slovenskej inteligencie na pôde oboch tunajších gymnázií (katolíckeho a evanjelického). Ústrednou osobnosťou sa stáva biskup Štefan Moyses (1796 – 1869), ktorý v roku 1861 presadil zavedenie slovenčiny do vyučovania gymnázia – popri nemčine a maďarčine. V rámci jeho snáh sa rozvinuli aj umelecké ambície hudobníkov, ktorí chceli v duchu celoeurópskych romantických ideálov položiť základy slovenskej národnej hudby.[4]

V období 19. storočia vzniklo veľa sakrálnych diel komponovaných skladateľmi národného významu. Títo skladatelia boli často krát činní ako organisti, regenschori, ktorí viedli zbory a starali sa o hudobnú produkciu v chrámoch. Popri týchto úlohách boli nositeľmi a podporovateľmi kultúrneho života na danom mieste. Vykonávali pedagogickú činnosť, boli zapojení do kultúrneho diania v meste, starali sa aj o svetské hudobné produkcie. V meste Banská Bystrica sa stretávame s podobnou situáciou v osobe Jána Egryho (1824 – 1908). Do mesta prichádza v roku 1849, kde najskôr ako pedagóg a neskôr ako organista, vedúci chórov a organizátor hudobného života formuje okolo seba veľké dielo, ktoré výrazným spôsobom ovplyvnilo kultúrny život v meste. Počas svojho pôsobenia okrem pravidelných chrámových produkcií, koncertov či iných podujatí komponuje vlastné diela, čím dopĺňa už doposiaľ zaobstaraný repertoár od svojich predchodcov zo starších období. V daných podmienkach pritom zohľadňuje aktuálne umelecké prúdy, personálne kapacity, je v živom styku so svojimi kolegami na iných miestach.

Hudba a liturgia v kostoloch počas pôsobenia Jána Egryho

Samotné mesto patrilo pod jednu farnosť, na čele ktorej stál dekan s troma až štyrmi kaplánmi (nemecký, slovenský, maďarský a vonkajší – ktorý spravoval dedinské kostoly v okolí), sídlili na dnešnej mestskej fare (dnes Farnosť Banská Bystrica – mesto a Banská Bystrica – Katedrála).[5] Pritom aj katedrálny kostol bol pridružený pod túto veľkú farnosť. V Banskej Bystrici bolo v tom čase päť rímskokatolíckych kostolov.[6] Najvýznamnejšími boli Katedrála sv. Františka Xaverského a Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie. Z hľadiska hudobnej produkcie po príchode Egryho do Banskej Bystrice mali Katedrála a Farský kostol spoločného regenschoriho, so samostatnými organistami pre jednotlivé chrámy a samostatnými hudobnými archívmi. Hudobná produkcia v oboch hlavných kostoloch vychádzala aj zo staršieho zaobstaraného hudobného repertoáru z obdobia klasicizmu a dobových skladateľov viedensko-rakúskeho a nemeckého kultúrneho prostredia a tvorivého okruhu z Čiech, Moravy a Sliezska.[7] Repertoár bol veľmi bohatý – v hudobnom archíve z Farského kostola nájdeme skladateľov ako Joseph Haydn, František Xaver Brixi, Joseph Leopold Eybler, Anton Diabelli, Anton Zimmermann a ďalší. Znela aj tvorba domácich skladateľov, ktorých Ján Egry dobre poznal. Ide o jeho predchodcov, z ktorých kompozične boli činní Ján Vachovský, Jozef Feldmann, Anton Werner, Anton Július Hiray, Anton Gutwill.[8]

Katedrála sv. Františka Xaverského (kapitulský)

Pri konkretizácii hudobného predvádzania skladieb treba poznamenať, že v Katedrále bola liturgia latinská s maďarskou kázňou do roku 1918. Kostol spravoval veľprepošt spolu s piatimi kanonikmi, nakoľko biskup po vyhorení kúrie v roku 1783 sídlil až do roku 1941 vo Svätom Kríži nad Hronom (dnes Žiar nad Hronom).[9] Pri hudobných produkciách v Katedrále vypomáhali aj bohoslovci, nakoľko v meste prebiehala výchova katolíckych kňazov v Kňazskom seminári sv. Karola Boromejského (sídlil v Kapitulskej ulici, dnes už neexistuje). Spievali gregoriánsky chorál a odzneli tu prvé kompozície Jána Levoslava Bellu.[10] V čase Egryho mal tento kostol spolu s Farským kostolom spoločný miešaný zbor a orchester v obsadení: flauta, klarinety, trubky, basový trombón, tympany a sláčiky. Interpretovali sa diela domácich i európskych autorov.[11] V nedeľu bývala v Katedrále kolegiálna (kapitulská) sv. omša o 9.00 hod. spolu s bohoslovcami seminára, navyše sa v kostole modlili ofícium – ráno a podvečer. Latinské vešpery bývali pravidelne (do smrti biskupa Andreja Škrábika v roku 1950). V Katedrále sa nevysluhovali iné sviatosti.[12]

Kostol sv. Kríža (slovenský)

V „slovenskom“ Kostole sv. Kríža prevažoval ľudový spev – zaznievali slovenské duchovné piesne sprevádzané organom a využívali aj Egryho obradový slovenský spevník[13]. Podľa zachovaných poznatkov (v archíve farnosti je jedna škatuľa nôt z tohto kostola, kde sú prevažne spevníky[14]) tu spievali žiaci katolíckych škôl, gymnázia a učiteľskej prípravky (preparandie). Hudobný repertoár latinskej liturgie sa opieral o ľudový spev v slovenčine. Bohoslužba bola v nedeľu ráno o 9.00 hod. Kostol mal ambíciu stať sa slovenskou farnosťou, ale nestalo sa tak. Jezuiti v ňom pôsobili od roku 1940 do 1950 (v budove dnešnej Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici) mali svoj „Župný dom“ – jezuitská formácia spojená s teologickým inštitútom do roku 1945, tzv. Aloisiana.

Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie (nemecký)

Bol hlavným nemecko-maďarským mestským kostolom, v ktorom sa vysluhovali všetky sviatosti (krsty, pohreby, svadby). Sv. omša bola v nedeľu o 8.00 hod. „malá nemecká“, o 10.00 hod. „veľká maďarská“. Po roku 1918 boli už len slovenské bohoslužby (existuje spomienka, že aj v 20-tych rokoch 20. storočia sa na Vianoce zaspievalo niečo po nemecky[15]). Významným dianím v tomto kostole boli nedeľné popoludňajšie pobožnosti (pravdepodobne o 17.00 hod.). Popoludňajšia pobožnosť obsahovala primárne program spojený s úctou k Panne Márii, katechézou, končila sviatostným požehnaním (spievalo sa Tantum Ergo) a mariánskou antifónou. Obsah pobožnosti sa menil v nadväznosti na dané liturgické obdobie: mariánske mesiace – v máji (spievali loretánske litánie) a v októbri (ruženec aj s kňazom, októbrové pobožnosti od roku 1895[16]), v pôste bola krížová cesta s pôstnou kázňou, vo vianočnom období do Hromníc Litánie k menu Ježiš, v júni Litánie k Božskému Srdcu Ježišovmu (od konca 19. storočia). Pri veľkých slávnostiach sa uskutočnili aj Vešpery (inak boli len v Katedrále) – na veľké sviatky: Vianoce, Veľká noc, Turíce, mariánske sviatky.[17] Na tieto nedeľné pobožnosti Egry komponoval vlastné skladby – mariánske antifóny, litánie, vešpery, Tantum Ergo, Te Deum (v posledný deň v roku) a podobne[18]. Pobožnosti boli údajne hojne navštevované (v minulosti ľudia prichádzali do chrámu v nedeľu dvakrát – doobeda na sv. omšu a poobede na pobožnosť). Dôležitým aspektom je tiež zasvätenie tohto kostola Panne Márii a sviatku Nanebovzatia Panny Márie, ktorý sa v liturgii slávi 15. augusta (s tým spojené hudobné produkcie a potreba repertoáru tohto zamerania).

Kostol sv. Alžbety (kláštorný)

Pôvodne nemocničný hospic pre baníkov zažíval v tomto období znovuzrodenie. Zo stredovekej ustanovizne a zámeru starať sa o chudobných sa stal kláštor. Od roku 1871 v ňom boli sestry Vincentky (až do 1950), dievčenská (cirkevná škola), od roku 1929 aj kňazi – Vincentíni, na čele s rektorom kostola. V nedeľu tu bola ráno bohoslužba o 7.30 hod. s tzv. exhortou (povzbudenie, malá kázeň). Jazyk bol maďarský do roku 1918. V kostole nebol organ, iba harmónium, účinkovali prevažne ženy.

Kostol sv. Ducha (cintorínsky)

Kostol bol asanovaný v roku 1895. Nazýval sa aj cintorínsky (kostoly sa stavali na začiatku a konci mesta), po dohode s mestom bol odstránený. V nedeľu tu zvykla byť jedna  bohoslužba. Bol to pravdepodobne kostol s ľudovým spevom, často menil majiteľov (nemecký katolícky, v čase reformácie evanjelický, potom maďarský katolícky).

História hudobníkov pôsobiacich v jednotlivých kostoloch

Pre úplnosť treba dodať celú históriu organistov, kapelníkov, trubačských majstrov a riaditeľov chórov ešte pred príchodom Egryho a to podľa dochovaných kanonických vizitácií. Niektoré podrobnosti nie je možné overiť nakoľko sa zachovalo len málo zdrojov v Archíve mesta Banská Bystrica. V roku 1761 postihla mesto katastrofa v podobe veľkého požiaru. Zhorelo 270 domov a zahynulo 130 ľudí, zničila sa značná časť historických a umeleckých pamiatok, dokonca sa roztopili aj zvony.[19] V Katedrále sa spomína meno prvého organistu Josepha Schöna (organista Cathedralis Exlesiae, 24. 9. 1715).[20] O hudobnom živote v starších časoch svedčí aj kanonická vizitácia v roku 1803 (Archív Banskobystrického biskupstva 109[21]): farský organista Anton Július Hiray, slovenský organista Václav Brodský, kapelník Jozef Feldmann.

Ďalší zoznam hudobníkov a organistov pôsobiacich v Banskej Bystrici uvádza Ján Gajdoš vo svojej diplomovej práci[22]. Organistom v slovenskom kostole bol v rokoch 1730 – 1744 učiteľ Adam Kalcz. Po jeho smrti v roku 1765 sa spomína kuriálnej zápisnici z roku 1744 ako dočasný „slovenský“ organista Tomáš Heinrich. V roku 1755 nastupuje na miesto slovenského organistu a druhého organistu farského kostola Michal Žember. O prvom farskom organistovi je zmienka až z roku 1777. Vtedy bol penzionovaný Jozef Engelbauer a nastupuje Jozef Feldmann (1747 – 1821). V Kostole sv. Kríža v tom čase pôsobil Václav Brodský (1780 – 1810). Anton Werner sa spomína ako druhý farský organista v rokoch 1780 – 1820, za ním nasleduje Ján Vachovský. Anton Július Hiray sa spomína ako mestský trubač a neskôr ako farský organista (1800 – 1811). Mestský trubač a neskôr „magister cappelae“ Anton Gutvill pôsobil ako farský ale aj katedrálny organista v rokoch 1803 – 1829. V tých časoch nemala Katedrála vlastného organistu, nakoľko tam hrávali kanonici banskobystrickej kapituly (cantor canonicus),[23] ktorí v seminári vyučovali hudbu. Na príležitostné sviatky si biskup povolával farských organistov so zborom a hudbou, na financovaní sa podieľalo aj mesto. Od roku 1829 pôsobí v Katedrále „cantor canonicus“ Franciscus Felgern, kedy sa zavádza spev gregoriánskeho chorálu. Účinkoval až do zvolenia Jána Egryho, ktoré sa uskutočnilo 3. 9. 1849.[24]

Príchodom Jána Egryho sa spájajú oba kostoly (Katedrála a Farský kostol) pod jedného regenschoriho. Hudobné archívy oboch kostolov sa preto neraz miešali, raz sa spievalo v jednom a raz v druhom kostole. Pri Egrym sa objavuje jeho pomocník, druhý regenschori, František Kersch, ktorý bol menovaný ako farský organista po Egryho smrti. Účinkoval v období rokov 1902 – 1916. V Katedrále pôsobil po Egryho odchode Pius Sztraka. V roku 1916 sa opäť kostoly hudobne spájajú pod jedno vedenie a organistom sa stáva Imrich Petyko. Ján Bornemisza neskôr zastáva tento post v rokoch 1921 – 1923. V tomto čase hrával v Banskej Bystrici aj Jozef Hardonyi, ktorý bol neskorší banskoštiavnický organista a regenschori. Po odstúpení Bornemiszu nastupuje Alexander Svorák pôsobiaci v rokoch 1924 – 1941. Jeho nástupcom sa stal v roku 1941 Ján Gajdoš (1903 – 1980), posledný banskobystrický regenschori.[25]

Popri Gajdošovi pôsobili až do zrušenia zboru organisti Milan Gašparík (1946 – 1948), Ilonka Huffnagelová (1941 – 1946), Vladimír Gajdoš (1948 – 1951), Alžbeta Szabová (1951 – 1956). Po ich odchode vykonáva funkciu organistu len on sám, kým v roku 1966 odchádza do penzie. Na jeho miesto dočasne nastupujú Miroslav Křenek a Ján Smida. Ešte v dobe účinkovania Jána Gajdoša bol organistom v slovenskom kostole Gustáv Smida. V 70-tych rokoch preberá funkciu organistu vo Farskom kostole Martin Smida, ktorý tam pôsobil až do roku 2015. Od roku 2016 je organistom kostola Martin Kelemen, pravidelne sa na hudobných produkciách podieľajú študenti organovej triedy Konzervatória Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici. Od roku 2018 je domácim telesom komorný spevácky zbor Ars Vocalis, umeleckou vedúcou a dirigentkou je Andrea Bošeľová. V kostole tiež v súčasnosti účinkujú kantori-speváci zložení z profesionálnych spevákov pôsobiacich v hudobno-vzdelávacích inštitúciách v Banskej Bystrici.

Štúdia je súčasťou projektu VEGA č. 1/0016/23 „Hudobná, kritická a štýlová interpretácia jazzu, rocku, európskej hudby 20. storočia a súčasnosti.“

 

Bibliography:

BALÁŽ, Zoltán.: Dejiny Banskobystrického biskupstva do roku 1870 [rigorózna práca]. Badín: Kňazský seminár sv. Františka Xaverského, 2009.

BÁZLIK, Jaromír: Hudobný život v Banskej Bystrici od polovice 19. storočia do r. 1918. Rukopis, ŠVK-LHM Banská Bystrica, sign. J. B. – I/1.

ČERVENÁ, Ľudmila: Ján Egry – pedagóg Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici. In: Jana Lengová ed. Ján Levoslav Bella v kontexte európskej hudobnej kultúry. Zborník z medzinárodnej muzikologickej konferencie, Banská Bystrica, 24. – 26. júna 1993, Nadácia Jána Levoslava Bellu, s. 133 – 137. ISBN 80-900436-8-2

EGRY, Ján: Katolícky spěwník so sprievodom organu, Brno, 1865.

GAJDOŠ, Vladimír: Chrámová hudobná produkcia v Banskej Bystrici v časoch Štefana Moysesa, In: Hudba v Banskej Bystrici v období pôsobenia Štefana Moysesa. Vedecký seminár usporiadaný pri príležitosti osláv 200. výročia narodenia prvého predsedu Matice slovenskej a biskupa Banskobystrickej diecézy Dr. Štefana Moysesa, 25.10.1997 v Banskej Bystrici. Zborník referátov. Martin, Hudobný odbor MS 1998, s. 27 – 30. ISBN 80-967332-5-7

GAJDOŠ, Vladimír: Zbierka hudobnín z kapitulského (katedrálneho) kostola v Banskej Bystrici [Diplomová práca]. Bratislava: Univerzita Komenského, Filozofická fakulta, 1966.

HUDEC, Konštantín: Hudba v Banskej Bystrici do 19. storočia. Liptovský sv. Mikuláš: Tranoscius, 1941.

JUHANIAK, Marián: Dejiny Banskobystrickej kapituly kanonikov [Diplomová práca]. Badín: Kňazský seminár sv. Františka Xaverského, 2016.

KELEMEN, Martin: Ján Egry (1824 – 1908) – banskobystrický organista, regenschori a skladateľ. [Bakalárska práca]. Bratislava: Univerzita Komenského, Filozofická fakulta, 2021.

KRESÁNEK, Jozef: Vznik národnej hudby v 19. storočí. In: Dejiny slovenskej hudby. Bratislava: SAV, 1957, s. 217 – 339.

MOKRÝ, Ladislav: Obdobie Štefana Moysesa a počiatky národnej hudby. In: Hudba v Banskej Bystrici v období pôsobenia Štefana Moysesa. Vedecký seminár usporiadaný pri príležitosti osláv 200. výročia narodenia prvého predsedu Matice slovenskej a biskupa Banskobystrickej diecézy Dr. Štefana Moysesa, 25.10.1997 v Banskej Bystrici. Zborník referátov. Martin, Hudobný odbor MS 1998, s. 8 – 12. ISBN 80-967332-5-7

MICHALOVÁ, Eva: Ján Egry a Banská Bystrica. In: Jana Lengová, ed. Zborník príspevkov z medzinárodnej muzikologickej konferencie – Banská Bystrica, 19. – 22 . október 1994. Nadácia Jána Levoslava Bellu, Banská Bystrica, 1995, s. 22-25. ISBN 80-967415-4-3

MIŠÍK, Mikuláš: Vznik a funkcia fár na území Banskobystrického biskupstva. Diecézny archív, Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Banská Bystrica. Rukopis z roku 1976.

MÚDRA, Darina: Topografia hudby klasicizmu na Slovensku z pohľadu kánonických vizitácií 1. Bratislava: VEDA – vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2019. ISBN 978-80-224-1742-6

STRENÁČIKOVÁ, Mária: Ján Gajdoš, posledný banskobystrický regenschori. In: Adoramus Te – časopis o duchovnej hudbe, 2003, č. 4, s. 13 – 16. ISSN 1335-3292

Zriadenie biskupskej kúrie. In: Banskobystrická diecéza [online]. <https://bbdieceza.sk/banskobystricka-dieceza/historia-diecezy/zriadenie-biskupskej-kurie>. [cit. 7. 12. 2023].

[1] MICHALOVÁ, Eva: Ján Egry a Banská Bystrica. In: Jana Lengová, ed. Zborník príspevkov z medzinárodnej muzikologickej konferencie – Banská Bystrica, 19. – 22 . október 1994. Nadácia Jána Levoslava Bellu, Banská Bystrica, 1995, s. 22

[2] KRESÁNEK, Jozef: Vznik národnej hudby v 19. storočí. In: Dejiny slovenskej hudby. Bratislava: SAV, 1957, s. 235.

[3] BÁZLIK, Jaromír: Hudobný život v Banskej Bystrici od polovice 19. storočia do r. 1918. Rukopis, ŠVK-LHM Banská Bystrica, sign. J. B. – I/1., s. 5 – 9.

[4] MOKRÝ, Ladislav: Obdobie Štefana Moysesa a počiatky národnej hudby. In: Hudba v Banskej Bystrici v období pôsobenia Štefana Moysesa. Vedecký seminár usporiadaný pri príležitosti osláv 200. výročia narodenia prvého predsedu Matice slovenskej a biskupa Banskobystrickej diecézy Dr. Štefana Moysesa, 25.10.1997 v Banskej Bystrici. Zborník referátov. Martin, Hudobný odbor MS 1998, s. 8.

[5] MIŠÍK, Mikuláš: Vznik a funkcia fár na území Banskobystrického biskupstva. Diecézny archív, Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Banská Bystrica. Rukopis z roku 1976, s. 25.

[6] BALÁŽ, Zoltán.: Dejiny Banskobystrického biskupstva do roku 1870 [rigorózna práca]. Badín: Kňazský seminár sv. Františka Xaverského, 2009, s. 56.

[7] GAJDOŠ, Vladimír: Zbierka hudobnín z kapitulského (katedrálneho) kostola v Banskej Bystrici [Diplomová práca]. Bratislava: Univerzita Komenského, Filozofická fakulta, 1966, s. 22.

[8] Ich kompozície sa nachádzajú v Archíve Rímskokatolíckej farnosti, Banská Bystrica – mesto.

[9] Zriadenie biskupskej kúrie. In: Banskobystrická diecéza [online]. <https://bbdieceza.sk/banskobystricka-dieceza/historia-diecezy/zriadenie-biskupskej-kurie>. [cit. 7. 12. 2023].

[10] ČERVENÁ, Ľudmila: Ján Egry – pedagóg Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici. In: Ján Levoslav Bella v kontexte európskej hudobnej kultúry. (Ed. Jana Lengová), Banská Bystrica: Nadácia Jána Levoslava Bellu, s. 133.

[11] GAJDOŠ, Vladimír: Chrámová hudobná produkcia v Banskej Bystrici v časoch Štefana Moysesa, In: Hudba v Banskej Bystrici v období pôsobenia Štefana Moysesa. Vedecký seminár usporiadaný pri príležitosti osláv 200. výročia narodenia prvého predsedu Matice slovenskej a biskupa Banskobystrickej diecézy Dr. Štefana Moysesa, 25.10.1997 v Banskej Bystrici. Martin: Hudobný odbor Matice slovenskej 1998, s. 27 – 30.

[12] Za informácie ďakujem cirkevnému historikovi, dekanovi a farárovi Farnosti Banská Bystrica – mesto, ThDr. Gabrielovi Brendzovi, PhD.

[13] EGRY, Ján: Katolícky spěwník so sprievodom organu, Brno, 1865.

[14] Výskum Archívu Rímskokatolíckej farnosti, Banská Bystrica – mesto realizovaný v dňoch 13. – 17. 1. 2020.

[15] Informácia od nemenovanej farníčky kostola.

[16] Založené pápežom Levom XIII.

[17] Informácie od cirkevného historika, dekana a farára Farnosti Banská Bystrica – mesto, ThDr. Gabriela Brendzu, PhD.

[18] Dokazuje to zoznam kompozícií Jána Egryho. Pozri KELEMEN, Martin: Ján Egry (1824 – 1908)

– banskobystrický organista, regenschori a skladateľ. [Bakalárska práca]. Bratislava: Univerzita Komenského, Filozofická fakulta, 2021, s. 37 – 46.

[19] BÁZLIK, Jaromír: Hudobný život v Banskej Bystrici od polovice 19. storočia do r. 1918. Rukopis, ŠVK-LHM Banská Bystrica, sign. J. B. – I/1, s. 40.

[20] HUDEC, Konštantín: Hudba v Banskej Bystrici do 19. storočia. Liptovský sv. Mikuláš: Tranoscius, 1941, s. 106.

[21] MÚDRA, Darina: Topografia hudby klasicizmu na Slovensku z pohľadu kánonických vizitácií 1. Bratislava: VEDA – vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2019, s. 652.

[22] GAJDOŠ, Vladimír: Zbierka hudobnín z kapitulského (katedrálneho) kostola v Banskej Bystrici [Diplomová práca]. Bratislava: Univerzita Komenského, Filozofická fakulta, 1966.

[23] JUHANIAK, Marián: Dejiny Banskobystrickej kapituly kanonikov [Diplomová práca]. Badín: Kňazský seminár sv. Františka Xaverského, 2016, s. 74.

[24] GAJDOŠ, Vladimír: Zbierka hudobnín z kapitulského (katedrálneho) kostola v Banskej Bystrici [Diplomová práca]. Bratislava: Univerzita Komenského, Filozofická fakulta, 1966, s. 21.

[25] STRENÁČIKOVÁ, Mária: Ján Gajdoš, posledný banskobystrický regenschori. In: Adoramus Te – časopis o duchovnej hudbe: č. 4, 2003, s. 13 – 16.