V rozmedzí 22. – 24. apríla sa v Bratislave uskutočnilo vskutku jedinečné podujatie. Katedra hudobnej vedy Univerzity Komenského totiž usporiadala vôbec prvú tuzemskú vedeckú konferenciu zameranú na jazzovú hudbu. Trojdňový maratón prednášok prebiehal pod hlavičkou nadnárodnej oslavy JAM – Jazz Appreciation Month, „jazzového vychvaľovania mesiaca“ v priestoroch malej konferenčnej sály hotelu Družba. Každý z návštevníkov sa okrem bezplatného občerstvenia či prehľadných bulletinov mohol tešiť na dovedna dvadsať príspevkov v angličtine od slovenských i zahraničných muzikológov a hudobníkov.
Konferencia začala v pondelok krátko po poludní otváracími príhovormi hlavnej organizátorky prof. Yvetty Kajanovej z Katedry hudobnej vedy, veľvyslanca USA Theodora Sedgwicka a riaditeľky Hudobného centra Oľgy Smetanovej. Sériu pondelkových prezentácií otvoril americký muzikológ John Edward Hasse príspevkom Duke Ellington in France. Spomeňme, že Hasse je autorom kriticky veľmi dobre prijatej biografie The Life and Genius of Duke Ellington a rovnako zakladateľom podujatia JAM – Jazz Appreciation Month. Jeho vyše hodinová prednáška priblížila dlhoročné pôsobenie Dukea vo Francúzsku a jeho hlboký vzťah k tejto krajine. Krátko po tretej nasledovala trojica prezentácii s podtitulom European or American Jazz? Franz Krieger z Grazu sa vo svojom príspevku „I ain´t playing no jazz“ – Towards the musical style of Joe Zawinul venoval hudbe legendárneho muzikanta s rakúskymi koreňmi Joea Zawinula, slovenský muzikológ Igor Wasserberger v prezentácií The Emergence of the Nordic Concept as a Precursor of Emancipation and Slovak Scandinavian Relations chcel objasniť podľa abstraktu povahu význam škandinávskeho jazzu, avšak pre chorobu sa konferencie nezúčastnil. Prvý konferenčný deň ukončila Yvetta Kajanová príspevkom s estetickým zameraním The Values of the Traditional and Progressive in Jazz Development, ktoré demonštrovala na príklade osobností Petra Lipu a Viktora Zappnera. Progres a inovácie v kontexte slovenského a austrálskeho jazzu získavajú nové rozmery v rámci individuálneho a národného jazzového vývoja na Slovensku alebo v austrálskej Tasmánii. Rovnako pôvodné modálne korene jazzovej improvizácie nie sú len v škandinávskej oblasti, ale aj v ľudovej hudbe, z ktorej sa dostávali do slovenského jazzu napríklad v skladbách Viktora Zappnera. Ukazuje sa tak, že jazzový progres nie je len jeden, globálny, ale ich je viacero na rôznych jazzových úrovniach. Veľmi príjemným spestrením programu konferencie bol večerný koncert skupiny Quintessence popredných slovenských jazzmanov Borisa Čellára a Lucie Lužinskej v bratislavskom klube Nu Spirit. Tú okrem spomínaných doplnili Juraj Griglák (basa), Pavol Bodnár (klavír), Peter Solárik (bicie nástroje) a saxofonista Miroslav Popradi. Po vystúpení dokonca nasledovala jam session s podtitulom Golden Age za účastí prednášajúcich hudobníkov, francúzskeho klaviristu Laurenta Cugnyho a poľského saxofonistu Piotra Barona. To napokon ukázalo teoretikov aj v inom svetle, nielen ako múdrych učencov, hovoriacich v rôznych jazykoch, ale aj ako aktívnych muzikantov, schopných improvizovať.
Konferenčný deň číslo dva začal o pol desiatej doobeda rozsiahlou prednáškou Laurenta Cugnyho The History of Jazz in France – The History of Jazz in Europe. Laurent Cugny sa deň pred tým predstavil obecenstvu aj ako vynikajúci klavirista na jam session, čo mu sa nie je čo diviť, veď bol dirigentom Národného jazzového orchestra vo Francúzsku. Cugny priblížil problematiku formovania jazzovej scény nielen vo Francúzsku, ale na celom starom kontinente vôbec. Keďže práve konfrontácia amerického s európskym v jazzovej hudbe bola jednou z primárnych ideí celej konferencie, i nasledujúca séria štyroch prednášok s podtitulom Jazz between USA and Europe sa niesla v tomto duchu. Počas dvoch hodín postupne prezentovali svoje pohľady nemecký muzikológ Rüdiger Ritter s biografickou prácou Willis Conover – a European Jazz Personality?, poľský sociológ Igor Pietraszewski s esejou Naming as a Tool of Rivalry in hte Field of Art. „American“ versus „European“ jazz? pojednávajúcou o problematike užívania pojmov, ako „európsky“, „poľský“, „nemecký“ jazz pre boj s medzinárodnou konkurenciou, ďalej slovenský publicista Peter Motyčka s príspevkom Jazz: Made in Europe a napokon sociálny psychológ Gabriel Bianchi s úvahou Who knows best what´s jazz o pôvode a kultúrnej adaptácii jazzovej hudby. Peter Motyčka priblížil účastníkom zaujímavú postavu slovenského jazzu, ale aj vážnej hudby – Mikuláša Škutu s jeho rakúskymi spoluhráčmi. Po hodinovej prestávke na obed odštartoval popoludňajší program ďalšou sériu prednášok – Jazz and the Balkan Countries (Jazz a balkánske krajiny). K slovu sa opäť dostal John Edward Hasse. V príspevku s názvom The Scions of Swing: How the Turkish Ambassadors´s Sons Jazzed Washington, D.C., and the United States vyrozprával príbeh synov tureckého veľvyslanca, ktorí skrz kontakt s černošskými hudobníkmi pomohli preklenúť rasovú separáciu v 30. a 40. rokoch minulého storočia v hlavnom meste USA, a ktorí napokon stáli i za vznikom kolosálneho vydavateľstva Atlantic Records. Bulharská muzikologička Claire Levy si pre konferenciu pripravila prednášku s titulom Groovy Aesthetics and the Evolution of Bulgarian Jazz: On the Innovative Approach of Milcho Leviev, avšak pre chorobu na konferencii nevystúpila. Práve spomínaný Milcho Leviev bol totiž ústrednou postavou formovania bulharského jazzu v spojení s miestnou ľudovou hudbou. „Balkánsku“ dvojhodinovku zakončila Julijana Zhabeva-Papazova, macedónska muzikologička s prácou Toni Kitanovski and Cherkezi Orchestra – Global and Local Interactions, zameranou na osobu guru macedónskeho jazzu, Toniho Kitanovskeho. Posledný utorkový blok prednášok niesol podtitul Jazz Pianists, In-between Art, Kitsch and Work a priniesol štyri vskutku rozmanité príspevky. V Toronte žijúca klaviristka a muzikologička, Zuzana Ben Lassoued, predniesla prezentáciu s názvom Fly Me to the Moon „in Other Words“: Diana Krall, Nat King Cole and Frank Sinatra, v ktorej predstavila tri kľúčové osobnosti v dejinách jazzového vokálu. Nakoľko sa do rozpočtu usporiadateľov nezmestili náklady na spiatočnú letenku z Toronta, Zuzana prezentovala svoju prácu cez live video-rozhovor. Mladý slovenský muzikológ a hudobník Erik Dimitrov sa vo svojom príspevku Gabriel Jonáš, Slovak Jazz Pianist bližšie pozrel na jednu z najvýznamnejších postáv slovenského (nielen) klavírneho jazzu – Gaba Jonáša. Tematicky odlišnú prácu pripravil poľský saxofonista a teoretik Piotr Baron. Vo svojom príspevku Jazz: Labor versus Opus rozjímal o povahe jazzu ako súčasti bežného života hudobníka, o entuziazme a potrebe pre hudbu. Druhý deň zakončil slovenský muzikológ Robert Kolář s prezentáciou Maintaining an Individual Voice in the Global Village. Tá bola venovaná tvorbe mladej slovenskej skladateľky Ľudmily Štefánikovej, žijúcej v USA, ktorá prednedávnom vydala svoj debut s názvom Be Beautiful.
V stredu, tretí deň konferencie na návštevníkov čakalo posledných päť prednášok, rozdelených do dvoch blokov. Prvý z nich, Jazz on Crossroads (Jazz na križovatkách) odštartovala talianska muzikologička Luca Cerchiari s prácou ´Little Louis´. Valaida Snow, a forerunner of ´gender jazz´, biografickým pohľadom na život a tvorbu americkej speváčky a trubkárky Valaidy Snow, žijúcej v Európe od 30. rokov minulého storočia. Po nej sa dostal k slovu slovenský muzikológ Ľubomír Chalupka. Jeho príspevok Jazz Inspirations in the 20th Century Classical Slovak Music – the Music of Alexander Moyzes and His Successors pojednával o prienikoch jazzu do tvorby predstaviteľov slovenskej hudobnej moderny 20. storočia na čele so skladateľom Alexandrom Moyzesom. Prvý blok ukončil Michal Baláž s prácou Jazzrock and Fusion Music in Slovakia, približujúcou povahu a historický vývoj daného žánru na Slovensku. Posledné dve prednášky niesli podtitul Jazz, Alternative Music and Subcultures. Július Fujak s príspevkom Postmodern Mutations of Jazz Idioms in Slovak Alternatve Music i Daniel Hevier Jr. s témou Penetration of Jazz into Various Genres and Subcultures predstavili rôzne formy prieniku jazzových vplyvov do iných žánrov alternatívnej hudby u nás i vo svete.
Suma Sumarum, konferencia Európske jazzové osobnosti bola organizačne zvládnutá na veľmi dobrej úrovni a počas celej doby trvania sa niesla v príjemnej atmosfére. Samotných prednášajúcich potešil i relatívne vysoký záujem verejnosti, v priebehu troch dní sa v sále stabilne zdržovalo niekoľko desiatok návštevníkov. Motiváciou pre organizátorov, muzikológov, ale i publikum by mohli byť slová rakúskeho muzikológa Franza Kriegera. Ten sa nechal počuť, že po tom, ako záujem o jazzovú osvetu v Nemecku upadá a v Rakúsku stagnuje, by práve krajiny východnej Európy mali prevziať iniciatívu. Hádam by minimálne rovnaký úspech zožali i konferencie venované ďalším odvetviam populárnej a alternatívnej hudby. Konečný rezultátom z konferencie, potvrdzujúcim význam takýchto podujatí, bude publikovaná knižka v podobe konferenčného zborníka, vydaná zahraničným vydavateľom. Aj to je spôsob, ako zviditeľniť slovenský jazz pre zahraničného záujemcu.