Hry s piesňovým textom

Abstrakt:

V dnešnom svete modernej hudobnej produkcie sa piesňový text stáva osobitým fenoménom, ovplyvňujúcim najmä mladšiu generáciu. Príspevok sa zaoberá možnosťami využitia piesňových textov v pedagogickom procese na rôznych stupňoch vzdelávania ako inšpiratívneho materiálu, pomáhajúceho rozvíjať textové kompetencie. Predstavuje niektoré techniky tvorivého písania zamerané na rôzne operácie s piesňovým textom. Vychádzajúc z hľadania dištinktívnych znakov medzi piesňovým textom a poéziou, naznačuje aj niektoré dominantné znaky súčasnej slovenskej textovej piesňovej tvorby.  

V dnešnom svete modernej hudobnej produkcie sa piesňový text stáva osobitým fenoménom, ovplyvňujúcim najmä mladšiu generáciu. Príspevok sa zaoberá možnosťami využitia piesňových textov v pedagogickom procese na rôznych stupňoch vzdelávania ako inšpiratívneho materiálu, pomáhajúceho rozvíjať textové kompetencie. Predstavuje niektoré techniky tvorivého písania zamerané na rôzne operácie s piesňovým textom. Vychádzajúc z hľadania dištinktívnych znakov medzi piesňovým textom a poéziou, naznačuje aj niektoré dominantné znaky súčasnej slovenskej textovej piesňovej tvorby.  

Úvod

Piesňový text je súčasťou slovesnej tvorby, populárnej a masovej kultúry, možno ho vnímať aj ako špecifický typ umeleckého textu. S vážnejším záujmom literárnej vedy sa však piesňový text nestretol (Andričík, 2014) a ako naznačuje prax, pozornosť mu nevenujú ani didaktici slovenského jazyka a literatúry. Piesňové texty sa pritom dajú využiť pri výcviku tvorivosti na rôznych úrovniach vzdelávania, v rámci dielní tvorivého písania môžu slúžiť ako inšpiratívny zdroj pre rôzne produktívne aj receptívne operácie s textom, pre ozrejmovanie si textotvorných stratégií „zvnútra“. Hry s piesňovými textami môžu nadobudnúť podobu etúd, teda skladieb cvičného charakteru, v rámci ktorých – podobne ako pri hudbe na nástroj – si študenti trénujú „slovoklad“, cibria si myseľ, kultivujú cit pre slová a ich používanie, cizelujú si sluch pre ich „vyznenie“. Hry učia vnímať rytmus reči, pomáhajú chápať „melódiu“ prejavu ako súlad formy a obsahu tak v rovine piesňového textu, ako aj v rovine hudobného stvárnenia a interpretačného prejavu speváka. V príspevku predstavíme niekoľko námetov, ako možno hry s piesňovými textami využiť v rámci jazykovej či literárnej výučby alebo na kurzoch tvorivého písania, v rámci ktorých študenti interpretujú piesňové texty rôznych autorov, „vpisujú“ sa do nich, alebo sa aj sami sa pokúšajú texty „tvoriť“.

 

  1. 1.      VŠADE JE LÁSKA

Aktivita Všade je láska stavia na práci s piesňovým textom Van Goghovo ucho Borisa Filana, ktorý napísal pre skupinu Elán. Študenti sa v aktivite učia dopĺňať verše podľa rytmického modelu, t. j. učia sa rešpektovať počet slabík vo verši, konkretizovať abstraktné pojmy, používať recitatív, upravovať text, interpretovať kontext obrazov v piesňovom texte, prípadne aj efektívne používať podmienkové súvetia. Formou vpisovania sa do originálneho textu a tvorby vlastných asociácií sa študenti pokúsia tvoriť vlastné verzie piesňových textov.

Na tabuľu napíšeme nasledujúce štyri konce viet:

 

… – bola to láska.
… – bola to láska.
… bude tam láska.
… všade je láska.

 

Vyzveme študentov, aby: a) identifikovali úryvok, b) aby doplnili text podľa originálu prvej strofy piesňového textu Van Goghovo ucho od skupiny Elán.

 

Keď prišiel Van Gogh o ucho – bola to láska.
Keď zastrelili Puškina – bola to láska.
Stačí, keď zájdeš do kina, bude tam láska.
Keď večer telku prepínaš, všade je láska.

óóo všade je láska.

 

V ďalšom kroku sa študenti pokúsia interpretovať kontext (Van Goghovo ucho, zastrelenie Puškina, kino, telka) a vysvetliť postup autora (Borisa Filana) v texte (uvádza konkrétne príklady z umenia, z histórie, za ktorými sa skrývajú skutočné dramatické životné osudy známych osobností alebo situácie z ich osobného života; detail pritom synekdochicky zastupuje celok, účinok jeho významu sa tak znásobuje).   

V priebehu 5-7 minút študenti samostatne generujú námety podľa modelu Keď prišiel Van Gogh o ucho – bola to láska; pokúsia sa ich na papier zaznamenať čo najviac, mali by byť čo najkonkrétnejší. Detail udalosti, vzťahu alebo názoru zastúpi v skratke celok. Námety sa môžu týkať čohokoľvek z histórie, kultúry, umenia, zo života mladých ľudí všeobecne, zo života významných osobností, z ich osobného života, z osudov hrdinov kníh alebo filmov. Pri ich hľadaní si budú v predstavách premietať rôzne historické a spoločenské kontexty, s ktorými v nedávnom čase prišli do kontaktu; budú tak skladať mozaiku svojich predstáv o láske, aktualizovať svoje poznanie o láske. Môžeme im uviesť príklady: keď bojovali o Tróju, keď zápasili o tróny, keď útočili na Bonda (bola to láska); stačí, keď zájdeš na korzo, stačí, keď prídeš do fitka (bude tam láska) a pod.

Vlastné námety študenti usporiadajú do štvorverší s podobnou rytmickou štruktúrou ako Van Goghovo ucho. Tie námety, ktoré sa nehodia do danej rytmickej štruktúry, zoradia ako „voľné“ verše do jednej strofy pod seba. Vzniknú tak dva súbory veršov: v jednom súbore budú rytmizované štvorveršia (štyri takty alebo osem dôb) podľa modelu Keď prišiel Van Gogh o ucho – bola to láska, v druhom voľne zoskupené rozmanité námety.

V skupinách po troch vyberú z vygenerovaných námetov tie najlepšie a vytvoria dve štvorveršia v rytmickom modeli Keď prišiel Van Gogh o ucho – bola to láska. Vytvoria aj jedno štvorveršie z „voľných veršov“ a ukončia ho veršom Bude to láska, bude to láska, pričom tento text môže mať charakter recitatívu[1].

Študenti námety vyberajú, usporadúvajú a upravujú podľa svojich preferencií. Verše sa nemusia sa rýmovať, študentov však upozorníme na to, že usporiadanie veršov do strof je z hľadiska celkového pôsobenia výsledného textu dôležité. V časovom limite 7-10 minút študenti svoje texty upravujú do podoby prvého náčrtu.

Študenti si vypočujú skladbu Van Goghovo ucho. V časovom limite 5-10 minút sa pokúsia dať svojmu textu finálnu podobu, pozostávajúcu z troch strof, pričom prvé dve sú organizované rytmicky podľa modelu

 

1.

__________________________ bola to láska

__________________________ bola to láska

__________________________ bude tam láska

__________________________ všade je láska

 

2.

__________________________ bola to láska

__________________________ bola to láska

__________________________ bude tam láska

__________________________ všade je láska

a tretia strofa bude pozostávať z voľne zoskupených veršov, ukončených veršom Bude to láska, bude to láska.

3.

___________________________________________

___________________________________________

___________________________________________

___________________________________________

Bude to láska, bude to láska.

 

Ak to čas umožňuje, môžu si skupiny texty medzi sebou vymeniť a v konštruktívnom, kritickom duchu navrhnúť prípadné zmeny, ktoré by mohli ich finálny text zlepšiť. Texty s prípadnými námetmi či úpravami sa vrátia k pôvodným autorom, tí vyhotovia ich konečnú verziu.

Za každú skupinu text niekto prednesie, prípadne si pri opakovanom vypočutí skladby sami vlastné texty nahlas spievajú alebo formou recitatívu text prednesú. Vznikne síce viachlasová kakofónia, hudobný podklad však dodá ich veršom o láske inú dimenziu.

Súčasných piesní, v ktorých sú skryté „definície“ lásky, je veľké množstvo. Jednou z následných úloh by mohlo byť zaznamenanie tých piesňových textov, v ktorých  študenti „definície“ objavili a ktoré ich súčasne aj oslovili.

Podobne sa dá postupovať pri piesňovom texte Úsmev od Kamila Peteraja:

 

Úsmev __________________________

Úsmev __________________________

Úsmev __________________________

Úsmev __________________________

 

 

  1. 2.      O PRIATEĽKE A O SKRINI

Ďalšou aktivitou využívajúcou piesňové texty je aktivita O priateľke a o skrini. V nej ako ilustráciu môžeme využiť piesňový text Milana Lasicu Prosperita (spieva ju autor hudby Peter Lipa). Študenti sa učia experimentovať so slovom, vyjadrovať sa expresívne, pozrieť sa na zvyčajné témy nezvyčajným pohľadom a nahradiť rutinné, konvenčné uvažovanie nekonvenčným. Výsledným produktom je veršovaný text, prípadne piesňový text s jasne stanovenou rytmickou štruktúrou.

Na začiatku vyzveme študentov, aby voľne generovali slová, ktoré sa sémanticky viažu na nábytok a na finančníctvo. Zaznamenáme ich na tabuľu; na ľavú stranu tie, ktoré sa sémanticky viažu na nábytok, na pravú stranu tie, ktoré významovo súvisia s finančníctvom. Mali by to byť predovšetkým podstatné mená, prípadne slovesá, ktoré sa priamo, explicitne s danou oblasťou spájajú. Každý súbor by mohol pozostávať z približne 15 lexikálnych jednoslovných, príp. aj viacslovných jednotiek. Ako príklady môžeme uviesť k prvému súboru napr. slovo skriňa a k druhému prosperita.

Stanovíme jednu tému, ktorá sa stane predmetom veršovaného textu študentov, napríklad Priateľ alebo Priateľka. Študenti si vyberú jeden lexikálny súbor, buď nábytok alebo finančníctvo a napíšu krátky veršovaný text, pričom v ňom musia použiť aspoň desať výrazov zo zvoleného lexikálneho súboru. Akokoľvek bizarnou sa môže táto úloha javiť, prináša so sebou čaro z nezvyčajného a niekedy až provokujúceho spojenia obyčajných tém (napr. priateľ, priateľka) so súbormi slov (nábytok alebo finančníctvo), ktoré s nimi na prvý pohľad vôbec významovo nesúvisia. Sémanticky „cudzorodé“ súbory slov sa pri tvorbe textu stávajú kľúčovými slovami, tvoria pojmovú kostru textu, pričom iniciujú celý rad ďalších myšlienkových asociácií. Uvedený postup vedie študentov k poznaniu, že použitie výrazov z iného sémantického hniezda môže dodať textu expresívnosť, prekvapujúcu obraznosť a súčasne môže priniesť aj nečakané pointy. Textové koordináty[2], v našom prípade 10 výrazov z jedného lexikálneho hniezda, sa tak na jednej strane stávajú limitujúcim faktorom a na druhej inšpirujúcim podnetom.

V priebehu cca 10 minút študenti píšu veršované texty, potom ich nahlas čítajú. Je vhodné dohodnúť sa na postupe, napríklad najprv čítajú tí, ktorí písali o priateľovi/priateľke prostredníctvom slov viažucich sa na nábytok a neskôr tí, ktorí používali výrazy z finančníctva.

Na záver študentom pustíme hudobnú nahrávku skladby Prosperita (text Milan Lasica, hudba a spev Peter Lipa). Študenti venujú pozornosť najmä tomu, ako výrazy z finančníctva (kapitál, devalvácia, krach, nútená správa, negatívne trendy, dividendy, inflačná špirála, dlhopisy, kurz, akcie, burza, tunelovanie, banka, byť v pluse) umocnili obraznosť a expresívnosť textu.

Tento postup možno použiť aj pri tvorbe textov iných žánrov, pričom pisatelia môžu postupovať analogicky – vopred si pripravia súbor výrazov, napríklad o počítačových technológiách, architektúre, počasí, záhradných prácach, domácom upratovaní, pričom to môžu byť tak substantíva, ako aj adjektíva, slovesné tvary, slovné spojenia a pod., ktoré vhodne zakomponujú do textu iného tematického zamerania. Ozvláštnia tak svoje texty nečakanými prirovnaniami, metaforami, alúziami.

V prípade záujmu môžu študenti verše podriadiť vopred stanovenej rytmickej štruktúre, aby sa následne mohli stať podkladom k hudobnému spracovaniu.

 

Ukážka študentských textov:

PRIATEĽ

Priateľ, to je taká komoda s množstvom šuflíkov.

Môžeš sa jej zveriť

a pritom veriť,

že tvoje tajomstvá sú v bezpečí

naukladané v komínkoch v jej vnútri.

Priateľ, to je taká posteľ s množstvom vankúšov a perín.

Keď ti je nedobre, môžeš sa do nej ponoriť a stratiť pojem o čase, ako keď sa zakecáš a ani si neuvedomíš, že prešlo iks hodín.

Priateľ, to je taká váza s kvetmi.

Je nádherná.

Zdobí ti izbu.

Pohladí dušu.

(študentka dielní tvorivého písania, 2017)

 

 

  1. 3.      PIESŇOVÝ TEXT versus POÉZIA

Ďalšia aktivita je založená na porovnávaní dvoch typov textov, na jednej strane súboru básní umeleckej poézie a na druhej súboru piesňových textov. Študent sa učí ozrejmovať si konštitučné prvky tak poézie, ako aj piesňovej tvorby, učí sa hľadať kritériá porovnávania a pomenovať dištinktívne znaky.

Keďže nie je jednoduché vybrať vhodných reprezentantov do obidvoch súborov textov, jednou z možností je osloviť študentov či frekventantov kurzu, aby každý z nich v rozpätí jedného týždňa pripravil a) tri básne slovenských autorov, ktoré ho z akéhokoľvek dôvodu zaujali, a b) tri obľúbené piesňové texty. Na seminár študenti prinesú vybrané básne a piesňové texty v niekoľkých exemplároch. V skupinách po troch básne a texty piesní čítajú a  pyramidálnym postupom[3] vyberú tri reprezentatívne texty do finálneho súboru A (súbor básní) a tri texty do súboru B (súbor piesňových textov)[4].

Cieľom stanovenia rozdielov medzi obidvomi skupinami textov nie je snaha dehonestovať piesňové texty či už z hľadiska ich umeleckej hodnoty alebo možnej „absencie“ estetického účinku. Domnievame sa však, že je žiaduce, aby si mladí ľudia uvedomili rozdielnosť obidvoch žánrov, aby automaticky a zjednodušene nenazývali všetky piesňové texty poéziou. Na druhej strane je potrebné, aby si uvedomili, že piesňový text je vždy súčasťou kolektívneho produktu. Text, ktorý by ako samotný možno umelecky „neobstál“, nadobúda hodnotu a nový rozmer vďaka hudobnému aranžmánu, interpretačným schopnostiam speváka, speváčky či skupiny a, samozrejme, aj vďaka celkovému mediálnemu kontextu. Ako píše aj Lars Eckstein, „…to, čo na papieri vyzerá banálne a pri analýze nespĺňa bežné kritériá literatúry, môže nadobudnúť zložitú funkčnosť na priesečníku zvukových, sociálnych, telesných a mediálnych diskurzov (Eckstein, 2010)[5].

Pri pokuse stanoviť rozdiely medzi poéziou a piesňovými textami  môžu ako opora slúžiť kritériá Mariána Andričíka, ktoré uvádza v publikácii Aspekty piesňového textu (2014, s. 20). Podľa neho pre súčasný piesňový text možno stanoviť nasledovné dominantné znaky (ponúkame ich v stručnejšej verzii):

 

–          spevnosť,

–          podriadenosť hudobnej zložke,

–          obmedzený rozsah textu,

–          zapamätateľnosť,

–          obmedzená životnosť,

–          spätosť s urbánnym prostredím,

–          menší netextový priestor (linearita oproti vertikalite poézie, menej miest „nedourčenosti“, väčšia explicitnosť výrazu),

–          tendencia k logickému rozvíjaniu myšlienky (oproti asociatívnosti modernej poézie),

–          gnómickosť (interpreti bývajú hlásateľmi hotových myšlienkových konceptov),

–          väčšia miera operatívnosti výrazu (prejavujúca sa vo zvýšenom výskyte druhej slovesnej osoby),

–          tendencia k refrénu,

–          zvýšený výskyt abstrákt,

–          hovorový jazyk,

–          slovné, resp. rýmové klišé,

–          viazaný rýmovaný verš,

–          dominantnosť verša oproti slovu,

–          tendencia k rytmicko-syntaktickému paralelizmu.

 

K uvedeným znakom piesňového textu možno pridať aj tieto atribúty:

–          snaha pôsobiť na masy,

–          snaha presvedčiť,

–          súčasť kolektívneho diela,

–          súčasť oblasti zábavy,

–          akcent na oblasť zmyslovo príjemnú,

–          vizuálnosť (súčasná pieseň sa vďaka videoklipom skôr pozerá ako počúva),

–          dominantnosť speváka vo vzťahu k textárovi,

–          podriadenosť textu hudobného rytmu,

–          silný a chytľavý slogan,

–          údernosť,

–          zrozumiteľnosť,

–          pre správnu rytmiku piesňového textu je dôležitá dĺžka slabiky (na rozdiel od básne, kde je  prioritný prízvuk),

–          typ adresáta – dominantne mladí ľudia.

 

Pokiaľ ide o dištinktívne znaky poézie, nie je naším zámerom ísť v tomto prípade do ich vyčerpávajúcej enumerácie. Spomenieme preto iba niektoré z nich, pričom budeme vychádzať najmä z postrehov Jozefa Urbana uverejnených v publikácii Utrpenie mladého poeta (2002).  Kým podľa neho báseň alebo básnická zbierka pôsobí v tichu a individuálne, piesňový text frontálne útočí na čo najväčší počet zmyslov recipientov (s. 75); kým báseň je úprimná výpoveď autora, piesňový text môže byť súčasťou imidžu, rockoví speváci to podľa neho so svojimi pocitmi nemyslia až tak vážne (s. 76); zatiaľ čo k básni sa možno ustavične vracať, k piesňovému textu nie (s. 82). Na rozdiel od piesňového textu účelom básne je podľa Urbana snaha stretnúť sa s čitateľom priamo, bez toho, aby za vás pracoval niekto tretí, teda kapela, skladateľ, maliar, režisér (s. 106).

 

K ďalším atribútom poézie možno pridať:

–          zvýšený výskyt štylistických figúr a trópov,

–          náročnejšia dešifrovateľnosť obrazov,

–          nadčasovosť výpovede,

–          snaha o inakosť, novosť a neobvyklosť vyjadrenia,

–          nutnosť zvýšenej intelektuálnej námahy recipienta pri dekódovaní textu,

–          osobitý rytmus, v ktorom dominantným činiteľom je prízvuk, nie dĺžka slabiky,

–          na rozdiel od piesňového textu poézia všetku melódiu, kadenciu a rytmus vytvára zo slov,

–          báseň je svetom samým o sebe, entitou, každé slovo je v nej nepostrádateľné,

–          poézia podporuje mnohosť, rôznorodosť, slobodu interpretácií,

–          poézia je spôsob komunikácie na najvyššej úrovni jazykovej kultúry, vyžaduje duševnú spriaznenosť básnika s čitateľom a obidvom poskytuje maximálnu slobodu (Urban, 2002, s. 10),

–          jazyk poézie sa odlišuje od jazyka každodennosti a posúva myslenie do polôh, ktoré sú bežným komunikačným prostriedkom nedostupné (Urban, 2002, s. 85).

 

Tento typ aktivity si nekladie za cieľ určiť, ktorý text (piesňový alebo básnický) je lepší a ktorý horší; skúmanie textov z hľadiska ich odlišnosti a hodnotenie textov z hľadiska ich kvality sú úplne rozdielne veci. To, čo sa nám páči a čo sa nám nepáči, ako hovorí Gasparov „…sa určuje navrstvovaním obrovského množstva dojmov zo všetkého, čo sme prečítali, počnúc prvými detskými riekankami a končiac poslednými múdrymi  knihami. Ak sa nová báseň úplne podobá na to, čo sme už viackrát čítali, považujeme ju za zlú a nudnú poéziu; ak sa v ničom nepodobá na to, čo sme už čítali, tak ju za poéziu vôbec nepovažujeme; za dobré pokladáme to, čo sa nachádza niekde uprostred týchto krajností, a kde konkrétne, to určuje náš vkus a  výsledok našej čitateľskej skúsenosti“ (1997, s. 19).

Variantom tejto úlohy môže byť aj porovnávanie troch skupín textov: A – básnických textov, B – textov autorov, ktorí sú tradične vnímaní aj ako autentickí básnici (napr. Kamil Peteraj, Ľuboš Zeman, Daniel Hevier, Boris Filan, Milan Lasica, Ján Štrasser) a C – textov súdobých autorov bežnej hudobnej produkcie. Rovnako môže byť zaujímavé sledovať skupiny textov rôznych časových období: A – ranej pôvodnej slovenskej tvorby z konca 20. a z 30. rokov 20. storočia, B – z obdobia 60.- 90. rokov minulého storočia a napokon C – z obdobia od roku 2000 až po súčasnosť.

Na záver aktivity môžeme študentov vyzvať, aby sa pokúsili napísať stručnú zhrnujúcu úvahu o charaktere piesňového textu, v ktorej by zužitkovali poznatky získané v rámci absolvovania tejto aktivity.

 

 

  1. 4.      HĽADAJME SLOGANY

Jednou z relatívne jednoduchých a pritom inšpiratívnych aktivít môže byť úloha identifikovať v slovenských piesňových textoch slogany[6]. Ako sme naznačili už vyššie, dobrý slogan môže dodať piesni údernosť a vďaka zvýšenej frekvencii jeho výskytu v texte piesne aj výpovednú naliehavosť. Urban naznačuje, že ak chcú autori piesňových textov prezentovať komplexnejšiu výpoveď, majú na to možnosť jednak prostredníctvom albumu, a jednak vytvorením jasného, silného sloganu, ktorý by mal „na malom priestore fungovať ako myšlienková esencia“ (2002, s. 82). Ako príklady možno uviesť slogany z produkcie posledných 20-30 rokov: poďme sa zachrániť, nie sme zlí, cigaretka na dva ťahy a pod.

Po vytvorení väčšieho súboru sloganov sa ich študenti pokúsia najprv kategorizovať podľa rôznych kritérií (čas vzniku, forma, obsah, hudobný žáner, interprét a pod.) a následne sa vyjadria k ich forme a obsahu, zapamätateľnosti, údernosti, príp. k ďalším aspektom piesňového textu spomenutým v časti Piesňový text a poézia, teda pokúsia sa ich interpretovať. Môžu sa súčasne pokúsiť „postihnúť“ v sloganoch dobu, t. j. špecifikovať, čo bolo príznačné pre obdobie ich vzniku.

 

Záver

Účelom vyššie prezentovaných aktivít je snaha inšpirovať učiteľov na rôznych stupňoch vzdelávania k hľadaniu prienikov medzi učebnicovými textami, umeleckou literatúrou a všadeprítomnou hudobnou produkciou a súčasne naznačiť širokú škálu možností využitia piesňového textu k príprave tvorivých úloh.

 

 

Bibliografia

Andričík, M.: Aspekty piesňového textu. Košice : Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach, 2014.

Eliašová, V. a kol.: Na stope slovám. Príručka tvorivého písania pre učiteľov slovenského jazyka a literatúry. Bratislava : ŠPÚ, 2007. Internetový zdroj: http://www.statpedu.sk/files/articles/nove_dokumenty/ucebnice-metodiky-publikacie/publikacie/na-stope-slovam

Eliašová, V.: Tvorivé písanie a možnosti jeho využitia v edukačnom procese. Bratislava : Univerzita Komenského, 2011.

Eliašová, V.: Oriešok tretí: Tvorivé písanie na strednej škole. Učebný text z edície Tri oriešky. Bratislava : Vydavateľstvo Univerzity Komenského, 2018.

Gasparov, M. L. Snova tuči nado mnoju… Metodika analiza. In: Izbrannyje trudy. 2. diel. O veršoch. Moskva, 1997, s. 9-20. Internetový zdroj: http://www.philology.ru/literature2/gasparov-97b.htm

Lasica, M. – Ormandík, M.: Piesnenie. Bratislava : Slovart, 2016. 

Urban, J.: Utrpenie mladého poeta. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 2002.

 

 

 



[1] Recitatív je spevná deklamácia, blízka hovorenej reči, prechodná forma medzi prednesom a spevom alebo reč spojená so spevom. Spev je pri recitatíve redukovaný na minimum a prispôsobuje sa intonácii slov tak, aby reč čo najlepšie vynikala. Taktiež hlasová poloha býva blízka hovorenej reči.

[2] Textové koordináty v našom kontexte chápeme ako vopred stanovené textové prvky, ktoré musí pisateľ v texte použiť; môže to byť napríklad vopred určený názov, teda tematické zameranie, alebo vopred vymedzené lexikálne jednotky, ktoré sa musia – všetky alebo časť z nich – v texte použiť.

[3] Pri pyramidálnom postupe sa celá trieda/skupina rozdelí do skupiniek po troch. Zo súboru 9 námetov vyberú za skupinu jeden text do súboru A, jeden do súboru B. V ďalšom kroku sa spoja 2-3 skupiny a opäť z 2-3 námetov v každom súbore vyberú len jeden. Takto sa postupuje, až dosiahneme želaný finálny počet textov.

[4] Pre zaujímavosť uvádzame názvy piesňových textov, ktoré uviedli ako svoje obľúbené študenti kurzu tvorivého písania v r. 2017/18: Richard Müller Už, Rieka, Cigaretka na dva ťahy, Gladiátor Nemôžem dýchať, Miroslav Válek Smutná ranná električka, Lasica a Satinský Mäso, Barbara Sen, Peter Cmorík Čo to znamená, Rytmus & Ego Deti stratenej generácie, Zuzana Smatanová Horou, Elán Bosorka, Team Krátke lásky, Xindl X & Mirka Miškechová Cudzinka v tvojej zemi, Noga a Skrúcaný Dievča z Tokia, Kollárovci  Na Kráľovej holi.

[5] Citované podľa: Andričík, 2014, s. 12.

[6] Slovo slogan pochádza z keltského názvu pre krátky a úderný bojový pokrik.