Musicologica

Časopis Katedry muzikológie

Musicologica 1/2023

slovensky

Katedra muzikológie · Filozofická fakulta · Univerzita Komenského v Bratislave
ISSN 1337-9070

Obsah

  1. Program medzinárodnej muzikologickej konferencie venovaný pamiatke prof. PhDr. Ľubomíra Chalupku, CSc. Programme of the International Musicological Conference Dedicated to the Memory of Prof. PhDr. Ľubomír Chalupka, CSc. — Marta Hulková
  2. Dobroslav Orel a Slovenská muzikologická škola — Hysa Oksana Andriyivna
  3. Blues Time Luboše Andršta — Aleš Sladký
  4. Guns N´ Roses alebo stačí použiť ilúzie — Denisa Mrenicová
  5. Začiatky a zavŕšenie výskumu starších dejín hudby v bratislavských štátnych inštitúciách — Marta Hulková

Program medzinárodnej muzikologickej konferencie venovaný pamiatke prof. PhDr. Ľubomíra Chalupku, CSc. Programme of the International Musicological Conference Dedicated to the Memory of Prof. PhDr. Ľubomír Chalupka, CSc.

Program muzikologickej konferencie / The Programme of the conference (PDF)  |  Abstrakty / Abstracts (PDF)

Abstrakt:

Konferencia je zameraná na hudobnohistorický výskum. Zároveň chceme pripomenúť  muzikologickú prácu prof. Ľubomíra Chalupku, CSc., ktorý sa sústredil na výskum slovenskej hudobnej kultúry a hudobnej tvorby 20. storočia. Konferencia poskytuje priestor pre zviditeľnenie výsledkov výskumov v oblasti hudobnej historiografie a výmenu skúseností v tejto oblasti bádania medzi rôznymi generáciami hudobných historikov. Tematické okruhy konferencie: 1. Všeobecné otázky výskumu a problematika vyhodnocovania zachovaných hudobnohistorických prameňov v súčasnom digitálne prepojenom svete poznatkov. 2. Notové edície starej hudby v strednej Európe a na Slovensku  a spolupráca hudobného historika a interpreta starej hudby. 3. Aktuálne riešené témy a perspektívne úlohy výskumu hudobnej kultúry a hudobnej tvorby.

Kľúčové slová: hudobnohistorické pramene, notové edície, stredná Európa, Slovensko, aktuálne témy

Abstract:

The scientific musicological conference is focused on music-historical research. At the same time we would like to recall the musicological oeuvre of Prof. Ľubomír Chalupka, CSc., who focused on research on twentieth-century Slovak musical culture and composition. Through this conference, we would like to highlight pieces of research in music historiography and facilitate experience exchange in this research field between various generations of music historians. The topics of the conference are as follows: 1. General research issues and the assessment of extant music-historical sources in our contemporary, digitally interlinked world of information. 2. Notated editions of early music in Central Europe and in Slovakia and collaboration between music historians and performers of early music. 3. Currently researched topics and the future tasks of research on musical culture and musical works.

Key words: music historical sources, sheet music editions, Central Europe, Slovakia, current topics

27.– 28. 9. 2023


27. septembra 2023, Bratislava, Gondova 2, miestnosť 236
27 September 2023, Bratislava, Gondova 2, Room 236 

8.30 hod. Registrácia účastníkov / Registration of the participants

9.00 hod. Otvorenie konferencie / Opening of the conference
Vedúca VEGA projektu / Leader of VEGA Project 1/0331/2020–23: Prof. PhDr. Marta Hulková, CSc.
Dekan Filozofickej fakulty Univerzity Komenského / Dean of the Faculty of Arts of Comenius
University: Prof. Mgr. Marián Zouhar, PhD.            


Pripomenutie muzikologickej práce Prof. PhDr. Ľubomíra Chalupku, CSc.
Commemoration of the Musicological Oeuvre of Prof. PhDr. Ľubomír Chalupka, CSc.

Predsedajúca: / Chairwoman:  Prof. PhDr. Marta Hulková, CSc.

9.25 hod. KAJANOVÁ, Yvetta (Bratislava): Profesor Ľubomír Chalupka a jeho interdisciplinárny prístup k hudobnej teórii /Professor Ľubomír Chalupka and His Interdisciplinary Approach to Music Theory

9.45 hod. PEKAROVIČOVÁ, Jana (Bratislava): Slovenská hudba a jej recepcia v kontexte Studia Academica Slovaca očami profesora Ľubomíra Chalupku / Slovak Music and Its Reception in the Context of Studia Academica Slovaca as Seen by Professor Ľubomír Chalupka

10.05 – 11.00 hod. Okrúhly stôl / Round table

Diskutujúci: / Discussants: Prof. Ladislav Burlas, DrSc., Prof. Oskár Elschek, DrSc.
a ďalší prítomní účastníci a účastníčky konferencie, ktorí poznali Prof. Ľubomíra Chalupku / and other present participants of the conference who knew Prof. Ľubomír Chalupka

 

Diskusné príspevky: / Discussion papers:

BUBNÁŠ, JurajŠUBA, Andrej (Bratislava):  Prof. Ľubomír Chalupka ako školiteľ záverečných prác / Prof. Ľubomír Chalupka as Supervisor of Theses and Dissertations

KOLESÁROVÁ, Eva (Bardejov): Aktivity prof. Ľubomíra Chalupku v evanjelickom cirkevnom prostredí / The Activities of Prof. Ľubomír Chalupka in the Lutheran Church

 

Prestávka 11.00 – 11.15 hod. / Coffee break

Tematický blok I.  / Session I

Všeobecné otázky výskumu a problematika vyhodnocovania zachovaných hudobnohistorických prameňov v súčasnom digitálne prepojenom svete poznatkov / General Research Questions and the Issue of Evaluating Extant Historical Musical Sources in Today‘s Digitally Connected World of Knowledge

Predsedajúca: / Chairwoman: Doc. PhDr. Jana Bartová, PhD.               

11.15 hod. VESELOVSKÁ, EvaLAZORÍK, Eduard (Bratislava): Hudobné pramene stredoveku z územia Slovenska v digitálnom svete. Najnovšie výsledky výskumov / Musical Sources of the Middle Ages from the Territory of Slovakia in the Digital World. The Latest Research Results

11.35 hod. LESZCZYŃSKA, Agnieszka (Warszawa): The Advantages of Using Digital Access to Music Sources: The Case of Gdańsk Manuscript 4003
11.55 hod. URBANCOVÁ, Hana (Bratislava): Historické pramene tradičnej hudby a perspektívy historickej etnomuzikológie na Slovensku / Historical Sources of Traditional Music and Perspectives of Historical Ethnomusicology in Slovakia

12.15 hod. FERENCZI, Ilona (Budapest): The Cantionale Neosoliensis (1623) On-line

 

Obedová prestávka 12.35 – 13.35 hod. / Lunch break

Predsedajúca: / Chairwoman: Prof. PhDr. Marta Hulková, CSc.

13.35
hod. ŽIGO, Pavol (Bratislava): Jazyková stránka duchovných piesní v tzv. Banskobystrickej agende (1585) / The Lingual Aspect of the Hymns of the So-Called B.Bystrica Agenda of 1585

13.55 hod. BARTOVÁ, Jana (Bratislava): Christoph Georg Hilscher, neznámy skladateľ  17. storočia / Christoph Georg Hilscher, an Unknown Seventeenth-Century Composer

14.15 hod. RUŠČIN, Peter (Bratislava): Prešovský graduál a cirkevný spev slovenských evanjelikov v 1. polovici 17. storočia / The Prešov Gradual and the Liturgical Singing of Slovak Evangelical Lutherans in the First Half of the Seventeenth Century

14.35 hod. MEDŇANSKÝ, Karol (Prešov): Barytón – nástroj esterházyovskej kapely v Eisenstadte v 2. polovici 18. storočia / The Baryton – An Instrument of the Esterházy Orchestra in Eisenstadt in the Latter Half of the Eighteenth Century

 

Prestávka 14.55 – 15.10 hod. / Coffee break

Tematický blok II. /  Session II

Edície starej hudby v strednej Európe a na Slovensku  a spolupráca hudobného historika a interpreta starej hudby / Editions of Early Music in Central Europe and Slovakia and Collaboration between Music Historians and Performers of Early Music

Predsedajúca: / Chairwoman: Prof. PhDr. Yvetta Kajanová, PhD.

15.10 hod. TOFFETTI, Marína (Padova): The Reconstruction of Missing Parts between Music Philology and Music Analysis

15.30 hod. JEŻ, Tomasz (Warszawa): The Critical Editions of Music in the Fontes Musicae in Polonia Series On-line

15.50 hod. MOTNIK, Marko (Ljubljana): Motets by Jacobus Handl – Gallus (1550 – 1591) Preserved in Manuscripts: A Source of Problems

16.10 hod. MAŇAS, Vladimír (Brno): Liturgické skladby Nicolause Zangia (ca. 1568–1617): heuristika – zpracování – hudební realizace / The Liturgical Compositions of Nicolaus Zangius (ca. 1568–1617): Heuristics – Processing – Performance

 

Prestávka 16.30 – 16.45 hod. / Coffee break

Predsedajúca: / Chairwoman: Prof. PhDr. Marta Hulková, CSc.

16.45 hod. GREŠOVÁ-SEKELSKÁ, Adriana (Bratislava): Valentin Judex a David Thusius – neznámi skladatelia z organových tabulatúrnych zborníkov Levočskej zbierky hudobnín – novšie zväzky v rámci edičnej série Musicalia Istropolitana  / Valentin Judex and David Thusius: Unknown Composers in the Organ Tablature Books of the Levoča Music Collection

17.05 hod. HOTTMAR, Michal (Bratislava): Žalmové kompozície J.-B. Besarda v Thesaurus Harmonicus (1603) / The Psalm Compositions of Jean-Baptiste Besard in his Thesaurus Harmonicus (1603)

17.25 hod. ŠUBA, Andrej (Bratislava): Musica aeterna a kontexty „starej hudby“ na Slovensku / Musica Aeterna and Contexts of „Early Music“ in Slovakia

 

17.45 – 18.30 hod Občerstvenie pre aktívnych účastníkov / Refreshments for active participants


Vokálny koncert / 
vocal concert 

Hudba z domácich kostolných chórov 17. storočia / Seventeenth-Century Music from Domestic Churches

Moyzesova sieň o 19.00 hod.  – Moyzes Hall at 7:00 p.m

ENSEMBLE AD FONTES

Umelecké vedenie: / Artistic leader: Sylvia Urdová

 


28.septembra 2023, Gondova 2, Bratislava, miestnosť 236
28 September 2023, Bratislava, Gondova 2, Room 236

Pokračovanie tematického bloku II. / Continuation of Session II

9.00 hod. ADAMKO, RastislavBEDNÁRIKOVÁ, Janka (Ružomberok): Kartuziánsky žaltár-graduál (rkp. J 538)z prelomu 15. / 16. storočia – spevy zádušnej omše a doterajšie výsledky spracovania výskumu a edícia prameňa / A Carthusian Psalter-Gradual (Ms. J 538) from the Turn of the Fifteenth and the Sixteenth Centuries – Chants of the Requiem Mass and the Preliminary Results of the Processing of the Research and the Edition of the Source

9.20 hod. SEHNAL, Jiří (Brno):  Jak jsem poznával hudbu 17. století (Diskusný príspevok) / How I Learnt About Seventeenth-Century Music (Discussion Paper)

9.40 hod. MARTINČEK, Peter (Bratislava): Tematický katalóg M. A. von Löwensterna a jeho skladby v rámci edičnej série Musicalia Istropolitana / The Music of Matthäus Apelles von Löwenstern in the Light of His Thematic Catalogue and His Compositions Published in the Musicalia Istropolitana Series of Editions

10.00 hod. MALÝ, František (Brno): Editio Salve Regina – vydávání památek kantorské hudby / Editio Salve ReginaPublishing Sources of Cantors’ Music

 

Prestávka 10.20 – 10.35 hod. / Coffee break

 

Tematický blok III. / Session III                                             

Aktuálne riešené témy a perspektívne úlohy výskumu hudobnej kultúry a hudobnej tvorby / Current Topics and Prospective Tasks of Research into Musical Culture and Musical Composition

Predsedajúca: / Chairwoman: Prof. PhDr. Hana Urbancová, DrSc.

10.35 hod. STUDENIČOVÁ, Hana (Bratislava): Polyfonní fragmenty z Klosterneuburgu a hledání paralel ve středoevropském prostoru / Polyphonic Fragments in Klosterneuburg and Finding their Parallels in the Central European Area

10.55 hod. VAŽANOVÁ, Jadranka (New York): Dokumentácia slovenskej hudobnej tvorby v databázach RILM / Documentation of Slovak Music in RILM Databases On-line

11.15 hod. TYLLNER, Lubomír (Praha): K problematice hudebního stylu nejstarších písemných záznamů českých lidových písní / On the Issue of the Musical Style of the Earliest Written Transcriptions of Czech Folk Songs

11.35 hod. HLAVÁČEK, Petr (Brno): „Mulieres in ecclesiis taceant“ mezi josefinismem a ceciliánskou reformou “Mulieres in Ecclesiis Taceant” Between Josephinism and the Cecilian Movement

 

Obedová prestávka 12.00 – 13.00 hod. / Lunch break

 

Predsedajúci: / Chairman: Doc. Vladimír Zvara, PhD.

13.00 hod. KOLESÁROVÁ, Eva (Bardejov): Krmanova agenda (1734) a evanjelická liturgia / Evangelical Lutheran Music in Krman’s Agenda (1734)

13.20 hod. SYNOFZIK, Thomas (Zwickau): Clara Schumann’s Concerts in Bratislava. On-line

13.40 hod. DANĚK, Petr (Praha, Bratislava): Kniha Hudba duševní bídy a její vliv na československou hudební publicistiku 50. let 20. století / The Music of Mental Misery’ Book and Its Impact on Czechoslovak Musical Journalism in the 1950s

14.00 hod. ŠTEFKOVÁ, Markéta (Bratislava): Odraz „normalizácie“ v tvorbe slovenských skladateľov po roku 1968 / Normalization” as Reflected in the Post-1968 Works of Slovak Composers

 

Prestávka 14.20 – 14.35 hod. / Coffee break

 

Predsedajúca: / Chairwoman: Prof. PhDr. Yvetta Kajanová, PhD.

14.35 hod. WOŹNA-STANKIEWICZ, Małgorzata (Krakow): The Baptism of Fritz Kreisler in Krakow: Fact or Anecdote?  On-line

14.55 hod. ZVARA, Vladimír (Bratislava): Opäť k recepcii Suchoňovej opery Krútňava / Eugen Suchoň’s Opera Krútňava and Its Reception Revisited

15.15 hod. ŠČEPÁN, Michal (Bratislava): Skladateľské monografie ako obraz doby: medzi mýtom, naratívom a skutočnosťou / Composers’ Monographs as Images of the Time: Between Myths, Narratives, and the Reality

15.35 hod. LASLAVÍKOVÁ, Jana (Bratislava): Osobná korešpondencia Bruna Waltera v pozostalosti Ivana Ballu: neznáme poznatky zo známeho fondu / Bruno Walter’s Personal Correspondence in the Estate of Ivan Ballo: Unknown Pieces of Knowledge from a Well-Known Collection  

 

Záverečná diskusia / Final discussion

 


Abstrakty / Abstracts


Anotácie referátov / Annotations of papers

 

ADAMKO, Rastislav, Prof., ThDr., PhD.                             

Spevy zádušnej omše v Kartuziánskom žaltári-graduáli, rkp. J 538

Kartuziánsky žaltár – graduál, je rukopis, ktorý vznikol na prelome 15. a 16. storočia a používal sa v kartuziánskom kláštore na Skale útočišťa. V súčasnosti je deponovaný v Slovenskej národnej knižnici v Martine, v Archíve literatúry a umenia, pod sign. J 538, Inc B 235. Rukopis obsahuje spevy modlitbového ofícia ako aj omšové propria a ordiária. Spevy zádušnej omše sú zaujímavé z hľadiska ich výberu, zostavenia do formulára, ako aj melodického hľadiska, čo predstavuje jednu z viacerých tradícií, ktoré sa v hudobno-liturgických knihách vyskytovali až do Tridentského koncilu.

Chants of the Requiem Mass in Carthusian Psalter-Gradual, Ms. J 538

This Carthusian Psalter-Gradual is a manuscript dating back to the turn of the fifteenth and the sixteenth centuries that was used in the Carthusian charterhouse in Lapis Refugii (Skala útočišťa). It is currently deposited in the Archive of Literature and Arts of the Slovak National Library in Martin under shelfmark J 538, Inc B 235. The manuscript contains chants of the prayer office, as well as chants of the proper and the ordinary of the Mass. The chants of the Requiem Mass are noteworthy for their selection and inclusion in the formulary and for their melodies representing one of the traditions present in the musical liturgical books until the Council of Trent.

Kontakt: / Contact: Katolícka univerzita v Ružomberku, Pedagogická fakulta, Katedra hudby / Catholic University in Ružomberok, Faculty of Education, Department of Music, Ružomberok
rastislav.adamko@ku.sk

 

BARTOVÁ, Jana, Doc., PhDr., PhD.

Christoph Georg Hilscher, neznámy skladateľ  17. storočia     

Príspevok predstavuje zatiaľ neznámu osobnosť bratislavského hudobného života okolo polovice 17. storočia. Meno Christopha Georga Hilschera bolo doteraz známe v súvislosti s jeho činnosťou učiteľa kapitulskej školy, neskôr mestského notára, advokáta a krátko aj richtára. Referát predstavuje pramene, ktoré svedčia aj o Hilscherovej skladateľskej činnosti. Zaoberá sa jeho pôvodom, okolnosťami, inšpiráciami, kontaktami, ktoré mohli motivovať a profilovať Hilscherov záujem o hudbu a kompozíciu. Prináša informácie o prameňoch dokladajúcich Hilscherovu skladateľskú činnosť a na základe týchto prameňov ponúka prvú charakteristiku Hilscherovho hudobného štýlu.

Christoph Georg Hilscher, an Unknown Seventeenth-Century Composer

The paper introduces a previously unknown figure in the musical life of Bratislava (Posonium, Pressburg, Pozsony) around the mid-seventeenth century. Christoph Georg Hilscher, born around 1623 in Oberglogau in Silesia, was so far known for his activities as a teacher at the chapter school, later a municipal notary, lawyer and, for a short time, even mayor. The paper introduces sources that bear witness to Hilscher’s compositional activities and discusses circumstances, inspirations, and contacts that might have motivated and profiled Hilscher’s interest in music and composition. According to the sources (inventories of musical collections from two Bratislava churches – the Catholic Church of St. Martin and the Evangelical Church of the Holy Trinity –  and a list of manuscript music books owned by Johann Kusser, cantor of the collegiate church in Stuttgart and former cantor of the Evangelical church in Bratislava) Hilscher’s “opus musicum” consists of 20 compositions for both large and chamber vocal-instrumental ensembles, and with one exception, it is music for liturgical use during mass or vespers, composed in a concertante style.

Kontakt: / Contact: Univerzita Komenského, Filozofická fakulta, Katedra muzikológie, Bratislava / Comenius University, Faculty of Arts, Department of Musicology, Bratislava
jana.bartova@uniba.sk

 

BEDNÁRIKOVÁ, Janka, Doc., PaedDr., PhD.

Kartuziánsky žaltár-graduál (rkp. J 538) z prelomu 15. / 16. storočia. Doterajšie výsledky spracovania výskumu a edícia prameňa

Kartuziánsky žaltár-graduál patrí medzi najmladšie stredoveké notované rukopisy z nášho územia. Jeho hudobno-liturgická analýza čoskoro vyústi do pramennej edície, čím sa pomaly uzatvorí publikovanie faksimilových vydaní stredovekých notovaných kódexov zachovaných na našom území. Príspevok tiež naznačí nové výskumné perspektívy a možnosti bádania v hudobnej medievalistike na Slovensku.

A Carthusian Psalter-Gradual (Ms. J 538) from the Turn of the Fifteenth and the Sixteenth Centuries. The Preliminary Results of the Processing of the Research and the Edition of the Source

This Carthusian Psalter-Gradual is one of the youngest medieval notated manuscripts from our territory. Its musical-liturgical analysis is about to result in its source edition, by which the publishing of facsimile editions of medieval notated codices extant in our territory will be completed. Moreover, the paper will propose new research perspectives and possibilities in medieval musicology in Slovakia.

Kontakt: / Contact: Katolícka univerzita v Ružomberku, Pedagogická fakulta, Katedra hudby / Catholic University in Ružomberok, Faculty of Education, Department of Music, Ružomberok
jana.bednarikova@ku.sk

 

BUBNÁŠ, Juraj, Mgr., PhD. 

Prof. Ľubomír Chalupka ako školiteľ záverečných prác (Diskusný príspevok)

Prof. Ľubomír Chalupka as Supervisor of Theses and Dissertations (Discussion Paper)

Kontakt: / Contact: Slovenská filharmónia, Bratislava / Slovak Philharmonic, Brataislava
juraj.bubnas@filharmonia.sk

 

DANĚK, Petr, Prof., PhDr., PhD.

Kniha Hudba duševní bídy a její vliv na československou hudební publicistiku 50. let 20. století

Referát se bude zabývat obsahem a významem knihy V. Gorodinského Hudba duševní bídy, která vyšla v českém překladu v roce 1952. Pokusí se analyzovat její obsah a sdělení a zhodnotit míru reflexe v českém a slovenském prostředí v 50. letech minulého století. Zároveň se pokusí o zhodnocení aktuálnosti některých myšlenkových postupů užitých v této knize, v dnešní publicistice.

The Music of Mental Misery Book and Its Impact on Czechoslovak Musical Journalism in the 1950s

The paper deals with the contents and significance of the book of Victor Gorodinsky titled The Music of Mental Misery, whose Czech translation was published in 1952. It analyzes its contents and message and evaluates the extent of its impact in the Czech and the Slovak milieu in the 1950s. At the same time, it tries to evaluate the up-to-dateness of the reasoning used in the book in today’s writings.

Kontakt: / Contact: Vysoká škola múzických umení, Hudobná a tanečná fakulta, Katedra teórie hudby, Bratislava / University of Performing Arts, Faculty of Music and Dance, Department of Music Theory, Bratislava
petr.danek@volny.cz

 

FERENCZI, Ilona, Doc., Dr., Ph.D.

The Cantionale Neosoliensis (1623)

The Cantionale Neosoliensis (of Banská Bystrica) was purchased by the Hungarian Evangelical Lutheran Church in 2015 and has been since deposited in the Evangelical National Library under shelfmark R 1644. According to its ex libris, the manuscript went into private hands from the library of Márton Pribicer of Banská Bystrica and his friends. The over three-hundred-page manuscript was probably the handbook of a schoolteacher or cantor, who used it for teaching monophonic and polyphonic pieces to children, to be sung at divine services. As is usually the case with cantionale of a hymnal character, the Cantionale Neosoliensis also contains mainly pieces with notation, monophonic and polyphonic ones, but there also items with only their lyrics in it.

Kontakt: / Contact: Magyar Tudományos Akadémia / Hungarian Academy of Sciences,  Budapest
Ferenczi.Ilona@abtk.hu

 

GREŠOVÁ-SEKELSKÁ, Adriana, Mgr., PhD.

Valentin Judex a David Thusius – neznámi skladatelia z organových tabulatúrnych zborníkov Levočskej zbierky hudobnín

V rámci Levočskej a Bardejovskej zbierky hudobnín sú okrem veľkých mien európskej hudby z prelomu 16. a 17. storočia zachované aj skladby menej známych skladateľov. Valentin Judex pôsobil približne v poslednej tretine 16. storočia v Bavorsku a zrejme aj na západe dnešných Čiech. Doteraz sa zachovalo 34 jeho skladieb. Jeho súčasník David Thusius pochádzal z grófstva Mansfeld a je autorom 19 zachovaných skladieb. Aj on bol v kontakte s územím Čiech a s územím dnešného Slovenska, kde evidujeme jeho raritné výskyty skladieb. Skladby oboch skladateľov sú rozšírené v archívoch a knižniciach v širokom stredoeurópskom priestore s občasnými výskytmi aj v krajinách ako Dánsko, Veľká Británia, či USA.

Valentin Judex and David Thusius: Unknown Composers in the Organ Tablature Books of the Levoča Music Collection

Besides renowned names of European music at the turn of the sixteenth and the seventeenth centuries, the Levoča and the Bardejov Music Collections contain compositions by lesser-known composers, too. Valentin Judex was active roughly in the last third of the sixteenth century in Bavaria and probably also in the western parts of the present-day Czech Republic. Thirty-four compositions of his have survived to this day. His contemporary, David Thusius, came from the County of Mansfeld and composed nineteen extant pieces. He was also in contact with the territories of Czechia and present-day Slovakia, where we are aware of some unique occurrences of his compositions. The pieces of these two composers are distributed in archives and libraries in a wide Central European area, with their occasional occurrences also in countries like Denmark, Great Britain, and the USA.

Kontakt: / Contact: Hudobné centrum, Bratislava / Music Centre Slovakia, Bratislava
adriana.gresova@hc.sk

 

HLAVÁČEK, Petr, PhDr., Ph.D.

„Mulieres in ecclesiis taceant“ mezi josefinismem a ceciliánskou reformou                        

Josefinské reformy na desítky let zlikvidovaly rakouskou chrámovou figurální hudbu jako takovou, neboť odstranily jako nepotřebné až škodlivé prostředí, z něhož vycházela – kulturu klášterů a zbožných bratrstev. Figurální hudba 19. století pak měla zcela jiná východiska a můžeme si dokonce klást otázku, nakolik ji lze srovnávat s předchozí epochou. Koncem 18. století ztratil půdu pod nohama i fenomén chlapeckého zpěvu a „hudební producenti“ chrámové hudby se museli vyrovnávat i s tímto problémem. Díky archivním fondům se ve studii můžeme seznámit s několika takovými případy.

 “Mulieres in Ecclesiis Taceant” Between Josephinism and the Cecilian Movement

For decades, Josephinian reforms eliminated Austrian figural church music as such because they removed the environment on which it was based – the culture of monasteries and pious fraternities, seeing it as unnecessary or even harmful. In the nineteenth century, figural music had completely other bases and we may even raise the question to what extent it can be compared to the previous periods. At the close of the eighteenth century, boys’ singing also lost its footing and the “producers” of church music had to cope with this problem, too. This study discusses some such cases with the help of archival collections.

Kontakt: / Contact: hlavacek990@gmail.com

 

HOTTMAR, Michal, Mgr., PhD.

Žalmové kompozície Jean-Baptista Besarda v Thesaurus Harmonicus (1603)

Lutnová hudba zohrala signifikantné miesto vo vývoji európskej hudobnej kultúry. Jej „zlatým“ obdobím bolo predovšetkým 16. storočie v talianskych, anglických, francúzskych a nemeckých mestách. Lutna sa stala obľúbeným nástrojom nie len na šľachtických dvoroch, ale aj u zámožných mešťanov. Rozvoj obchodu medzi európskymi krajinami napomohol aj k rozširovaniu hudby v podobe rukopisov a najmä tlačí, ktoré zaznamenali v 16. storočí obrovský nárast. Historické Uhorsko, ako súčasť habsburskej monarchie, udržiavalo úzke hospodársko-kultúrne kontakty s okolitými krajinami. Na územie dnešného Slovenska v 16. storočí sa dostali viaceré významné lutnové tlače zo 16. storočia. Napr. Hans Gerle: Musica Teusch (1532), Hans Gerle: Musica und Tabulatur (1546), Pierre Phalèse: Theatrum Musicum (1568). Pôsobili tu lutnisti ako Hans Newsidler, Valentín Backfark, neskôr v 18. storočí Paul Durant. Najvýznamnejšou lutnovou pamiatkou zo 16. a 17. storočia, doteraz zachovanou na našom území, je tlač Thesaurus Harmonicus (1603), lutnistu a zostavovateľa Jeana-Baptista Besarda. Je súčasťou Levočskej zbierky hudobnín. Aj keď bola vydaná až po prelome storočia, obsahovo spadá do druhej polovice 16. storočia. Spomedzi ca. 400 skladieb systematicky zoradených do desiatich kníh, obsahujúcich konkrétny druh hudby, predovšetkým svetského charakteru, sledujeme v Besardovej tlači aj žalmové kompozície. Keďže sme v muzikologickej literatúre ešte nezaznamenali ich reflexiu, v našom príspevku sa sústredíme práve na tieto  skladby.

The Psalm Compositions of Jean-Baptiste Besard in his Thesaurus Harmonicus (1603)

Lute music played a significant role in the development of European music culture. Its “golden” era took place mainly in the sixteenth century in Italian, English, French, and German towns. Lute became a popular instrument not only at aristocratic courts, but among wealthy burghers, too. The development of trade between European countries also enhanced the distribution of music in the form of manuscripts and, mainly, prints, whose number grew tremendously in the sixteenth century. Historical Hungary, part of the Habsburg Monarchy, cultivated close economic and cultural ties with its neighbouring countries. Several significant sixteenth-century lute prints reached the territory of present-day Slovakia in the sixteenth century, such as Hans Gerle’s Musica Teusch (1532) and Musica und Tabulatur (1546), or Pierre Phalèse’s Theatrum Musicum (1568). Renowned lutenists were active here, including Hans Newsidler, Valentin Backfark, and, later, in the eighteenth century, Paul Durant. The most significant extant source of lute music of the sixteenth and the seventeenth centuries in our territory is the Thesaurus Harmonicus print (1603) compiled by the lutenist Jean-Baptiste Besard, which forms part of the Levoča Music Collection. Although it was published only at the turn of the centuries, its contents are of the latter half of the sixteenth century. Among the roughly four hundred compositions in Besard’s print, systematically arranged into ten books by concrete musical forms mainly of secular character, there are also psalm compositions. Since the latter have not been treated in musicological literature yet, these are what our paper will address.

Kontakt: / Contact: Univerzita Komenského, Pedagogická fakulta, Katedra umenia a kultúry, Bratislava / Comenius University, Faculty of Education, Department of Arts and Culture, Bratislava
hottmar1@uniba.sk

 

JEŻ, Tomasz, Dr hab., Prof.

Critical Editions of Music in the Fontes Musicae in Polonia Series

In 2015, when the research project on The Musical Repertoire of the Society of Jesus in the Polish-Lithuanian Commonwealth (1565–1773) implemented by the University of Warsaw and financed by the Ministry of Science and Higher Education as part of the National Programme for the Development of Humanities started, a new publishing series, Fontes Musicae in Polonia, was launched. The series is affiliated to the Institute of Musicology of the University of Warsaw but is in fact an initiative of a team of researchers from many different research centres in Poland and the neighbouring countries, whose participation in the project is necessary due to the distribution of the musical sources beyond both the contemporary and the historical borders of Poland.

The main goal of the series is to process and publish critical editions of the musical sources related to the musical traditions of our country in various ways. Fontes Musicae in Polonia includes three publishing series: we publish catalogues of music collections based on RISM standards in series A, facsimile editions and monographs in series B, and source-critical editions of compositions in series C. Apart from the carefully prepared sheet music, the latter series includes an extensive editorial commentary and list of corrections, as well as a detailed introduction to the edition, covering the themes of heuristic criticism, the composer’s biography, the cultural context, and a stylistic analysis of the published pieces.

In the first six years of the series, we published six catalogues, six books, and thirty-two volumes of music editions with a repertoire of mainly Jesuit provenance. For the most part, we processed previously unknown sources with the works of composers who were associated with many different centres of music. Among the seven hundred and twenty-three newly released works, currently attributed to ninety composers, there is a wide spectrum of genres and forms, including polyphonic arrangements of Masses and motets in the prima pratica style, large and small-scale church concertos, cantata cycles, and organ intabulations of vocal music.

The six thousand two hundred and seventy-eight pages of score editions published by our research team over the past five years allow for a representative insight into the previously forgotten and disregarded music tradition associated with Jesuit centres. The stylistic quality of the repertoire prompts us to restore this repertoire not only to our scientific memory, but also to the contemporary tradition of historically oriented performance practice. Some of the compositions published in our series had already had their historical premières and phonographic releases. Hopefully, our publications (printed, and also available free of charge as PDFs at www.fontesmusicae.pl, with source descriptions mostly at https://opac.rism.info/) will interest scholars, performers, and institutions promoting our common heritage of European music.

Kontakt: / Contact: Uniwersytet Warszawski, Instytut Muzykologii, Warszawa
tomasz.jez@uw.edu.pl

 

KAJANOVÁ, Yvetta, Prof., PhDr., CSc.

Profesor Ľubomír Chalupka a jeho interdisciplinárny prístup k hudobnej teórii

Hoci bol Ľ. Chalupka v prvom rade teoretik a analytik v oblasti harmónie a hudobnej formy, spájal vo svojej práci niekoľko disciplinárnych východísk. Dôkladné štúdium historických prameňov, zhodnotenie historických dôkazov ho viedli k hypotéze o zaradení skladateľa do štýlu v hudbe 20. storočia. Tie verifikoval v analýzach, v ktorých vychádzal z Riemanovskej teoretickej školy a slovenských teoretikov. Ako znalec Miroslava Filipa, Eugena Suchoňa, Ivana Hrušovského, Ladislava Burlasa, ich teoretický prístup preštudoval, aby našiel svoju vlastnú metódu pri analýzach skladieb.  Dodnes tak zostáva sporné používanie pojmu transmutácia typu alfa, beta, prevzatá z Filipovej náuky o harmónii, ktorý sa nikde inde v zahraničí nepoužíva. Po objave zaujímavého tonálneho, harmonického, formového fenoménu v skladbe, prichádzala jeho interpretácia, kde Chalupka sledoval hermeneutické výklady z pohľadu rôznych esteticko-psychologicko-sociologických teórií (Gestaltheorie a semiotika). Na ich základe vytvoril svoju vlastnú filozofiu hudobného diela (existencionalizmus), kde sa držal postmoderného viacznačného výkladu diela, aj keď identifikovaný hudobný fenomén racionálne a logicky dešifroval. Príspevok je zameraný na hodnotenie Chalupkovej trilógie: Slovenská hudobná avantgarda – Štýlotvorné formovanie skladateľskej generácie nastupujúcej v 60. rokoch 20. storočia, 2011, 672 s., 1. vyd., + 1 CD; Cestami k tvorivej profesionalite. Sprievodca slovenskou hudbou 20. storočia I. (1901 – 1950), 2015; Generačné a štýlové konfrontácie – Sprievodca slovenskou hudbou 20. storočia II. (1951 – 2000), 2018.   

Professor Ľubomír Chalupka and His Interdisciplinary Approach to Music Theory

Although Ľubomír Chalupka was primarily a theoretician and analyst in the field of harmony and musical form, his work combined several disciplinary bases. His in-depth study of historical sources and evaluation of historical evidence led him to a hypothesis about the categorization of composers into styles in twentieth-century music. He verified it in his analyses drawing on Riemann’s school of theory and Slovak theoreticians. As an expert on Miroslav Filip, Eugen Suchoň, Ivan Hrušovský, and Ladislav Burlas, he studied their theoretical approaches to arrive at his own method of composition analysis. To this day, his use of the term transmutation type alpha and beta, taken from Filip’s theory of harmony, remains controversial, as it is not used anywhere else abroad. His discovery of fascinating tonal, harmonic, and formal phenomena in composition is followed by their interpretation, where Chalupka developed hermeneutic explanations from the perspectives of various aesthetic, psychological, and social theories (Gestaltheorie and semiotics). Based on these, he arrived at his own philosophy of a work of music (existentialism), where he stuck to a postmodern, polyvalent explanation of a composition, although he rationally and logically deciphered the musical phenomenon. This paper focuses on the evaluation of Chalupka’s trilogy Slovenská hudobná avantgardaŠtýlotvorné formovanie skladateľskej generácie nastupujúcej v 60. rokoch 20. storočia [The Slovak Musical Avant-garde – The Style-Creating Formation of the Generation of Composers Emerging in the 1960s], 2011, 672 pp., First Edition, + 1 CD; Cestami k tvorivej profesionalite. Sprievodca slovenskou hudbou 20. storočia I. (1901 – 1950) [The Journey to Creative Professionalism. A Guide to Twentieth-Century Slovak Music I (1901 – 1950), 2015; Generačné a štýlové konfrontácie – Sprievodca slovenskou hudbou 20. storočia II. (1951 – 2000) [Generational and Stylistic Confrontations – A Guide to Twentieth-Century Slovak Music (1951 – 2000)], 2018.

Kontakt: / Contact: Univerzita Komenského, Filozofická fakulta, Katedra muzikológie, Bratislava / Comenius University, Faculty of Arts, Department of Musicology, Bratislava
yvetta.kajanova@uniba.sk

 

KOLESÁROVÁ, Eva, Mgr.

Evanjelická hudba v Krmanovej agende (1734)

Referát prináša poznatky o vzniku, pôvode a používaní bohoslužobnej tlačenej agendy zostavenej v roku 1734 pre slovenskú evanjelickú cirkev a. v. v Uhorsku. V tejto agende sa nachádza bohoslužobný poriadok evanjelickej cirkvi pre rôzne príležitosti, ktorý pripravil Daniel Krman za účelom zjednotenia liturgických prejavov a foriem, ktorého k zostaveniu poveril najvyšší orgán cirkvi, synoda, ktorá začiatkom 18. storočia zasadala a rokovala v Ružomberku (1707). Túto tzv. Krmanovu agendu nachádzame pod názvom B. C. D. AGENDA ECCLESIASTICA SLAVONICA, to jest Práce cijrkewnij, kterouž Ewangelissti Knezi, Zpráwcy a Učitelowé Cyrkwe Slowenské v Králowstwí Uherském při Službach Božích, gak w Nedělnjch; Swátečnjch tak y wssednjch dnech, zastarodáwna pořádně wykonawali, a až posawad s Pomocy Boží gesstě wykonawagj. K wzdelánj Cýrkwe Božj wytľacena. Léta Páne M DCC XXXIV.

Evangelical Lutheran Music in Krman’s Agenda (1734)

This paper discusses the genesis, origin, and use of a printed agenda for divine services compiled in 1734 for the Slovak Evangelical Church of the Augsburg Confession in Hungary. The agenda contains the liturgy of the Evangelical Lutheran Church for various occasions. It was prepared by Daniel Krman for the purpose of unifying the liturgical expressions and forms and was commissioned by the highest body of the Church, the synod, which used to meet and negotiate in the early eighteenth century in Ružomberok (1707). This so-called Krman’s Agenda appeared under the title B. C. D. AGENDA ECCLESIASTICA SLAVONICA, to jest Práce cijrkewnij, kterouž Ewangelissti Knezi, Zpráwcy a Učitelowé Cyrkwe Slowenské v Králowstwí Uherském při Službach Božích, gak w Nedělnjch; Swátečnjch tak y wssednjch dnech, zastarodáwna pořádně wykonawali, a až posawad s Pomocy Boží gesstě wykonawagj. K wzdelánj Cýrkwe Božj wytľacena. Léta Páne M DCC XXXIV [B. C. D. AGENDA ECCLESIASTICA SLAVONICA, i.e. a Work of the Church, which Evangelical Priests, Administrators, and Teachers of the Slovak Church in the Kingdom of Hungary Have For a Long Time Performed and, with God’s Help, Perform to This Day at Divine Services on Sundays, Feast Days, and Weekdays. Printed for the Education of God’s Church. Anno Domini M DCC XXXIV].

Kontakt: / Contact: Univerzita Komenského, Filozofická fakulta, Katedra muzikológie, Bratislava / Comenius University, Faculty of Arts, Department of Musicology, Bratislava
kolesarova.eva.v@gmail.com

 

LASLAVÍKOVÁ, Jana, Mgr., PhD.

Osobná korešpondencia Bruna Waltera v pozostalosti Ivana Ballu: neznáme poznatky zo známeho fondu  

Kontakty popredného slovenského muzikológa a hudobného kritika Ivana Ballu a dirigenta svetového mena Bruna Waltera dokladá osobná korešpondencia uložená v zbierkach Slovenského národného múzea – Hudobného múzea v Bratislave (SNM-HuM ) ako aj vo fondoch Slovenskej národnej knižnice – Literárneho archívu v Martine. Menej známa je Walterova rodinná korešpondencia, ktorá obsahuje jeho listy adresované rodine z rokov 1897/1898 a je súčasťou Fondu Ivana Ballu, uloženého v SNM-HuM. V danom období pôsobil Bruno Walter na čele divadelného orchestra v Mestskom divadle v Prešporku. Listy vypovedajú jednak o dobovej divadelnej praxi v meste, ako aj o návštevách Bruna Waltera v rodine Gustava Mahlera vo Viedni. Cieľom príspevku je priblíženie obsahu tejto korešpondencie a konfrontácia s Walterovými neskoršími výpoveďami o jeho prešporskom pôsobení, ktoré zachytil Ivan Ballo.


Bruno Walter’s Personal Correspondence in the Estate of Ivan Ballo: Unknown Pieces of Knowledge from a Well-Known Collection  

The contact of the prominent Slovak musicologist and music critic Ivan Ballo and the world-renowned conductor Bruno Walter is documented by their personal correspondence deposited among the collections of the Slovak National Museum – Music Museum (SNM-HuM) in Bratislava and the collections of the Slovak National Library – Literary Archive in Martin. Walter’s family correspondence, consisting of his letters addressed to his family in 1897/1898, which also forms part of the Ivan Ballo Collection deposited in SNM-HuM, is less known. At that time, Walter was leading the orchestra of the Municipal Theatre in Pressburg. His letters reveal the contemporary theatrical practice in the town, as well as Walter’s visits to Gustav Mahler’s family in Vienna. The aim of this paper is to zoom in on the contents of this correspondence and confront it with Walter’s later recollections of his activities in Pressburg recorded by Ivan Ballo.

Kontakt: / Contact: Slovenská akadémia vied, Historický ústav, v. v. i., Bratislava / Slovak  Academy of Sciences, Institute of History, Bratislava
jana.laslavikova@savba.sk

 

LESZCZYŃSKA, Agnieszka, Dr hab., Prof.

Advantages of Digital Access to Musical Sources: The Case of Gdańsk Manuscript 4003 

In August 2022, scans of hundreds of Polish music sources not digitized before were made available online by The Fryderyk Chopin Institute. Manuscript 4003 in the Gdańsk Library of the Polish Academy of Sciences, which had already been the subject of my research, was one of these. Unfortunately, outdated microfilms and short direct contacts with the manuscript did not allow me to study all its features in depth. However, the digitized source has now revealed some elements regarding the history of the manuscript, among others.

Kontakt: / Contact: Uniwersytet Warszawski, Instytut Muzykologii, Warszawa
a.z.leszczynska@uw.edu.pl

 

MALÝ, František, PhDr.

Editio Salve Regina Vydávání památek kantorské hudby

V referáte ide o představení ediční řady „Editio Salve Regina“ vydávané od roku 2000, v níž vyšlo k dnešku 35 titulů české, moravské a slovenské převážně kantorské hudby 18. a 19. století. 


Editio Salve Regina
Publishing Sources of Cantors’ Music

The paper introduces the “Editio Salve Regina” series of editions, published since 2000, in which thirty-five volumes of eighteenth- and nineteenth-century Bohemian, Moravian, and Slovak music, predominantly of cantors’, have been published.

Kontakt: / Contact: Moravské zemské muzeum, Brno / Moravian Museum, Brno
fmaly@mzm.cz

 

MAŇAS, Vladimír, Doc., Mgr., Ph.D.

Liturgické skladby Nicolause Zangia: heuristika – zpracování – hudební realizace

Na příkladu nepříliš rozsáhlého souboru liturgických děl Nicolause Zangia (z. 1617) bude představen komplexní proces jejich studia a následného výběrového zpřístupnění: od heuristické fáze (evidence, identifikace skladeb), zpracování ve smyslu edice i revize edic existujících až po hudební realizaci a zvukovou dokumentaci s přihlédnutím k dosavadním poznatkům o dobové provozovací praxi a adekvátním instrumentáři.

The Liturgical Compositions of Nicolaus Zangius: Heuristics – Processing – Performance

On the example of the non-voluminous set of the liturgical works of Nicolaus Zangius (d. 1617), we introduce the complex process of their study and subsequent selective publication: from the heuristic phase (registration and identification of the compositions), through processing in terms of their edition and revision of their previous editions, up to their performance and audio documentation, taking into account the existing pieces of knowledge about the performance practice and instrumentation of the period.

Kontakt: / Contact: Masarykova Univerzita, Filozofická fakulta, Ústav hudební vědy, Brno / Masaryk University, Faculty of Arts, Department of Musicology, Brno
manas@phil.muni.cz

 

MARTINČEK, Peter, Mgr., PhD.

Hudobná tvorba Matthäusa Apellesa von Löwensterna vo svetle jeho tematického katalógu a zverejnené skladby v rámci edičnej série Musicalia Istropolitana

Edičná séria Musicalia Istropolitana prináša ideálnu príležitosť na publikovanie skladieb menej známych autorov z rôznych období. V rámci piateho radu už niekoľko rokov vychádzajú pramennno-kritické vydania diel M. A. von Löwensterna. Sliezsky skladateľ je v 17. storočí s hudobnou kultúrou na území dnešného Slovenska spojený najmä prostredníctvom Levočskej a Bardejovskej zbierky hudobnín. Unikátne výskyty skladieb prinášajú mnoho otázok o ceste, interpretácii a recepcii diela tohto skladateľa mimo jeho domoviny. Duchovné koncerty a kompozície písané technikou cori spezzati prinášajú svedectvo o kvalitnej hudobnej produkcii aj v menších mestách. Nedávno publikovaný katalóg jeho skladieb nám ponúka komplexný obraz o jeho tvorbe, ktorá bola dlho spájaná len s duchovnými piesňami vyskytujúcimi sa neskôr v evanjelických spevníkoch, v úpravách iných autorov.

The Music of Matthäus Apelles von Löwenstern in the Light of His Thematic Catalogue and His Compositions Published in the Musicalia Istropolitana Series of Editions

The Musicalia Istropolitana series of editions provides ideal opportunities for publishing pieces of music composed by lesser-known composers of various periods. In the fifth series, the source critical editions of Löwenstern’s works have been appearing for the past few years. In the seventeenth century, this Silesian composer was linked to the musical culture of present-day Slovakia mainly through the Levoča and the Bardejov Music Collections. Some unique occurrences of his compositions raise several questions about the distribution, performance, and reception of his oeuvre outside his homeland. His sacred concertos and pieces composed with the cori spezzati technique bear witness to high-quality music productions even in small towns. The recently published catalogue of his compositions helps us form a complex idea of his oeuvre, of which only his hymns that later appeared in Lutheran hymnals through arrangements by other composers were mostly known.

Kontakt: / Contact: Vysoká škola múzických umení, Hudobná a tanečná fakulta, Katedra teórie hudby, Bratislava / University of Performing Arts, Faculty of Music and Dance, Department of Music Theory, Bratislava
peter.martincek@vsmu.sk

 

MEDŇANSKÝ, Karol, Doc., PhD.

Barytón – nástroj esterházyovskej kapely v Eisenstadte v 2. polovici 18. storočia

Hudobné dejiny predstavujú nielen súpis neustále sa meniacich vývojových smerovaní, ale aj neustálu zmenu zvukových hudobných vzťahov, podmienených vznikom nových a zánikom starších hudobných nástrojov. K veľmi zaujímavým nástrojom, ktorý napriek tomu, že je známy už od 17. storočia, je viola di bordone, alebo aj barytón. Vrcholné obdobie využitia zaznamenáva v druhej polovici 18. storočia predovšetkým v Eisenstadte, v esterházyovskej kapele. Nesporne najvýraznejším skladateľom komponujúcim preň bol Joseph Haydn, pričom k tvorbe prispeli aj členovia tejto kapely. Ide o nástroj príbuzný s violou da gamba, pričom je doplnený o súzvučné kovové struny čo mu dodáva osobitý zvukový kolorit. Jeho vyžívanie v hudobnej praxi bolo pomerne krátke. Kompletná Haydnova tvorba pre barytón vyšla vo vydavateľstve Henle Verlag, editorka bola Sonja Gerlach. Všetky Haydnove triá s barytónom boli nahraté súborom Esterházy Ensemble v roku 2009 v holandskej firme Brilliant Classics.

The Baryton – An Instrument of the Esterházy Orchestra in Eisenstadt in the Latter Half of the Eighteenth Century

The history of music comprises not only a series of constantly changing developmental trends but also a constant change in the sonic musical links conditioned by the genesis of new, and the extinction of earlier, musical instruments. A noteworthy instrument, which originated in the seventeenth century, is the viola di bordone, also called baryton. Its use peaked in the latter half of the eighteenth century mainly in Eisenstadt, in the Esterházy Orchestra. Joseph Haydn was undoubtedly the most significant composer composing music for it, but members of the above orchestra also contributed to it. The instrument is akin to viola da gamba, to which sympathetic wire strings are added, giving it a special tonal quality. It was used in musical practice for a relatively short time. Haydn’s complete oeuvre for the baryton was edited by Sonja Gerlach and published by Henle Verlag. All the trios of Haydn with the baryton were recorded by the Esterházy Ensemble in 2009 by the Dutch Brilliant Classics label.

Kontakt: / Contact: mednanskyk@gmail.com

 

MOTNIK, Marko, Dr., Ph.D.

Motets by Jacobus Handl-Gallus Preserved in Manuscripts: A Source of Problems

Most compositions of Iacobus Handl-Gallus (1550 – 1591) survived in the form of music printed in the workshop of Jiří Czerný (Georg Nigrin) in Prague. Their printing was supervised by the composer, and Handl’s collections are therefore considered to be reliable and authorised ones. However, a number of his pieces circulated throughout Europe only in manuscript form. When attempting a critical edition, one encounters a long series of (un)expected problems: sources scattered in remote locations, lost partbooks, inconsistencies between the sources, different textual variants, a series of inaccuracies and obvious errors and, above all, uncertain authorship. These are also the main reasons why the planned complete edition of Handl’s works in the Monumenta Artis Musicae Sloveniae series has not yet been completed. However, an edition of his six eightpart motets has recently been prepared as part of the Digital Presentation of LongSixteenthCentury Church Music, linked to Carniola research project ARRS J62586. The paper discusses the problems of editing such compositions in general and in particular. The question of the context in which these motets were originally written and, above all, why they were not included in the composer’s printed collections, will also be explored.

Kontakt: / Contact: Research Centreof the Slovenian Academy of Sciences and Arts (ZRC SAZU), Institute of Musicology, Ljubljana
marko.motnik@zrc‐sazu.si

 

PEKAROVIČOVÁ, Jana, Doc., PhDr., PhD.

Slovenská hudba a jej recepcia v kontexte Studia Academica Slovaca očami profesora Ľubomíra Chalupku

Príspevok mapuje vedeckú tvorbu a účinkovanie profesora Ľubomíra Chalupku v rámci vzdelávacieho programu Letnej školy slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca, ktorú od roku 1965 pre zahraničných účastníkov organizuje Filozofická fakulta UK. Cyklus svojich prednášok (2001 – 2019) zameral na prezentáciu slovenskej hudobnej scény, hudobných skladateľov, interpretáciu skvostov slovenskej národnej hudby 20. storočia.  So zanietením i znalosťou slovenského hudobného sveta v česko-slovenskom i európskom kontexte oslovil frekventantov a rozšíril ich poznatkovú bázu o vnímanie a interpretáciu slovenských špecifík z muzikologického hľadiska. Jeho prednášky sú publikované  v zborníkoch SAS (2001 – 2019) a tvoria významnú súčasť propagácie slovenskej kultúry a hudobných reálií vo svete.

Slovak Music and Its Reception in the Context of Studia Academica Slovaca as Seen by Professor Ľubomír Chalupka

The paper maps the scientific oeuvre and activities of Professor Ľubomír Chalupka in the Studia Academica SlovacaSummer School of Slovak Language and Culture educational programme organized by the Faculty of Arts of Comenius University for foreign participants since 1965. In his series of lectures (2001 – 2019), he focused on the presentation of the Slovak musical scene and Slovak composers and on the interpretation of some of the gems of twentieth-century Slovak national music. With his enthusiasm and expertise in Slovak music in the Czecho-Slovak and European context, he captivated the participants and extended their knowledge base, facilitating their perception and interpretation of Slovak specificities from the musicological perspective. His lectures are published in the SAS journals (2001 – 2019) and form a significant part of the promotion of Slovak culture and Slovak musical realities in the world.

Kontakt: / Contact: / Univerzita Komenského, Filozofická fakulta, Studia Academica Slovaca, Bratislava / Comenius University, Faculty of Arts, Studia Academica Slovaca, Bratislava
jana.pekarovicova@uniba.sk

 

RUŠČIN, Peter, Mgr., PhD.

Prešovský graduál a cirkevný spev slovenských evanjelikov v 1. polovici 17. storočia

Obsah Prešovského graduálu (1635), napriek tomu, že zahŕňa výlučne cirkevné spevy v maďarskom jazyku, dokumentuje niektoré paralelné nápevy a úpravy bohoslužobných spevov a duchovných piesní so slovenskými prameňmi (Banskobystrická agenda, Pribišova zbierka piesní, Cithara Sanctorum, Rukopisná podoba Cantus Catholici). Na ich základe je možné konkretizovať a čiastočne zovšeobecniť niektoré poznatky o cirkevnom speve slovenských evanjelikov v uvedenom období.

The Prešov Gradual and the Liturgical Singing of Slovak Evangelical Lutherans in the First Half of the Seventeenth Century

Despite containing exclusively hymns in Hungarian, the contents of the Prešov Gradual (1635) document some parallel tunes and arrangements of liturgical chants and hymns with Slovak sources (the Banská Bystrica Agenda, Pribiš’s Collection of Hymns, Cithara Sanctorum, the Manuscript Version of Cantus Catholici). These enable us to specify and partially generalize some pieces of knowledge on the liturgical singing of Slovak Evangelical Lutherans in the respective period.

Kontakt: / Contact: Slovenská akadémia vied, Ústav hudobnej vedy, v. v. i., Bratislava / Slovak  Academy of Sciences,Institute of Musicology, Bratislava
peter.ruscin@savba.sk

 

SEHNAL, Jiří, Prof., PhDr., CSc.

Jak jsem poznával hudbu 17. století  (Diskusný príspevok) / How I Learnt About Seventeenth-Century (Discussion Paper)

Kontakt: / Contact: jiri.sehnal@email.cz

 

STUDENIČOVÁ, Hana, Mgr., Ph.D.

Polyfonní fragmenty z Klosterneuburgu a hledání paralel ve středoevropském prostoru

Na hudebních kůrech farních kostelů, klášterů nebo dalších institucí zaznívaly v 16. a raném 17. století kromě jednohlasého latinského chorálu také polyfonní kompozice. Svědectví o konkrétní podobě prováděného repertoáru přinášejí jednak zprávy o nákupu či daru těchto hudebnin, inventáře hudebních sbírek nebo samotné dochované hudebniny, a to buď celé kodexy (rukopisy či tisky), nebo alespoň jejich fragmenty. Augustiniánský klášter v Klosterneuburgu lze již od středověku považovat za jedno z významných center hudební kultury, o čemž svědčí množství dochovaných hudebních pramenů a fragmentů. Doklady o repertoáru, který se zde v 16. a 17. století prováděl, přínáší kromě účetních knih a dalších archivních pramenů také sbírka polyfonních rukopisů a tisků, která je součástí hudebního oddělení klášterní knihovny. Mimo to se zde dochovaly také tři polyfonní fragmenty – dva z nich se dodnes nacházejí na obalech úředních knih v archivu kláštera, jeden je součástí sbírky fragmentů v klášterní knihovně. Představení těchto tří fragmentů, zasazení do kontextu hudebního repertoáru prováděném v Klosterneuburgu v 16. a raném 17. století, stejně jako hledání možných repertoárových paralel nejen na území dnešného Slovenska, to vše bude součástí prezentovaného příspěvku.

Polyphonic Fragments in Klosterneuburg and Finding their Parallels in the Central European Area

In the sixteenth century and the early seventeenth century, besides monophonic Latin chants, polyphonic compositions were also sung in the choirs of parish churches, monasteries, and other institutions. References to the purchase or donation of sheet music, inventories of musical collections, and the surviving sheet music itself – either complete codices (manuscripts and prints) or their fragments – bear witness to the concrete form of the repertoire performed. From the Middle Ages onwards, the Augustinian Abbey in Klosterneuburg may be regarded as a significant centre of musical culture, as evidenced by the number of its surviving musical sources and fragments. Besides ledgers and other archival sources, documents about the repertoire performed there in the sixteenth and the seventeenth centuries include a collection of polyphonic manuscripts and prints which form part of the music section of the abbey library. In addition, three polyphonic fragments, two of which still form part of the covers of administrative books in the archive of the abbey and one of which is in the fragment collection of the abbey library, have also survived. The paper introduces these three fragments, considers them in the context of the musical repertoire performed in Klosterneuburg in the sixteenth and the early seventeenth centuries, and looks for possible repertoire parallels in the territory of present-day Slovakia and elsewhere.

Kontakt: / Contact: Slovenská akadémia vied, Ústav hudobnej vedy, v. v. i., Bratislava / Slovak  Academy of Sciences,Institute of Musicology, Bratislava
hana.studenicova@savba.sk

 

SYNOFZIK, Thomas, Dr., Ph.D.

Clara Schumann’s Concerts in Bratislava

In 1838, 1856 and 1866, Clara Schumann (née Wieck) gave four concerts in Bratislava (Pressburg, Pozsony, Prešporok). By comparing programme booklets, newspaper articles, letters and diaries, the paper aims to contextualize these public appearances of this Saxonian pianist in Hungary (in the territory of present-day Slovakia).

Kontakt: / Contact: Robert-Schumann-Haus, Zwickau
thomas.synofzik@zwickau.de

 

ŠČEPÁN, Michal, Mgr., PhD.

Skladateľské monografie ako obraz doby: medzi mýtom, naratívom a skutočnosťou

Zastúpenie žánra vedeckej biografie zohráva v hudobných dejinách jednotlivých národných kultúr mimoriadne dôležitú úlohu. Nielenže poskytuje primeraný priestor na skúmanie života, tvorby a pôsobenia zvoleného umelca z viacerých rozličných aspektov, zároveň je tiež svedectvom o pisateľoch, dobe a podmienkach, v ktorých vznikli. Počiatky vedeckého záujmu o skladateľskú osobnosť na Slovensku siahajú do 20. rokov 20. storočia. Hoci monografické práce z tohto obdobia boli hlavne reakciou na aktuálnu potrebu syntetického spracovania života a diela domácich tvorcov, s odstupom času v nich možno badať aj výskyt iných, dobovo poplatných tendencií. Po vynútenom prerušení počas druhej svetovej vojny, nastal najväčší rozmach týkajúci sa vydávania tohto druhu publikácií v 50. rokoch. Avšak, išlo o obdobie, keď sa muzikologický výskum stal terčom ideologických manipulácií. V súlade s populistickým heslom „zbližovania vedy so životom“ bol akcent kladený na súčasnú domácu tvorbu, čo malo za následok vznik viacerých monografií venovaných žijúcim slovenským skladateľom. Väčšina týchto prác spĺňala požiadavku vykresliť menovaných autorov ako oddaných priaznivcov nového režimu, komponujúcich v duchu napĺňania národnej formy a socialistického obsahu. Napriek zriedkavým výnimkám tento trend pretrvával aj neskôr, aj keď sa kvantita publikovanej spisby do roku 1989 výrazne znížila. Tento príspevok sa zoberá problematikou vývoja hudobnej biografistiky na Slovensku s pohľadom na najdôležitejšie práce v tomto žánri vrátane hlavných predstaviteľov počnúc Dobroslavom Orlom, absolventov muzikologickej školy Jozefa Kresánka (s akcentom na aktivity Ľubomíra Chalupku), až po najmladšiu generáciu autorov.

Composers’ Monographs as Images of the Time: Between Myths, Narratives, and the Reality

The genre of scientific biography plays a crucial role in the musical history of national cultures. It not only provides the proper scope for examining the life, oeuvre, and activities of an artist from various aspects but also gives a testimony about the writers, the time, and the conditions in which these biographies were written. In Slovakia, the beginnings of scientific interest in composers’ personalities reach back to the 1920s. Although the monographic works of this period were mainly a response to the actual need to synthetically process the lives and oeuvres of domestic artists, other trends of those times can also be discerned in them in hindsight. A forced interruption during World War II was followed in the 1950s by the largest boom in publishing this type of publications. At that time, however, musicological research became the target of ideological manipulations. In line with the populist motto of “bringing science close to life”, emphasis was placed on contemporaneous domestic works, and this resulted in the genesis of several monographs dedicated to living Slovak composers. Most of these fulfilled the requirement to depict the named composers as dedicated supporters of the new regime, composing in the spirit of fulfilling national form and socialist content. Despite rare exceptions, this trend persisted even later, although the number of published writings dropped significantly by 1989.

This paper discusses the development of writing musical biographies in Slovakia with an overview of the most important works of this genre, including its main figures, from Dobroslav Orel, through graduates of Jozef Kresánek’s school of musicologists (with emphasis on the activities of Ľubomír Chalupka), up to the youngest generation of authors.

Kontakt: / Contact: Slovenská akadémia vied, Ústav hudobnej vedy, v. v. i., Bratislava / Slovak  Academy of Sciences,Institute of Musicology, Bratislava
michal.scepan@savba.sk

 

ŠTEFKOVÁ, Markéta, Prof., PhD.

Odraz „normalizácie“ v tvorbe slovenských skladateľov po roku 1968

Nastolenie totalitného režimu v bývalom Československu po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy zásadným spôsobom poznačilo vývoj životných osudov a tvorby slovenských skladateľov. Tento fakt sa odrazil v mnohých umeleckých dielach, pričom ich autori reagujú na spoločensko-politické okolnosti rozmanitým spôsobom: nárekom, protestom, zašifrovanými posolstvami a symbolikou hlásiacou sa k tvorbe európskych skladateľov minulosti i prítomnosti, iróniou, groteskou, sarkazmom… Pozornosť bude venovaná aj autobiografickým kontextom vzniku tejto tvorby a fenoménu inovácie kompozičného štýlu v diele príslušných skladateľov.

“Normalization” as Reflected in the Post-1968 Works of Slovak Composers

The emergence of the totalitarian regime in former Czechoslovakia after its invasion by the Warsaw Pact Troops left its clear mark on the development of the lives and works of Slovak composers. This fact reflected itself in several works of art, whose authors responded to the socio-political circumstances in various ways: by lamentation, protests, deciphered messages and symbolism in favour of the works of European composers of the past and the present, irony, grotesques, sarcasm, etc. Attention will be paid also to the autobiographical contexts of the genesis of these works and to innovation of the compositional style in the oeuvres of the respective composers.

Kontakt: / Contact: Vysoká škola múzických umení, Hudobná a tanečná fakulta, Katedra teórie hudby, Bratislava / University of Performing Arts, Faculty of Music and Dance, Department of Music Theory, Bratislava
marketa.stefkova@vsmu.sk

 

ŠUBA, Andrej, Mgr., PhD.

Musica aeterna a kontexty „starej hudby“ na Slovensku

Príspevok prináša kontextuálny pohľad na polstoročie pôsobenia jubilujúceho súboru starej hudby Musica aeterna(1973 – 2023) s akcentom na spolupráce umeleckého vedúceho telesa, huslistu Petra Zajíčka, so slovenskými hudobnými teoretikmi a muzikológmi (J. Albrecht, Ľ. Ballová, V. Godár, D. Múdra, L. Kačic, J. Bartová atď.). Analyzuje ich prínos k spoznávaniu dejín hudobnej kultúry na Slovensku a dokumentuje výsledky v podobe nahrávok, notových edícií, ale i následnej recepcie hudobnej minulosti v muzikologických a hudobno-publicistických textoch.  

Musica Aeterna and Contexts of “Early Music” in Slovakia     

The paper brings a contextual view of half a century of the activities of the early music ensemble Musica Aeterna (1973 – 2023), with an emphasis on the cooperation of its artistic director, violinist Peter Zajíček, with leading Slovak musicologists (J. Albrecht, Ľ. Ballová, V. Godár, D. Múdra, L. Kačic, J. Bartová et al.). It analyzes their joint contribution to the scope of knowledge about musical culture in Slovakia. It documents and analyzes their outputs in the form of recordings and music editions and the subsequent reception of the musical past in musicological and music-journalistic texts. 

Kontakt: / Contact:  Univerzita Komenského, Pedagogická fakulta, Katedra umenia a kultúry, Bratislava / Comenius University, Faculty of Education, Department of Arts and Culture, Bratislava
suba@fedu.uniba.sk

 

TOFFETTI, Marína, Prof., Ph.D.

The Reconstruction of Missing Parts between Music Philology and Music Analysis

Today, the importance of studying historical performance practice is recognized by all. It is also a consolidated practice to extrapolate any useful pieces of information from direct and indirect sources (music, musical treatises, descriptions of performances, etc.) to obtain performance results ever closer to those of the past. To invest in recovering the skills of a composer from the past is less oblivious, though. What is the point of composing today as they composed in the past? In certain circumstances, recovering the skills of a composer of the past can prove invaluable: for example, when we are faced with music that has come down to us incomplete: music that will not come out of oblivion until it is “restored” by reconstructing its missing parts. To reconstruct the missing parts of an incomplete polyphony, we must re-learn to compose like a seventeenth-century composer did. Moreover, those who have embarked on a path of recovering the compositional skills of the past know that this technical-stylistic immersion is extremely fruitful also for a better understanding of the compositional mechanisms of the music of the past. In a similar perspective, the unfinished music, from a “B” find, is transformed into a privileged observatory for the study of the compositional procedures of the past. After developing the previous premises, the paper intends to outline a theory and methodology for historically informed composition.

Kontakt: / Contact: Università di Padova, Padova
marina.toffetti@unipd.ti

 

TYLLNER, Lubomír, Doc., PhDr., CSc.

K problematice hudebního stylu nejstarších písemných záznamů českých lidových písní

Referát bude zaměřen na problematiku hudebního stylu českých lidových písní zaznamenaných v časovém rozpětí 16. století – 1819 (guberniální sběratelská akce). Autor referátu se soustředí na problematiku hudebního myšlení a stylovosti v oblasti tradiční (lidové) hudby, na otázky prolínání lidové a umělecké kultury a stylové potence lidových, převážně zemědělských vrstev českého venkovského obyvatelstva ve vymezeném období. Využije k tomu mj. výsledky kvantitativního výzkumu, které vznikly vyhodnocením hudebně- stylových parametrů uložených do počítačové databáze českých lidových písní.

On the Issue of the Musical Style of the Earliest Written Transcriptions of Czech Folk Songs

The paper deals with the musical style of Czech folk songs transcribed in the period ranging from the sixteenth century to the year 1819 (gubernatorial collecting campaign). The author of the paper focuses on musical thinking and style in the field of traditional (folk) music, issues of the fusion of folk and artistic culture, and the stylistic potential of the folk, mostly agricultural, strata of the Czech rural population in the specified period. Among other things, it will utilize for this end the results of quantitative pieces of research conducted by evaluating the musical stylistic parameters input into a computer database of Czech folk songs.

Kontakt: / Contact: Akademie věd České republiky, Etnologický ústav, v. v. i., Praha / Czech Academy of Sciences, Institute of Ethnology, Praha
tyllner.priv@volny.cz; tyllner@eu.cas.cz

 

 

URBANCOVÁ, Hana, Prof., PhDr., DrSc.

Historické pramene tradičnej hudby a perspektívy historickej etnomuzikológie na Slovensku

Historické pramene v súčasnosti predstavujú štandardnú súčasť etnomuzikologického výskumu bez ohľadu na jeho ukotvenie v rôznych výskumných tradíciách, školách, smeroch a disciplinárnych kontextoch. Ak v Európe s bohatou históriou zberateľskej činnosti (ale aj prienikov komponovanej a ľudovej hudby) tvorili významnú súčasť materiálovej bázy od začiatkov hudobnej folkloristiky, na severoamerickom kontinente boli akceptované podstatne neskôr ako doplnok k antropologickému výskumu aktuálnych foriem. Dnes má historická etnomuzikológia status samostatnej špecializácie, ale historické pramene využívajú aj mnohí bádatelia zameraní na štúdium súčasného stavu tradičných hudobných kultúr, s povedomím o ich historickej dimenzii. Na Slovensku sa historické pramene tradičnej (ľudovej) hudby pôvodne chápali ako súčasť hudobnej historiografie pri (re)konštrukcii dejín hudby a hudobnej kultúry. Spolu s etablovaním etnomuzikológie ako modernej vednej disciplíny v polovici 20. storočia sa historické pramene stali predmetom pozornosti v podobe rôznych interdisciplinárnych prístupov, ktoré aplikovali bádatelia buď individuálne, alebo v spolupráci s odborníkmi ďalších vedných oblasti (okrem hudobnej histórie aj literárna história, historická lingvistika, dejiny výtvarného umenia, informatika a pod.). Význam rozvíjania historickej línie etnomuzikológie v súčasnosti narastá osobitne v inštitúciách, ktoré spravujú (vrátane technickej rekonštrukcie a digitalizácie) rozsiahle zbierkové fondy ako súčasť kultúrneho dedičstva a zároveň historické pramene integrujú do aktuálneho štúdia tradičných hudobných kultúr na báze inovatívnych metodológií.        

Historical Sources of Traditional Music and Perspectives of Historical Ethnomusicology in Slovakia

At present, historical sources represent a standard part of ethnomusicological research, regardless of its rootedness in various research traditions, schools, movements, and disciplinary contexts. While they formed a significant part of the material base from the beginnings of musical folklorism in Europe with its rich history of collecting activities (and also of overlaps of composed and folk music), in North America, they were accepted a lot later and only as a supplement to anthropological research on current forms. Today, historical ethnomusicology enjoys the status of an independent specialization, but historical sources are used also by many researchers who focus on the study of the current situation in traditional musical cultures, with an awareness about their historical dimension. In Slovakia, historical sources of traditional (folk) music were originally seen as part of music historiography in (re)constructing the history of music and musical culture. When ethnomusicology gained a foothold as a modern scientific discipline in the mid-twentieth century, historical sources became the centre of attention in the form of various interdisciplinary approaches applied by researchers either individually or in collaboration with specialists from other scientific fields (besides music history also from literary history, historical linguistics, art history, information technology, etc.). The significance of the development of the historical line of ethnomusicology is growing especially in institutions that manage extensive collections (including their technical reconstruction and digitalization) as part of a cultural heritage and, at the same time, integrate the historical sources into the current study of traditional musical cultures based on innovative methodologies.

Kontakt: / Contact: Slovenská akadémia vied, Ústav hudobnej vedy, v. v. i., Bratislava / Slovak  Academy of Sciences,Institute of Musicology, Bratislava
Hana.Urbancova@savba.sk

 

VAŽANOVÁ, Jadranka, Mgr., PhD.

Dokumentácia slovenskej hudobnej tvorby v databázach RILM

Slovenská hudobná kultúra je z historického i teoretického hľadiska zastúpená v medzinárodnej bibliografii literatúry o hudbe, RILM Abstracts of Music Literature, vďaka aktívnej spolupráci slovenského a českého národného komitétu od jej počiatku v roku 1966 až dodnes. V poslednom desaťročí pribudlo k RILM bibliografii niekoľko ďalších produktov: RILM Music Encyclopedias, RILM Abstracts of Music Literature with Full Text, Index to Printed Music, a v neposlednom rade MGG Online. Príspevok sa zameriava na dokumentáciu slovenskej hudby v jednotlivých databázach RILM.

Documentation of Slovak Music in RILM Databases

From the historical as well as theoretical perspective, Slovak musical culture is represented in the international bibliography of music literature, the RILM Abstracts of Music Literature, thanks to the active collaboration of its Slovak and Czech national committee from its beginnings in 1966 to the present day. In the past decade, several other products were added to the RILM bibliography, such as RILM Music Encyclopedias, RILM Abstracts of Music Literature with Full Text, Index to Printed Music and, last but not least, MGG Online. The paper focuses on the documentation of Slovak music in the various RILM databases.

Kontakt: / Contact: Répertoire International de Littérature Musicale, New York
jvazanova@rilm.org

 

VESELOVSKÁ, Eva, PhDr., PhD. – LAZORÍK, Eduard, Mgr.

Hudobné pramene stredoveku z územia Slovenska v digitálnom svete. Najnovšie výsledky výskumov

Príspevok sa zaoberá aktuálnym stavom spracovania stredovekých hudobných prameňov z územia Slovenska. Predstaví najdôležitejšie výsledky pramenných výskumov z posledného obdobia, ktoré boli publikované v edícii Catalogus fragmentorum medii aevi in Slovacia, konkrétne v jej ôsmom diele Catalogus fragmentorum medii aevi Archivum Civitatis Cassoviensis a v národnej databáze Slovak Early Music Database.

Musical Sources of the Middle Ages from the Territory of Slovakia in the Digital World. The Latest Research Results

The paper discusses the current state of processing medieval musical sources from the territory of Slovakia. It introduces the most important results of source research in the recent years published in the Catalogus fragmentorum medii aevi in Slovacia series, namely in its volume eight – Catalogus fragmentorum medii aevi Archivum Civitatis Cassoviensis, and in the national Slovak Early Music Database.

Kontakt: / Contact: Slovenská akadémia vied, Ústav hudobnej vedy, v. v. i., Bratislava / Slovak  Academy of Sciences,Institute of Musicology, Bratislava
eva.veselovska@savba.sk; eduard.lazorik@savba.sk

 

WOŹNA-STANKIEWICZ, Małgorzata, Dr hab., Prof.

The Baptism of Fritz Kreisler in Krakow: A Fact or an Anecdote?

Friedrich “Fritz” Kreisler (1875 – 1962), a world-famous violinist, came from a Jewish family living in the Austrian-Hungarian Monarchy. He went on his first American tour, from autumn 1888 to spring 1889, with the Polish pianist Moritz Rosenthal (1862 – 1946). Between 1901 and 1920, Kreisler performed in America several times and, from autumn 1939, he lived in New York until his death. On 30 March 1947, Kreisler married Harriet Lies-Kreisler in the Blessed Sacrament Church in New Rochelle, New York State. His faith and conversion have been discussed in the literature on the violinist from that time onwards. Some documents discovered in Krakow shed a light on this matter. Kreisler played in Krakow in 1892, 1893, 1898, 1911, and 1912.

Kontakt: / Contact: Uniwersytet Jagielloński, Instytut Muzykologii, Kraków
malgorzata.wozna-stankiewicz@uj.edu.pl

 

ZVARA, Vladimír, Doc., Mgr., PhD. 

Opäť k recepcii Suchoňovej opery Krútňava

Osudy Suchoňovej Krútňavy (1949) sú stále aktuálnou vedeckou témou vzhľadom na význam diela, ako aj na to, že na vzniku a recepcii diela – diváckej i odbornej – sa podpísali hektické zlomy v slovenských a československých dejinách 20. storočia. Nedávne práce priniesli mnoho nových poznatkov o politických peripetiách okolo uvedenia a následných úprav diela (Štefková, Mojžišová). Novšie práce z oblasti kultúrnych dejín a dejín výtvarného umenia poskytujú navyše nové metodologické nástroje na interpretáciu príbehu „slovenskej národnej opery“ zo širšej perspektívy.

Eugen Suchoň’s Opera Krútňava and Its Reception Revisited 

The story of Eugen Suchoň’s opera Krútňava (The Whirlpool, 1949) is still a topical scholarly subject because of the importance of the work and due to the fact that its creation and reception, both by the audiences and the professionals,were influenced by the hectic changes in the twentieth-century history of Slovakia and Czechoslovakia. Recent publications have brought new insights into the political events surrounding the first performance and subsequent adaptations of the piece (Štefková, Mojžišová). In addition, recent research in the fields of cultural history and art history provides new methodological tools for the interpretation of the story of the ‘Slovak National Opera’ from a broader perspective.

Kontakt: / Contact: Univerzita Komenského, Filozofická fakulta, Katedra muzikológie, Bratislava / Comenius University, Faculty of Arts, Department of Musicology, Bratislava
vladimir.zvara@uniba.sk

 

ŽIGO, Pavol, Prof., PhDr., CSc.

Jazyková stránka duchovných piesní tzv. Bystrickej agendy z r. 1585

Duchovná pieseň konca 16. storočia bola prostriedkom na stabilizáciu domáceho jazyka v žánroch verejného styku. Texty piesní, ktoré sú súčasťou rukopisnej Bystrickej agendy – významného reformačného spisu z roku 1585, sú svedectvom verejnej funkcie jazyka zrozumiteľného všetkým veriacim a nástupu biblickej češtiny do úlohy kultúrneho jazyka vtedajších Slovákov. Motívom príspevku jeho autor pripomína pôsobenie profesora Ľubomíra Chalupku ako organistu aj aktívneho speváka evanjelického a. v. cirkevného zboru v Bratislave-Petržalke.

The Lingual Aspect of the Hymns of the So-Called Bystrica Agenda of 1585

In the late sixteenth century, hymns were a means to stabilize the domestic language in the genres of public relations. The texts of the hymns that form part of the Bystrica Agenda manuscript – a significant Reformation writing of 1585, bear witness to the public function of a language intelligible for all the believers and to the emergence of Biblical Czech as the cultural language of the Slovaks of that time. By the motive of this paper, the author recalls the work of Ľubomír Chalupka as the organist and singer of the Evangelical Church of the Augsburg Confession in Bratislava-Petržalka.

Kontakt: / Contact: Slovenská akadémia vied, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra, v. v. i., Bratislava / Slovak  Academy of Sciences, Ľudovít Štúr Institute of Linguistics, Bratislava
pavol.zigo53@gmail.com

Musicologica · Musicologica 1/2023ISSN 1337-9070

Dobroslav Orel a Slovenská muzikologická škola

Abstrakt

Cieľom práce je priblížiť históriu vzniku a vývoj Katedry hudobnej vedy Univerzity Komenského v Bratislave od jej založenia v roku 1921 až po súčasnosť. Metodológia výskumu spočíva v aplikácii historicko-systémovej metódy na štúdium hudobnej vedy ako akademickej disciplíny v spojení s historickým kontextom a osvetlením celostného obrazu jej vývoja. Cieľom biografických štúdií je zachytiť významné postavy slovenskej kultúry a osobitne muzikologickej školy.Vedecká nóvum práce sa opiera o charakteristiku Bratislavskej muzikologickej školy, ktorá sa stala centrom hudobnej vedy na Slovensku, rozvíja tradičné muzikologické problémy, metodológiu, ale aj najnovších muzikologické témy.Príspevok zdôrazňuje vývoj hudobnej vedy ako vzdelávacej disciplíny na Univerzite Komenského v Bratislave, jej národné a európske hudobné tradície, ktoré viedli k vzniku slovenskej muzikologickej školy iniciovanej Dobroslavom Orlom. Činnosť Dobroslava Orla viedla k vzniku plejády slovenských muzikológov a historikov hudby, ktorí sa profilovali na pedagogickej a vedeckej metodológii európskeho akademického vzdelávania. Prvá generácia muzikológov získala doma dôkladné odborné vzdelanie európskej úrovne. Vysoko vzdelaní vedci si uvedomovali podstatný význam muzikológie pre rozvoj duchovnej sféry svojho národa a chápali výdobytky národnej kultúry v kontexte svetovej kultúry.

 

Musicologica · Musicologica 1/2023ISSN 1337-9070

Blues Time Luboše Andršta

Abstrakt

Tento článok analyzuje hudobnú kariéru Luboša Andršta. Luboš Andršt bol jedným z najúspešnejších českých gitaristov s bluesovými či jazzrockovými ambíciami. Vytvoril si vlastné bluesové módy a originálnu kombináciu cirkevných módovv. Tento príspevok je venovaný gitarovým skúsenostiam a kariére Luboša Andršta od jeho prvého kontaktu s gitarou až po prvé desaťročie 21. storočia. Tento príspevok podáva prehľad o základných hudobných skupinách, ktoré sú späté s Lubošom Andrštom v chronologickom vývoji. Tak poskytuje prehľad rôznych hudobníkov a hudobných inšpirácií, ktoré ovplyvnili kariéru Luboša Andršta.

Úvod

Sonda do života a hudební kariéry umělce, Luboše Andršta, přináší jeho zásadní inklinaci k bluesové hudbě. Svým přístupem ke kytarové hře ovlivnil, inspiroval a jistě i šokoval bezpočet hudebníků, kteří se hrou na elektrickou či akustickou kytaru zabývají. Tento pražský rodák, ač samouk, dokázal v rámci kytarového umění docílit mnoha kariérních vrcholů a dostalo se mu poct od předních českých i světových hudebníků, mezi něž patřil například i B. B. King. Sdílel podium s takovými světovými jmény, jakými jsou Muddy Waters, Cannonball Aderley, Tonya Graves, ale i českými umělci, jako Michal Prokop, Marta Kubišová, Milan Svoboda, Jan Hrubý a mnohými dalšími.

Následující pasáž sleduje hudební kariéru Luboše Andršta v chronologickém sledu od prvních kontaktů s kytarou až po počátek nového milénia. Poslední léta jeho tvorby byla ovšem i nadále spojena s jeho Blues Bandem, triem s Janem Hrubým a Michalem Prokopem, ale i mnoha dalšími projekty. Konec jeho kariéry byl bohužel poznamenán delší hospitací v nemocnici z důvodu vleklého onemocnění, jemuž podlehl 20. prosince roku 2021.

Mládí a první kontakt s hrou na kytaru

Luboš Andršt, český bluesový, jazzový, jazzrockový a artrockový kytarista, skladatel a pedagog se narodil 26.7.1948 v Praze. Otcem Luboše Andršta byl Judr. Zdeněk Andršt (1912 Postupice – 1985 Praha), jenž se proslavil zejména svou hokejovou kariérou. Jako aktivní hráč byl členem týmu SK Slavia Praha. V letech 1961-1962 působil jako trenér československé hokejové reprezentace, kdy národní tým pod jeho vedením vyhrál v roce 1961 titul mistra Evropy. Od roku 1961 až do roku 1980 byl předsedou Československého svazu ledního hokeje a stal se tak historicky nejdéle sloužícím předsedou. Bratrancem Luboše Andršta je známý český rockový kytarista Petr Janda.

Luboš Andršt prožil dětství v Příbrami a svou první kytaru dostal ve 14 letech. Prvotní kontakt s bluesovou hudbou přišel krátce poté, kdy Luboš Andršt slyšel poprvé nahrávky s názvem Zpěvy černého lidu, které jej velice oslovily. Jeho hudebními vzory se postupem času stali velikáni blues, jako B.B. King, Albert King, Albert Collins a jejich nástupci John Mayall, Jeff Beck či Eric Clapton. Hrát na kytaru se Luboš učil sám, je v téhle oblasti samoukem. Od té doby se Luboš Andršt na profesionální scéně pohybuje 50 let, i když na kytaru hraje déle. Ke kytaře se poprvé dostal na trampu a velice si tento nástroj oblíbil. První kytaru si pořídil za 120 korun a šetřil na ni celý rok.

Počáteční tvorba

Roku 1964 se Luboš Andršt s rodinou přestěhoval zpět do Prahy, kde se roku 1966 vyučil jako strojní zámečník v ČKD. Po přestěhování následovalo pořízení první elektrické kytary a ve stejném roce začal účinkovat v první kapele s názvem The Roosters, jež inklinovala k rhythm & blues. Následující kapela se jmenovala Double Time a měla stejné žánrové ambice. Dalšími tělesy, kde Luboš Andršt v počátcích své hudební kariéry účinkoval, byly P67, Colour Imagines a Exit. Kolem 20 let dostával více a více angažmá a veškerý svůj čas věnoval cvičení a koncertování. V této době se rozhodl pro kariéru muzikanta. Rodiče zaujali k těmto pohnutkám spíše negativní přístup a kvůli horším studijním výsledkům se objevovaly i situace, kdy mu rodiče zamykali kytaru do skříně. První vlastní formaci založil Luboš Andršt (inspirován britskými hudebníky John Mayall’s Bluesbreakers, Jethro Tull či Ten Years After) v roce 1968 a dal jí název Blues Company Ltd.. Jednalo se o trio tvořené Lubošem Andrštem (kytara), Michalem Bláhou (baskytara) a Anatolim Kohoutem (bicí nástroje). V této době také krátce účinkoval s legendárním seskupením George & Beathovens.

Účinkování s Framus Five a Jazz Q

Roku 1970 byl členem kapely Framus Five Michala Prokopa, s níž nahrál své první studiové snímky. S Framus Five se roku 1970 také poprvé objevil v televizi v hudebním pořadu Léto v Supraphonu. Průkopnickou nahrávkou této formace bylo první LP Město ER, kde se poprvé uplatňuje i jako autor. Jeho první autorskou skladbou, ocitnuvší se i na tomto albu, byla píseň Noc je můj den, kterou otextoval baskytarista Michal Bláha. Další autorskou písní na Městu ERbyla píseň Perceptua.

Kolem roku 1970 se začal postupně objevovat trend obliby fúzí, který si uvědomil i Luboš Andršt, v této době již velice zkušený bluesový kytarista. Čerpal hráčskou inspiraci například z vlivu BB Kinga, Mika Bloomfielda a Erica Claptona. Touha po volnějším projevu v něm podnítila zájem o jazz, a tudíž později velice rád přijal nabídku Martina Kratochvíla na spolupráci s Jazz Q.

Jeho ideálem bylo nepokračovat v ortodoxních liniích mainstreamových kytaristů typu Wese Montgomeryho či Kennyho Burrella, ale inklinoval spíše k mladším hudebním trendům. Zaujala jej tvorba Larryho Coryella nebo LP Extrapolation s Johnem McMaughlinem od Surmana. Velikou inspirační silou na něj také zapůsobily první elektrické desky Milese Davise či Mahavisnu Orchestra.

Dalším významným milníkem v hudební kariéře Luboše Andršta byl tedy jeho odchod do Jazz Q Martina Kratochvíla v roce 1971. Pro tuto formaci upravil Luboš Andršt instrumentální skladbu Kartágo, již kapela posléze hrála pod názvem Počkám až do Kartága. Tato skladba jim vynesla cenu za nejlepší původní skladbu na Českém amatérském jazzovém festivalu roku 1971. S Jazz Q Luboš Andršt účinkoval v roce 1972 i na dvou zahraničních jazzových festivalech ve francouzském městě Nice a finském Pori. Na festivalu v Pori potkali členové Jazz Q Chicka Coreu s kapelou, a dokonce si od nich na produkci vypůjčili Fender piano. Na lodi, kde kapely na festivalu bydlely, bylo i několik obchodů osvobozených od daně, což zapříčinilo to, že po produkci většinou kapela konala veselé oslavy. Pokoj kapely sousedil s pokojem legendárního saxofonisty Cannonballa Aderleyho. Luboš Andršt vzpomíná, jak tento saxofonista každý večer dvě hodiny cvičil techniku hry a stupnice. Tento moment se stal pro Luboše Andršta zlomovým a po této zkušenosti před koncertem ani během něj nekonzumuje alkohol. Po těchto zahraničních úspěších následovalo natočení úspěšného alba Pozorovatelna, které vychází v roce 1973.

 

Energit a dvě etapy jeho existence

V roce 1973 zakládá Luboš Andršt s Vladimírem Padrůňkem po společném odchodu z Jazz Q vlastní fusion[1]skupinu Energit. Tuto kapelu doplňují o dvojici Ivana Khunta a Jaroslava Šedivého. Jednalo se o členy bývalé skupiny Flamengo. Ve stejném roce natáčí Luboš Andršt s Energitem své první autorské LP Energit, které zaujalo zvukem a technickou precizností instrumentalistů, a prodalo se ho neuvěřitelných 49 770 kusů. Sedmdesátá léta se ovšem postupně pohybovala ve znamení uměleckých fúzí. Dělo se tomu tak v celém spektru umění, od umění výtvarného až po hudební oblast. V oblasti hudby byla však tato tendence patrná nejvíce. Docházelo k syntézám naprosto různorodých žánrů jako například jazzu, popu, folku či rocku. Čisté hudební žánry byly až na určité italské populární písně, českou country a western nebo dixielandovou tvorbu silně vytlačovány. Vydělování jednotlivých žánrů z celistvé struktury moderní hudby se pro hráče stalo naprosto zbytečným, ačkoliv spojení různych stylů a žánrů se neustále rozrůstala, jak to potvrzují různí autoři.[2]

Kapela Energit od počátků své tvorby inklinovala k jazz-rocku, nejvíce pak na ni inspiračně působila skupina Mahavisnu Orchestra. Nicméně v tomto období žánrově stále zapadala spíše do oblasti hard rocku. Koncem roku 1973 opustil častými zákazy postihovanou kapelu Ivan Khunt i Jaroslav „Erno“ Šedivý. V kapele často střídalo obsazení a objevovala se v ní řada muzikantů s bluesovými kořeny, mezi nimi například Vladimír Mišík. V dané době, a ostatně až do roku 1989, byla takřka výhradní uměleckou agenturou agentura PKS, tedy Pražské kulturní středisko. Tato instituce měla ve své kompetenci organizaci většiny koncertů. Luboš Andršt v roce 1973 dostal roční zákaz produkce a poté několik let zákaz hraní na severní Moravě. Následně mu byla snížena kvalifikace na 240 Kč na koncert, tím pádem žil až do roku 1988 na hranici bídy.

Po skončení zákazu v roce 1974, však do téměř rozpadlé kapely přišel jazzový klavírista Emil Viklický a kapela se definitivně přeorientovala na jazz-rockovou produkci. První fáze Energitu byla v očích Luboše Andršta v dané době jednou z mála hard-rockových formací na naší scéně. Byla to nesmírně energická éra, nicméně hluboká normalizace umožnila fungování této formace pouze na půl roku. Po zákazu a následné emigraci Ivana Kunta a „Erna“ Šedivého byla kapela nucena existenci ukončit. Vladimír Padrůněk poté začal poměrně značně pít, a to podlomilo jeho zdraví. „Erno“ Šedivý nejdříve sháněl obdobné angažmá v západní Evropě, ale oproti zbytku Evropy byla jeho předchozí hudební formace kvalitativně více na výši.

Druhá éra Energitu byla oproti předešlé více jazz-rocková. Jazz-rock nebyl tolik potírán, ale přesto se zákazy dostavovaly. Problémy byly se zpěvem, a to dvojího rázu. Prvním problémem byla velice silná cenzura, tím pádem byla hlubší témata tabu a texty musely být buď prosté, či nonsensové[3], a i ty kolikrát nebyly kvůli neporozumění a nedůvěřivosti cenzorů povoleny. Druhý problém byl, že muzika se musela vždy přizpůsobovat vokálním možnostem a témbru zpěváka, takže druhá, čistě instrumentální éra Energitu v podstatě tak trochu vyřešila dva problémy najednou. Kromě toho rock byl více pod palbou cenzorů kvůli protestnímu charakteru z čehož vyplývala nedůvěra vůči jazzrocku.[4]

Díky inklinaci k jazzu a touze po inovacích na rockové scéně, již měl Luboš Andršt společnou s Emilem Viklickým, se zrodila dlouhodobá spolupráce těchto hudebníků. Jejich spolupráce roku 1977 přesáhla hranice Energitu,když se Luboš Andršt podílel na nahrání autorské desky Emila Viklického V Holomoci městě[5]. Zárodky budoucí podoby Energitu, jež byla zároveň nejznámější, dostaly jasné kontury koncem roku 1974. Do té doby tvořili Energit Luboše Andršta především, jak jsem již zmínil, hráči z rozpadlého Flamenga, kteří dodávali hudebnímu směru kapely spíše hard rockové prvky. Formace z roku 1974 byla tvořena Karlem Jenčikem z pražského Benefitu, který přináší typickou silovou rockovou hru na bicí, dále baskytaristou Janem Vytrhlíkem ze souboru Jazz Nova a společně s Emilem Viklickým ještě jedním stylově čistým jazzovým hráčem Rudolfem Ticháčkem z SHQ Karla Velebného. Ten se v kapele prosadil na postu saxofonisty.

Viklický s Ticháčkem byli převážně komorními jazzovými hráči a velice zvláštní bylo, že i po třech letech účinkování s temperamentním, elektrifikovaným Energitem, neztratili vůbec svůj počáteční přístup a celkově žádný z členů ani špetku osobitosti. Rudolf Ticháček nejprve na LP Energit účinkoval jako hráč na tenor saxofon, který snímal přes mikrofon. Posléze přešel na soprán saxofon a díky elektroinženýrskému vzdělání si vyrobil postupně snímač, oktávový dělič a další zajímavé doplňky, jež elektrifikovaly zvuk jeho saxofonu. Krom Energitu také Rudolf Ticháček vystupoval se svým kvartetem Trust a společně s Viklickým v Big bandu Národního divadla.

Emil Viklický sám uvedl v rozhovoru pro Melodii, že nejprve si musel dávat v jazz-rockovém souboru pozor na tvoření frází. Ovšem vzhledem ke svému příležitostnému vystupování coby bluesového pianisty a zkušenostem z mládí, kdy byl v 15 letech členem olomouckého big bandu Démoni, neměl se změnou stylu veliké problémy. Kromě toho hudbu Luboše Andršta sledoval již před jejich spoluprací a byl jí uchvácen a usiloval o společné hraní. Vedle Energitu se také Emil Viklický zabýval hraním s triem SHQ, dále vlastním triem a výše zmíněným Big bandem Národního divadla.

Oba jazzmani tvrdili, že jejich technika hraní se oproti vystupování s tradičním jazzem v Energitu nijak nezměnila, pouze zde byla patrná, a místy i nutná, větší volnost. Emil Viklický v rozhovoru pro časopis Melodie řekl: „Jazz obyčejně víc staví na harmonii, a i když skladbu dokonale znám a uvolním se, pořád na harmonii musím myslet, kdežto jazz rock je emotivnější. Ohromně moc záleží na vzájemném porozumění, zachycení nápadů spoluhráčů, maximální komunikaci uvnitř kapely.“[6] Rudolf Ticháček dále dodává, že se jedná o logický vývoj a v rozhovoru podotýká:

Na celém světě si moderní jazzoví hudebníci rádi zahrají takovouhle muziku, vždyť k ní mají opravdu blízko. Začalo to někdy po roce 1960, když Davis vydal album Kind of Blue, i když tam se to projevilo jen v melodických nástrojích. Ostatně si myslím, že jazz šel dopředu právě díky melodickým hráčům, v rytmice byl rock dál. Na té desce se oproti swingové hudbě začalo dít něco úplně nového, Davis se tam pohybuje v modech, každou stupnici pojímá tak, aby do ní byly zařaditelné bluesové tóny – například ve stupnici se dvěma b na určitých místech ještě další béčko přidává a dostává se do jiného modu, třeba z dórské stupnice až na frygickou…“[7]

Luboš Andršt v pozdější době velice příznivě kvitoval vydání Davisovo alba Bitches Brew, jelikož se zde začal objevovat trend rockovější rytmizace skladeb, ve který Andršt doufal. Rudolf Ticháček dále uvedl, že jazzrock byl u nás brán spíše jako levný ekvivalent big beatu, ale Luboš Andršt se právě díky spolupráci s předními jazzovými hráči, kterými byli Ticháček a Viklický, dokázal z této nesmyslné představy vymanit. Mnozí teoretici tvrdili, že jazzrock byl podmíněn logickým vývojem jazzu.[8]

Energit se časem rozrostl o nového bubeníka Jaromíra Helešice, který s neustále se zlepšujícím Janem Vytrhlíkem výrazně pozvedl rytmiku, a také o druhého klavíristu, v osobě dirigenta Pražského big bandu, Milana Svobody. Milana Svoboda účinkoval v Energitu převážně v případech, kdy se koncerty kapely kryly s koncerty SHQ Emila Viklického. Energit se stal velice uznávaným projektem i přes fakt, že se jednalo většinou o produkci, kterou většinou české publikum příliš neoceňovalo. Stalo se tak zejména díky precizní prokomponovanosti a využití teoretických poznatků o hudbě.

V druhé polovině 70. let byla patrná na produkci kapely tendence ještě více zjemnit svou hru. Objevily se i koncerty samostatného dua Viklický – Andršt. Luboš Andršt stále více inklinoval i k akustické kytaře a zajímal se i o skladební techniky moderní vážné hudby, kupříkladu o skladební techniky Igora Stravinského. I přes své nové tendence v tvorbě se nijak nedistancoval od svých dřívějších hudebních počinů a v jednom z rozhovorů řekl: ,,Zatím mě žádný stav neuspokojil, všechno, co jsem dělal dosud, ať si a tom myslím co chci, bylo pro mne důležité. Materiál, se kterým dnes pracujeme, tedy myslím čistě hudební materiál, není zdaleka vyčerpán. Obecně se zdá, že v hudbě bude, ve smyslu pokroku moderní muziky, dovoleno všechno.“[9]

Roku 1977-1978 účinkoval Luboš Andršt opět s Jazz Q. V tomto období nahrály s tímto seskupením desku Zvěsti. Nicméně následoval Andrštův rychlý návrat do Energitu, s kterým roku 1978 vydal LP „Piknik„. Mezi léty 1978-80 účinkoval Luboš Andršt v jazzovém duu s Emilem Viklickým a počátkem osmdesátých let založil také kytarové duo se Zdeňkem Hráškem. V roce 1980 byl členem skupiny Jiří Stivín & co. jež se orientovala na free-jazz.

Za minulého režimu byla situace pro jazzovou produkci celkově poměrně nepřející. Právě kvůli těmto nepříjemnostem došlo k značnému semknutí hráčské komunity. A jelikož byl pro všechny jasný nepřítel, zrodila se v těchto kruzích tato třetí, neoficiální kultura, které se později říkalo šedá zóna (grey zone) nebo double culture.[10]

Založení Blues Bandu Luboše Andršta

Koncem roku 1980 se Andršt vrátil k bluesovým kořenům a založil kapelu Luboš Andršt Blues Band, jejíž název se během existence různě parafrázoval na Blues Band Luboše Andršta či LA Blues Band. V počátcích se zpěvu v této skupině zhostil slovenský zpěvák Peter Lipa. Rok 1980 se z hudebního hlediska stal důležitým mezníkem v kariéře Luboše Andršta, neboť s touto formací vydal desku Capricornus, která zaujala publikum a byla velmi pozitivně hodnocena kritikou. Deska byla průlomem zejména díky syntéze elektronických zvuků s akustickými nástroji. Houslí se na desce zhostil Jan Hrubý. Dále na desce účinkoval Gabriel Jonáš (keyboards), Jiří Veselý (baskytara) a Alan Vitouš (bicí nástroje). Blues Band Luboše Andršta se od 80. let těšil veliké oblibě, přestože vlna českých bluesových interpretů sklízela úspěchy převážně v 60. letech. I když se kapela dala dohromady až roku 1980, tak idea, jež podnítila její vznik, se zrodila již dva roky předtím. Peter Lipa, stylově naprosto čistý zpěvák, se poprvé objevil na podiu společně s bratislavskou kapelou Blues Five na 1. beatovém festivalu. Ve stejné době začal na české scéně upoutávat pozornost svými technicky precizními sóly Luboš Andršt. Peter Lipa si během let získal postavení fenomenálního jazzového zpěváka a roku 1978 se poprvé setkal s Lubošem Andrštem na společném koncertě v Lucerně. Zde se zrodila idea sestavit čistě bluesovou kapelu. O dva roky později vznikl Luboš Andršt Blues Band. Z počátku přistupovali k Blues Bandu jako k čistě volnočasové zábavě mezi mnoha projekty. Nicméně zanedlouho je ukončena existence Energitu a do kapely přišel, do té doby vytížený, Jan Kubík. Spolu s ním přišel i „Guma“ Kulhánek, skvělý basista, a nakonec i Ondřej Konrád, který se zde zhostil role hráče na foukací harmoniku. Hráči na bicí nástroje se střídali až do roku 1981, kdy přišel do kapely Milan Vitoch, jenž měl zkušenosti jak s hraním jazzu, tak s účinkováním v doprovodné kapele Václava Neckáře, kde se objevovaly pevné aranže. Hlavním přitažlivých prvkem Blues Bandu Luboše Andršta byl fakt, že se nejednalo o revivalismus blues z období 60. let, ale díky zkušenostem hráčů s jinými styly se do tohoto, pro rock či jazz nejzákladnějšího žánru, vnesly zajímavé prvky jiných hudebních odvětví. Impulsivní interpretace, vypjaté sólistické výkony, osobitost zvuku, silný prvek Kulhánkovy bezpražcové baskytary, unisona saxofonu a foukací harmoniky, expresivní zpěv a scat Petera Lipy[11] a veliký aparát výrazových prostředků Luboše Andršta, to vše svědčilo pro kvalitní bluesový hudební celek, jehož největším těžištěm bylo živé hraní před publikem. Podle Kajanovej, bezpražcová baskytara Vladimíra Kulhánka v roce 1980 byla velice progresivním signálem, protože její objevitel Jaco Pastorius ji začal používat v roce 1976 v skupine Weather Report.

Problém nastal při touze kapely po rozhlasové produkci. Vzhledem k dlouhým skladbám s mnoha improvizačními pasážemi a problémům s texty, které v původním blues bývaly dost banální, a neumožňovaly tudíž překlad, bylo pouštění nahrávek do rádia dosti omezené. Kapela se potýkala s absencí dobrého textaře. Dobrými texty kapelu zásobil pouze český textař Pavel Kopta a někdy i Zdeněk Rytíř či slovenský textař Milan Lasica.

Při rozhodování o formě nahrávání si kapela uvědomovala důležitost živého hraní a kontaktu s divákem, které je pro blues stěžejní. Rozhodla se pro způsob točení dlouhých nahrávek, v podstatě improvizujících umělců, které trvají i několik hodin a následného stříhání a případných retuší.

 

Další významné projekty

Krom vlastního Blues Bandu se Luboš Andršt v této době hudebně realizoval i ve spoustě jiných projektů. Roku 1981 rozpustil Energit a hned v témže roce odehrál koncert v Bratislavě s Marianem Vargou a jeho Collegium Musicum. Zanedlouho také s touto formací nahrál dvojalbum Divergence, 3. strana LP: sólo na gitare Luboš Andršt, věty Intráda, Elégia, Scherzo, Dialóg (opus 1981). V roce 1983 se vydal na koncertní šňůru s německým kytaristou Toto Blankem. Krom těchto dílčích projektů také mezi léty 1981–1987 stále koncertoval s vlastním Blues Bandem, s nímž v tomto časovém horizontu odehrál na 400 koncertů a vyprodukoval dvě velmi úspěšná alba. V roce 1987 odešel z Blues Bandu Peter Lipa a nastalo období experimentování a hostování různých zpěváků. V roce 1988 se v souboru například objevil polský bluesman Tadeusz Nalepa a v roce 1989 britský zpěvák a hráč na foukací harmoniku Paul Jones.

V období let 1987-88 se Luboš Andršt krátce vrátil k Framus Five a společně s nimi natočil album Snad nám naše děti… Vedle těchto aktivit také rozjel projekt Prokop, Andršt, Hrubý – Unplugged, zpočátku nazývaný Nu-trio, a současně s tím účinkoval s fusion kvintetem Krátké spojení. Se skupinou Krátké spojení vydal roku 1988 album Plus-Minus Blues. S touto kapelou se roku 1989 na festivalu Vokalíza například poprvé představil zpěvák Jindřich Malík. Další uměleckou aktivitou Luboše Andršta v tomto období bylo vystupování s českým baskytaristou Alešem Charvátem.

Po rozpadu Framus Five odešel Michal Prokop do popmusic a Luboš Andršt dostal nabídku od Evy Pilarové k založení její doprovodné kapely, kterou s díky odmítl. Toto rozhodnutí pramenilo z jiných uměleckých tendencí Luboše Andršta a do kapely Evy Pilarové doporučil Jana Kubíka a „Gumu“ Kulhánka. Sám se ubíral cestou vlastních projektů kvůli tvůrčí svobodě. Po určité době jeho ideu následovali i Jan Kubík a „Guma“ Kulhánek, kteří se přidali k Andrštovmu Blues Bandu.

 

Tvorba po roce 1989 až do současnosti

Po pádu minulého režimu v roce 1989 a změnách v oblasti kultury přijal Luboš Andršt nabídku Marty Kubišové, která byla do této doby perzekuována, na sestavení její doprovodné kapely, kde sám hrál na elektrickou kytaru. Mezi léty 1990–1992 odehrál s doprovodnou kapelou Marty Kubišové více než 60 koncertů a natočil CD Někdy si zpívám, které bylo vydáno v roce 1991.

Roku 1990 doprovodil bluesovou zpěvačku Katie Webster na jazzovém festivalu v Karlových Varech a roku 1992 začal častěji účinkovat s vlastním Blues Bandem. V Blues Bandu docházelo v této době k střídání zpěváků, mezi které patřili: Bobby Houda, Ignaz Netzer, Ronny Gray, Tonya Graves či Ramblin Rex. Právě s Ramblinem Rexem posléze nahráli společné CD s názvem Blues Time (Best I. A. 1997). Později zpívala s Blues Bandem Luboše Andršta i americká zpěvačka Reesie Davis. Souběžně s těmito hudebními počiny začal v roce 1993 koncertovat Luboš Andršt s jazzovým kvartetem Luboš Andršt Group, jež byla aktivní až do roku 2020. S touto sekcí vydal například CD Imprints(Arta records 1992), Acoustic Set (Arta records 1996), Moment In Time (Arta Records 2008).  Na přelomu let 1995-96 účinkoval opět s Jiřím Stivínem. Roku 1999 přišel Luboš Andršt do studia Fontána zcela sám a jen pomocí play backu[12], natočil sólové album Man, With a Guitar (distribuce: Best I. A.).

Andršt se stal zvláštním hostem B.B. Kinga k příležitosti jeho koncertu v Praze 28.4. 1998 v Pražském kongresovém centru (bývalý Palác kultury). Plánované pětiminutové vystoupení se protáhlo na třicet minut. Bezprostředně po koncertě řekl B.B. King o hraní s Lubošem Andrštem v rozhovoru pro časopis Mladý svět/21 toto: „Překvapil mě obrovsky. Ale ne autenticitou bluesového feelingu, poněvadž ta byla jasná, jen co zahrál prvních pár frází. Spíš tím, jak přemýšlivě je rozvíjel, což mě hned inspirovalo k reakcím. Tak si dueta představuji! Jako vzájemný dialog. Já si s ním zahrál moc příjemně. A pokud se jemu se mnou taky nehrálo nejhůř, doufám, že najdeme příležitost, jak v tom pokračovat.“[13]

B.B. King po koncertě přislíbil Luboši Andrštovi další společný koncert, který se uskutečnil 9.7. 2000 ve Zlíně, konkrétně ve zlínském klubu Golem. Roku 2000 se také Luboš Andršt objevil na živém albu Michala Prokopa Odněkud někam, které bylo zaměřeno výhradně na bluesové standardy. Dále s Michalem Prokopem natočil ještě další CD a koncertní DVD. V témže roce byla též obnovena činnost tria Prokop, Andršt, Hrubý – Unplugged. S triem nahrál Luboš Andršt živé album Unplugged Live (Indies records 2005). Indies Records kromě tohoto alba také vydalo 2 LP ze 70. let Energit a Piknik, která byla digitálně upravena. Na LP se dále objevily bonusy v podobě demo snímků, převážně z období kolem roku 1973, v té době zakázaného Energitu. Krom těchto hudebních aktivit se také Luboš Andršt stal autorem pořadu České televize Kytarová klinika z roku 1999. Na přelomu mezi lety 2002–2003 se Luboš Andršt věnoval hlavně koncertování a mimo to také nahrál CD se skupinou „veteránů“ GK Brothers Blues Band. V roce 2003 začala jeho volná spolupráce tří kytaristů různých žánrů. Za jazzovou oblast hudby zde byl Luboš Andršt, klasickou kytaru zastupoval Lubomír Brabec a rockovou sféru prezentoval Andrštův bratranec Petr Janda. Toto ojedinělé multižánrové spojení bylo zaznamenáno na albu 3 guitars (Best I. A. 2004). Téhož roku vydalo také nakladatelství Fontana Music Library jeho další CD s názvem Blues Grooves (distribuce Best I.A.). Roku 2006 se hráčsky i autorsky podílel na albu Michala Prokopa Poprvé naposledy (Sony BMG 2006) a zároveň stále koncertoval s obnovenými Framus Five. V říjnu 2006 oslavil Luboš Andršt v pražském divadle Archa 25 let existence Blues Bandu Luboše Andršta, vystoupil s ním zde i Michal Prokop, Peter Lipa, Marta Kubišová a Reesie Davis. Počátkem roku 2007 nahrál Blues Band Luboše Andršta ve spolupráci s americkou zpěvačkou Reesie Davis studiové CD Everything I’ve Done (Best I.A. 2007).

Dále spolupracoval Luboš Andršt se zpěvákem a varhaníkem Janem Holečkem, pokračoval v hraní s vlastním Blues Bandem a také realizoval projekt Energit73. Z festivalu Blues Alive, který se odehrál v Šumperku 13.11. 2008, kde s mnoha hudebními kolegy a přáteli na jednom pódiu oslavil šedesáté narozeniny, byl pořízen záznam. Tento koncert byl vydán i na DVD pod názvem Luboš Andršt Blues Alive & Well (Joe’s Garage 2012). Luboš Andršt dále významnou měrou přispěl při nahrávání dalšího CD Michal Prokop & Framus Five s názvem Sto roků na cestě (Joe’s Garage 2012). První Best of album Luboše Andršta pojmenované One Man Blues vydal Supraphon roku 2013.

Portál Bigbít píše o Luboši Andrštovi a jeho Energitu, jakožto o ikonách české jazz-rockové scény z celosvětového hlediska toto:

Kvalitu měl také Energit excelentního kytaristy Luboše Andršta, který začínal coby hard rock (skladbaFreedom), ale s albem Energit (1975, skladby Ráno – Morning, Paprsek ranního slunce – A Ray Of Morning Sun), na němž se představili i klávesista Emil Viklický a saxofonista Rudolf Ticháček, zamířil jednoznačně do jazzrockové oblasti. Kapela natočila ještě jedno LP – Piknik (1978, např. Jarní rovnodennost – Spring Equinox, Mobilis In Mobili, Piknik) a rozešla se.“[14]

 

Přehled dalších aktivit Luboše Andršta

V posledních letech působil Luboš Andršt v hudebních uskupeních: Luboš Andršt Group, Luboš Andršt Blues Band, Framus Five, trio – Prokop, Andršt, Hrubý – Unplugged. V minulosti spolupracoval i s řadou zahraničních hudebních hvězd, mezi nimi kupříkladu s Paulem Jonesem, Danou Gillespie, Katie Webster, Dani Robinsonem, Nabuo Yogi či výše zmíněným B.B. Kingem. O jeho zahraničních úspěších zmíňme, že účinkoval například v Polsku, Německu, Francii, Finsku, Turecku, Lucembursku, v Rusku, na Kubě, v Alžírsku, Japonsku, v USA, v Hong-Kongu… 9. června 2013 vystoupil Luboš Andršt v akustickém triu s M. Prokopem a J. Hrubým v USA na Chicago Blues Festivalu v Grant Parku na Pepsi Front Porch Stage, kde si společně také zahráli s americkým kytaristou Johny Primerem, který do roku 1983 hrál s legendárním bluesmanem Muddy Wattersem.     Luboš Andršt zastával také mnoho důležitých pozic, mezi nimi: Byl členem výboru OSA[15] (1994 – 1997), předsedou komise pro otázky tvorby (1992 – 1994) nebo předsedou výboru (dozorčí rady) OSA (1997 – 2002).

Zajímavá je také jeho pedagogická činnost, jak uvádí o Luboši Andrštovi Český hudební slovník osob a institucí:

V letech 1993–98 vyučoval hru na jazzovou kytaru při kurzech na pražské konzervatoři, je stálým lektorem Letní jazzové dílny Karla Velebného a Kytarového kurzu na ostrově Hvar. Pro zájemce o hru na kytaru napsal v roce 1988 Supraphonem vydaný lexikon Jazz, rock, blues, který vyšel znovu v přepracované verzi v roce 1995 v nakladatelství Muzikus. Pro Českou televizi připravil vzdělávací cyklus Kytarová klinika 2000.“[16]

Luboš Andršt vydal na vyzvání Supraphonu i učebnici hry na kytaru, při jejímž psaní, jak říká, bylo pro něj coby samouka nejdůležitější dostudovat z literatury některé potřebné hudební termíny. Andršt se snažil sjednotit anglo-americkou terminologii s českou praxí, zaváděl množství nových pojmů, převzetých ze světových publikací.[17] O jejich významu pro českou a slovenskou jazzovou scénu hovoří Miroslav Zahradník.[18]

Krátko pred revolúciou, v roku 1988, vyšli vo vydavateľstve Supraphon rozsiahle, vyše 250 stranové skriptá Luboša Andršta pre gitaru Jazz Rock Blues, prvá publikácia takéhoto druhu u nás, určená pre jazzových, rockových alebo bluesových gitaristov. Andršt zhŕňa svoje cenné poznatky získané praxou i vlastným umeleckým objavovaním do logického celku a napomáha tak obdivovateľom najpopulárnejšieho nástroja hľadať vlastnú výrazovú cestu. V knihe sa podrobne venuje prstokladom stupníc, stavbe akordov a ich gitarovým hmatom a bežným akordickým spojom. Rovnako venuje značný priestor tonálnej i modálnej harmónii, harmónii blues, ale i gitarovým technikám, použitiu stupníc a patternov v improvizácii, prikladá aj transkripcie vlastných skladieb. Zaoberá sa zvukovou aparatúrou, gitarovými efektami, píše o skúsenostiach zo štúdiovej a pódiovej práce.“[19]

Ke zmíněné publikaci pak je potřeba přičíst ještě dva svazky kompletního teoretického díla[20]

Jazz, rock, blues (volume II), Akordy na kytaře, (2001), Jazz, rock, blues (volume III), Stupnice a rozklady akordů na kytaře (2007).   

Zemřel po dlouhé a těžké nemoci 20. prosince 2021 v Praze. Jeho práce, význam jako kytaristy, pedagoga a teoretika zůstává nedoceněný a není komplexně zhodnocen.

 

 

 

 

 

1 Fusion, spojení, v hudební terminologii se jedná většinou o spojení více žánrů, v tomto případě spojení jazzu a rocku. Jazz-rock fusion, in: Mark C. Gridley: Jazz Styles. History and Analysis. New Jersey: Prentice Hall, 1997, s. 324.

2 Yvetta Kajanová, ‘World Music, Flamenco, Klezmer and Traditional Folk Music’, in Musicologica Brunensia, no. 2 (2020): 25-40; Yvetta Kajanová, ‘Crossing borders between traditions and a global approach to music culture in Central Europe as exemplified by klezmer and flamenco’, in: International review of the aesthetics and sociology of music, roč. 51, č. 2 (2020), s. 247-257.

3 Kajanová v témhle smyslu zmíňuje Janu Koubkovou a Petra Lipu. Yvetta Kajanová, ‘Denotative components of jazz during the period of communism as exemplified in Czech and Slovak jazz’, in: Gertrud Pickhan and Rüdiger Ritter (eds.), Jazz behind the iron curtain. Frankfurt am Main: Peter Lang, 2010, s. 65-81.

[4] Yvetta Kajanová: Teória rockovej hudby. Bratislava: UK, 2022, s. 182-183.

[5] Deska V Holomoci městě vyšla roku 2012 v reedici v Supraphonu.

[6] Luboš Andršt: Rozhovor: Energit, Melodie 7, 1977, 2.4.2016 [cit. 2016-04-02] http://www.lubosandrst.cz/cs/v-tisku/rozhovor-energit-melodie-7-1977.html

[7] Ibid.

[8] Luca Cerchiari, ‘Miles Davis – Od bebopu k hip hopu, päťdesiate roky’, in: Musicologica.eu, 1, 2016, https://www.musicologica.eu/miles-davis-od-bebopu-k-hip-hopu-patdesiate-roky/

[9] Luboš Andršt: Rozhovor: Energit, Melodie 7, 1977, ibid.

[10] Yvetta Kajanová: Teória rockovej hudby. Bratislava: UK, 2022, s. 184-185;

Jan Blüml: Progresivní rock. Světová a československá scéna ve vybraných reflexích. Olomouc: Togga-UP, 2017, s. 26, 227.

[11] Yvetta Kajanová, ‘The Value of the Traditional and the Progressive in Jazz Development,’ in: Musicologica.eu, 1, 2014, https://www.musicologica.eu/hodnota-tradicneho-a-progresivneho-v-jazzovom-vyvoji-2/?lang=en

[12] Play back: Umělec udělá nahrávku, kterou posléze pustí a sám k ní nahraje další stopu. Tímto procesem se dají stopy vrstvit na sebe a tak jeden umělec dokáže nahrát několik nástrojových partů hrajících souběžně.

[13] Luboš Andršt: Podrobná biografie, lubosandrst.cz, 3.4.2016 [cit. 2016-04-03]. http://www.lubosandrst.cz/cs/biografie/podrobna-biografie.html

[14] Bigbít. Česká televize: Představitelé jazz rocku a fusion music, 3.4.2016 [cit. 2016-04-03].http://www.ceskatelevize.cz/specialy/bigbit/vyhledavani/andr%C5%A1t/clanky/65-predstavitele-jazz-rocku-a-fusion-music/

[15] OSA = Ochranný svaz autorský pro práva k dílům hudebním.

[16] Luboš Andršt, Český hudební slovník osob a institucí, 3.4.2016 [cit. 2016-04-03] http://www.ceskyhudebnislovnik.cz/slovnik/index.php?option=com_mdictionary&action=record_detail&id=1000509

[17] Luboš Andršt: Jazz, rock, blues, Organizace hudebního materiálu. Praha: Muzikus, 1995.

[18] Miroslav Zahradník: ‘Jazz Harmony from the Perspective of the Most Important Czech, Slovakian and International Theorists’, in: Jan Blüml / Yvetta Kajanová / Rüdiger Ritter (eds.)  Popular Music in Communist and Post-Communist Europe,  Jazz under state socialism vol. VI, Berlin: Peter Lang, 2019, s. 333, 337.

[19] Miroslav Zahradník: Tradičné a progresívne harmonické postupy v súčasnom jazze. Bratislava: FiFUK, 2018, s. 24.

[20] Luboš Andršt: Jazz, rock, blues (volume II). Akordy na kytaře. Praha: Muzikus, 2001.

Luboš Andršt: Jazz, rock, blues (volume III). Stupnice a rozklady akordů na kytaře. Praha: Muzikus, 2007.   

Bibliografia:

Andršt, Luboš: Kytarajazz, rock, blues: skripta pro začínající i pokročilé kytaristy. Prague: Supraphon, 1988.

Andršt, Luboš, in: Český hudební slovník osob a institucí. 3.4.2016 [cit. 2016-04-03] http://www.ceskyhudebnislovnik.cz/slovnik/index.php?option=com_mdictionary&action=record_detail&id=1000509

Andršt, Luboš: Jazz, rock, blues (volume II), Akordy na kytaře. Praha: Muzikus, 2001.

Andršt, Luboš: Jazz, rock, blues (volume III), Stupnice a rozklady akordů na kytaře. Praha: Muzikus, 2007.

Andršt, Luboš: Jazz, rock, blues I, Organizace hudebního materiálu. Praha: Muzikus, 1995.

Luboš Andršt, Podrobná biografie. [online], Lubosandrst.cz, 3.4.2016 [cit. 2016-04-03], http://www.lubosandrst.cz/cs/biografie/podrobna-biografie.html

Bigbít. Česká televize,  9.1.2016 [cit. 2016-0109].  http://www.ceskatelevize.cz/specialy/bigbit/

Bigbít. Česká televize: Představitelé jazz rocku a fusion music, 3.4.2016 [cit. 2016-04-03] http://www.ceskatelevize.cz/specialy/bigbit/vyhledavani/andr%C5%A1t/clanky/65-predstavitele-jazz-rocku-a-fusion-music/

Blüml, Jan: Progresivní rock. Světová a československá scéna ve vybraných reflexích. Olomouc: Togga-UP, 2017.

Cerchiari, Luca: ‘Miles Davis – Od bebopu k hip hopu, päťdesiate roky’, in: Musicologica.eu, 1, 2016, https://www.musicologica.eu/miles-davis-od-bebopu-k-hip-hopu-patdesiate-roky/

Gridley, Mark C.: Jazz Styles. History and Analysis. New Jersey: Prentice Hall, 1997.

Kajanová, Yvetta, ‘World Music, Flamenco, Klezmer and Traditional Folk Music’, in: Musicologica Brunensia, no. 2 (2020): 25-40;

Kajanová, Yvetta, ‘Crossing borders between traditions and a global approach to music culture in Central Europe as exemplified by klezmer and flamenco’, in: International review of the aesthetics and sociology of music, roč. 51, č. 2 (2020), s. 247-257.

Kajanová, Yvetta: ‘Denotative components of jazz during the period of communism as exemplified in Czech and Slovak jazz’, In: Gertrud Pickhan and Rüdiger Ritter (eds.), Jazz behind the iron curtain. Frankfurt am Main: Peter Lang, 2010, s. 65-81.

Kajanová, Yvetta: Teória rockovej hudby. UK, Bratislava: 2022.

Konrád, Ondřej: ‘Luboš Andršt: Rozhovor: Energit’, Melodie 7, 1977,  2.4.2016 [cit. 2016-04-02], http://www.lubosandrst.cz/cs/v-tisku/rozhovor-energit-melodie-7-1977.html

Sladký, Aleš: Osobné interview Aleša Sladkého s Lubošem Andrštem, Praha 24.3. 2016.

Zahradník, Miroslav: ‘Jazz Harmony from the Perspective of the Most Important Czech, Slovakian and International Theorists’, in: Jan Blüml / Yvetta Kajanová / Rüdiger Ritter (eds.)  Popular Music in Communist and Post-Communist Europe,  Jazz under state socialism, vol. VI, Berlin: Peter Lang, 2019,  s. 331-342.

Zahradník, Miroslav: Tradičné a progresívne harmonické postupy v súčasnom jazze. Bratislava: UK, 2018.

 

 

 

Musicologica · Musicologica 1/2023ISSN 1337-9070

Guns N´ Roses alebo stačí použiť ilúzie

Abstrakt

Štúdia analyzuje prienik rôznych štýlov skupiny Guns N´ Roses od hard rocku, cez heavy metal až po art rock. Prináša pohľad na kapelu z hľadiska používania symbolov, charakterizuje ich ako súčasť kontrakultúry v kontroverzných vzťahoch voči spoločnosti, názorom a jej tradičným hodnotám. Pokúša sa analyzovať Guns N´ Roses z estetických aspektov, improvizačných schopností hudobníkov a inšpirácie staršej punkovej generácie pre znovunaštudovanie piesní. Autorka hodnotí jednotlivé albumy v kontexte rockovej histórie, hudobných žánrov a popularity jednotlivých melódií, ktoré sa dostali aj za hranice rockového sveta. Záver podáva pohľad na pôsobenie kapely v súčasnosti, dopĺňa najnovšie poznatky spojené s comebackom zakladajúcich členov Guns N´ Roses, ktorí sa stali dôležitým míľnikom pre budúce pokračovanie a zachovanie tradičného ducha svetoznámej hudobnej skupiny.

Úvod

Téme subkultúr sa síce venuje pozornosť v posledných rokoch v zahraničí a rovnako aj v Čechách, ale výskum na Slovensku v tejto oblasti stagnuje. Nie sú tu odborníci, ktorí by skúmali problematiku v hlbších sondách v rôznych spoločenstvách fanúšikov na Slovensku. Obzvlášť závažná je problematika, ak sa spája rocková subkultúra s extrémistickými prejavmi. Medzi významných českých bádateľov v oblasti výskumu jazzových a rockových subkultúr patria Ondřej Daniel, Petr Koura, Jan Charvat, Miroslav Michela[1] a iní. Vzťah medzi kontrakultúrou, undergroundom, gray zone, double culture nie je vždy celkom jasný a môže vytvárať prechody, meniť sa v závislosti od premenlivých spoločenských podmienok, vzťahov, sociálnych vrstiev, ale aj všeobecne prevládajúcich názorov spoločnosti. Ako to bolo v prípade skupiny Guns N´Roses sa pokúsime preskúmať v nasledovnom príspevku.

 

Guns N´ Roses

 

Tvorba skupiny Guns N´ Roses dokazuje rôznorodosť a všestrannosť záujmov hudobníkov v priebehu niekoľkých rokov. Z tvrdého a dekadentného heavy metalu (Appetite for Destruction, 1987) sa dostali k art rockovým tendenciám (Use Your Illusion I, II, 1991) a postmodernej paródii[2] v niekoľkých cover verziách (The Spaghetti Incident?, 1993). Pod vplyvom elektronického rocku (Chinese Democracy, 2008), ktoré odzrkadlili v ich vlastných piesňach, sa dostali do povedomia nie len rockového sveta. Z týchto dôvodov je možné s odstupom času prehodnotiť ich príspevok do rockovej histórie a polemizovať o ich štýlovom a žánrovom smerovaní.                                                                                                           

Americká pôvodne hard rocková kapela GN´R vznikla v Los Angeles v roku 1985. Jej zakladateľmi sú W. Axl Rose – spev a klavír, Slash – gitara, Duff McKagan – basgitara, Izzy Stradlin – gitara a Steven Adler – bicie nástroje. Debutovým albumom sa stal Appetite for Destruction (1987), ktorý zaznamenal obrovský úspech v amerických rebríčkoch a celkovo patrí v rockovom svete medzi najlepšie albumy vôbec. Ďalšie albumy GN´R Lies (1988), Use Your Illusion I (1991), Use Your Illusion II (1991), The Spaghetti Incident? (1993) a Chinese Democracy (2008) priniesli prepracovanejšie piesne nielen z hľadiska polyžánrovosti[3], osobitne v melódiách, ale aj narábaním s rôznymi nástrojmi, improvizáciami a programovaním.         
           
Guns N´ Roses radíme do heavy metalu druhého obdobia (1979 – 1991), ale svojim vizuálom, z hľadiska štýlu obliekania druhej polovice 80. rokov a dôrazom na melódiu piesní, tiež do glam metalu (hair metal), kam patrili aj príbuzné kapely ako Bon Jovi, Twisted Sister, Poison, Mötley Crüe alebo Kiss. Skupina od polovice 80. rokov, až do odchodu väčšiny členov v prvej polovici 90. rokov, prešla veľkým progresom z hľadiska hudobného i módneho štýlu. Heavy metalové piesne z albumu Appetite for Destruction pôsobia agresívne, dominuje v nich napätie a lacná zábava v podobe drog, sexu a alkoholu. Obal albumu zobrazuje široký, fialový kríž so žltými ornamentmi na čiernom podklade, ktorý je zdobený piatimi vlasatými lebkami. Druhý album GN´R Lies pôsobí ako bulvárna stránka novín s názvom GNR´ Lies, sú pod ním fotografie členov kapely a rôzne nadpisy článkov ako názvy piesní. Use Your Illusion I a Use Your Illusion II sú najzaujímavejším dvojalbumom, pretože zobrazujú nenápadný obraz dvoch postáv z fresky Aténska škola od renesančného maliara Raffaela, ktorá sa nachádza vo Vatikáne. Výjav postáv je graficky upravený prostredníctvom dvoch filtrov, pre UYI I bola použitá žlto-červená farba a pre UYI II modrá. Album The Spaghetti Incident? zostavený z cover versions, má na obale reálne špagety v omáčke, pretože je to paródia na incident bývalého bubeníka Stevena Adlera, ktorého vyhodili z kapely v roku 1990 pre ťažkú závislosť. Posledný album z roku 2008 Chinese Democracy pôsobí azda najpokojnejšie, dokonca až sentimentálne. Odstavený bicykel, s obrovským prázdnym košíkom pri múre s grafitovým nápisom Guns N´ Roses, vytvára dojem prázdnoty.   

 

Symboly, móda a protest

            Módny vkus kapely sa začal vyššie spomínaným hair metalom/glam metalom, v ktorom dominovali flitre, kožušiny, vulgárne pôsobiace latexové oblečenie, make-up a neupravene rozstrapatené dlhé vlasy. Úlohou tohto štýlu je prezentácia nového mužského vzhľadu, ktorý svojim sex appealom a vkusom pre módu dehonestuje tradičného a rodinne založeného muža. Postupným úpadkom a odporom k hair metalu koncom 80. rokov, kapela uprednostnila ležérnejšie a pohodlnejšie módne kúsky, tiež spadajúce do obdobia hudobného štýlu grunge, ako sú kockované košele, roztrhané džínsy, tenisky, jednoduché tričká s potlačou vlastnej, prípadne inej kapely, šatky okolo hlavy a pod. Najikonickejším a preživším módnym doplnkom sa stal čierny cylinder gitaristu Slasha, ktorý zdobí jeho hlavu na koncertoch dodnes. Isté kontroverzie vyvolali tričká s podobizňou vraha Charlesa Mansona, ktoré Axl Rose prezentoval na koncertoch a tiež vo videoklipe piesne Estranged. V denníku Los Angeles Times stojí jeho vyjadrenie z roku 1993 v tomto znení:  “I wore the T-shirt because a lot of people enjoy playing me as the bad guy and the crazy. There’s a real difference between Manson and myself, and that is, ‘Thou shalt not kill,’ which I don’t. He’s a sick individual.”[4] [“To tričko som mal na sebe, pretože veľa ľudí bavilo vidieť ma hrať sa na zlého chalana a blázna. Medzi Mansonom a mnou je skutočný rozdiel, a to je prikázanie ‚Nezabiješ,‘. On je chorý jedinec.“]                                                                                             
            Guns N´ Roses sa nevyhli ani punkovým prvkom spojenými s hnevom, provokáciou a rebéliou, čím môžeme kapelu zaradiť do kontrakultúry. Škandály sa diali na pódiu aj v ich životoch. Kapela si vyslúžila titul ako najnebezpečnejšia skupina na svete. Okrem niekoľkoročných problémov kapely s drogami a alkoholom, je možné vyzdvihnúť ako bol Axl Rose niekoľkokrát zatknutý za výtržnosti. V roku 1991 počas piesne Rocket Queen agresívne skočil z pódia do publika, aby znemožnil fanúšikovi si ho natáčať. V roku 1990 Duff a Slash prišli dvakrát na odovzdávanie cien American Music Awards podgurážení na pódium. Slash počas ďakovnej reči dvakrát zanadával, čo organizátori živého vysielania okamžite prerušili a pokračovali ďalej v programe. Na festivale Monsters of Rock, počas začiatku vystúpenia Guns N´ Roses, zahynuli dvaja fanúšikovia v tlačenici. Záujem kapely o punk v hudbe budeme analyzovať neskôr.

Vývoj, progresivita a hodnotenie

            Prvou zároveň úspešnou a kontroverznou piesňou z albumu Appetite for Destruction (1987) je Welcome to the Jungle. Vo videoklipe sa môžeme stretnúť s prvkami hair metalu s obrazom a premenou mladého chlapca (Axl Rose) z vidieka, keď vyjde s kufrom z autobusu do nočného veľkomesta. V závere videoklipu, pred vitrínou, vidíme jeho zmenu štýlu obliekania. Nezameniteľná skladba začína Slashovým gitarovým riffom, ku ktorému sa pridá Axl Rose s takmer viac ako dvadsaťsekundovým agresívnym zavíjaním ako siréna. Spevák je prirodzený barytonista (modálny register)[5] ale pri speve využíva prevažne vyšší hlas (falsetto) a občas screamimg. Pre porovnanie hlasu môžeme uviesť dve skladby z albumu Chinese Democracy – prvé slová piesne Shackler´s Revenge “I’ve got a funny feeling there’s something wrong today I’ve got a funny feeling and it won’t go away…“a falzet balady This I Love v čase od 2:01 – “In my heart… So if she’s somewhere near me I hope to God she hears me…“ Screamimg nájdeme v závere piesne You Could be Mine (5:33) alebo Yesterdays (2:21). Nemôžeme zabudnúť poukázať na skladbu  Don´t Cry, v ktorejmôžeme sledovať celkovú gradáciu melódie i spevu od hlbokého podmaňujúceho úvodu po screamingový záver.                                                                                                              
            Gitarista Slash (Saul Hudson) patrí medzi najlepších virtuózov sveta, svojimi riffmi a improvizáciami v gitarových sólach prispel k sláve viacerých piesní ako napríklad balada November Rain (3:55, 7:09) alebo spomeňme gitarové úvody k hitom Sweet Child O´ MineParadise City. Pozornosť si zaslúžia aj menej známe piesne, v ktorých vyniká gitarová virtuozita – Nightrain (1:53-2:41), Estranged (6:00-6:32), najnovšia skladba Hard Skool (2021, 1:38-2:48), akustická Patience (3:23-4:33) a iné.                                                             
            Sweet Child O´ Mine z debutového albumu je najikonickejšou a najslávnejšou skladbou Guns N´ Roses. Na Spotify má viac ako miliardu prehratí. Pieseň začína chytľavým gitarovým riffom, ktorý môžeme označiť aj za hook (človek sa v mysli nevie zbaviť odohrávajúcej sa pasáže, úryvku; laicky sa nazýva „ušný červ“[6]). Zaujímavosťou je, že na YouTube dominuje najvyššiemu počtu zhliadnutí pieseň November Rain, ktorý vo februári 2023 dosiahol dve miliardy. Balada, trvajúca takmer deväť minút, s umelo vytvoreným orchestrom prostredníctvom syntetizátorov a programovania, prenikla  aj do mainstreamu pop music. Pre rádiovú verziu musela byť skladba skrátená. November Rain sa dočkal v novembri 2022 predvedenia s reálnym orchestrom v remakeu uverejnenom na YouTube s pôvodným videoklipom.                                                                                               
            Kapela využíva v mnohých skladbách prvky art rocku. Nachádzajú sa prevažne v najdlhších piesňach, všetky z albumov Use Your Illusion I (1991) a Use Your Illusion II (1991) – Coma (10:15), Estranged (9:23), November Rain(8:57). Skladba Coma miestami vyvoláva psychedelickú atmosféru (3:53-5:40), okrem iného v nej nájdeme zvuky bijúceho srdca hneď v úvode, pípanie nemocničných prístrojov (2:27-2:43), zvuky dýchania (5:16-5:25), oživovania (5:43-6:03) a ženských hlasov (7:13-7:38). Klávesové nástroje neboli typické pre rané štádium heavy metalu a do popredia sa dostávajú neskôr. Rovnaká tendencia sa objavuje aj v Guns N´ Roses. Do kapely pribudol nový člen, klavirista, Dizzy Reed v roku 1990 a pôsobí v nej dodnes. Prvýkrát sa podieľal na klavírnom sprievode pri albumoch Use Your Illusion I (1991) a Use Your Illusion II (1991). Nemôžeme zabudnúť vyzdvihnúť speváka Axla Rosea, ktorý je rovnako schopný skladateľ ako aj klavirista. Najznámejšou klavírnou skladbou je November Rain, kde tento nástroj v úvode dominuje viac ako minútu. Celú rockovú baladu zložil Axl Rose a ako jedinú ju spieva a zároveň aj hrá na koncertnom krídle na živých koncertoch. V piesni Estranged bez žiadneho signifikantného refrénu, nájdeme Axlovu klavírnu improvizáciu v čase 3:45-5:20. Túto skladbu na koncertoch vždy doprevádza Dizzy Reed. Klavír sa dostal aj do neskoršieho albumu  Chinese Democracy, môžeme ho nájsť v úvode skladby Street Of Dreams (Dizzy Reed) alebo v romantickej skladbe This I Love (Axl Rose), kde je hlavným sprevádzajúcim nástrojom.                     
             Ako boli vyššie zmienené zvuky v skladbe Coma, tak v ďalších skladbách nájdeme vďaka technologickým vynálezom nasamplovaný sound a zvuky prírodných živlov – dážď a búrku (zvuk dažďa a búrky v piesni môžeme počuť už u skupiny The Doors – Riders On The Storm – 1971) v November Rain (8:25), Civil War (7:10). V Knockin´on Heaven´s Door (3:40-3:53) prebieha telefónny hovor, v úvode skladby Hard Skool zaznie školský zvonček, v Paradise City píšťalka (1:22) a pri skladbe Nightrain v úvode zaznie klaksón vlaku, ktorý je možné počuť iba na živých koncertoch, do originálnej piesne nebol pridaný.

            Okrem heavy metalových rýchlych skladieb, rockových balád a podobne, v diskografii skupiny sa objavujú aj akustické a pomalé piesne. Z albumu GN´R Lies (1988) je to známa akustická skladba Patience, ktorá je o trpezlivosti, ťahavá pieseň je hraná tromi akustickými gitarami a spevom. This I Love z posledného albumu, by sa dala rovnako zaradiť medzi pomalé klavírne slaďáky. Pohodová pieseň So Fine z albumu Use Your Illusion II, je jednou zo skladieb, kde okrem Axla Rosea, ktorý spieva prevažne refrén, sa k sólovému spevu dostáva aj basgitarista Duff McKagan (Michael Andrew McKagan).                            
            Guns N´ Roses sú známi aj vďaka cover verziám, najmä folkovou skladbou Knockin´on Heaven´s Door od Boba Dylana z roku 1973, ktorú prerobili na úspešnú  hard rockovú pieseň, hoci iní umelci dali prednosť reggae.[7]Ďalšou cover verziou je art rocková Live and Let Die, ktorú pôvodne zložili v roku 1972 Paul a Linda McCartney pre skupinu Wings. Obe verzie boli nominované na cenu Grammy. Skladby sú melodicky rovnaké, rozdielny je iba hlasový prejav. McCartneyho spev je jemnejší, viac smerujúci k popu, naopak spev Axla Rosea je agresívnejší, bohato intonovaný a doplnený o dôraz screamingu. Doo-wop skladbu Since I Don´t Have You od The Skyliners z roku 1958 Guns N´ Roses predviedli v podobnom duchu blues rocku a vydali ju na albume The Spaghetti Incident? (1993), ktorý obsahuje cover verzie punkových a rockových skladieb na prelome 70.-80. rokov. Since I Don´t Have You tvorí výnimku, pretože bola pôvodne nahratá v druhej polovici 50. rokov. Tento album prináša aj zmeny v hlavnom speve. Duff McKagan vystriedal frontmana Axla Rosea v troch klasických punkových piesňach – New Rose je identická ako pôvodná nahrávka kapely The Damned z roku 1976, od  Guns N´ Roses pôsobí však čistejším soundom. Skladbu You Can’t Put Your Arms Around a Memory (1978) od Johnnyho Thundersa okrem Duffa prespieval aj Billie Joe Armstrong  z punkovej kapely Green Day v roku 2020. Thundersov spev miestami pôsobí falošne a parodicky, Duffov chlapčenský hlas úspešne napodobnil Johnnyho interpretáciu, v jej úvode vzdáva hold spevákovi slovami: “This one´s for you Johnny.“ Armstrongov spev tejto piesne je viac upravený, celkovo skladba pôsobí viac tlmene ako to býva pri starších nahrávkach. Najkratšou punkovou skladbou (1:27) albumu The Spaghetti Incident? je energická pieseň Attitude (1978)od kapely Misfits, ktorú taktiež naspieval Duff. V tejto piesni predviedol svoj tvrdší a agresívnejší dôraz na hlas na rozdiel v porovnaní s predchádzajúcou skladbou od Thundersa. Pôvodná nahrávka Ain´t It Fun od Dead Boys (1978) pôsobí zaujímavým soundom, skladba strieda pomalú gitarovú melódiu s rýchlim refrénom, v ktorom dominujú bicie. Guns N´ Roses pieseň pojali ako duet s heavy metalovými prvkami ako je výrazný screaming, ktorý v skladbe odznie niekoľkokrát v refréne. Na nahrávke sa podieľal Michael Monroe z kapely Hanoi Rocks sprievodnými vokálmi, ktorými dopomáhal Axlovi Roseovi. Najkontroverznejšou skladbou na albume je akustická Look at Your Game, Girl od vraha Charlesa Mansona, nie je však samostatnou piesňou. Skladba je „ukrytá“ za predchádzajúcou I Don´t Care about You od skupiny Fear. Po skončení vulgárnej skladby od Fear, na ktorej sa viachlasne podieľalo niekoľko neznámych ľudí, nastáva pár sekundové ticho, nasleduje krátky rozhovor v štúdiu a potom začne pomalá skladba s akustickým karibským nádychom a príjemnými vokálmi. Na albume nájdeme tiež skladby od The Stooges, The Professionals, Nazareth, atď.

            Texty piesní Guns N´ Roses sú prevažne o nevydarenej láske k žene (Don´t Cry),  o alkohole (NightrainNight Train Express je v skutočnosti o víne), o drogách (Mr. Brownstone je slangový výraz pre heroín), o priateľkách (Sweet Child O´Mine je o bývalej manželke Axla Rosea), o vojne (Civil War), o spomienkach (Yesterdays) atď.                         
            Niektoré piesne sa dostali aj do filmového priemyslu. Z najnovších filmov po roku 2000 spomeňme Terminátor 4: Salvation – 2009  (You Could Be Mine), rockový muzikál Rock Of Ages – 2012 (cover verzia Paradise City,naspieval Tom Cruise), Jumanji: Ďalší level – 2019 (Welcome To The Jungle) alebo najnovší Thor: Láska a hrom – 2022 (Sweet Child O´Mine).

 

Záver

            Guns N´ Roses si prešli rozpadmi a mnohými zmenami v zložení členov kapely. Jediným stálym členom vždy bol a je spevák Axl Rose (*1962). Na Slovensku kapela vystúpila iba v roku 2012 na Topfeste v úplne inej zostave. Až rok 2016 sa stal comebackom, kedy sa k Axlovi opäť pridali Duff McKagan a Slash. Do súčasného obsadenia patria Dizzy Reed (klávesy), Richard Fortus (gitara), Frank Ferrer (bicie) a prvá žena v kapele, mladá Melissa Reese, ktorá má na starosti syntetizátory, klávesy a programovanie. V kapele sa za celé jej pôsobenie vystriedalo viac ako dvadsať hudobníkov. Guns N´ Roses žili vo svojich začiatkoch pod heslom: sex, drogy a rock & roll, ktoré sa odrazili v aj textoch piesní. Mnohé z nich by nevznikli, keby za nimi neboli aj ženy s nešťastným vplyvom na Axla Rosea. Svoje pocity odzrkadlil v svetových rockových baladách a piesňach ako sú Sweet Child O´Mine, November Rain, Don´t Cry alebo Estranged. Posledné tri zmienené skladby, okrem iných, režíroval Andy Morhan a tvoria úspešnú trilógiu videoklipov (Morhan vytvoril videoklipy napríklad aj kapelám a spevákom ako Van Halen, Ozzy Osbourne, Extreme, Bryan Adams, Aerosmith a pod.). Skupina aj v súčasnosti zverejňuje nové zábery z dôb vrcholu slávy, remixuje známe skladby (napríklad album Appetite for Destruction vyšiel znova v roku 2018), ale produkuje aj nové piesne. V roku 2021 vyšli skladby Absurd s netradičným soundom, pripomínajúci nadčasový elektronický rock a pieseň Hard Skool,ktorá svojim hard rockovým a punk rockovým žánrom je určite bližšia tradičnému štýlu Guns N´ Roses. Obe skladby boli napísané už skôr pre album Chinese Democracy (2008), svojimi úpravami a návratom bývalých členov kapely sa však dostali na výslnie iba nedávno. Aj keď je kapela za zenitom svojho výrazného vplyvu na rockovú históriu, ešte stále má invenciu a má čo povedať svojim fanúšikom.

 

 

[1] Ondřej Daniel, Násilím proti „novému biedermeieru“. Praha: Pistorius & Olšanská, 2017. (biedermeier tu prezentuje väčšinovú kultúru), Petr Koura: Swingaři a potápky v protektorátní noci: česká swingová mládež a její hořkej svět. Praha: Academia, 2016; Jan Charvát a Bob Kuřík a kol: Mikrofon je naše bomba. Praha: Togga 218;  Horváth Sándor, Yvetta Kajanová, Miroslav Michela: Youth cultures escape to gospel songs, rock, and punk. In: The Handbook of Courage: cultural opposition and its heritage in Easterns Europe. Budapešť: Történettudományi Intézet, 2018, pps. 391-414.

[2] Paródia ako súčasť postmodernej estetiky sa dá vystupovať nielen v hudbe, ale vo všetkých druhoch umenia. Heinrich Wölfflin: Základní pojmy dějin umění. Praha: Academia 2020; Eco, Umberto: Interpretácia a nadinterpretácia. Bratislava: Archa 1992; Yvetta Kajanová: Postmoderna v hudbe. Minimal, rock, pop, jazz. Bratislava: VUK, 2010, s. 5, 13.

[3] O polyštýlovej hudbe a prienikoch viacerých žánrov hovoria mnohí teoretici ako o trende v rockovej hudbe v 80. rokoch. Yvetta Kajanová: K dejinám rocku, Bratislava: CoolArt, 2010, s. 95; Yvetta Kajanová: Teória rockovej hudby. Bratislava: UK 2022, s. 72; Julijana Papazova: The Velvet Underground and musical archetypes. – In: Sean Albiez & David Pattie (eds): The Velvet Underground: What Goes on. New York : Bloomsbury Academic, 2023, s. 90-94.

[4] Susan Christian: ‘Manson Shirt Brings O.C. Firm Notoriety : Fashion: Some decry the garment, but the two brothers behind it capitalize on the attention’, In: Los Angeles Times, 14 December 1993, retrieved 27 January 2023, https://www.latimes.com/archives/la-xpm-1993-12-14-mn-1845-story.html

[5] Samuel Tomeček: Vokál v (pop)rockovej hudbe na Slovensku. Bratislava: UK, 2018, s. 26; Yvetta Kajanová: Teória rockovej hudby. Bratislava: UK 2022, s. 77.

[6] Filip Majerský: ‘Tvorivosť z pohľadu muzikológie a všeobecnej psychológie’, In: Slovenská hudba, roč. 48, č. 2, 2022, s. 146-155.

[7] Kajanová ponúka komparáciu rôznych cover versions. Yvetta Kajanová: K dejinám rocku. Bratislava: CoolArt, 2010, s. 119-120.

 

Bibliografia:

Eco, Umberto: Interpretácia a nadinterpretácia. Bratislava: Archa 1992.

Christian, Susan: ‘Manson Shirt Brings O.C. Firm Notoriety: Fashion: Some decry the garment, but the two brothers behind it capitalize on the attention’, In: Los Angeles Times, 14 December 1993, retrieved 27 January 2023, https://www.latimes.com/archives/la-xpm-1993-12-14-mn-1845-story.html

Kajanová, Yvetta: K dejinám rocku. Bratislava: CoolArt, 2010.

Kajanová, Yvetta: Postmoderna v hudbe. Minimal, rock, pop, jazz. Bratislava: VUK, 2010.

Kajanová, Yvetta: Teória rockovej hudby. Bratislava: UK 2022.

Majerský, Filip: ‘Tvorivosť z pohľadu muzikológie a všeobecnej psychológie’, In: Slovenská hudba, roč. 48, č. 2, 2022, s. 146-155.

Papazova, Julijana: The Velvet Underground and musical archetypes. In: Sean Albiez & David Pattie (eds): The Velvet Underground: What Goes on. New York: Bloomsbury Academic, 2023.

Tomeček, Samuel: Vokál v (pop)rockovej hudbe na Slovensku. Bratislava: UK, 2018.

Wölfflin, Heinrich: Základní pojmy dějin umění. Praha: Academia 2020.

 

Musicologica · Musicologica 1/2023ISSN 1337-9070

Začiatky a zavŕšenie výskumu starších dejín hudby v bratislavských štátnych inštitúciách

Abstrakt

Pred vyše 100 rokmi sa vytvoril profesionálny základ pre rozvoj slovenského hudobnohistorického bádania, predovšetkým pre heuristiku a záchranu zachovaných hudobnohistorických prameňov. Začiatky tohto procesu sa uskutočnili na pôde FiF UK, kde vznikol v školskom roku 1921/1922 Seminár pre hudobnú vedu na čele s českým teológom a muzikológom Dobroslavom Orlom. Jeho zásluhou na pôde tohto pracoviska vzniklo aj hudobno-dokumentačné pracovisko. Kompetencie sa však postupom času menili a počas 50-tych rokov 20. storočia úlohu zhromaždiť, uchovávať, skatalogizovať a vedecky spracovať zachované hudobnohistorické pramene preberá najprv Ústav hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied a potom od roku 1965 Slovenské národné múzeum Hudobné oddelenie Historického ústavu, dnes Hudobné múzeum SNM. Permanentne prebiehajúca spolupráca v oblasti hudobnohistorického výskumu v rámci týchto troch bratislavských štátnych inštitúcii, trvajúca od ich založenia, ako aj ich aktuálne interdisciplinárne a medzinárodné pracovné prepojenia, sa vyznačujú vysokou vedeckou úrovňou.

Úvod          

Počas 20. storočia, po vzniku Československej republiky a potom po druhej svetovej vojne, v Bratislave postupne vznikali štátne inštitúcie zamerané na pedagogické, vedecké a dokumentačné aktivity. V oblasti hudobnej vedy sa pozornosť zamerala najprv na výchovu hudobných vedcov. Následne sa darilo na profesionálnej úrovni zabezpečiť vyhľadávanie, ochranu, odborné spracovanie a vedecké vyhodnotenie hudobnohistorických prameňov zachovaných na území Slovenska. Ide o nasledovné inštitúcie:

  • 1921 – Seminár pre hudobnú vedu (SHV), od roku 1953 Katedra hudobnej vedy (KHV),[1] aktuálne Katedra muzikológie (KM) na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave. Ide o vedecko-pedagogickú inštitúciu od školského roku 1921/1922. (Počas 2. svetovej vojny namiesto „Komenského“ zmenený názov: Slovenská univerzita.)
  • 1953 – Ústav hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied (ÚHV SAV). Vedecká inštitúcia na pôde SAV, ktorej začiatky vzniku siahajú do obdobia 2. svetovej vojny (1943).[2]
  • 1965 – Slovenské národné múzeum Hudobné oddelenie Historického odboru, resp. ústavu (SNM-HO-HÚ), od roku 1991 Slovenské národné múzeum Hudobné múzeum (SNM-HuM). Hudobno-dokumentačná inštitúcia, ktorá od roku 2011 pôsobí aj s vedecko-dokumentačným zameraním.[3]

Pod pojmom „staršie dejiny hudby“ máme na mysli výskum hudobnohistorických prameňov a hudobnej kultúry, zameraný na obdobie stredoveku, renesancie, baroka a klasicizmu.[4]

          Predpokladom možnosti vzniku štátnych inštitúcií, špecializovaných na výskum v oblasti hudobnej vedy, bolo zabezpečiť výchovu odborníkov na domácej pôde. Podľa vzoru stredoeurópskych univerzít v školskom roku 1921/1922 aj v Bratislave vznikla možnosť štúdia hudobnej vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Podobne, ako v iných vedných špecializáciách, tak aj v oblasti hudobnej vedy, sa stal zakladateľom Seminára pre hudobnú vedu český vzdelanec. Zároveň bol aj garantom vysokej odbornej úrovne vzdelávania. Bol ním teológ a muzikológ Dobroslav Orel (1870 – 1942).[5] Pred jeho príchodom do Bratislavy sa sústavnejšie a inštitucionálne nevenovala pozornosť výskumu hudobnohistorických pamiatok zachovaných v rôznych dobových inštitúciách (napr. v štátnych, cirkevných, mestských, atď.) a ani v šľachtických rezidenciách a v súkromnom vlastníctve. Možno však spomenúť niekoľko iniciatív. Počas druhej polovice 19. storočia rozvinula aktivity Matica slovenská v Martine (1863 – 1875), kde popri snahe zhromaždiť zápisy ľudovej hudby boli sústredené aj hudobnohistorické pramene.[6] V tomto období vznikali aj hymnologické práce slovenských evanjelických a katolíckych farárov, napr. Ľudovíta Haana (1818 – 1891), Jána Mocku (1843 – 1911), Andreja Kmeťa (1841 – 1908).[7] V 19. storočí boli publikované v maďarskom jazyku z problematiky katolíckej cirkevnej hudby, napr. práce  Mihálya Bogisicha (1839 – 1919)[8], ktoré neunikli pozornosti ani Dobroslava Orla a taktiež publikácie Istvána Bartalusa (1821 – 1899).[9] Pozoruhodné sú aj správy v nehudobných maďarských periodikách na rozhraní 19. a 20. storočia,[10] ktoré príležitostne informovali o nálezoch hudobnohistorických prameňov, prípadne o hudobných inventároch, napr. v Dóme sv. Martina v Bratislave [Posonium, Pozsony, Pressburg] z roku 1616.[11] Významným impulzom bola aj veľká miléniová výstava v Budapešti realizovaná v roku 1896. V rámci sekcie „Hudba“[12] sústredili organizátori najhodnotnejšie rukopisné i tlačené  pamiatky z územia celého historického Uhorska, čiže boli tam vystavené viaceré vzácne hudobniny aj z územia dnešného Slovenska.[13]

          Približne z týchto pozícii vychádzal hudobnohistorický výskum v územnej časti Slovenska po vzniku Československej republiky. Veľkou výzvou bolo dosiahnuť profesionalizáciu v oblasti hudobnohistorického bádania a dostať sa na vedeckú úroveň ostatných národov Európy.

 

Prvé terénne výskumy a miesto uloženia získaných hudobnohistorických prameňov

 

Aby bolo možné začať odbornú prácu na výške doby, v duchu Guidom Adlerom (1855 – 1941) presadzovaných metód hudobnohistorického bádania,[14] bolo treba začať ad fontes, čiže vyhľadávaním prameňov. Zachovali sa pomerne podrobné písomné hlásenia profesora D. Orla o terénnych výskumoch po Slovensku adresované „Ministerstvu školství a národní osvěty“ do Prahy.[15] Hlásenia posielal tam, pretože od tejto inštitúcie mal možnosť získať finančnú podporu na realizáciu terénnych výskumov. Aj svojich študentov zasväcoval do terénneho výskumu a usiloval sa pre nich získať taktiež finančnú pomoc. Plánoval katalogizáciu nájdených vzácnych hudobnohistorických prameňov a finančnú podporu očakával aj od ďalšej inštitúcie sídliacej v Prahe: „I. odbor Sbor pro výzkum Slovenska a Podk[arpatskej] Rusi“. V zhode s vtedajším územným celkom Československa v listoch prof. D. Orla je uvedený záujem bádať aj na území Podkarpatskej Rusi. Jeho zámerom bolo podľa vzoru štátnej inštitúcie v Brne (Hudební oddelení Zemského musea) vybudovať hudobno-dokumentačné pracovisko aj na pôde FiF UK v Bratislave, ako to môžeme čítať v liste z  4. decembra 1935.[16]

          Pre uloženie v teréne získaných najvzácnejších pamiatok, prof. D. Orel  zabezpečil špeciálny trezor.[17]Bolo postarané aj o vyhotovenie fotokópií získaných pamiatok,[18] aby mohli byť k dispozícii na štúdium a zároveň sa zabezpečila aj ich ochrana. Možno konštatovať, že sa počas prvej Československej republiky rozvinul v Bratislave na pôde Seminára pre hudobnú vedu FiF UK hudobno-dokumentačné pracovisko zodpovedajúce európskym štandardom. V záujme vytvorenia vhodných podmienok na spracovanie a vyhodnotenie získaných hudobnohistorických prameňov, paralelne s terénnymi výskumami, bolo postarané aj o vznik špecializovanej hudobnovednej knižnice[19] v rámci Seminára pre hudobnú vedu FiF UK.

          Politické udalosti medzi rokmi 1939 až 1945 negatívne zasiahli aj do činnosti Seminára pre hudobnú vedu na FiF v Bratislave, na univerzite so zmeneným názvom: Slovenská univerzita.  Nástupcom na poste vedúceho Seminára sa stal Konštantín Hudec (1901 – 1952), Orlov odchovanec, a od roku 1944 asistentom a zároveň aj knihovníkom, absolvent pražskej Karlovej univerzity, Jozef Kresánek. Po 2. svetovej vojne v nových politických podmienkach na univerzitnej pôde (znova na Univerzite Komenského) nebolo možné pokračovať v budovaní hudobno-dokumentačného pracoviska. Na umiestnenie hudobnohistorických pamiatok, zhromaždených v Seminári pre hudobnú vedu FiF UK, sa riešenie našlo až počas 50-tych rokoch 20. storočia. Putovali najprv do depozitu ÚHV SAV v Bratislave. Nájsť priestorovo i odborne primerané riešenie na deponovanie a ďalšie spracovanie sústredených hudobných pamiatok, mohol súvisieť s iniciatívou Jozefa Kresánka, ktorý po smrti Konštantína Hudeca bol nielen vedúcim Katedry hudobnej vedy FiF UK,[20] ale od roku 1956 bol zároveň aj externým riaditeľom ÚHV SAV v Bratislave. Bolo to však iba dočasné riešenie, pokým v 60-tych rokoch 20. storočia vzniklo na pôde SNM Hudobné oddelenie Historického ústavu (SNM-HO-HÚ, dnes SNM-Hudobné múzeum) špecializované štátne hudobno-dokumentačné pracovisko, kde boli spomínané hudobné pamiatky definitívne uložené. Na rozvoji činnosti SNM-HO-HÚ sa významne podieľali pracovníci ÚHV SAV, ktorí koordinovali odovzdanie hudobných pamiatok do depozitára novozaloženého pracoviska a spolupracovali aj na tvorbe formulára katalogizačného lístka pre SNM-HO-HÚ.[21] Významnú úlohu pri tejto činnosti zohrávali muzikológovia Pavol Polák (1925 – 2019) a Mária Jana Terrayová (1922 – 1993). Pamätníci, napr. hudobná historička Darina Múdra, ktorá v 60-tych rokoch 20. storočia bola študentkou Katedry hudobnej vedy FiF UK, spomína odbornú zdatnosť M. J. Terrayovej s veľkým uznaním, pod ktorej vedením boli aj študenti zapojení do odovzdávania hudobnohistorických prameňov na pôde SNM-HO-HÚ.[22] Personálne fungovanie a úspešné napredovanie SNM-HO-HÚ zabezpečili práve absolventi Katedry hudobnej vedy FiF UK.[23] Obsiahly hudobný fond FiF UK a z neho vyčlenené samostatné fondy sú aktuálne dostupné v depozitári SNM-Hudobného múzea na detašovanom pracovisku v kaštieli Dolnej Krupej.[24]

            Úzke personálne prepojenia medzi spomínanými  bratislavskými inštitúciami v 50-tych a 60-tych rokoch 20. storočia naštartovali ich úspešnú spoluprácu a táto tradícia sa udržala až do súčasnosti.

 

Aktivity v záujme odhalenia a záchrany hudobnohistorických prameňov

         

V súvislosti s peripetiami ochrany hudobnohistorických prameňov na Slovensku počas 20. storočia je potrebné vrátiť sa k osobnosti prof. D. Orla a pripomenúť jeho zásluhy v tomto smere.[25] Podarilo sa mu, počas jeho 18 rokov trvajúceho pôsobenia (1921 – 1938)  na čele Seminára pre hudobnú vedu na FiF UK v Bratislave, vyhľadať a na pôde tohto pracoviska sústrediť úctyhodné množstvo hudobnohistorických prameňov zachovaných na území Slovenska. O úlohách a perspektívach slovenského hudobnohistorického bádania sa D. Orel vyslovil nasledovne: „Slovensko potrebuje vedeckých pracovníkov, aby objavili jeho veľkú hudobnú minulosť… Hudobné diela ležia niekde pokryté prachom a teraz ich treba vyniesť na svetlo; archívy a múzea vyžadujú odborníkov, ktorí by objavený materiál skatalogizovali a vedecky spracovali. Mladú generáciu očakáva tu veľká, ale vďačná práca, ktorá prinesie výťažky európskeho významu…“[26] Čo sa týka významu zachovaných hudobnohistorických prameňov, Orlov odhad sa naplnil v plnej šírke.

           Za prvej Československej republiky ešte nikto netušil, že cirkevné hudobné pamiatky po roku 1948 a počas 50-tych rokoch 20. storočia, sa dostanú z ideologických dôvodov do ohrozenia. Pre výskum starších hudobných dejín na území dnešného Slovenska sú preto obzvlášť prínosné sústredené pamiatky D. Orlom na pôde FiF UK, obsahujúce cirkevnú hudbu, ktoré tak zachránil. Vďačíme mu napr. za uchovanie vzácnej Hudobnej zbierky uršulínskeho kláštora v Bratislave, ktorá bola ušetrená pred neprimeraným zaobchádzaním po zmene spoločensko-politickej situácie v Československu. Ide  o mimoriadne dôležitú zbierku hudobnín z obdobia klasicizmu, keďže po obsahovej i kvantitatívnej stránke ide o jedinečné zachované pamiatky v strednej Európe. Zásluhou pracovníkov SNM-HO-HÚ boli jednotky tejto hudobnej zbierky z uršulínskeho kláštora skatalogizované a aktuálne väčšina jednotiek je zapracovaných aj do medzinárodnej databázy RISM. Tieto hudobniny zaujali pozornosť viacerých hudobných historikov[27] a stali sa východiskom aj pri riešení viacerých záverečných prác na Katedre hudobnej vedy FiF UK.[28]

          Predmetom vedeckého záujmu prof. D. Orla sa stali hudobniny bratislavskej františkánskej knižnice pochádzajúce zo 16. až po druhú polovicu 19. storočia. Jeho rozsiahla štúdia publikovaná roku 1930 tvorí základné východisko pre každého ďalšieho záujemcu o tieto pamiatky.[29] Predovšetkým podkapitola s názvom „Soupis hudebních památek“ je v súčasnosti veľmi cenná, nakoľko počas osudných 50-tych rokoch 20. storočia bola bratislavská františkánska knižnica premiestnená do Martina na pôdu Matice slovenskej (dnes SNK), kde bola rozptýlená medzi jednotky ďalších rehoľných knižníc. Svedčí o tom napr. skutočnosť, že jednotlivé exempláre hlasových zošitov významnej päťzväzkovej súbornej tlače Novi Thesauri Musici (1568),[30] pôvodne zachované v knižnici bratislavských františkánov, aktuálne v SNK, sú zaradené od seba výrazne vzdialene.[31]

           Pozoruhodná korešpondencia prof. D. Orla sa zachovala aj ohľadne snahy získať hodnotné hudobné pamiatky z viacerých regiónov Slovenska. Ako vzorový príklad možno uviesť Spiš, mesto Levoču, kde Orel prejavil záujem získať hudobniny z evanjelickej cirkevnej obce. Bolo mu jasné, že našiel vzácne pamiatky z obdobia baroka, ale zo strany evanjelického presbyterstva bola prejavená nedôvera a nesúhlas s odsunom hudobnín. Povolené bolo iba požičanie pamiatok na polročné obdobie, poistené osobitnou požiadavkou a to zárukou Akademického senátu UK.[32] Počas trvania výpožičky sa vyhotovili fotokópie,[33] ktoré sa stali nosnou výskumnou témou pre príslušníkov viacerých generácii hudobných historikov na Slovensku,[34] resp. ich časť pochádzajúca zo 17. a 18. storočia. Sú významnou zásobnicou výskumných tém aj dnes na Katedre hudobnej vedy (dnes Katedry muzikológie) FiF UK i ÚHV SAV v Bratislave.[35]

      V 60-tych a 70-tych rokoch 20. storočia postavenie Katedry hudobnej vedy na FFUK bolo zložité a  nekompetentne sa zasahovalo aj do fungovania seminárnych knižníc pri jednotlivých katedrách zo strany vedenia fakulty. Neušetrili ani D. Orlom vybudovanú hodnotnú knižnicu, ktorú možno považovať za prvú špecializovanú hudobnovednú knižnicu na Slovensku.[36] Najmä hymnologický výskum bol dotovaný najlepšiou literatúrou a slúži pre záujemcov pri výskume tejto problematiky až do súčasnosti.[37] Z vedeckej školy D. Orla hymnologickú tému riešila Zdenka Bokesová.[38] Aj  K. Hudec, keď stál na čele Seminára pre hudobnú vedu FiF UK, podporoval vznik podobných tém. Pre slovenský hymnologický výskum významným medzníkom bola publikovaná záverečná práca Ladislava Burlasa roku 1954, kde predstavil tlačené evanjelické a katolícke spevníky zo 17. storočia, určené pre slovenské cirkevné spoločenstvá spolu s obšírnou notovou prílohou.[39] Táto problematika sa rozvíjala na Katedre hudobnej vedy FiF UK aj pod vedením externého pedagóga Richarda Rybariča z ÚHV SAV a pokračovalo sa najmä po roku 1989.[40] Postupne popri záujmu literárnych vedcov, ktorí sa zaoberajú textovou stránkou repertoára domácich spevníkov, aj hudobné aspekty bola riešené odborne na úrovni doby.[41]

          V oblasti hymnologického výskumu máme na Slovensku horšiu východiskovú situáciu, najmä čo sa týka dostupnosti prameňov. Po roku 1948 až do roku 1989 boli cirkevné knižnice a archívy v útlme, neboli verejnosti prístupné, nedisponovali odborne školenými pracovníkmi a ich knižné jednotky a pramene chátrali, v horšom prípade sa aj strácali. Vstup do nich mali pracovníci Matice slovenskej, ktorí sa žiaľ, nesprávali vždy profesionálne. Napr. svojvoľne disponovali so vzácnymi prameňmi, ktoré sa našli vo väzbách tlačených kníh. Smutný osud postihol napr. zlomok tzv. Spevníka z Hôrky, ktorý sa po rôznych peripetiách nakoniec ocitol v dezolátnom stave na pôde SNM-HM, kde bol taktiež neodborne reštaurovaný.[42] Za posledných 30 rokov sa situácia v cirkevných historických knižniciach a archívoch významne nezmenila až na niektoré výnimky.[43]

           

Spolupráca a spoločné vedecké projekty od 50-tych rokov 20. storočia smerom do súčasnosti

 

Cieľom tejto štúdie nie je v celej šírke načrtnúť spoluprácu a spoločné projekty spomínaných troch bratislavských inštitúcii, od 50-tych rokov 20. storočia s presahom do 21. storočia. Na tomto mieste sa sústredíme na výber z ich činností, kde bola prítomná spolupráca, bez nároku na úplnosť a obsiahnutie všetkých ich aktivít. Bilancia výsledkov práce hudobných historikov za uplynulých 100 rokov na prvý pohľad vyznieva ako úspešná.[44]Viaceré spoločensko-politické zmeny počas 20. storočia ale priniesli aj zabrzdenia a zásadné prekážky, ktorých prekonanie stálo – viacerých jednotlivcov ako aj pracovné kolektívy – nemalé ľudské úsilie. 

D. Orel ešte pred odchodom do penzie bol v roku 1938 nútený opustiť územie Slovenska kvôli českej národnosti v čase fašizmu. Počas jeho pôsobenia zhromaždené hudobnohistorické pramene zo Seminára pre hudobnú vedu FiF UK putovali z inštitúcie do inštitúcie.[45] Ním vybudovaná hodnotná hudobnovedná knižnica bola niekoľkokrát premiestňovaná.[46] Od roku 1939 Konštantín Hudec (1901 – 1952), príslušník vedeckej školy D. Orla, v novovzniknutej politickej situácii na čele Seminára pre hudobnú vedu, musel znášať nemalé útrapy. Najmä po roku 1948 sa spochybňovala jeho kompetencia, nakoľko mal aj teologické vzdelanie. Po jeho smrti bol poverený vedením Seminára pre hudobnú vedu Jozef Kresánek. Od roku 1953 na FiF UK určili pracovisku nový názov: Katedra hudobnej vedy (KHV). Nakoľko J. Kresánek nebol politicky angažovaný, napriek jeho vysokej odbornosti, nepodarilo sa mu udržať samostatnosť pracoviska. Najprv sa stali subkatedrou Katedry vied o umení a koncom 50-tych rokoch 20. storočia sa spojili s Katedrou hudobnej výchovy, ktorá bola pôvodne na Vysokej škole pedagogickej.[47] Popri pedagógoch zameraných na praktické predmety, pribudli aj kvalitní odborníci, napr. v osobe Eugena Suchoňa (1908 – 1993), Miroslava Filipa (1932 – 1973). Koncom 60-tych rokov sa na krátke obdobie podarilo Katedre hudobnej vedy získať samostatnosť na čele s Jozefom Kresánkom, ktorá vydržala iba do roku 1972. Po obsadení Československa vojskami Varšavskej zmluvy a následné politické udalosti v čase normalizácie, nepriali katedre bez „straníka“ a stala sa zase subkatedrou väčších celkov na FiF UK. Najprv bola súčasťou Katedry vied o umení a potom  od roku 1975 Katedry estetiky a vied o umení až do roku 1989. Po nežnej revolúcii, presnejšie od začiatku 90-tych rokov minulého storočia sa podarilo Katedre hudobnej vedy na FiF UK znovu získať samostatnosť, ktorú sa darí doteraz udržať vďaka kvalifikovaným garantom bakalárskeho, magisterského a doktorandského štúdia. 

       Vznik ÚHV SAV taktiež nebol bez zabrzdení. Ďalší Orlov odchovanec František Zagiba už počas druhej svetovej vojny roku 1943 sa usiloval toto pracovisko v Bratislave pod názvom „Hudobnovedný ústav“ rozvinúť,[48] ale po vojne z politických dôvodov emigroval do zahraničia. Riaditeľom tejto inštitúcie v rokoch 1951 – 1956 sa stal Zdenko Nováček (1923 – 1987), absolvent štúdia hudobnej vedy na Karlovej univerzite v Prahe. V danom období sa sústredil na výskum novších dejín hudby Slovenska.[49] Od roku 1953 bola táto inštitúcia začlenená medzi ústavy SAV s modifikovaným názvom Ústav hudobnej vedy (ÚHV). Začiatkom 70-tych rokov 20. storočia bol ÚHV SAV spojený s ďalšími spoločenskovednými ústavami a až po roku 1989 sa im podarilo znova sa osamostatniť. Napriek organizačným zmenám, ktoré sa počas uplynulého desaťročia na pôde SAV udiali, výskumnému kolektívu ÚHV SAV na čele s riaditeľkou Hanou Urbancovou, sa darí samostatnosť udržať, aktuálne ako verejná výskumná inštitúcia.[50]

          SNM-Hudobné múzeum, najmladšia zo spomínaných inštitúcií, je aktuálne dokumentačným, vedeckovýskumným a metodickým múzejným pracoviskom s celoštátnou pôsobnosťou. Svoju činnosť od roku 1965 začínali pod názvom: Slovenské národné múzeum Hudobné oddelenie Historického ústavu. Väčšiu samostatnosť na pôde SNM pracovisko získalo až od roku 1991 pod novým názvom: Slovenské národné múzeum Hudobné múzeum. Štatút vedeckého pracoviska získali roku 2011.[51] Na pôde tejto inštitúcie v 60-tych rokoch minulého storočia hudobno-dokumentačnú prácu s veľkým zanietením začal ambiciózny mladý kolektív hudobných historikov, absolventi Katedry hudobnej vedy FiF UK, reprezentanti vedeckej školy prof. Jozefa Kresánka.[52] Realizovali dôkladné terénne výskumy a zhromaždili úctyhodný počet rukopisných a tlačených hudobnín z cirkevných archívov a historických knižníc z viacerých lokalít Slovenska. Úspešne vytvorili Slovenský katalóg hudobnohistorických prameňov (SKHP) a priebežne sa zapojili aj do budovania medzinárodnej databázy hudobnohistorických prameňov v rámci Répertoire International des Sources Musicales(RISM). Aktuálne SNM-HuM pôsobí aj v sieti medzinárodných hudobno-dokumentačných inštitúcií International Association of Music Libraries, Archives and Dokumentation Centres (IAML). Podarilo sa taktiež sústrediť na pôde SNM-HuM jednu z najvýznamnejších zbierok historických a ľudových hudobných nástrojov v strednej Európe. Pôvodne táto štátna inštitúcia sídlila v reprezentatívnych priestoroch Bratislavského hradu. Počas komplexnom reštaurovaní tejto budovy boli presťahovaní do menej vyhovujúcich priestorov. Depozit dvoj- aj trojrozmerných prameňov, čiže rukopisných a tlačených hudobnín a hudobných nástrojov, je aktuálne mimo Bratislavy, v depozitári v Dolnej Krupej. Z priestorových dôvodov sa aj ich špecializovaná muzikologická knižnica  musela spojiť s centrálnou knižnicou SNM.[53]

          Úzka spolupráca týchto troch inštitúcii bola založená na jednotnom cieli a to skvalitniť hudobnohistorický výskum na Slovensku a dostať ho na európsku úroveň, aby sa stal rovnocenným partnerom zahraničných inštitúcií v medzinárodnom meradle. Približne v chronologickom slede sa možno zastaviť pri nasledovných spoločných projektoch.

          V 50-tych rokoch 20. storočia najúspešnejším spoločným výstupom bola kolektívna publikácia Dejiny slovenskej hudby (1957), kde autormi jednotlivých kapitol boli vedeckí pracovníci ÚHV SAV a pedagógovia Katedry hudobnej vedy FiF UK. Spolu s troma editormi (Ladislav Burlas, Ladislav Mokrý, Zdenko Nováček[54]) pozostával autorský kolektív z dvanástich hudobných historikov. Okrem štyroch príslušníkov staršej generácie,[55] boli väčšinou zastúpení čerstvými absolventmi Katedry hudobnej vedy FiF UK,[56] ktorí pokračovali v terénnych výskumoch po Slovensku a dokázali pramennú základňu vo významnej miere obohatiť v porovnaní so syntetickou prácou Konštantína Hudeca Vývin hudobnej kultúry na Slovensku z roku 1949.[57] Po uplynutí necelých 40 rokov od vzniku publikácie Dejiny slovenskej hudby, aj pri realizácii ďalšej jednozväzkovej kolektívnej syntetickej práci ÚHV SAV s totožným názvom v roku 1996 a pod editorským vedením Oskára Elscheka, prispela do nových Dejín slovenskej hudby aj Katedra hudobnej vedy FiF UK.[58] V týchto kolektívnych syntetických prácach sa uplatnili aj výsledky záverečných prác študentov KHV FiF UK. Podobne ako bol Jozef Kresánek na čele obidvoch spomínaných pracovísk počas 50-tych rokoch 20. storočia pri realizácii prvej kolektívnej syntetickej publikácie o dejinách slovenskej hudby, tak v porovnateľnej situácii bol aj Oskár Elschek na konci 20. storočia. Zastával pozíciu vedúceho katedry KHV FiF UK v rokoch 1990 – 1997 a zároveň bol aj riaditeľom ÚHV SAV v Bratislave.          

          Úzke odborné a vedecké prepojenie sa zabezpečilo aj prostredníctvom pedagogického pôsobenia bývalých úspešných absolventov na Katedre hudobnej vedy FiF UK, ktorí pôsobili na ÚHV SAV a v SNM-HO-HÚ, resp. v SNM-HuM. Napr. od 60-tych rokov 20. storočia v ÚHV SAV v oblasti hudobnohistorického výskumu sa vytvorila spolupráca prostredníctvom Richarda Rybariča (1930 – 1989), ktorý externe vyučoval predmet „Hudobná paleografia“ na KHV a od 70-tych rokoch aj „Dejiny slovenskej hudby“. Ďalší predmet „Hudobnú historiografiu“ zo SNM-HO-HÚ externe prednášala Darina Múdra a potom aj „Dejiny slovenskej hudby“, keď bola vedeckou pracovníčkou ÚHV SAV začiatkom 90-tych rokov 20. storočia. Z hudobných historikov ÚHV SAV na KHV FiF UK krátkodobo pôsobili aj Pavol Polák a Ladislav Kačic v 90-tych rokoch 20. storočia.[59] Po roku 2000 prednášala Eva Veselovská z ÚHV SAV o aktuálnych úlohách výskumu stredovekej hudby na Slovensku, bývalá úspešná absolventka KHV FiF UK. Učila študentov v rámci všetkých troch stupňoch hudobnovedného štúdia.

          Vzájomná výpomoc fungovala medzi ÚHV SAV a KHV FiF UK aj prostredníctvom čiastkových úväzkov, keď na pôde Katedry hudobnej vedy FiF UK dlhodobejšie pôsobili vedeckí pracovníci SAV. Okrem už spomínaných hudobných historikov ÚHV SAV, pri príležitosti otvorenia možnosti kombinovaného štúdia hudobná veda a etnografia, Oskár Elschek z ÚHV SAV zastrešoval koncom osemdesiatych rokov 20. storočia predmety z oblasti etnomuzikológie. Spoločensko-politické zmeny, ktoré sa udiali  na rozhraní 80-tych a 90-tych rokov minulého storočia, pôsobenie O. Elscheka predĺžili a dostal sa do úlohy vedúceho Katedry hudobnej vedy na FiF UK. Šlo vtedy o významnú zmenu pre odbor hudobná veda, lebo po vyše 20 ročnom fungovaní ako oddelenie Katedry estetiky a vied o umení, sa podarilo roku 1990 získať naspäť samostatnosť. V novom životnom eláne bolo možné pokračovať v napĺňaní vedecko-pedagogických cieľov, vytýčených ešte Dobroslavom Orlom za prvej Československej republiky a Jozefom Kresánkom, dlhoročným pedagógom a vedúcou osobnosťou odboru hudobná veda. Práve J. Kresánek popri hudobnohistorických a systematických predmetoch na pôde KHV FiF UK presadzoval a aj prednášal etnomuzikológiu. Tento predmet po ňom na KHV prednášal O. Elschek a po roku 2000 z ÚHV SAV Hana Urbancová,[60] ako aj príslušníčky jej vedeckej školy, absolventky KHV FiF UK, Andrea Pelleová, Alžbeta Lukáčová. Celkove možno konštatovať, že pri výskume ľudovej hudobnej kultúry v prácach slovenských etnomuzikológov sme svedkami úzkeho prepojenia na prebiehajúce hudobnohistorické bádanie.[61]

          Výchovu mladých muzikológov na KHV FiF UK v Bratislave významne skvalitnila možnosť absolvovať odborné praxe na SNM-HO-HÚ, resp. SNM-HuM a na ÚHV SAV, ako aj dlhodobejšie brigádnické aktivity študentov pod vedením skúsených hudobných historikov. Vykonávali napr. katalogizáciu hudobných zbierok v rámci SKHP. Aj v súčasnosti sa aktívne zapájajú študenti do zviditeľnenia zachovaných hudobnohistorických prameňov SNM-HuM zadávaním údajov do medzinárodnej databázy RISM ako aj ďalších hudobnín z historických knižníc (napr. Levoča, Kežmarok) a cirkevných archívov (napr. Liptovský Hrádok, Nitra).[62]Ponúknuté boli aj atraktívne témy a konzultácie záverečných prác, vychádzajúc z hudobnohistorických prameňov, uložených v depozite ÚHV SAV a SNM-HO-HÚ (dnes SNM-HuM).[63] Voľbu študenta pre hudobnohistorickú tému pri riešení záverečnej práce mohli ovplyvniť aj pravidelné exkurzie v ÚHV SAV a SNM-HO-HÚ, resp. SNM-HuM v rámci predmetu „Hudobná historiografia“. Jednotliví odborníci týchto inštitúcii mohli študentom v priamom kontakte predstaviť pracovné metódy hudobného historika a zároveň na konkrétnych príkladoch mohli demonštrovať výsledky ich práce. Aj v rámci ďalších predmetoch – Hudobná paleografia, Dejiny slovenskej hudby – študenti KHV FiF UK mohli načerpať praktické skúsenosti s primárnymi hudobnohistorickými prameňmi obsahujúcimi staré notácie, ktoré boli zo spomínaných inštitúcii poskytnuté na študijné účely v podobe fotokópii a počas posledných desaťročí aj v digitalizovanej podobe.         

          Spolupráca dlhodobo pretrváva – od 80-tych rokoch 20. storočia s krátkodobými prerušovaniami – aj pri výchove doktorandov. Realizuje sa v rámci spoločnej odborovej komisie, či už na čele s ÚHV SAV, alebo – podľa rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky – na čele s univerzitným pracoviskom FiF UK. V rámci prednášok pre doktorandov bol dlhodobo aktívny predseda doktorandskej komisie Ladislav Burlas, riaditeľ ÚHV SAV v rokoch 1964 – 1988.

          Motivačne pôsobili po roku 2000 prednášky z oblasti starej hudby, uskutočnené pracovníkmi ÚHV SAV, ako aj SNM-HuM pre nastupujúce generácie študentov v doktorandskom štúdiu.[64] Od nich sa mohli dozvedieť o  pobytoch na zahraničných inštitúciách realizovaných v rámci projektu Erasmus, ako aj o skúsenostiach počas hudobnohistorických výskumov nielen v okolitých štátoch patriacich do roku 1989 do tzv. východného bloku Európy, ale aj v západných štátoch Európy. Prepojenia v oblasti doktorandského štúdia možno spomenúť aj vo vzťahu k SNM-HuM, nakoľko ich pracovníčky, bývalé absolventky KHV FiF UK, úspešne obhájili dizertačné práce v rámci externej formy doktorandského štúdia na ÚHV SAV, resp. na KHV FiF UK.[65]

          Po roku 1989 vznikla možnosť riešiť spoločné vedecké projekty (VEGA, APVV) orientované na hudobnohistorický výskum. Pokračujúcimi projektmi od začiatku 90-tych rokov v trvaní 20 rokov, sa darilo udržať permanentnú spoluprácu spomínaných troch bratislavských inštitúcií pri riešení hudobnohistorických tém týkajúcich sa problematiky starších dejín hudby na území dnešného Slovenska.[66] Popri publikovaných vedeckých prácach boli významnými výstupmi zo spoločných vedeckých projektov aj konferenčné podujatia. Postupne sa rozrástli na viacdňové stretnutia hudobných historikov s medzinárodnou účasťou z viacerých štátov Európy – z Čiech, Poľska, Maďarska, Rakúska, Nemecka, Slovinska, Talianska.[67] Existovala tu vzájomná podpora v organizačnom i finančnom zabezpečení týchto vedeckých konferenčných podujatí. Samozrejmá bola aj aktívna účasť vedeckých i vedecko-pedagogických zamestnancov zo všetkých troch spomínaných inštitúcií. Tematické zamerania konferencií väčšinou určovali vedúci prebiehajúcich vedeckých projektov a finančná podpora poskytovala aj Muzikologická asociácia Slovenskej hudobnej únie. Napr. z podnetu KHV FiF UK sa uskutočnili Sympóziá mladých muzikológov, ktoré začínali ako podujatia na národnej platforme a postupne počas 90-tych rokoch 20. storočia sa rozrástli na medzinárodné stretnutia v stredoeurópskom meradle. Aktuálne iniciatívu v organizovaní každoročných hudobnohistorických konferencií zo spomínaných troch inštitúcii si udržalo SNM-HuM.[68] Na ich pôde sa napr. v roku 2019 prezentovali výsledky spoločného vedeckého projektu APPV s názvom „Hudba v Bratislave“ pod vedením Jany Kalinayovej-Bartovej z Katedry muzikológie FiF UK.[69] Výsledky bádania predstavili okrem členov riešiteľského kolektívu aj hudobní historici a historičky zo Slovenska, Čiech, Rakúska, Maďarska a Severného Macedónska.[70]  

          Významným výstupom vedeckej spolupráce spomínaných troch inštitúcií je aj pramenno-kritická notová edícia Musicalia Istropolitana realizovaná na pôde KHV – KM FiF UK. Roku 2023 eviduje 16. výročie svojho založenia.[71] Podobne ako pri témach záverečných prác študentov, aj v prípade notovej edície viaceré zväzky vychádzali z rukopisných hudobnín 17. a 18. storočia uchovávaných v depozite SNM-HuM. Okrem sprostredkovania primárnych hudobnohistorických prameňov aj v redakčnej rade edičnej série Musicalia Istropolitana sú zastúpené pracovníčky ÚHV SAV i zo SNM-HuM.[72]  Taktiež recenzná podpora pri vydávaní jednotlivých zväzkov tejto edičnej série trvá permanentne.   

          Zo Slovenska bolo najintenzívnejšie do budovania celosvetovej databázy RISM (so sídlom v Nemecku) zapojené SNM-HO-HÚ, resp. aktuálne SNM-HuM. Počas 2. polovici 20. storočia jednotlivé národné centrály mohli získať prístup k tejto databáze iba po zaplatení pomerne veľkej finančnej čiastky. Aj v tomto smere sa spomínané tri inštitúcie zomkli a spoločne financovali kúpu RISM databázy v podobe CD ROM-u. Dôležitá bola podpora udržania kontinuity a pokračovanie prác na databáze RISM zo strany KHV FiF UK. Študenti a doktorandi KHV (KM) FiF UK suplovali prácu na zadávaní údajov do databázy RISM[73] a KHV poskytla priestor aj na školenia vedeným so špecialistom z RISM centrály z Frankfurtu nad Mohanom.

          Čím bližšie sme k súčasnosti, tým intenzívnejšie sa využíva aj v hudobnohistorickom bádaní počítačová gramotnosť. Informačné technológie významne urýchľujú prácu aj výskumníkom pracujúcim v spoločenskovedných špecializáciách. Cenné skúsenosti, ktoré si odnášajú študenti KHV, resp. KM FiF UK pri katalogizačných prácach nielen do SKHP, ale najmä do medzinárodnej databázy RISM, im otvárajú nové možnosti metodologického prístupu a najmä umožňujú prácu s tlačenými a rukopisnými hudobninami, ktoré sa nachádzajú často ďaleko od ich pôsobenia. Digitalizácia hudobnohistorických prameňov na pôde špecializovaných inštitúcii v celosvetovom meradle umožní pohotovo zvládnuť porovnávací výskum, ktorý v minulosti  bol časovo a finančne náročné zabezpečiť. Nastupujúce generácie hudobných historikov v rámci magisterského, ako aj doktorandského štúdia na FiF UK, majú možnosť priebežne sa zapojiť do budovania SKHP s presahom do medzinárodnej on-line dostupnej celosvetovej databázy RISM.[74] Dostávajú tak príležitosť rozvíjať svoje IT zručnosti a zároveň sa oboznámia s počítačovými riešeniami, ktoré aktuálne využívajú spoločenskovedné odbory. Pozoruhodným počinom je databáza stredovekých prameňov „cantus.sk“, budovaná pod vedením vedeckej pracovníčky Evy Veselovskej na ÚHV SAV, spracovanie ktorej zodpovedá odborne i úrovňou uplatnenia informačných technológií celosvetovým štandardom.[75] Taktiež poskytuje príležitosť doktorandom získať skúsenosti nielen pri využívaní poznatkov sústredených v databáze, ale aj s pracovnými úlohami a postupmi, ktoré zabezpečuje poskytovateľ. Inštitucionálne sú podchytené aj prebiehajúce terénne výskumy študentov KHV, resp. KM FiF UK, ktorí z regiónu, odkiaľ pochádzajú, si môžu zvoliť témy svojich záverečných prác.[76] Nimi objavené hudobné zbierky pod odborným vedením Miriam Lehotskej-Das (SNM-HuM), dostávajú priestor na spracovanie aj do národnej (SKHP) i medzinárodnej databázy hudobnohistorických prameňov (RISM).   

 

Záver

Po vzniku Seminára pre hudobnú vedu na FiF UK v Bratislave (1921) výskum hudobnohistorických pamiatok zo starších hudobných dejín a hudobnej kultúry vo významnej miere rozvíjal samotný Dobroslav Orel, zakladateľ SHV, spoločne s absolventmi jeho vedeckej školy. Úzke prepojenia na české a moravské štátne inštitúcie boli prítomné predovšetkým v 20-tych a 30-tych rokoch 20. storočia na pôde novovzniknutej Československej republiky. V zhode s vedeckým zameraním D. Orla, ktorý spájal v jednej osobe teológa a zároveň aj hudobného vedca, najprv dominoval záujem o cirkevnú hudbu. Svedčia o tom riešené témy záverečných prác na SHV a vo veľkej miere aj na pokračujúcej KHV FiF UK.[77] Postupne od 50-tych rokoch 20. storočia získali priestor aj hudobnohistorické témy so svetskou tematikou, ako aj témy z oblasti systematickej hudobnej vedy a etnomuzikológie.[78]

          Do pokračujúceho hudobnohistorického výskumu starších dejín hudby popri absolventoch KHV FiF UK v Bratislave intenzívne prispeli aj hudobní historici, ktorí hudobnovedné vzdelanie získali na pôde iných univerzít Československa, napr. v Prahe, Brne, Ústi nad Labem alebo na pôde iných univerzít v zahraničí – v Nemecku, Rakúsku, Poľsku, Taliansku, atď.[79] Úspešných výskumníkov v oblasti hudobnej histórie sa darilo vychovať aj na pôde Pedagogických fakúlt viacerých univerzít na Slovensku, ako aj na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.[80]

          Prácu hudobných historikov na ÚHV SAV ako na KHV-KM FiF UK v minulosti i v súčasnosti charakterizuje úzka spolupráca so špecialistami z oblasti spoločenských vied – s historikmi, archivármi, jazykovedcami, teológmi, odborníkmi z oblasti knihovedy, z vedy o výtvarnom umení, atď. Postupne sa zintenzívnili kontakty a spolupráca aj s ďalšími susednými národnými muzikologickými ako aj spoločenskovednými inštitúciami. Interdisciplinárny prístup a medzinárodné kontakty charakterizujú aj pracovné aktivity na SNM-HO-HÚ, resp. SNM-HuM od ich založenia v 60-tych rokoch 20. storočia smerom do súčasnosti.

     Po roku 2000 významnou súčasťou práce hudobných historikov na Slovensku sa stala aj využitie informačných technológii. Okrem poznatkov získaných z rôznych špecializovaných on-line databáz sa darí aj na domácej pôde, konkrétne na ÚHV SAV, prispieť do tohto celosvetového trendu s databázou stredovekých notovaných prameňov „cantus.sk“. V duchu týchto aktuálnych trendov doby prebieha aj v SNM-HuM intenzívna digitalizácia hudobnohistorických prameňov v záujme ich pohotovej dostupnosti.

          Ku skvalitneniu vedeckých výkonov na pôde spomínaných troch inštitúcií jednoznačne prispela ich ochota spojiť pracovné úsilie v záujme zvládnutia náročných úloh v oblasti hudobnohistorického bádania. Či už pri príprave kolektívnych syntetických publikáciách o dejinách hudby a hudobnej kultúry Slovenska, na riešení štátom podporovaných vedeckých projektoch, pri organizovaní medzinárodných vedeckých konferenčných podujatí, ako aj pri vydávaní notových pramenno-kritických edičných titulov, atď. Spoločné pracovné úsilie prinieslo výsledky, ktoré oprávnene zaraďujú slovenských hudobných historikov medzi úspešné vedecké kolektívy pôsobiace v strednej Európe.

 

Skratky

APVV – Agentúra na podporu vedy a  výskumu

cit. – citované

FiF UK – Filozofidká fakulta Univerzity Komenského

HTF VŠMU – Hudobná a tanečná fakulta Vysokej školy múzických umení,  Bratislava                     

IT – Informačné technológie

KHV FiF UK – Katedra hudobnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského                       

KM FiF UK  – Katedra muzikológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského                       

RISM – Répertoire International des Sources Musicales

SAV – Slovenská akadémia vied

SHV FiF UK – Seminár pre hudobnú vedu Filozofickej fakulty Univerzity Komenského                         

SKHP – Súborný katalóg hudobnohistorických prameňov

SNK Martin – Slovenská národná knižnica, Martin

SNM-HO-HÚ – Slovenské národné múzeum Hudobné oddelenie Historického odboru, resp. ústavu (od roku 1969)

SNM-HuM – Slovenské národné múzeum-Hudobmé múzeum  

UK – Univerzita Komenského

ÚHV SAV – Ústav hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied

VEGA – Vedecká grantová agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu

               Slovenskej republiky a Slovenskej akadémie vied

 

Štúdia je súčasťou projektu VEGA č. 1/0331/20 – 23 „Hudobné fondy z kostolných chórov na území dnešného Slovenska zo 17. a 18. storočia – pramenno-kritický výskum a edícia prameňov“.

 

[1] Pozri CHALUPKA, Ľubomír: 80 rokov Katedry hudobnej vedy na FFUK. In: Slovenská hudobná veda (1921 – 2001) minulosť, súčasnosť, perspektívy. Ed. Ľubomír Chalupka, Bratislava: STIMUL, 2001, s. 9 – 31.

[2] O vzniku a začiatkoch pôsobenia ÚHV SAV pozri on-line  <http://uhv.sav.sk/ustav/historia/> alebo <https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=ins-org-ins&institute_no=48> [cit. 4. 5. 2023].

[3] O týchto medzníkoch počas pôsobenia SNM-HO-HÚ a SNM-HuM pozri on-line: <https://www.snm.sk/?hudobne-muzeum-historia-muzea> [cit. 4. 5. 2023].

[4] Používame umenovednú terminológiu na označenie jednotlivých časových období a nie termíny zaužívané vo všeobecnej histórii.

[5] Pozri heslo v publikácii Slovenský biografický slovník (od roku 833 do roku 1990), zv. IV. Ed. Štefan Valentovič, Martin: Matica slovenská, 1990, s. 345; JANEK, Marián: Dobroslav Orel – muzikológ, hudobný pedagóg, osvetový pracovník. Banská Bystrica: Pedagogická fakulta, Univerzita Mateja Bela, 2007. Pozri tiež Registratúrne stredisko Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, fond „Osobné spisy – D. Orel“.

[6] Napr. rukopis Melodiarium Anny Szirmay-Keczerovej  pochádzajúci z prvej polovice 18. storočia v Matici slovenskej si všimol J. Kresánek. Kompletnú pramenno-kritickú edíciu pamiatky publikoval  v rokoch 1967, 1983. Pozri Melodiarium Annae Szirmay-Keczer. Ed. Jozef Kresánek, (= Fontes Musicae in Slovacia 1), Praha – Bratislava: Štátne hudobné vydavateľstvo, 1967; Bratislava: OPUS,  21983.

[7] Napr. HAAN, Ľudovít: Cithara sanctorum, jeji historia, její průvodce a tohto spolupracovníci. V Pešti, Tiskem Viktora Horňanského, 1873; MOCKO, Ján: Historia posvätnej piesne slovenskej a historia kancionálu. Liptovský Svätý Mikuláš: Tranoscius, 1909. Pozri tiež rukopisne zachovanú prácu katolíckeho farára KMEŤ, Andrej: Prostonárodné vianočné piesne (1863). [I.], [II.]. Ed. Hana Urbancová, (= Monumenta Musicae Slovacae), Bratislava: Hudobné centrum, 2007, [2015].

[8] BOGISICH, Mihály: Cantionale et passionale Hungaricum. Societatis Jesu, residentia Turocensis. XVII. századbeli kath. Énekgyűjtemény [A XVII. storočia pochádzajúci katolícky spevník]. In: Értekezések a Nyelv- és Széptudományok köréből, zv.10, 1882, č. 8, s. 3 – 47.

[9] BARTALUS, István: Bakfark Bálint lantvirtuóz és zeneköltő és Eszterházy Pál egyházi zenekölteményei [Lutnový virtuóz a skladateľ Bálint Bakfark a cirkevné kompozície Pála Esterházyho]. Budapest: Magyar Tudományos Akadémia Könyvkiadó Hivatala, 1882.

[10] Napr. periodiká ako Századok, Magyar Könyvszemle, Magyar Történelmi Tár.

[11] Napr. PÓR, Antal: A pozsonyi társaskáptalani egyház énekesgyűjteménye 1616-ból [Cirkevná hudobná zbierka kapituly z mesta Pozsony (dnes Bratislava) z roku 1616)]. In: Történelmi Tár, 1885, č. 4, s. 782.

[12] Pozri katalóg výstavy SZTANKÓ, Béla: Zene [hudba]. In: Az 1896. évi kiállítás eredményei 5 [Výsledky výstavy z roku 1896 5]. Ed. Sándor Matlekovits, Budapest: Pesti Könyvnyomda Részvény-Társaság, 1898.

[13] Napr. tzv. Levočský tabulatúrny zborník, ktorý dnes je známy pod názvom  Pestrý zborník. Táto pamiatka zaujala pozornosť maďarských bádateľov na rozhraní 19. a 20. storočia. Pokračujúci výskum na Slovensku – Antonín Hořejš, Ladislav Mokrý, Ladislav Kačic – prehĺbil poznatky o pamiatke a roku 2005 bola zverejnená pramenno-kritická edícia: Pestrý zborník / Tabulatura Miscellania. Ed. Ladislav Kačic, (= Monumenta Musicae Slovacae), Bratislava: Hudobné centrum, 2005.

[14] ADLER, Guido: Umfang, Methode und Ziel der Musikwissenschaft. In: Vierteljahrsschrift für Musikwissenschaft 1 (1885), s. 5 – 20.  Pozri tiež BOISITS, Barbara: Adler, Guido [heslo]. In: Oesterreichisches Musiklexikon online. Zost. Rudolf Flotzinger. Pozri on-line: <https://dx.doi.org/10.1553/0x0001f65d> [cit. 24. 5. 2023]. Pozri tiež REITTEREROVÁ, Vlasta: Korespondence Guida Adlera a Dobroslava Orla. Svědectví vztahu učitele a žáka. In: Musicologica Slovaca 7 (33) (2016), č. 1, s. 94 – 131.

[15] Pozri Registratúrne stredisko Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, fond „Osobné spisy – D. Orel“.

[16] Tamže.

[17] Trezor je teraz majetkom ÚHV SAV v Bratislave.

[18] Vyhotovenie fotokópii mala na starosti Anna Dočkalová (1887 – 1949), ktorá s prof. D. Orlom spolupracovala od roku 1930 a bola  aj dirigentkou Akademického speváckeho združenia na Univerzite Komenského v Bratislave. Pozri on-line: <https://is.muni.cz/el/1421/podzim2015/VH_700a/um/60533780/Dockalova_Anna_heslo_J_FILIP_428055.pdf>

[cit. 7. 5. 2023].

[19] Popri základné muzikologické práce najmä z problematiky hudobnej paleografie v nemeckom jazyku, napr. WOLF, Johannes: Handbuch der Notationskunde. 2 zv., Leipzig: Breitkopf und Härtel, 1913/1919; WAGNER, Peter: Neumenkunde. 2 zv., Leipzig: Breitkopf und Härtel, 1911/1912. Boli získané aj pramenno-kritické notové vydania, napr. v rámci Denkmäler der Tonkunst in Österreich motetá Jacoba Handla-Galla (Opus musicum v šiestich zväzkoch), atď.

[20] Od roku 1953 na FiF UK určili pracovisku nový názov: Katedra hudobnej vedy (KHV).

[21] Podrobnejšie pozri štúdie MÚDRA, Darina: Niekoľko poznámok o súčasnom stave a perspektívach hudobnohistorickej dokumentácie v ČSSR. In: Zborník materiálov Sympózium predstaviteľov hudobno-dokumentačných inštitúcií zo socialistických krajín. Ed. Muntág, Emanuel, (= Teória a výskum), Martin: Matica slovenská, 1978, s. 92 – 103; LEHOTSKÁ, Miriam: Slovenský katalóg hudobnohistorických prameňov (SKHP) a Répertoire International des Sources Musicales (RISM) ako podnecujúci fenomén hudobnohistorického výskumu. In: Hudobnohistorický výskum na Slovensku začiatkom 21. storočia I. Ed. Marta Hulková, Bratislava: STIMUL, 2007, s. 437 – 448.

[22] Ďakujem za poskytnutú informáciu hudobnej historičke PhDr. Darine Múdrej, DrSc. V prípade PhDr. Márie  Jany Terrayovej, CSc. ide o absolventku Masarykovej univerzity v Brne.

[23] Pracovný kolektív SNM-HO-HÚ v 60-tych rokoch 20. storočia pozostával z nasledovných hudobných historikov: Ľuba Ballová, Vladimír Čížik, Ivan Mačák, Darina Múdra.

[24] Pozri KALINAYOVÁ-BARTOVÁ, Jana (ed.): Sprievodca po zbierkovom fonde Hudobného múzea Slovenského národného múzea. Hudobné zbierky archívnej povahy 1965 – 2000. Bratislava: SNM-HuM, 2001.

[25] Pozri Dobroslav Orel (1870 – 1942). Príspevky k dejinám slovenskej hudby. Zost. Juraj Potúček, (= Dokumenty k dejinám slovenskej hudby 18), Bratislava: Ústav hudobnej vedy SAV, 1968.

[26] Pozri OREL, Dobroslav: Štúdium hudobnej vedy na Slovensku. In: Slovenský východ  19 (1937), č. 55, 7. marec.

[27] Napr. MÚDRA, Darina: Die Musik bei Pressburger Ursulinen vom Ende 17. bis Anfang 19. Jahrhunder. In: Musik der geistlichen Orden in Mitteleuropa zwischen Tridentinum und Josephinismus. Ed. Ladislav Kačic, Bratislava: Slavistický kabinet SAV, 1996, 1997, s. 213 – 232; SESTRIENKOVÁ, Iveta (ed.): Prelúdiá a fúgy. Organový zborník M. Márie Stanislavy von Seidlovej / Orgelbuch der M. Maria Stanislawa von Seidl. (= Musaeum Musicum), Bratislava: SNM-HuM, 1994.

[28] Napr. diplomová a dizertačná práca Lenky Bílikovej-Antalovej, diplomová práca Kataríny Ofúkanej. Pozri tiež ANTALOVÁ, Lenka: Hudobná kultúra uršulínok v Bratislave v 18. a 19. storočí. Bratislava: STIMUL, 2011.

[29] OREL, Dobroslav: Hudební památky františkánské knihovny v Bratislavě. In: Sborník Filosofické fakulty UK v Bratislavě 7 (1930), č. 59 (6), s. 5 – 91, (príloha 1 – 17).

[30] Novi Thesauri Musici. Ed. Pietro Ioannelli, Venetia: Antonio Gardano, 1568. (RISM B/I/1 15682-6).

[31] Svedčia o tom aj signatúry jednotlivých zväzkov: sign. Bap 13145 (cantus), Bap 26766 (tenor), Bap 975 (bassus).

[32] Pozri kópiu listu v Registratúrnom stredisku FiF UK, fond: Osobné spisy – D. Orel: Čj. 152./1925.

[33] Vyhotovené fotokópie z týchto hudobných pamiatok sa dostali do majetku ÚHV SAV v Bratislave.

[34] HULKOVÁ, Marta: Levočská zbierka hudobnín (16. – 17. stor.) ako viacgeneračná bádateľská úloha. In:  Hudobné pramene – kultúrne dedičstvo Slovenska. Ed. Edita Bugalová, Sylvia Urdová, Bratislava: SNM-Hudobné múzeum, 2011, s. 235 – 244.

[35] Prvý hudobný historik, ktorý sa venoval levočským hudobnohistorickým prameňom bol Antonín Hořejš, odchovanec Orlovej vedeckej školy. Ďalšie publikované práce pochádzajú od Ladislava Mokrého, Richarda  Rybariča, Ladislava Burlasa, Františka Matúša, Marty Hulkovej, Janky Petőczovej, Jany Kalinayovej-Bartovej, Ladislava Kačica, Michala Hottmara, Anny Kňažíkovej, Petra J. Martinčeka, Adriany Grešovej, atď. Pozri tiež on-line databázu záverečných prác KHV, resp. KM FiF UK: <https://fphil.uniba.sk/katedry-a-odborne-pracoviska/katedra-muzikologie/studium-a-prax/statnice-a-zaverecne-prace/> [cit. 29. 5. 2023].

[36] O viacnásobnom sťahovaní knižnice Seminára pre hudobnú vedu vypovedal Jozef Kresánek. Pozri CHALUPKA, pozn. 1, s. 14.

[37] Viaczväzkové hymnologické práce: KÜMMERLE, Salomon: Encyklopädie der evangelischen  Kirchenmusik, 4 zv., Gütersloh: C. Bertelsmann, 1888 – 1895; WACKERNAGEL, Philipp (Ed.): Das deutsche Kirchenlied von der ältesten Zeit bis zu Anfang des XVII. Jahrhunderts. 5 zv., Leipzig: B. G. Teubner, 1864 – 1877; BÄUMKER, Wilhelm: Das katholische deutsche Kirchenlied in seinen Singweisen. Von den frühesten Zeiten bis gegen Ende des siebzehnten Jahrhunderts. 4 zv., Freiburg im Breisgau: Herdersche Verlagshandlung, 1883 – 1911, atď.

[38] Pozri BOKESZOVÁ-HANÁKOVÁ, Zdenka: Hudba v díle Třanovského. In: Bratislava, časopis pro výzkum Slovenska a Podkarpatské Rusi 9 (1937), č. 4, s. 313 – 354.

[39] BURLAS, Ladislav: Duchovné piesne. In: Ladislav Burlas,  Ján Fišer, Antonín Hořejs: Hudba na Slovensku v 17. storočí. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1954, s. 52 – 95, notová príloha s. 209 – 344.

[40] Hymnologické témy riešila pod vedením Richarda Rybariča Marta Hulková (1978). Po roku 1989 pod pedagogickým vedením M. Hulkovej vznikli viaceré hymnologické záverečné práce: Peter Ruščin (1994),  Zlatica Kendrová (2000, PhD. 2010), Anna Hamadová (2006), Eva Kubincová-Makovíni (2012), Aranka Baltazárová-Bereková (2013), Adriana Grešová (2016, PhD. 2020). Pozri on-line databázu záverečných prác KHV FiF UK: <https://fphil.uniba.sk/katedry-a-odborne-pracoviska/katedra-muzikologie/studium-a-prax/statnice-a-zaverecne-prace/> [cit. 23. 05. 2023].

[41] Stala sa celoživotnou výskumnou témou bývalých absolventov KHV FiF UK, ktorí pôsobia na ÚHV SAV, konkrétne Peter Ruščin a na SNM-HuM Zlatica Kendrová. 

[42] Pozri HULKOVÁ, Marta: Spevník z Hôrky a spišské rukopisné spevníky zo 17. a 18. storočia. In: Musicologica historica I. Ad honorem Richard Rybarič. Ed. Janka Petőczová, Bratislava: Ústav hudobnej vedy SAV, 2011, s. 87 – 102.

[43] Napr. keď iniciatívy sa chopili zahraničné inštitúcie, konkrétne pracovníci Universitätsbibiothek Bielefeld z Nemecka v prípade Lyceálnej knižnice v Kežmarku. Pozri „Katalog der Zipser Bibliotheken“ on-line: <http://bes.ub.uni-bielefeld.de/cgi-bin/searches.cgi?func=smask&db=kesdb> [cit. 29. 5. 2023].

[44] Pozri on-line databázu Hudobného centra v Bratislave časť „Teoretici“ <https://hc.sk/o-slovenskej-hudbe/teoretici> 5. 6. 2023] s uvedením kompletnej bibliografie publikovaných prác hudobných historikov pôsobiacich na Slovensku v spomínaných inštitúciách.

[45] Najprv do depozitu ÚHV SAV a potom definitívne uloženie v inštitúcii SNM-HO-HÚ, dnes SNM-HuM.

[46] Pozri CHALUPKA, pozn. 1, s. 14.

[47] Tamže, s. 16.

[48] Hudobnovedný ústav bol medzi prvými vedecko-výskumnými pracoviskami Slovenskej akadémie vied a umení (1942 – 1953).

[49] Výsledky svojich výskumov publikoval v Dejinách slovenskej hudby (Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1957, s. 456 – 521), kde bol jedným z editorov tejto kolektívnej publikácie.

[50] O personálnom zložení vedenia ÚHV SAV od 50-tych rokoch 20. storočia až do súčasnosti pozri on-line: <http://uhv.sav.sk/ustav/historia/> [cit. 21. 5. 2023].

[51] Za poskytnuté informácie a dokumenty ďakujem riaditeľke SNM-HuM Edite Bugalovej.

[52] Ivan Mačák (1935 – 2016), Ľuba Ballová (1934 – 2019), Vladimír Čížik (1932 – 2017), Darina Múdra (1942 – ).

[53] Knižnica SNM-HuM bola premiestnená do hlavnej budovy SNM, Vajanského nábrežie č. 2 v Bratislave.

[54] O editorovi Zdenkovi Nováčkovi (1923 – 1986) pozri KARAFIÁT, Jan: Zdenko Nováček [heslo]. In: Český hudební slovník osob a institucí. Brno: Centrum hudební lexikografie, Ústav hudební vědy Filozofické fakulty Masarykovy univerzity, vedúci redaktor Petr Macek. Pozri on-line: <https://www.ceskyhudebnislovnik.cz/slovnik/index.php?option=com> [6. 5. 2023].

[55] Jozef Kresánek, Zdenko Nováček, Ernest Zavarský, Zdenka Bokesová.

[56] Ladislav Burlas, Alica Elscheková, Ivan Hrušovský, Ladislav Mokrý, Pavol Polák, Richard Rybarič, Jozef Šamko, Viera Šedivá.

[57] HUDEC, Konštantín: Vývin hudobnej kultúry na Slovensku. Bratislava: Slovenská akadémia vied a umení,  1949.

[58] CHALUPKA, Ľubomír: Vývoj po roku 1945. In: ELSCHEK, Oskár (Ed.): Dejiny slovenskej hudby. Od najstarších čias po súčasnosť. Bratislava: Ústav hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied; ASCO Art & Science, 1996, s. 273 – 322.

[59] Pavol Polák prednášal predmet „Dejiny hudobnej estetiky“ a Ladislav Kačic predmet „Dejiny slovenskej hudby“. Mgr. Ladislav Kačic, PhD. je absolventom VŠMU v Bratislave v roku 1974.

[60] Etnomuzikologička PhDr. Hana Urbancová, univerzitná profesorka s titulom DrSc., je absolventkou VŠMU v Bratislave roku 1980.

[61] Napr. ELSCHEK, Oskár: Oponická zbierka, jej štýlová charakteristika a vzťah k slovenskej ľudovej hudobnej tradícii. In: Hudobnovedné štúdie 7 (1966), s. 87 – 96; URBANCOVÁ, Hana: Vybrané kapitoly z dejín slovenskej etnomuzikológie. Bratislava: Ústav hudobnej vedy SAV, 2016. ISBN 978-80-89135-37-0

[62] V spomínanom období do medzinárodnej databázy RISM údaje o rukopisných hudobninách zadávali študenti a doktorandi, napr. Andrej Šuba, Peter Ján Martinček, Adriana Grešová, Margaréta Jurkovičová, Magdaléna Stýblová, Helena Zsilinszká, Barbora Uričová.

[63] Napr. témy vychádzajúc z hudobnohistorických prameňov uložených v ÚHV SAV, napr. Eva Pikorová, Marta Hulková, Róbert Dušátko, Elena Vaculová. Ďalej vychádzajúc z prameňov SNM-HO-HÚ, resp. SNM-HuM, napr. Pavol Danišovič, Ildikó Jandová-Schreiberová, Eva Katová, Lenka Bíliková-Antalová, Zuzana Poláková, Gabriela Šiková, Katarína Pečenkárová,  Marcel Jánošík, Katarína Ofúkaná, atď. Pozri tiež on-line zoznam obhájených záverečných prác na KHV – KM FiF UK: <https://fphil.uniba.sk/katedry-a-odborne-pracoviska/katedra-muzikologie/studium-a-prax/statnice-a-zaverecne-prace/> [cit. 5. 5. 2023].

[64] Napr. z ÚHV SAV Eva Veselovká, z SNM-HuM Zlatica Kendrová, Sylvia Urdová, atď.

[65] Napr. Jana Kalinayová-Bartová, Lenka Bíliková-Antalová, Zlatica Kendrová, Sylvia Urdová, atď.

[66] Jubilejný 20. rok sa zavŕšil vedeckou konferenciou roku 2010. Pozri konferenčný zborník v rámci 2. zväzku edičnej série KHV FiF UK: Hudobnohistorický výskum na Slovensku začiatkom 21. storočia II. Ed. Marta Hulková, Bratislava: STIMUL, 2010. Konferenčné zborníky boli zverejnené aj z ďalších hudobnohistorických podujatí riešených počas pokračujúcich VEGA projektoch, pozri Hudobnohistorický výskum na Slovensku začiatkom 21. storočia I. Ed. Marta Hulková, Bratislava: STIMUL, 2007.

[67] Pozri dvojčíslo ročenky Musicologica Istropolitana X. – XI. Ed. Marta Hulková, Bratislava: Stimul, 2011 – 2012 sa zverejnili témy z interdisciplinárnej a medzinárodnej konferencie, s akcentom na hudobnohistorický výskum 16. a 17. storočia, pri príležitosti 90 výročia založenia Seminára pre hudobnú vedu na FiF UK v Bratislave.

[68] Od roku 2011 z každoročných konferenčných podujatí vydávajú zborníky (od roku 2014 s názvom Malé osobnosti veľkých dejín, veľké osobnosti malých dejín). Pozri on-line: <https://www.snm.sk/?hudobne-muzeum-publikacie> [cit. 3. 5. 2023].

[69] Na čele projektu stála Doc. Jana Kalinyová-Bartová, PhD., ktorá do riešenia tohto APVV projektu zapojila spomínané 3 inštitúcie ako aj Katedru hudby PF Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a Katedru hudby PF Katolíckej univerzity v Ružomberku.

[70] Ide o konferenčný zborník: Hudba v Bratislave, príspevky k hudobnej regionalistike 6. Ed. Jana Kalinayová-Bartová, Eva Szórádová, Bratislava: Slovenská muzikologická asociácia, 2021. ISBN 978-80-8060-505-6

[71] V rámci pramenno-kritickej notovej edície Musicalia Istropolitana bolo v jedenástich radoch doteraz uverejnených 18 zväzkov. Pozri on-line na stránke KM FiF UK: <https://fphil.uniba.sk/katedry-a-odborne-pracoviska/katedra-muzikologie/nase-publikacie/musicalia-istropolitana/> [cit. 5. 5. 2023].

[72] Mgr. Edita Bugalová, PhD., Doc. PhDr. Jana Kalinayová-Bartová, PhD., Mgr. Miriam Lehotská-Das, PhDr. Darina Múdra, DrSc.,  Prof. PhDr. Eva Szórádová, PhD., Mgr. art. Peter Zajíček, PhD.

[73] Napr. Peter Ján Martinček, Adriana Grešová, Margaréta Jurkovičová.

[74] Študentské odborné praxe počas posledných rokoch, napr. Magdaléna Stýblová, Helena Zsilinszká, Barbora Uričová.

[75] Pozri on-line databázu s názvom Slovak Early Music Database – Cantus Planus in Slovacia <http://cantus.sk/> [cit. 5. 5. 2023].

[76] Napr. Andrej Šuba z Liptovského Hrádku, Magdaléna Stýblová z Nitry.

[77] Pozri zoznam obhájených záverečných prác na KHV – KM FiF UK on-line: <https://fphil.uniba.sk/katedry-a-odborne-pracoviska/katedra-muzikologie/studium-a-prax/statnice-a-zaverecne-prace>/ [cit. 5. 5. 2023].

[78] Tamže.

[79] V Prahe, napr. Jozef Kresánek, Zdenko Nováček; v Brne, napr. Jana Mária Terrayová, Ernest Zavarský, Edita Bugalová, Alena Kručayová; v Ústi nad Labem, napr. Boris Banáry. V Nemecku Ernest Zavarský, Karol Medňanský. Z príslušníkov mladšej generácie Rastislav Adamko v Poľsku, Jana Bednáriková v Taliansku. Od 90-tych rokov 20. storočia dlhodobejšie semestrálne pobyty mohli absolvovať na zahraničných univerzitách a inštitúciách študenti a doktorandi KHV-KM FiF UK zameraných na hudobnohistorický výskum  v Rakúsku, v Nemecku, v Poľsku, v Taliansku, atď.

[80] Napr. z absolventov Pedagogických fakúlt Slovenskej vysokej školy v Bratislave (František Matúš), Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (Emanuel Muntág), atď. Taktiež úspešní absolventi HTF VŠMU v Bratislave Ladislav Kačic, Jana Lengová, Anna Žilková, atď.

Musicologica · Musicologica 1/2023ISSN 1337-9070

Šéfredaktorka: Yvetta Kajanová

Redakcia: Mgr. Zuzana Ben Lassoued, PhD., Mgr. Monika Dorna, PhD.


Redakčná rada:

Prof. Stéphane Audard, PhD., Sorbonne Université, Paris Conservatory, Paris Cité University, Iremus-CNRS,Paris, France

Doc. Jana Bartová, PhD., Katedra muzikológie, Filozofická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava

Mgr. Jana Belišová, PhD., Katedra muzikológie, Filozofická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava

Mgr. Jan Blüml, PhD. Filozofická fakulta, Univerzita Palackého Olomouc, Česká republika

Prof. Luca Cerchiari, PhD., IULM-University of Languages and Communication, Milan, Italy

Mgr. Ondřej Daniel, PhD., Filozofická fakulta, Karlova Univerzita, Praha, Ústav svetových dejín, Česká republika

Prof. Peter Frost Fadness, Faculty of Performing Arts, Deparment for jazz, Dance, PPU and Music Production, University of Stavanger, Norway

Prof. PhDr. Marta Hulková, PhD., emeritný výskumník, Katedra muzikológie, Filozofická fakulta Univerzity Komenského

Prof. Yvetta Kajanová, PhD., Katedra muzikológie, Filozofická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava

Ass. Prof. Stefano Marino, Universita di Bologna, Department of the Arts, Italy

Petr Dorůžka, Český rozhlas, Praha, člen The World Music Charts Europe panel

Dr. Kinga Povedák, PhD. MTA-SZTE ‘Convivence’ Religious Pluralism Research Group (ELKH), Hungarian Academy of Sciences, Budapest, Hungary, University of Szeged, Departments of Ethnology and Cultural Anthropology), Hungary

Ass. Prof. Rüdiger Ritter, PhD. Technical University of Chemnitz, Institute for Cultural and Area Studies of East Central Europe

Prof. PhDr. Lubomír Spurný, PhD., Katedra muzikologie, Filozofická fakulta, Masarykova univerzita, Brno, Česká republika

Ass. Prof. Igor Pietraszewski, PhD., Institute of Sociology, University of Wroclaw, Poland

Ass. Prof. Marina Toffetti, Universita degli studi di Padova, Dipartimento dei Beni Culturali, Italy

Doc. Dr. Marcus Zagorski, PhD., Katedra muzikológie, Filozofická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava

Dr. Julijana Zhabeva Papazova, PhD., Ss. Cyril and Methodius University, Faculty of Music, Skopje, Macedonia

Doc. Mgr. Vladimír Zvara, PhD., Katedra muzikológie, Filozofická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava

 

Vydavateľ: Katedra muzikológie, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

Musicologica.eu © 2025 by  Yvetta Kajanová is licensed under CC BY 4.0 

Musicologica · Musicologica 1/2023 · ISSN 1337-9070