facebooktwittergoogle_plusredditpinterestlinkedinmail

Publikované: Konferencia: Európske jazzové osobnosti | Pondelok, 13. máj 2013, 20:54

Autor: | E-mail | Domovská stránka

Konferencia: Európske jazzové osobnosti

Konferencia Európske jazzové osobnosti, 22-24. apríla 2013, Bratislava, Slovakia

Jazz Appreciation Month

Katedra hudobnej vedy, Filozofická fakulta Univerzity Komenského, Gondova 2, 814 99 Bratislava

Výzva na zasielanie príspevkov

Európske jazzové osobnosti

Katedra hudobnej vedy FiF UK plánuje usporiadať medzinárodnú konferenciu, ktorá sa uskutoční v Bratislave v dňoch 22. – 24. apríla 2013. Konferencia bude zameraná na výskum jazzu v Európe v minulosti a v súčasnosti. Od roku 2001 Smithsonian Jazz Museum vo Washingtone oslavuje v apríli jazz ako mesiac jazzu (Jazz Appreciation Month-JAM), počas ktorého podnecuje záujem verejnosti o jazz a naša katedra sa chce zúčastniť na týchto oslavách.

Centrom pozornosti budú osobnosti – umelci, ich interpretačné, improvizačné a skladateľské schopnosti, ktoré predstavovali jedinečné hudobné kvality, umelecké vlastnosti, ktoré vytvorili zo štandardných remeselných schopností osobité umenie. Toto je dôležité   uvedomiť si najmä  v súčasnosti, ak chceme oddeliť gýč od umeleckých výtvorov, bežnú kaviarenskú produkciu od umeleckej alebo klubovej produkcie jazzu v Európe, jazz ako improvizačné umenie od iných typov improvizovanej hudby. Špeciálnu problematiku predstavujú schopnosti hudobníkov vnímať a produkovať jazz ako osobitú umeleckú formu hudobnej kultúry 20. storočia, schopnosť pochopiť a rozvíjať nové hudobné štýly v nadväznosti na vývoj jazzu v USA. Presadiť jazz a jeho šírenie na lokálnej a národnej úrovni v Európe, ktorá mala odlišné historické a umelecké tradície, nebolo vždy jednoduché. V komunistických štátoch za „Železnou oponou“  v období 1948 – 1989 boli propagácia a šírenie jazzu spojené s odlišnou kultúrnou ideológiou, ale aj kultúrnou politikou. Do akej miery vplývali ideologické a politické podmienky na formovanie resp. deformovanie umeleckej osobnosti? Aké boli a sú individuálne schopnosti hudobníkov v európskom jazze – hudobné, remeselné, umelecké a manažérske? Majú na vývoj európskeho jazzu vplyv iba hudobníci-jazzmeni alebo aj redaktori, vydavatelia, agenti, fotografi, teoretici, muzikológovia a poslucháči? V akých etapách prebiehal vývoj európskeho jazzu – medzi dvoma vojnami v podobe hot dance music a swingu, po vojne v štýle be bopu a neobopových tendencií,  od roku 1969 v jazzrocku a fusion music, v európskom ECM sounde, v miešaní klasických európskych foriem a ľudovej hudby? Aké boli politické predely a konzekvencie, vyplývajúce pre jazzových umelcov – politika Ždanova a odhalenie kultu osobnosti v roku 1956, maďarská kontrarevolúcia v roku 1956, studená vojna a vyhlásenie amerických politikov „jazzom dobijeme východnú Európu“, rozdelenie Nemecka Berlínskym múrom v roku 1961, turné Orchestra Benny Goodmana v Sovietskom Zväze v roku 1962, Pražská jar v roku 1968, vznik prvej nekomunistickej strany Solidarność v Poľsku v roku 1980, odchod jazzových hudobníkov do emigrácie, cenzúra hudobného života, decentralizácia ekonomiky a brzdenie hudobného trhu. Nová situácia, do ktorej sa dostáva európsky jazz vzniká po roku 1989, keď ekonomické, komerčné a globálne príčiny vplývajú na aktivity v európskom jazze (európski jazzmeni, ktorí sa v 70. a 80. rokoch sťahujú do USA kvôli presadeniu sa vo svetovom jazze, Jan Hammer, George Mráz, Miroslav Vitouš, Urszula Dudziak, Michal Urbaniak), konkurencie schopnosť európskeho jazzu po roku 1989 a jeho autonómnosť v konfrontácii s americkým jazzom, vstupovanie jazzu do globálneho sveta a premeny v 90. rokoch (Diana Krall). Otázkou zostáva, ktoré európske krajiny a osobnosti prispeli do vývoja fenoménu európskeho jazzu.

Výzva na zasielanie príspevkov  na túto konferenciu je otvorená pre skúsených ale aj mladých vedcov z rôznych vedeckých oblastí od muzikológie, kulturológie, sociológie, histórie, politológie…

Príspevky sa môžu týkať nasledovných oblastí:

  1. Sila osobnosti, talent, hudobné schopnosti, nezávislé od štýlu a umeleckej formy, ktoré vedú osobnosť k tvorbe závažných historických udalostí a počinov.
  2. Univerzálne jazzové štýly a ich rozvíjanie v Európe, tvorba nových foriem, smerov a štýlov v podobe ECM soundu, hľadaní spojenia klasickej hudby (európskej západnej hudby), experimentálnej hudby a ľudovej hudby (napríklad free jazz a jeho špecifická podoba v nemeckom jazze).
  3. Prieniky európskych jazzových hudobníkov, skupín a orchestrov do povedomia v zahraničí a v USA, problematika emigrácie – imigrácie, dvojitého občianstva.
  4. Špecifiká európskeho jazzu voči americkému, latinsko-americkému jazzu na príkladoch konkrétnych umeleckých osobností.
  5. Vplyv kultúrnej politiky na vývoj jazzu v jednotlivých európskych krajinách v rôznych historických obdobiach.

Pokyny:

  • Návrhy na príspevky zasielajte v abstraktoch v angličtine v rozsahu 350-400 slov, 5 kľúčových slov. Abstrakty a Vašu kontaktnú adresu pošlite v elektronickom súbore najneskôr do 15. decembra 2012 na kontaktnú adresu: E-mail
  • Uzávierka pre potvrdenie akceptovania abstraktu je 1. február 2013.
  • ďalšie informácie o podujatí nájdete na webovej stránke časopisu Musicologica.eu
  • rokovací jazyk: angličtina
  • Všetky príspevky budú publikované v zborníku alebo internetovom časopise Musicologica.eu