Luca Cerchiari: Storia del musical. Teatro e cinema da Offenbach alla musica pop (Cesty muzikálu. Od Offenbacha k pop music). Recenzia

Publikácia Cesty muzikálu (vydaná v novembri 2017 v talianskom vydavateľstve Giunti Editore/Bompiani) je najnovšou prácou z majstrovského pera talianskeho muzikológa, hudobného kritika a docenta milánskej univerzity Luca Cerchiariho. Cerchiari patrí v Európe k najväčším expertom v oblasti jazzovej a populárnej hudby, ich diskografie a produkcie a je autorom stoviek  článkov a kníh (spomeňme napr. Jazz a fašizmus, L’Epos, Palermo 2003; Miles Davis, Mondadori 2001/Feltrinelli 2013; a Eurojazzland, Northeastern University Press, Boston 2012).

V Cestách muzikálu Cerchiari podáva veľmi komplexný pohľad na tento principiálne divadelný žáner, ktorý sa preslávil na Broadway a nadobudol svetové uznanie s príchodom ozvučeného filmu. Autor označuje muzikál termínom „spettacolo totale“ (totálna show) a venuje pozornosť zrodu tejto originálnej a fascinujúcej formy predstavenia v newyorskej spoločnosti koncom 19. storočia a interetnickému melting potu, ktorý muzikál formoval.  Zároveň však poukazuje na spojitosť muzikálovej tvorby s európskymi kultúrnymi a hudobnými vplyvmi, ako napr. s francúzskou komickou operou Jacquesa Offenbacha, viedenskou operetou Johanna Straussa a Franza Lehára a takisto s music hall a hudobnou komédiou v londýnskom West Ende.

Monografia prináša najčerstvejšie poznatky a informácie a je fundovaným pohľadom na historické kroky muzikálu (od Black Crooka k Jesus Christ Super Star, od Florenza Ziegfelda ku West Side Story a od waltzu k pop music) ako žánru, ktorý – ako žiaden iný – dokázal zliať do perfektného celku nielen spievané a hovorené slovo, ale aj hudbu a tanec. Pozornosť je venovaná množstvu významných skladateľov, libretistov, textárov a výnimočných interprétov (napr. Cole Potter, bratia Gershwinovci, Richard Rodgers, Oscar Hammerstein II, Ginger Rogers a Fred Astaire), ktorí majú zásluhu na tom, že muzikál milovalo publikum na celom svete.

Publikácia je štruktúrovaná do 8 kapitol: 1. Pôvod hudobnej komédie na križovatke Londýn, Viedeň a Paríž; 2. Nástup scény na Broadway. Muzikál ako „totálna show“; 3. Zlatý vek americkej hudobnej komédie. Autori, producenti, vydavatelia; 4. Afroamerická hudobná komédia; 5. Smerovanie k Hollywoodu. Cesty muzikálu od divadla k filmu; 6. Partitúry, choreografie, réžie:  „integrovaný“ muzikál z obdobia po druhej svetovej vojne. 7. Pop-rock, neoklasicizmus a ďaľšie choreografické prístupy. 8. A opäť – medzi Londýnom a New Yorkom: megamusical a znovu oživenie.

Ako v prevažnej väčšine vedeckých prác, samotným kapitolám predchádza úvod. Cerchiari v ňom prináša stručnú analýzu historických počiatkov muzikálu a jeho vývinových etáp počas 150-ročnej existencie tohto žánru, ako aj jeho premien od divadelnej podoby ku filmovej, televíznej až po megamuzikál 21. storočia. Autor uvádza, že muzikál bol dlho považovaný za žáner viazaný len na USA s tým, že jeho vývin v Európe (predovšetkým na scéne v Londýne) bol tak trochu opomínaný. Cerchiari datuje vznik muzikálového žánru do r. 1866, kedy divadlo Niblo´s Garden na newyorskom Broadway uviedlo muzikál The Black Crook.

V úvode sú takisto partie venované hudobnej komédii ako nepochybnému predchodcovi muzikálu. Cerchiari tu zakomponoval aj rad historicky významných literárnych či divadelných titulov, ktoré sa zrodili v európskej kultúre a neskôr našli svoje adaptácie a transformácie v muzikálovej tvorbe. Napr. Shakespearova komédia Skrotenie zlej ženy sa stala podkladom pre Kiss Me, Kate Colea Portera (1948) a dráma Rómeo a Júlia bola tématickou inšpiráciou pre West Side Story Leonarda Bernsteina (1957). Hra Pygmalion od G. B. Shawa bola zas po adaptácii Alanom Jay Lernerom, Frederickom Loewem a André Previnom uvedená na scéne v Broadway s titulom My Fair Lady (1964).  Enormnú odozvu vo Francúzsku, Anglicku a napokon aj v USA malo tiež klasické dielo francúzskej veristickej literatúry Bedári (Les Miserables) z pera Victora Huga, ktoré transformovali Claude-Michel Schonberg a Alain Boublil do muzikálu s rovnakým titulom (premiérovaný v Paríži v r. 1980).

Autor uvádza, že finálna podoba muzikálu je výsledkom kreatívnej práce troch principiálnych autorov: skladateľa, textára a libretistu.

Ťažisko a koncept Ciest muzikálu ako i jednotlivé kapitoly kladú dôraz a korešpondujú s historickým vývinom muzikálovej tvorby. Cerchiari pristúpil k tomuto žánru z viacerých uhľov pohľadu a dokázal priniesť analýzu jeho jednotlivých zložiek (hudobnej, orchestrálno-aranžérskej, textovej, dejovej, scenáristickej, režisérskej a interpretačnej) v kontexte zložitých vývinových ciest a vplyvov, ktoré určovali smerovanie muzikálovej tvorby vo svete. Značná pozornosť je venovaná rôznorodým multi-etnickým vplyvom na muzikál, ktorý sa vyvinul na scéne v Broadway v New Yorku. Zmienky o hudobnej zložke muzikálovej tvorby a jej súvislostiach a inšpiratívnych podnetoch na jazzovú a rockovú hudbu je takisto veľmi hodnotným prínosom celého diela.

Záverečnú a pomerne veľkú časť publikácie tvorí veľmi bohatý a dôkladný zoznam diskografických (CD) a videografických (DVD) titulov, muzikálových piesní a tiež cenný chronologický prehľad muzikálových produkcií. Na oživenie svojej monografie Cerchiari zaradil menšiu obrázkovú prílohu dokumentujúcu vybrané momenty z histórie muzikálu.

Ten, kto sa už predtým stretol a mal možnosť prečítať si niektoré Cerchiariho diela, bude iste so mnou zdieľať spoločný názor, že ide o vysoko erudovaného autora, ktorý dokáže svojím síce náročným, ale brilantným literárnym štýlom strhnúť čitateľa. Cesty muzikálu ma o týchto Cerchiariho kvalitách opäť nesporne presvedčili.