Spiritualita v slovenskom rape Kali, Majk Spirit, Rytmus, Suvereno

Abstrakt:

Predmetom výskumu tejto štúdie je analýza fenoménu spirituality v slovenskej rapovej hudbe. Štúdia je rozdelená na dve hlavné časti. V prvej podávame stručný úvod do problematiky spirituality a rapovej hudby v zahraničí. Ústrednou témou je problematická definícia spirituality a jej pluralitný, synkretický a ambivalentný charakter v rape. V druhej časti skúmame spirituálne alúzie v podobe tém, myšlienok či motívov s cieľom poskytnúť prvú sondu tejto problematiky v slovenskom kontexte. Súčasťou tejto časti je aj spirituálna charakterizácia tvorby jednotlivých raperov vzhľadom na pôvod a typ spirituálnych alúzií. Vzhľadom na veľký počet rapových spevákov a skupín sa diskurzívne vymedzujeme na tvorbu štyroch známych slovenských raperov: Kaliho, Rytmusa, Majka Spirita a Suveréna.

Predmetom výskumu tejto štúdie je analýza fenoménu spirituality v slovenskej rapovej hudbe. Štúdia je rozdelená na dve hlavné časti. V prvej podávame stručný úvod do problematiky spirituality a rapovej hudby v zahraničí. Ústrednou témou je problematická definícia spirituality a jej pluralitný, synkretický a ambivalentný charakter v rape. V druhej časti skúmame spirituálne alúzie v podobe tém, myšlienok či motívov s cieľom poskytnúť prvú sondu tejto problematiky v slovenskom kontexte. Súčasťou tejto časti je aj spirituálna charakterizácia tvorby jednotlivých raperov vzhľadom na pôvod a typ spirituálnych alúzií. Vzhľadom na veľký počet rapových spevákov a skupín sa diskurzívne vymedzujeme na tvorbu štyroch známych slovenských raperov: Kaliho, Rytmusa, Majka Spirita a Suveréna.

Spiritualita v rape?

Výskumu spirituality v rapovej[1] hudbe na Slovensku nebola dosiaľ venovaná žiadna odborná pozornosť.[2] Situácia v zahraničí je o niečo lepšia, no podobne sme nútení konštatovať, že globálne je fenomén spirituality v rape málo prebádaným javom, ktorý si vyžaduje detailnejší a komplexnejší výskum. Tento výskum sa nezaobíde bez interdisciplinárnej kooperácie humanitných vied ako sú sociológia, muzikológia, teológia, filozofia, história či antropológia. Na tému spirituality v rape bolo v zahraničí napísaných niekoľko monografií, zborníkov a štúdií a literatúry na túto tému stále pribúda.[3] V našej diskurzívnej analýze spirituality v slovenskej rapovej hudby budeme vychádzať z metodológie, typológií a záverov, ktoré sú obsiahnuté v literatúre zahraničných odborníkov špecializujúcich sa na tento predmet. Hneď na úvod je potrebné objasniť, že akýkoľvek pokus o definovanie pojmu spiritualita naráža na viacero komplikácií. Prvým problémom je interdisciplinárny rozptyl každej definície tak extenzívneho pojmu ako je spiritualita. Jednotlivé vedné disciplíny ako psychológia, antropológia religionistika, teológia, literárna veda či filozofia pristupujú k spiritualite a jej výskumu odlišne. Aj v rámci týchto samostatných vedných disciplín nenájdeme de facto jednu homogénnu definíciu spirituality. Exemplárnym príkladom je veda o náboženstvách (religionistika).[4] Fundamentálnym spoločným znakom všetkých existujúcich definícií spirituality však ostáva idea zážitku s transcendentnom, ktorú nemožno detailne identifikovať, líši sa od človeka k človeku a to niekedy až do tej miery, že si tieto definície neraz aj vzájomne odporujú. Podľa Striženca dnešná spiritualita „je spontánny a osobný prejav spirituálneho života…Spiritualitu nemožno popisovať nezávisle od osôb, ktoré ju prežívajú.“[5] Odborníci rozlišujú medzi pojmami religiozita (nábožnosť) a spiritualita. Zatiaľ čo religiozita reflektuje „osobný a kladný vzťah človeka k náboženstvu (Bohu)”, ktorý je podporovaný náboženským cítením, jeho prejavmi, praktizovaním náboženstva vo verejnom i v súkromnom živote, spiritualita je skôr „individuálny jav, charakterizujú ho určité hodnoty (vo vzťahu k sebe, iným ľuďom, prírode, životu) a zdôrazňuje sa v ňom duchovná skúsenosť (najvyššou formou sú mystické zážitky). Spiritualita je nevyhnutným jadrom religiozity, avšak značne religiozitu presahuje.”[6] Zatiaľ čo na religiozitu sa zvykne nazerať ako na konfesne determinovaný jav, spiritualita je viac záležitosťou indivídua, jeho vnútorného prežívania bez bližšie špecifikovanej väzby na konkrétne náboženstvo, hoci to neznamená, že spiritualita nemôže z náboženstva prameniť.

V prípade rapovej hudby sme konfrontovaní v svetovom meradle s veľmi diferencovaným nazeraním na spiritualitu, na jej funkcie a hlavne na jej prejavy. Tradične sa spojenie rapu a spirituality vnímalo a dodnes ešte stále vníma ako oxymorické.[7] Rap sa v spoločnosti etabloval ako žáner rebélie, nespokojnosti a nekonvenčnosti, ktorého ústrednými témami sú anarchizmus, materializmus, násilie, amorálnosť, programové chvastúnstvo, hedonizmus či mamonárstvo.[8] Takéto reduktívne chápanie však prehliada viacero sociálnych a spirituálnych aspektov, ktoré rapová hudba obsahuje. Ako sme už v úvode uviedli, výskumu vzťahu spirituality a rapu sa v zahraničí doteraz nevenovala značná pozornosť. Ide o globálny a relatívne mladý fenomén, ktorý si vyžaduje ešte rozsiahly výskum. Napriek tomu zahraničný výskum už prišiel s niektorými tézami, ktoré možno aplikovať aj na výskum spirituality v rapovej hudbe na Slovensku.

 

Latentná a synkretická spiritualita

Jedným zo znakov spirituality, ktorému je potrebné hneď na úvod venovať pozornosť, je jej latentnosť. Zanfagna o tomto atribúte píše: „Lokalizácia „ducha“ v hip-hope je hra na skrývačku…“[9] Podobne ako v pop kultúre, aj v rape sa náboženské témy a myšlienky objavujú v explicitnej či implicitnej podobe.[10] Veľakrát ide len o náznak, napríklad v podobe mravného ponaučenia, symbolu, témy či sentencie, ktoré nadobudli funkciu kultúrneho stereotypu či toposu a už sa nepociťujú ako náboženské. Zo synchrónneho hľadiska majú dekoratívnu manifestačnú funkciu. Raper nimi ukazuje svoju sčítanosť či znalosť filozofie. Z diachrónneho hľadiska, ktoré zohľadňuje komplexne tvorbu a intertextovú nadväznosť jednotlivých skladieb tieto „spirituálne“ odkazy nadobúdajú hlbší význam a zapadajú do spirituálneho odkazu tvorby konkrétneho rapera. Neraz o týchto alúziách môžeme frivolne konštatovať, že ich „spiritualita“ zaniká v spleti vulgarizmov a plní len vyššie spomenuté funkcie. Ako príklad uvádzame slovenského rapera Rytmusa (vlastným menom Patrik Vrbovský). V Rytmusovej prvej tvorbe sa podobne ako u väčšiny začínajúcich raperov vyskytujú spirituálne odkazy len zriedka.[11] Do veľkej miery je to zapríčinené snahou o presadenie sa na rapovej scéne, kde sa začínajúci raperi skôr snažia presadiť podľa schémy – čím kontroverznejšie, tým väčšia popularita. Rytmusov prvý sólový album Bengoro (2006) neobsahuje žiadne texty, v ktorých by spevák manifestoval svoju spiritualitu ako to opačne vidíme v jeho neskoršej tvorbe. Nájdeme tu však zaujímavé alúzie na kresťanstvo, ktoré možno zaradiť do kategórie latentnej spirituality. Pieseň Prečo už svojím názvom a obsahom indikuje frustráciu subjektu nad ontologickými otázkami ako sú: utrpenie, zrada, choroba, pokrytectvo či absencia odpovedí na tieto otázky. Všetky sú formulované vulgárnou a subštandardnou lexikou, ktorá je typická pre celý album. V prvej polovici piesne Rytmus spieva o osude:

PREČO je ľudský osud taký nevyspytateľný

PREČO ťa dojebe aj keď si svojmu pánu verný.“[12]

Raper sa v týchto veršoch stručne zamýšľa nad nespravodlivým utrpením veriaceho človeka, ktorého viera ho nerobí rezistentným voči krutosti a nevyspytateľnosti života. Z textu nevyplýva, či sa subjekt sám štylizuje do role takéhoto nespravodlivo trestaného veriaceho ako to robí v neskoršej tvorbe (por. Rázny básnik 2, album Kráľ, 2009; Zatváram, album Krstný otec, 2016). Izolovane tento odkaz sám o sebe nereferuje o raperovej duchovnosti, no v kontexte vývoja jeho tvorby ide o príklon ku kresťanskej tradícií, ktorá ako si ďalej ukážeme, je jej spirituálnym zdrojom. Takéto fragmenty s duchovnou tematikou sú roztrúsené v textoch mnohých slovenských raperov bez toho, že by šlo na prvý pohľad o hlbšiu manifestáciu duchovna.

Vyššie uvedený citát z Rytmusovej skladby je príkladom aj ďalšieho významného atribútu spirituality v rapovej hudbe – synkretizmu. V rape sa stiera tradičná bariéra medzi sakrálnym a profánnym. Zanfagna hovorí o sakrálno-profánnej ideológii, „ktorá vidí sakrálne v profánnom“.[13] Rapoví speváci nemajú problém sakralizovať profánne a nachádzať spiritualitu v sekulárnom svete. Jon Michael Spencer hovorí o spiritualite bežného dňa.[14] Podobne charakterizuje rap (hip hop) aj Carter: „Hip hop je komunita, kde sa venuje pozornosť zložitosti života a existenciálnym rozporom. Je to miesto, kde sakrálne a profánne koexistuje vedľa seba a opisuje sa jak pozitívna, tak aj negatívna skúsenosť.“ [15] Ako vidíme z vyššie uvedených tvrdení, spiritualita v rape je veľmi ambivalentný a hybridný fenomén, ktorý v sebe zahŕňa viacero – na prvý pohľad odporujúcich kategórií.[16] Preto aj v slovenských rapových skladbách je raper schopný popri glorifikácii materializmu, egoizmu či sexuálnej neviazanosti poúčať poslucháča o morálke či odkazovať na posvätné texty. V hip hope ako subkultúre netvoria materializmus alebo hedonizmus opozíciu voči spiritualite, naopak, sú jej legitímnym prejavom. [17] Napríklad v skladbe Ži a nechaj žiť (album Nový človek, 2011) raper Majk Spirit nemá problém oslavovať svoje telo („silne telo, dvojmetrovy chlap“), hedonisticky ospevovať užívanie si života a peňazí („užívam si je mi hej / mám stále plné vrecká času habadej“), egoisticky zdôrazňovať svoje úspechy a samého seba („som päť hviezdny generál, vojnový veterán, ty! Šak ty nevieš ani pochodovať. / Salutuj, keď ma vidíš, pamätaj si, že Spirit je top a to sa nemusíme dohadovať“) a zároveň sa považovať za asistenta „najvyššieho“ („Keď ja som asistent, tak jedine najvyššieho“).

Synkretizmus sa prejavuje nielen na úrovni narúšania dichotómie sakrálne – profánne, ale aj na rovine náboženských tradícií. Tento typ synkretizmus je zreteľne prítomný v produkcii raperov Majka Spirita (vlastným menom Michal Dušička) a Suverena (vlastným menom Lukáš Lacko). Obaja speváci reprezentujú na Slovensku špecifický rapový žáner, tzv. conscious hip hop. Ide o žáner rapovej hudby, v ktorom ide o prezentovanie „uvedomelého spôsobu myslenia, poukázanie na negatívne vplyvy spoločnosti, či snaha o šírenie pozitívnych myšlienok, ktoré neoslovujú masy, no každého z ľudí ako samostatného jednotlivca.“[18] To sa odzrkadľuje aj na ich spirituálnej orientácií. Obidvaja speváci patria medzi raperov s  najvyšším výskytom spirituálnych odkazov a motívov na slovenskej rapovej scéne. U Majka Spirita sa inklinácia k spiritualizmu prejavuje už od prvého sólového albumu (Mladý rebel, 2010) až po posledné. Vo viacerých rozhovoroch sa spevák netají svojim záujmom o duchovnú, motivačnú a ezoterickú literatúru, na ktorú nájdeme v jeho textoch mnoho odkazov.[19] Signifikantným príkladom spirituálneho synkretizmu je úryvok zo skladby Hviezdy (album Nový človek, 2011), ktorá je enumeráciou významných osobností, ktoré nejakým spôsobom ovplyvnili Spiritov život a myslenie:

Gautama Siddhartha Buddha,
ten čo vypil pohár poznania až do dna.

Vystúpil zo sna, najvyššie spoznal,

potom sa vrátil aby všetkých tam pozval a dostal.


Ježiš, spasiteľ a učiteľ, Kristus bola chorá doba,
on bol pre ňu antivírus plus neni bez mínus.

Aj Boží syn musí niesť kríž,

dávaj lásku pomáhaj a svetlo ti poskytne skrýš.
Sokrates, povedz čo vlastne vieš,
okolo čoho je tá vata, povedz čo vlastne chceš.

Bol naozajstný filozof miloval múdrosť,

poznaj sám seba, inak všetko je hlúposť.
Osho, môj obľúbený duchovný guru,
už viem že smiech je to čo začína tú duchovnú vzburu.

A nový človek prišiel sem, aby stvoril novú zem,

každý deň je dobrý deň, milujem Zem.
Edgar Cayce, známi jak spiaci prorok,                                   

každý je malou súčasťou boh je celok.

Ži veselo a smelo, dotváraš veľké dielo,

nie si telo, čo má ducha, ale duch čo má telo.“

 

V tejto ódicky ladenej skladbe sa vedľa seba objavujú predstavitelia rôznych spirituálnych a filozofických svetonázorov: Budha, Ježiš, Sokrates, populárny indický filozof Osho[20] a špiritista Edgar Cayce.[21] Ako ukazuje tento príklad, Spirit sa nefixuje na konkrétnu konfesiu, ale implementuje do svojho svetonázoru prvky rôznych náboženských tradícií.[22] Najčastejšie sa inšpiruje tradíciou kresťanstva (všetci sme bratia, Ježiš Kristus, sme prach a do prachu sa vrátime, viera v nebeský život po smrti) a východnou tradíciou (budhizmus, hinduizmus, taoizmus – všetko je to v hlave, spoznaj sám seba, karma, sila prítomného okamihu).[23] Spiritov náboženský synkretizmus je výnimočný aj vtom ohľade, že ako jeden z mála sa vyjadruje pozitívne aj o islame, konkrétne o prorokovi Mohamedovi.[24] Všetky tieto synkretické atribúty sú prítomné aj v tvorbe rapera Suverena, ktorého texty však oproti Spiritovi ešte viac inklinujú k východnej tradícií a hnutiu New Age.

Kresťanská spiritualita

Popri náboženskom synkretizme sú raperi, ktorí sa prikláňajú primárne ku kresťanskej tradíci. Za rapera, ktorého tvorba obsahuje spirituálne odkazy kresťanskej proveniencie môžeme považovať už spomínaného Rytmusa. Na rozdiel od Spirita nemá Rytmusova spiritualita kontemplatívny či filozoficko-reflexívny charakter.[25] Zatiaľ čo v prvom albume Bengoro (2006) nájdeme len dva odkazy na kresťanstvo (Prečo, Rázny básnik), v ďalších albumoch ich počet rastie. V albume Fenomén (2011) popri ironických narážkach na vlastnú hriešnosť (skladba Fenomén) spevák spomína na svoje detstvo, izbu, prvú výplatu, návštevu pri mori a všetky tieto „obyčajné veci“ považuje za „boží dar“ (skladba Sám). V skladbách Noc patrí námBez mami a otca  nájdeme zmienku o pekle a nebi („peklo je v klube, nebo je tak blízko.“), o Ježišovom kríži na krku („vo svetle žiar, na krku s Kristom.“), o bratoch, sestrách a anjeloch („Večer za tmy, sestry s bratmi / my sme tí anjeli, stratení, nájdení.“) či viery v posmrtný život v nebi („keď ti bude smutno tak oni budú tam / keď budeš cítiť beznádej oni budú tam / oni čakajú na teba oni budú tam / oni čakajú na teba na teba.“). Alúzie na kresťanstvo vrcholia v albume Kráľ (2009) v rovnako pomenovanej skladbe, ktorá je celá akýmsi elegickým monológom rapera s bohom. Uvádzame krátky úryvok z piesne:

 

„Viem že si ale nikdy som Ťa nevidel

svet je zlý za to som Ťa aj nenávidel

po rokoch som zistil že nie si tomu na vine

ľudia ľudia pred Tebou tu holí stojíme

nechal si to na nás čo sami stvoríme

či Ťa budem uctievať alebo sa pokoríme

či budem žit bez Teba alebo sa pokloníme

či je to len cesta o ktorej teraz hovoríme

trvalo ti sedem dní aby si stvoril svet

ako sa to dá na to nepoznám odpoveď

Zem Slnko oheň vietor dokonalé dielo

život priestor všetko má svoj význam

všetko má svoje miesto

ako si to dokazál si kráľ vieš to

veľa krát sa pýtam či to neni iba v hlave

Boh je cesta ako prežiť v tomto stave

 

Si všemocný pravdivý záhadný krutý
si cesta si nádej si vesmír pre ľudí
si otec si kráľ ktorého sa nedá chytiť
si vedomie moc ktorá sa dá iba cítiť
si život si slnko si osud si smrť
si nebo si peklo si pánom si smršť
si začiatok konec si viera si čas
čo bolo pred Tebou to nevie nikto z nás.“[26]

 

Kresťanské echá v albume Kráľ odznievajú aj v ďalších piesňach. V skladbe Sága pokračuje ďakuje raper bohu za svoj talent („Boh mi dal talent ja mu ďakujem ja sa teším“); v polemicky ladenej piesni Verejný nepriateľ kritizuje slovenský národ, ktorý zradil Boha a seba („zradili ste BOHA, zradili ste sami seba,“) a vyzýva každého, kto ho súdi a odsudzuje „nech hodí do mňa kameň ten čo neni vôbec hriešny.“[27] Poslednou zmienkou v tomto albume je skladba Rázny básnik 2, v ktorej Rytmus vyjadruje svoje pevne presvedčenie, že „len boh pri ma bude / ta tu ostanem večne / odchádzam sám v klude“). V poslednom vydanom albume Krstný otec (2016) v skladbe Zatváram sa Rytmus priznáva k chvíľam v minulosti, keď sa mohol žalovať jedine Bohu („mladý utekal z domu / sťažovať nemal komu / dusil som to v sebe mohol sa žalovať len Bohu...“). V intímne ladenej skladbe Ďakujem na zozname osobností, ktorým spevák ďakuje za podporu nájdeme popri mnohých osobách aj boha („ďakujem bohu za tú silu všetko ťažké zvládnuť“). Okrem Rytmusovej tvorby, ktorú z hľadiska spirituálnych motívov a odkazov možno považovať za prioritne „kresťanskú“, nájdeme viacero kresťanských motívov, tém, sentencií či symbolov aj v tvorbe Spirita, Kaliho či Suverena. U Spirita sa fragmentárne vyskytujú už v prvých albumoch (Mladý rebel, Nový človek).[28] Pri tvorbe albumov Y psilon (White, Black) spevák uvádza, že zdroj inšpirácie hľadal v Biblii, ktorú v tomto období veľa čítal. Tomu nasvedčuje aj kvantitatívny nárast biblických alúzii v týchto dvoch albumoch.[29]

Kresťanské symboly a témy sú prítomné aj v rozsiahlom diapazóne textov rapera Kaliho (vlastným menom Koloman Magyary). Kali podobne ako Rytmus operuje primárne s kresťanskou sémantikou a okrem občasných zmienok o karme uňho nenájdeme odkazy na tradície ostatných náboženstiev. Zo spirituálneho hľadiska môžeme Kaliho tvorbu rozdeliť na dve línie. Prvú tvoria texty, ktoré sa vyznačujú náboženským antagonizmom, heretizmom a oslavou vlastného antikristovstva. Raper  v nich kritizuje kresťanstvo, jeho prax a  doktríny (hlavne katolícku cirkev a svedkov Jehovových), pokrytectvo kňazov, pedofilné škandály a Bibliu.[30] Často pertraktovaným motívom je deklarácia vlastného pádu, zapredania sa Diablovi a odmietnutie anjelských krídiel. V skladbe Zlý príklad (album Zlý príklad, 2016) Kali spieva:

 

Povedz mi prečo by som mal byť anjel,

keď oheň s pod zeme nám páli tie nohy.

Prečo by som mal byť svätec, keď ľudia

má nútia

aby som im ukázal rohy.

 

Prečo by som mal byť ten, ktorý ukáže

všetkým tým

čertom to skurvené svetlo.

Nechcem tie krídla pojebte si výhľad, ja

dávam kríž naopak ja som tu peklo.“

 

Na inom mieste v tejto piesni raper pokračuje v antikristovskom tóne: „Na nebi sa blýska, vidím tri čísla, / tri šestky, každá sa do hrude vtiskla.“ V  skladbe Je mi ľúto (album Koniec je nový začiatok, 2012) sa zmieňuje o tom, že Diabol je jeho stvoriteľom: „je mi ľúto, že diabol ma stvoril / a že je jediný, ktorého sa bojím.“[31] Táto časť Kaliho tvorby koreluje so všeobecným trendom v raperských piesňach kritizovať tradičné náboženstvá a poukazovať na ich subverzívny vplyv.[32] S touto tendenciou sa stretávame aj u Majka Spirita, konkrétne v skladbách Nový človek (album Nový človek, 2011) a Generácya (album Y White, 2015), v ktorých nachádzame stopy antiklerikalizmu.

Druhú líniu textov tvoria prototexty, v ktorých sa raper pohráva s myšlienkou viery. Táto viera má vo väčšine skladieb veľmi nejasné kontúry a predstavuje len akési spirituálne vzplanutia – príklon k viere v nebeský život a to v situáciách, keď subjekt zažíva utrpenie (napríklad v podobe smrti matky). Myšlienky na nebeský život po smrti sú prítomné v skladbách Kým si pre mňa príde II (Koniec je nový začiatok, 2012) a v skladbe Púšťam ťa (album Dezert, 2017), ktorú možno označiť za spevákov „vyrepovaný“ epitaf zosnulej matke:

 

Viem, že je tu so mnou – a že dáva pozor,

ten najvyšší z najvyšších poslal ju za

mnou nech mi robí dozor.

A ja ju tu cítim – toho anjela cítim.

A keď viem, že som niekto bez nej na

 tomto svete som nikým.“

 

V týchto veršoch raper opisuje svoju matku ako anjela strážneho, ktorého mu zoslal „najvyšší z najvyšších“. V celej Kaliho tvorbe ide o výnimočnú formuláciu, pretože v nej akceptuje existenciu Boha, ktorému sa vo väčšine svojej tvorby skôr vzpieral. Emblematicky to reflektuje verš zo skladby Škola:

verím viac v seba ako v Boha, to ma

život naučil, žiadna škola.“[33]

 

Východná spiritualita a hnutie New Age

 

Posledným myšlienkovým zdrojom spirituálnej inšpirácie, ktorým sa na záver budeme venovať, sú východné náboženstvá, ezoterizmus a hnutie New Age.[34] V časti o spirituálnom synkretizme sme spomenuli raperov Majka Spirita a Suverena, ktorých tvorba sa vyznačuje výskytom ako kresťanských, tak aj východných náboženských odkazov. Zo všetkých doteraz analyzovaných raperov si tvorba speváka Suverena vyžaduje osobitú pozornosť. Raperová tvorba sa od prvého sólového albumu (Král vs Joker, 2010) usiluje v globálnom meradle poučiť a prebudiť svojho poslucháča k hlbšiemu porozumeniu seba samého a sveta navôkol. Raper vo svojej autobiografii a vo viacerých skladbách referuje o svojej vnútornej premene.[35] Mementom v raperovej kariére je album Alchymista (2012), ktorý je manifestáciou spevákovej spirituálnej transformácie. V skladbe Príbeh lotosového kvetu chronologicky opisuje svoj príbeh a činitele, ktoré prispeli k tejto zmene (sám seba ako naznačuje názov prirovnáva k dozretiu lotosového kvetu). Ku výsledku tejto premeny sa vracia aj vo svojom poslednom vydanom albume Hra (2016) v skladbe Premena. Suverenova tvorba ako celok spadá pod žáner conscious hip hop, ktorý sme už spomenuli v súvislosti so spirituálnym synkretizmom. Verejným prihlásením sa k tomuto žánru je skladba Conscious hip hop (album Jednoducho, 2014), ktorá vznikla v spolupráci s českým raperom Revolta. Podľa oboch raperov je cieľom toho subžánru inšpirovať spoločnosť, nastavovať jej zrkadlo, reflektovať aktuálne spoločenské problémy (napr. úpadok morálky, ekologické problémy), a šíriť mier a lásku. S podobným „poslaním“ rapu ako inštrumentu osvety a prebudenia sa stretávame aj v tvorbe Majka Spirita, ktorý so Suverenom viackrát spolupracoval.[36] Suverenovým poslaním je hlásať pravdu („hlásať pravdu je mojim odkazom,“) ukazovať ľuďom smer, pomáhať a meniť tento svet („A ukazuje smer – šírim správu svetu / Tou správou pomáham ho meniť, vnášam / novú nádej.“).[37]

Táto ideologicko-žánrová transformácia Suverenovej tvorby ako sám raper naznačuje sa nestretla len s pozitívnym prijatím.[38] Popri kritike fanúšikov, ktorí spevákovi vyčítajú, že to už nie je „ten starý Suvereno“, speváka kritizujú aj raperi ako Rytmus, Separ, Momo a ďalší. Tí mu v „diss“ skladbe[39] Škola Rapu vulgárne vyčítajú pokrytectvo, implicitné mamonárstvo, ktoré kamufluje za budhizmus a snahu o duchovnú osvetu a klišoidné recyklovanie ezotericko-motivačných fráz autorov ako sú Osho a Eckhart Tolle:

Suvereno, faloš kuká ti z tých očných búlv,
chceš sa priživiť na knižkách, čo má Eckhart Tolle.
Osho, ty reproduktor, nepochopil si to ani trochu,
nosom cítim tvoje ego s celým hnusom
.“[40]

V tejto skladbe Rytmus označil Suverena za „jehovistu,“ ktorý chce „zarobiť na póze jehovizmu.“ Suvereno na túto kritiku reaguje v albume Jednoducho (2014) skladbami Conscious Hip Hop („S: Hey brácho, hovorí sa o našom žánri / že sme sektári, čo ty na to vravíš?“), Na cestách („Héééj! Tí bývalí králi v zimnom šáli. Tí, / čo sa mi smiali posielam vám photo, kde / objímam palmy na Bali. Ha!“) a Čarodejník. Posledná spomenutá skladba je „diss“ piesňou na Rytmusa a stala sa na internetových fórach predmetom mnohých diskusií. Fanúšikovia aj kritici rozoberali a porovnávali kvalitu Suverenovej kritiky Rytmusa, ktorá – má či už úmyselne alebo neúmyselne mierne rasistický podtón. Zatiaľ čo Suvereno je v nej reprezentovaný Bielym čarodejníkom, Rytmus, ktorý sa netají svojim rómskym pôvodom, je reprezentovaný ako Čierny čarodejník.[41] Popri osobnej kritike Rytmusa a jeho tvorby tu spevák odhaľuje niečo o svojej duchovne orientácií:

 

Čo sa týka viery som pohan a panteista,
ty poznáš až dve náboženstvá to budeš tuším religionista
.“[42]

 

Hoci sa raper v týchto veršoch hlási k pohanstvu a panteizmu, jeho tvorba ako celok reflektuje primárne príklon k východnej tradícii, ktorej ideologické postuláty mieša s myšlienkami kresťanstva a hnutia New Age. Tento spirituálny „kokteil“ je prítomný v celej jeho tvorbe a v takmer každej jeho skladbe. Z kresťanstva sa popri kresťanských toposoch (pravda, ktorá oslobodí, Haleluja, anjeli, babylonská veža, Noemova archa)[43] zameriava primárne na topos lásky (Boh – láska).[44] Na ten sa zo všetkých kresťanských myšlienok odvoláva najčastejšie:

ale aj telo to je flauta, na ktorú hrá Boh,

lebo Boh je láska a láska je Boh[45]

 

Láska je Boh – Boh je láska.
Láska je Boh – Boh je láska
.“[46]

Kresťanské alúzie sú však iba zlomkom oproti zvyšku Suverenovej tvorby, kde prevláda východná tradícia. Odkazy na budhizmus, hinduizmus, taoizmus a myšlienky hnutia New Age tvoria myšlienkový substrát väčšiny raperovej produkcie. Jedným z takýchto myšlienkovým toposov východnej proveniencie je topos pozitívneho myslenia a zákon príťažlivosti. Človek si podľa orientácie svojho myslenia priťahuje do svojho života buď pozitívne, alebo negatívne veci:

Pravidlo číslo jedna:

myšlienka tvorí realitu

V čo veríme – to vidíme. Tečka.

Chceš meniť výstup? Zmeň najprv input!

Svoje presvedčenie zrkadlíš tam vonku

A vidíš svet taký – aké máš vnútro

Presne to pritiahneš do svojho domku

synku.“[47]

Popri zákone príťažlivosti raper vo svojej tvorbe inšpirujúc sa znovu východom, „hádže rukavicu“ dialektickému videniu sveta. Realita podľa neho pochopiteľne pozostáva z protikladov, ich kontúry však nie sú striktne definované, naopak, vzájomnou kooperáciou vytvárajú jeden celok:

Všetko naokolo tancuje v spoločnom rytme

Planéty, atómy, príroda i bunky v tele

Je to jednoliaty celok, pulzujúca sieť, čo kvitne

Symfonický orchester a božský dirigent na čele

Povedz, neni to dokonalé, šlape to jak namazaný stroj

Nevidím v tom boj, ale tvorbu spoluprácou.

Symbióza v rovnováhe, prepojenosť celku.“[48]

 

Suvereno svoju holistickú optiku aplikuje na rozličné ontologické roviny: vzťah človek – svet („On vie, že život a smrť jedno jest,“ por. Život je hra, album Hra, 2016), človek – človek („v tvojich očiach vidím ten obraz svoj,…/ všetci sme jedno,“ por. Všetci sme jedno, album Alchymista, 2012) človek – Boh („hľadal si Boha v chráme, on bol po celý čas v tebe,“ por. Tu a teraz, album Král vs Joker 2010).[49]

Ďalšou myšlienkou s „východnými koreňmi“, ktorá rezonuje často v raperových piesňach je myšlienka „ži tu a teraz“. Človek sa nemá umárať pocitmi zúfalstva pre minulosť ani pre budúcnosť, naopak, má žiť „s absolútnym prijatím toho, čo sa deje.“ Má prijať prítomnosť.[50] V skladbe Pozitívna optika Suvereno spieva:

nie je podstatné čo bolo vtedy a bude kedy,

ale presne to čo teraz prežívam…

 

Jedinou garanciou je prítomný moment

a ten ľudom často uniká,“[51]

 

V podobnom duchu sa nesú skladby Mystérium („Mám len jedinú vec neustále na zreteli, / Byť v prítomnom okamihu tu a teraz bdelý,“ album Zlatá stredná cesta, mixtape, 2011), Life („radšej celý deň sa kúpem v prítomnom / okamihu,“ album Alchymista, 2012) a ďalšie.[52] Vo svojej knihe Suvereno uvádza, že sa nechal inšpirovať mnohými osobnosťami vrátané Eckharta Tolla, ktorý sa svetovo preslávil práve bestsellerom Sila prítomného okamihu. V mnohých raperových skladbách počuť echo myšlienok  tohto „západného gurua,“ ktorého môžeme zaradiť do širokého prúdu mysliteľov a osobností hnutia New Age.[53]

Na záver uvedieme ešte posledné dva toposy zo Suverenovej tvorby, ktoré sa implementovali do západnej pop kultúry a filozofie hnutia New Age. Ide o princíp reinkarnácie, teda o kolobeh znovuzrodení, ktorý je výsledkom správania človeka v predchádzajúcom, v tomto a v budúcom živote. S tým súvisí aj druhý princíp – zákon karmy. Život každého človeka podlieha zákonom karmy, ktoré vracajú človeku to, čo vo svojom živote vykonal, či už v pozitívnom alebo v negatívnom. Na makroúrovni sa to prejavuje práve na vyššie spomenutom princípe reinkarnácie. Na reinkarnáciu a karmu naráža Suvereno v mnohých svojich piesňach:

Klameš sám seba je to karmický bič.

A v novom tele začínaš znova,

Spomínať na všetko kto vlastne si,

Až keď rozplynieš,

sa jak Ježiš a Budha zastavíš koleso karmy aj ty..“

Zákon príčiny a dôsledku taký je vesmír,

Taká je karma ktorej podliehame všetci.“[54]

 

Žijeme večne lebo duša nikdy neumiera.

Ona sa po smrti rada vo vesmíre poneviera.

Keď nájde telo do ktorého znova dole zíde

tak ďalej pokračuje nekonečný príbeh.“[55]

 

Tieto verše nie sú len dôkazom raperovej viery v karmické zákony a reinkarnáciu, ale referuje aj o úplne bežnom synkretickom miešaní duchovných tradícií („sa jak Ježiš a Budha zastavíš koleso karmy aj ty..“), ktoré je charakteristické pre predstaviteľov New Age.[56]

Popri týchto hlavných myšlienkových východných ideových postulátoch sa v raperovej tvorbe vyskytuje viacero odkazov na čakry (Kult ženy, Srdce na dlani; album Král vs Joker 2010), na Budhu (Zlatá Stredná cesta; album Zlatá Stredná cesta, mixtape, 2011); zdôrazňuje sa stále prítomná zmena, ktorej všetko podlieha (Dá sa zmeniť, album Alchymista, 2012); človek v sebe nesie boha (Tu a teraz, album Král vs Joker, 2010; Oheň a voda, album Alchymista, 2012) či nič nie je náhoda (Dekameron, album Král vs Joker, 2010; Hra naplno, album Hra, 2016). Ako sme už uviedli v časti venovanej spirituálnemu synkretizmu, tieto odkazy sú pestro zastúpené aj v tvorbe Majka Spirita.

Záver

Cieľom tejto štúdie bola analýza fenoménu spirituality v prototextoch významných slovenských raperov (Kali, Majk Spirit, Rytmus a Suvereno). Tento parciálny výskum (vymedzili sme sa na tvorbu štyroch interpretov) ukázal, že redukcia rapovej hudby na subverzívny, anarchisticko-materialistický a profánny žáner nie je založená na realite ani na objektívnych dôkazov vyplývajúcich zo štúdia repových textov. Spirituálny rozmer je jednou z línií, ktoré sa tiahnu rapovou tvorbou všetkých nami skúmaných raperov. Každá z týchto línií je špecifická a vyžaduje si osobitú analýzu. Jedným z charakteristických znakov je synkretizmus, ktorý je typický ako pre zahraničných raperov, tak aj slovenských. Tento synkretizmus primárne spočíva v narúšaní binárnych opozícií sakrálne – profánne. Hedonizmus, materializmus, individualizmu či sex už viac nestoja v ceste spiritualite, naopak, môžu byť jej legitímnym prejavom. Spirituálny synkretizmus sa odohráva aj na rovine konfesií. Spiritualita niektorých raperov sa tak stáva kondenzom mnohých – často úplne protiľahlých náboženských tradícií (Majk Spirit, Suvereno). Pre spiritualitu ďalších raperov je zas zdrojom kresťanská tradícia (Rytmus, Kali). Aj keď sa u týchto raperov vyskytnú aj východné motívy či témy, kresťanská sémantika ostáva aj naďalej dominantnou v ich tvorbe. Na záver štúdie sme sa venovali východným náboženstvám a ich doktrínam, ktoré sa na západe výrazne etablovali aj v západnej pop kultúre a ich reziduá rezonujú aj v slovenskom rape (Majk Spirit, Suvereno). Hoci pojem conscious hip hop ako špecifický rapový žáner s ambíciou inšpirovať svojich poslucháčov má v zahraničí širší významový záber, v slovenskom kontexte môžeme tvrdiť, že sa vzťahuje hlavne na texty so synkretickým vnímaním spirituality a s inklináciou k východným náboženstvám a myšlienkam New Age.

Ako sme už uviedli v úvode, náš výskum sa vymedzil na štyroch známych slovenských raperov a ich sólové albumy. Ďalší výskum si vyžaduje zohľadniť genézu ich tvorby s ohľadom na prvé skladby, ktoré raperi vydali v rámci skupín (napríklad spolupráca Rytmusa s kapelou H16 či Suverena s 2H+). Rovnako je potrebné venovať pozornosť aj ďalším raperom, ktorých produkciu podobne ako v prípade Kaliho, Rymtusa, Spirita či Suverena nemožno redukovať na jej sekulárny charakter. Ambíciou tejto štúdie bolo popri inom ukázať, že ide o predmet, ktorý púta pozornosť odborníkov z humanitných vied v zahraničí a rovnako aj v slovenskom kontexte predstavuje doteraz neprebádané pole.

Bibliografia

 

BARRER, Peter: ʺWhite, Blue, and Red Heartʺ: Constructing a Slovak Identity in Rap Music. In: Popular Music and Society, roč. 32, 2009, č. 1, s. 62 – 72.

 

CARTER, Judith, Corbett: Hip Hop Spirituality: Expanding the Tent. In: International Journal of Humanities and Social Science, roč. 4, 2014, č. 10 (1), s. 52 – 56.

 

DUŠIČKOVÁ, Eva: Chalan, ktorý vynašiel Spirita, aby inšpiroval. Banská Bystrica : inspira publishing, 2016, 244s.

 

EDWARDS, Paul: How To Rap. The Art And Sciende of The Hip-Hop Mc. Chicago : Chicago Review Press, 2009, 340s.

 

FORMAN, Murray – NEAL, Mark, Anthony (ed.): Thats’s The Joint! The Hip-Hop Studies Reader. New York – London : Routledge, 2004, 628s.

 

HESS, Mickey: Is Hip Hop Dead? The Past, Present, And Future of America’s Most Wanted Music. Westport – Connecticut – London : Praeger Publishers, 2007, 208s.

 

HODGE, Daniel, White: Hip Hop’s Gospel: A Post-Soul Theological Exploration (Studies in Critical Research on Religion). Leiden – Boston : Brill, 2016, 240s.

 

JOHNSON, Andre, E (ed.): Urban God Talk: Constructing a Hip Hop Spirituality. Lanham – Boulder – New York – Toronto –  Plymouth : Lexington Books, 2013, 266s.

 

KOMOROVSKÝ, Ján: Religionistika. Veda o náboženstvách sveta a jej pomocné disciplíny. Bratislava : Univerzita Komenského, 2000, 180s.

 

MAHAN, Jeffrey, H: Reflections on the Past and Future of the Study of Religion and Popular Culture. In : LYNCH, Gordon (ed.) : Between Sacred and Profane : Researching Religion and Popular Culture.  London : New York : I. B. Tauris, 2007, 224s.

 

OPSAHL, Carl, Petter: Dance To my Ministry: Exploring Hip-Hop Spirituality. Göttingen : Vandenhoeck & Ruprecht, 2016, 323s.

 

PINN, Anthony, B. (ed.): Noise and Spirit: The Religious and Spiritual Sensibilities of Rap Music. New York – London : New York University Press, 2003, 222s.

 

RÍČAN, Pavel: Psychologie nábožeství a spirituality. Praha : Portal, 2007, 328s.

 

SMITH, Efrem – JACKSON, Phil: The Hip-Hop Church: Connecting with the Movement Shaping Our Culture. Illinois : InterVarsity Press, 2005, 227s

 

SMOLÍK, Josef: Subkultury mládeže: Od deviace k fragmentaci. In: Sociálni pedagogika, roč. 3, 2015, č. 1, s. 38 – 43.

 

STRIŽENEC, Michal: Novšie psychologické pohľady na religiozitu a spiritualitu. Bratislava : Ústav experimentálne psychológie SAV, 2007, 166s.

 

STRÍŽENEC, Michal: Spiritualita a jej zisťovanie. Dostupné on-line na http://www.saske.sk/cas/archiv/1-2005/strizenec.html.

 

SUVE: Premena : Mením seba – mením svet. Trnava : Editories, 2015, 306s.

 

THOMAS – FLOYD, Juan, M: A Jihad of Words: The Evolution of African American Islam and Contemporary Hip-Hop. In : PINN, Anthony, B. (ed.) : Noise and Spirit : The Religious and Spiritual Sensibilities of Rap Music. New York – London : New York University Press, 2003, s. 49 – 70.

 

TOLLE, Eckhart: Moc přítomného okamžiku. Praha: Pragma, 2001, 178s.

 

VOJTÍŠEK, Zdeněk: Nová náboženství a násilí. Praha : Karolinum, 2017, 286s.

 

ZANFAGNA, Christina: Under the Blasphemous W(RAP): Locating the „Spirit“ in Hip-Hop. In : Ethnomusicology Review, roč. 12, 2006, s. 1 – 10 (on-line dostupné na https://www.ethnomusicologyreview.ucla.edu/journal/volume/12/piece/507).

 

ZINNBAUER, Brian, J – Pargament, Kenneth, I – SCOTT, Allie, B : The Emerging Meaning of Religiousness and Spirituality: Problems and Prospects. In :  Journal of Personality, roč. 67, 1999, č. 6, s. 892 – 914.

 

Elektronické zdroje

 

FATUL, Stano: Pretrval conscious hip-hop dodnes? On-line dostupné na https://news.rukahore.sk/article/128/Pretrval-CONSCIOUS-HIPHOP-dodnes?gdpr=yes

 

https://majkspirit-novyclovek.webnode.sk/blog/rozhovory/  3.9.2018.

 

https://www.britannica.com

 

www.youtube.com

 

www.wikipedia.com

 

http://www.karaoketexty.sk/

https://www.supermusic.cz/.

 

 



[1] V spoločnosti sa zvykne nesprávne používať pojmy rap a hip hop. Bežne sa používajú ako synonymá napriek tomu, že samotní raperi a odborná literatúra ich významy dôsledne rozlišuje. Hip hop je všeobecné pomenovanie pre subkultúru, životný štýl či ideový systém, ktorý zahŕňa aj rap. Majk Spirit (vlastným menom Michal Dušička) hovorí o Hip-hope, že „hip-hop je poslanie“ (por. Len tak, album Y Black, 2015). Rap je už konkrétne, verbálne vyjadrenie hodnôt a ideí hip hopu.  Por. https://www.britannica.com/art/hip-hop; https://www.britannica.com/art/rap; tiež SMOLÍK, Josef: Subkultury mládeže: Od deviace k fragmentaci. In: Sociálni pedagogika, roč. 3, 2015, č. 1, s. 38 – 43.

[2] Stručný prehľad vzniku a vývoja rapu na Slovensku podáva vo svojej štúdii Peter Barrer. Por. BARRER, Peter : ʺWhite, Blue, and Red Heartʺ: Constructing a Slovak Identity in Rap Music. In : Popular Music and Society, roč. 32, 2009, č. 1, s. 62 – 72.

[3] Por.  CARTER, Judith, Corbett : Hip Hop Spirituality: Expanding the Tent. In: International Journal of Humanities and Social Science, roč. 4, 2014, č. 10 (1), s. 52 – 56; HODGE, Daniel, White : Hip Hop’s Gospel: A Post-Soul Theological Exploration (Studies in Critical Research on Religion). Leiden – Boston : Brill, 2016, 240s; JOHNSON, Andre, E (ed.): Urban God Talk: Constructing a Hip Hop Spirituality. Lanham – Boulder – New York – Toronto –  Plymouth : Lexington Books, 2013, 266s; OPSAHL, Carl, Petter : Dance To my Ministry: Exploring Hip-Hop Spirituality. Göttingen : Vandenhoeck & Ruprecht, 2016, 323s; PINN, Anthony, B. (ed.) : Noise and Spirit: The Religious and Spiritual Sensibilities of Rap Music. New York – London : New York University Press, 2003, 222s; SMITH, Efrem – JACKSON, Phil: The Hip-Hop Church: Connecting with the Movement Shaping Our Culture. Illinois : InterVarsity Press, 2005, 227s; ZANFAGNA, Christina : Under the Blasphemous W(RAP): Locating the „Spirit“ in Hip-Hop. In : Ethnomusicology Review, roč. 12, 2006, s. 1 – 10 (on-line dostupné na https://www.ethnomusicologyreview.ucla.edu/journal/volume/12/piece/507).

[4] Pojem spiritualita je dnes preferovaným termínom, pretože neindikuje konfesnú závislosť. Sémantika pojmu spiritualita je do veľkej miery podobná s termínom náboženstvo (lat. religio). V odbornej literatúre sa definície tohto pojmu neredukujú iba na konfesiu, ale zahŕňajú aj viacero aspektov spirituality. Prehľad definícií pozri v KOMOROVSKÝ, Ján : Religionistika. Veda o náboženstvách sveta a jej pomocné disciplíny. Bratislava : Univerzita Komenského, 2000, s. 5 – 11. Prehľad rôznych definícií zástupcov jednotlivých vedných disciplín pozri tiež v STRIŽENEC, Michal : Novšie psychologické pohľady na religiozitu a spiritualitu. Bratislava : Ústav experimentálne psychológie SAV, 2007, s. 39 – 44; RÍČAN, Pavel : Psychologie nábožeství a spirituality. Praha : Portal, 2007, s. 42 – 55; ZINNBAUER, Brian, J – Pargament, Kenneth, I – SCOTT, Allie, B : The Emerging Meaning of Religiousness and Spirituality: Problems and Prospects. In :  Journal of Personality, roč. 67, 1999, č. 6, s. 892 – 914.

[5] Por. STRIŽENEC, Michal : Novšie psychologické pohľady…s. 39.

[6] Por. STRÍŽENEC, Michal : Spiritualita a jej zisťovanie. Dostupné on-line na http://www.saske.sk/cas/archiv/1-2005/strizenec.html.

[7] Por. PINN, Anthony, B. (ed.) : Noise…s. 1 – 2.

[8] Por. CARTER, Judith, Corbett : Hip Hop…s. 52. Historické, ekonomické a sociálne faktory, ktoré stáli pri zrode rapovej hudby a ovplyvnili jej obsah aj príčiny, prečo si raperi úmyselne vyberajú kontroverzné témy, rozoberajú v monografiách viacerí autori. Ako príklad uvádzame nasledujúce tituly: EDWARDS, Paul : How To Rap. The Art And Sciende of The Hip-Hop Mc. Chicago : Chicago Review Press, 2009, s. 3 – 21; FORMAN, Murray – NEAL, Mark, Anthony (ed.) : Thats’s The Joint! The Hip-Hop Studies Reader. New York – London : Routledge, 2004, s. 9 – 55; HESS, Mickey : Is Hip Hop Dead? The Past, Present, And Future of America’s Most Wanted Music. Westport – Connecticut – London : Praeger Publishers, 2007, 208s; PINN, Anthony, B. (ed.) : Noise…s. 2 – 22. Pre tieto kontroverzné témy bol rap pravidelne predmetom kritiky. Napriek tomu, ako uvádza Pond, rap nielen že prežil, ale má rozsiahly vplyv aj na nové generácie mladých ľudí. Ponda cituje Carter v CARTER, Judith, Corbett : Hip Hop…s. 52.

[9] Por. ZANFAGNA, Christina : Under the Blasphemous W(RAP)…s. 6.

[10] Por. MAHAN, Jeffrey, H : Reflections on the Past and Future of the Study of Religion and Popular Culture. In : LYNCH, Gordon (ed.) : Between Sacred and Profane : Researching Religion and Popular Culture.  London : New York : I. B. Tauris, 2007, s. 52.

[11] Pri výskume slovenských raperov sme sa obmedzili len na ich sólové albumy.

[12] Por. Prečo, album Bengoro (2006). Všetky citácie skladieb aj s veršovým a strofickým usporiadaním sú citované buď z webových stránok http://www.karaoketexty.sk/ alebo https://www.supermusic.cz/.

[13] Por. ZANFAGNA, Christina : Under the Blasphemous W(RAP)…s. 2.

[14] Por. SPENCER, Jon, Michael : Theological Music: Introduction to Theomusicology. New York : Greenwood Press, 1991, s. 9.

[15] „Hip hop je komunita, kde sa venuje pozornosť zložitosti života a existenciálnym rozporom. Je to miesto, kde sakrálne a profánne koexistuje vedľa seba a opisuje sa ako pozitívna, tak aj negatívna skúsenosť.“ Por. CARTER, Judith, Corbett : Hip Hop…s. 52.

[16] Por. ZANFAGNA, Christina : Under the Blasphemous W(RAP)…s. 2; OPSAHL, Carl, Petter : Dance…s. 32 – 44.

[17] „Sex a drogy sa stali jedinou metaforou pre duchovnú jednotu…“ Por. ZANFAGNA, Christina : Under the Blasphemous W(RAP)…s. 4.

[18] Viac o zahraničnom a domácom vývoji tohto rapového subžánru pozri vo FATUL, Stano : Pretrval conscious hip-hop dodnes? On-line dostupné na https://news.rukahore.sk/article/128/Pretrval-CONSCIOUS-HIPHOP-dodnes?gdpr=yes

[19] V knihe Chalan, ktorý vynašiel Spirita, aby inšpiroval, ktorá vznikla v spolupráci Spirita s jeho mamou, raper vymenováva osobností a knihy, ktoré formovali jeho svetonázor. Medzi mnohými tam nájdeme knihy ako Korán, Biblia, Bhagavadgíta, Konfuciove spisy, knihy obľúbeného filozofa Osha či Eckarta Tolla. Por. DUŠIČKOVÁ, Eva : Chalan, ktorý vynašiel Spirita, aby inšpiroval. Banská Bystrica : inspira publishing, 2016, s. 145 – 14. Keď položili v on-line otázkach Spiritovi otázku: „Si kresťan, alebo budhista? Ktoré náboženstvo vyznávaš?“ Odpovedal na ňu takto: „Príliš veľký kresťan nie som, sú isté veci v církvi, ktoré sa mi nepáčia a s ktorými nesúhlasím. Ale tiež nemôžem povedať, že by som bol úplný budhista. Skôr by som to označil tak, že z každého náboženstva mám niečo, čo ma posúva vpred.“ Viac pozri na https://majkspirit-novyclovek.webnode.sk/blog/rozhovory/  3.9.2018.

[20] Osho, vlastným menom Čandra Móhan Džain (1931 – 1990) založil spoločenstvo Bhagvána Radžníša, ktoré je religionistami definované ako kult. Hnutie najprv fungovalo v Indii, avšak najväčšej popularite sa mu dostalo na západe. Dodnes sú Oshove knihy obľúbenou ezotericko-filozofickou literatúrou. Por. VOJTÍŠEK, Zdeněk : Nová náboženství a násilí. Praha : Karolinum, 2017, s. 181 – 196.

[21] Edgar Cayce (1887 – 1945) bol svetoznámy americký liečiteľ, okultista a špiritista. Nazývaný je tiež ako spiaci prorok  podľa tranzov, do ktorých sa dostal počas hypnózy. Por. https://www.britannica.com/biography/Edgar-Cayce.

[22] V skladbe Hľadám pravdu (album Nový človek, 2011), ktorá ma k dnešnému dňu 2 281 459 vzhliadnutí na www.youtube.com Spirit poslucháča oboznamuje o svojej ceste za hľadaním pravdy naprieč ezoterikou, okultizmom a mystikou. V tejto skladbe je božstvo vnímané univerzalisticky ako vesmír, ktorý má plán s každým človekom. Odznievajú tu však aj alúzie na Bibliu a kresťanstvo („Veľký tresk alebo Adam a Eva, / stvoril Boh ľudí alebo ľudia Boha? // chcem spoznať pravdu lebo oslobodí ma, / pravda je svetlo a len svetlo zo mňa vyženie tú tmu.“). V podobnom experimentálnom a synkretickom duchu sa nesie aj skladba Všetko spolu hrá (album Nový človek, 2011).

[23] Por. Leť brácho, Motivačná hudba, Mysli, Vyberám sám, Zaseyeah, Žijem tu & a teraz (album Mladý rebel, 2010); Beautiful Dreamer, Hip Hop, Hľadám pravdu, Hviezdy, I was Wrong, Jazvy, Počítaj so mnou, Sen, Som aký som, Ženy treba lúbiť, Ži a nechaj žiť (album Nový človek, 2011).

[24] Por. skladbu Generácya, album Y White (2015). V zahraničnej literatúre nájdeme štúdie, ktoré sa zaoberajú recepciou islamu v rapových textoch. Por. CARTER, Judith, Corbett : Hip Hop…s. 54; THOMAS – FLOYD, Juan, M : A Jihad of Words: The Evolution of African American Islam and Contemporary Hip-Hop. In : PINN, Anthony, B. (ed.) : Noise and Spirit : The Religious and Spiritual Sensibilities of Rap Music. New York – London : New York University Press, 2003, s. 49 – 70.

[25] Výnimku tvorí skladba Kráľ, album Kráľ, (2009).

[26] Por. Král, album Kráľ (2009).

[27] Por. Jn 8:7

[28] Ide hlavne o skladby: Odvážnemu šťastie prajeBeautiful Dreamer, Hip Hop, Hľadám pravdu, Hviezdy, I Was Wrong, Jazvy, Nový človek, Ženy treba ľúbiťŽi a nechaj žiť.

[29] Por. DUŠIČKOVÁ, Eva : Chalan…s. 147. Pozri napríklad skladby: Slovo, Feel Alright, Euro gang, Boh jediný, Budúcej, Generácya, Mama, Masky, Primetime, Raj srdca, Skúsme to v mieri, SpiritSvetlá. Všetky skladby sú z albumov Y Black (2015) a Y White (2015).

[30] Por. skladby: 85101, Nádej umiera posledná, Pod maskou je pravda, Teraz idem ja (album Pod maskou je pravda, 2010) ; Intro, To čo chutí mi (album Načo čakať, 2010); Kto to povedal, Dnes ne (album Kto to povedal? 2012) a Škola (album Užívam si to, 2013).

[31] V podobnom odpadlíckom duchu sú komponované aj nasledujúce skladby: Dezert, Návod, Mŕtvi, album Zlý príklad (2016).

[32] Por. CARTER, Judith, Corbett : Hip Hop…s. 52.

[33] Por. Škola, album Užívam si, (2013).

[34] Hnutie New Age sa zrodilo na západe koncom 19.stor. s očakávaniami veľkej zmeny, ktorá súvisela s nástupom nového storočia. Do povedomia verejnosti sa viac dostalo v 50. a 60. rokoch 20.stor. a odvtedy sa naďalej prejavuje v rozličných alternáciách. New Age predstavuje veľmi heterogénny ideový systém, ktorý syntetizuje myšlienky východných a západných tradícií, paganizmu, mysticizmu a ezoterizmu. Por. METON, J, Gordon : New Age movement. On-line dostupné na https://www.britannica.com/topic/New-Age-movement.

[35] Svoju premenu detailne s odkazom na konkrétne osobností a spirituálne tradície raper opisuje v knihe Premena : Mením seba – mením svet. Por. SUVE : Premena : Mením seba – mením svet. Trnava : Editories, 2015, 306s.

[36] Majk Spirit je tiež zaradený medzi predstaviteľov conscious hip hopu na Slovensku Por. FATUL, Stano : Pretrval conscious hip-hop dodnes? On-line dostupné na https://news.rukahore.sk/article/128/Pretrval-CONSCIOUS-HIPHOP-dodnes?gdpr=yes

[37] Por. skladby Škorpión, Premena, album Hra, 2016)

[38] Por. skladbu V plnej sile, album Jednoducho (2014)

[39] Diss skladba je pieseň, ktorej cieľom diskreditácia určitej osoby či osôb. V rape je tento žáner bežne používaný. Por. https://en.wikipedia.org/wiki/Diss_%28music%29.

[40] Por. skladbu Škola Rapu (Rytmus, Separ a Momo, on-line na https://www.youtube.com/watch?v=tdBH94hV2Js&list=RDtdBH94hV2Js&start_radio=1&t=3), tiež Rytmusovu kritiku Suverena na https://www.youtube.com/watch?v=BnknhyvNXQA.

[41] Suvereno sa detailnejšie sporu s Rytmusom venuje vo svojej knihe. Por. SUVE : Premena…s. 83 – 85.

[42] Por. Čarodejník, album Jednoducho, (2014).

[43] Por. skladby Propaganda, Tu a teraz, Srdce na dlani (album Král vs Joker, 2010); Wake up (album Zlatá stredná cesta, mixtape, 2011).

[44] Por. 1.list Jána 4:16

[45] Por. Architekti, album Zlatá stredná cesta, mixtape, (2011).

[46] Por. Dekameron, album Král vs Joker (2010), Posolstvo lásky, album Zlatá stredná cesta, mixtape (2011). Pozri tiež skladby Spomeň si, kto si, album Alchymista, (2012) a Brána, album Alchymista (2012).

[47] Por. Priateľský vesmír, album Hra (2016). „Dobre priťahuje dobré v tomto to začína, / rásť.“ Por. Dobrí ľudia, album Hra (2016); „Život ťa ľúbi ak ho ľúbiš,“ por. Pozitívna optika, album Alchymista, (2012); tiež Dekameron, album Kráľ vs Joker (2010), Jednoducho, album Jednoducho (2014). Por. SUVE : Premena…s. 44, 76, 157, 203.

[48] Por. Boh je DJ, album Hra, (2016)

[49] Na obale mixtape albumu Zlatá stredná cesta používa Suvereno znak Jing a Jang, ktorý je metaforou vzájomného kríženia protikladov. Svoje holistické nedialektické videnie sveta deklaruje aj v skladbách Oheň a vodaSpriaznená (album Alchymista 2012). Podrobnejší rozbor por. Por. SUVE : Premena…s. 65 – 66; 151 – 153.

[50] Por. SUVE : Premena…s. 49, 294.

[51] Por. Pozitívna optika, album Alchymista (2012)

por. tiež Tu a teraz, album Král vs Joker (2010);

[52] Por. napríklad Tu a teraz, album Král vs Joker (2010), Najkrajší deň, album Jednoducho  (2014) a Život je hra, album Hra (2016).

[53] Por. SUVE : Premena…s. 70; TOLLE, Eckhart. Moc přítomného okamžiku. Praha: Pragma, 2001, 178s. Filozofia Eckharta Tolla je hybridným derivátom mnohých východných tradícií a kritici jej vyčítajú, že de facto nie je v ničom originálna či inovatívna. Kritickú recepciu jeho myšlienok pozri na https://en.wikipedia.org/wiki/Eckhart_Tolle#cite_note-Indy-11.

[54] Por. Mystérium, album Zlatá stredná cesta, mixtape, (2011).

[55] Por. Nekonečný príbeh, album Alchymista (2012).

[56] Ďalšie odkazy na karmu a reinkarnáciu por. Dekameron, Král vs Joker (2010); Life, Empatia, (album Alchymista, 2012); H.U.D.B.A, Ami SofiaPremena (album Hra, 2016).